Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžo/47/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201759
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1013201759.1

Rozhodnutie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1. P., bytom W. XXX/XX, X., 2. T., bytom Z.
XXX/XX, X., zastúpených JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom, so sídlom Ul. Dobšinského 14, Banská
Štiavnica, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie
13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 20242/2012-1537/33 zo 4. októbra
2012 a č. 20242/012-1537/35 zo 4. októbra 2012, v konaní o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č. k. 1S/233/2013-30 z 15. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/233/2013-30 z 15.
januára 2015 z r u š u j e.

Vec p o s t u p u j e Okresnému súdu Žiar nad Hronom.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom č. k. 1S/233/2013-30 z 15. januára 2015 Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali
preskúmania rozhodnutí žalovaného č. 20242/2012-1537/33 zo 4. októbra 2012 a č. 20242/012-1537/35
zo 4. októbra 2012. V časti, ktorou sa žalobcovia domáhajú odškodnenia vo výške presahujúcej
odškodnenie priznané napadnutými rozhodnutiami žalovaného Krajský súd v Bratislave žalobu postúpil
Okresnému súdu Bratislava I. na ďalšie konanie. Žalobcom náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutím č. 20242/2012-1537/33 zo 4. októbra 2012 žalovaný s poukazom na ustanovenie § 4 ods.
2 v spojení s § 2 písm. a), § 5 ods. 1 a § 6 zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených
násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 215/2006 Z. z.“) priznal
žalobkyni v 1. rade odškodnenie v sume 15 385 €.

Rozhodnutím č. 20242/012-1537/35 zo 4. októbra 2012 žalovaný s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2
v spojení s § 2 písm. a), § 5 ods. 1 a § 6 zákona č. 215/2006 Z. z. priznal žalobcovi v 2. rade odškodnenie
v sume 15 385 €.

Z odôvodnenia oboch rozhodnutí vyplýva, že žalobcovia sa stali obeťou násilného trestného činu, pričom
trestné stíhanie pre dvojnásobný pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy bolo zastavené z dôvodu,

že obvinený (páchateľ) nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Lekárskymi posudkami
bola výška bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia stanovená u žalobkyne v 1. rade počtom
2 005 bodov, čo by odôvodňovalo priznanie finančného odškodnenia v sume 29 855 €, a u žalobcu v 2.
rade počtom 1 355 bodov, čo by odôvodňovalo priznanie finančného odškodnenia v sume 20 176 €.

S poukazom na ustanovenie § 6 zákona č. 215/2006 Z. z. žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že

výška minimálnej mzdy v čase spáchania skutku t.j. dňa 21. decembra 2010 bola stanovená na sumu
307,70 € výška celkového odškodnenia prestavuje sumu 15 385 €.Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia ako aj postup žalovaného sú v súlade so zákonom. K

námietke žalovaného, že podľa § 16 zákona č. 215/2006 Z. z. sa na konanie podľa tohto zákona
nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, a preto chýba právomoc Krajského súdu v Bratislave
preskúmavať predmetné rozhodnutia, krajský súd uviedol, že v predmetnej veci sa jedná o rozhodnutie
vydané ústredným orgánom štátnej správy, z poučenia ktorého vyplýva, že je preskúmateľné súdom na
základe žaloby podanej v zmysle ustanovení § 247 a nasl. O.s.p. Nakoľko sa nejedná o rozhodnutie,

ktorého preskúmanie je vylúčené podľa ustanovenia § 248 O.s.p., je daná právomoc krajského súdu
na rozhodnutie vo veci.

V odôvodnení rozsudku ďalej krajský súd uviedol, že v časti, ktorou sa žalobcovia domáhajú
odškodnenia vo výške presahujúcej odškodnenie priznané preskúmavanými rozhodnutiami, postúpil
žalobu na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava I. ako súdu vecne a miestne príslušnému.

Poukázal na to, že predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva v zmysle § 244 O.s.p.
sú rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve nemôže rozhodnúť o
určovacej žalobe, ani o žalobe o neplatnosť rozhodnutia, ani o žalobe o náhradu škody. Nakoľko nie je
možný postup podľa piatej časti O.s.p. z dôvodu, že v správnom súdnictve žalovaný nemôže byť osobou
pasívne legitimovanou, súd v zmysle § 250d ods. 2 O.s.p. postúpil vec okresnému súdu ako vecne a

miestne príslušnému, ktorý bude v tejto veci rozhodovať podľa všeobecných ustanovení O.s.p.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie a žiadali, aby
odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby zmenil
napadnutý rozsudok a žalobe vyhovel. Žalobcovia tiež žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Vdôvodochodvolaniažalobcoviauviedli,žeprávomocsúdujedanápodľa§9ods.5zákonač.215/2006
Z.z., v ktorom je len jeden odkaz na právomoc súdu, preto na konanie môže by vecne príslušný len
jeden súd, nemôže ísť o právomoc delenú medzi dva súdy rôzneho stupňa. Krajský súd v Bratislave je
jediný, ktorý má právomoc a nemôže postúpiť vec ani v časti na konanie inému súdu. Predmet konania

je vymedzený žalobou a z nej je zrejmé, že žalovaný vyhovel žiadosti žalobcov len sčasti a žalobcovia
sa domáhajú odškodnenia presne podľa citovaného ustanovenia zákona.

Žalobcovia ďalej v odvolaní namietali, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku nezaoberal žalobnými
námietkami a nezaujal k meritu veci žiadne stanovisko. Napadnutý rozsudok preto považujú za

nepreskúmateľný a arbitrárny.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že žalobcovia neuvádzajú v odvolaní nové
skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v
zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom
súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb
v správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k
záveru, že z obsahy spisu vyplývajú dôvody na zrušenie rozhodnmutia a postúpenie veci príslušnému
civilnému súdu.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických

osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 veta prvá O.s.p.).

Konanie v správnom súdnictve sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou (§ 249 ods. 1 O.s.p.) alebo
opravným prostriedkom proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu (§ 250m ods. 1 O.s.p.),
ktorými sa žalobca (navrhovateľ) domáha zrušenia napnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. V

kompetencii správneho súdu je prieskum (revízia) zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy a v
jeho rámci aj postupu, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal a výsledkom prieskumu správnym súdom
je rozsudok o zrušení preskúmavaného administratívneho rozhodnutia, alebo zamietnutie žaloby; v
prípadoch s plnou jurisdikciou (§ 250i ods. 2, § 250j ods. 5 O.s.p.) je správny súd oprávnený rozhodnutie
správneho orgánu zmeniť a nahradiť ho vlastným rozhodnutím. V správnom súdnictve sa možno
domáhaťajvysloveniapovinnostiorgánuverejnejsprávyvovecikonaťarozhodnúť(§250tods.1O.s.p.)

alebo ochrany proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy (§ 250v ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania v danej veci je odškodnenie podľa zákona č. 215/2006 Z. z. na základe žaloby z 27.
septembra2013,ktorousažalobcoviavočiSlovenskejrepublikezastúpenejMinisterstvomspravodlivosti
Slovenskej republiky domáhali podľa žalobného petitu zmeny napadnutých rozhodnutí a priznania

odškodnenia v sumách požadovaných žalobcami, resp. v zmysle doplnenia žaloby z 30. októbra 2014
zrušenia napadnutých rozhodnutí a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa § 1 zákona č. 215/2006 Z. z. tento zákon upravuje jednorazové finančné odškodnenie (ďalej len
„odškodnenie“) osôb, ktorým bola v dôsledku úmyselných násilných trestných činov (ďalej len „trestný

čin“) spôsobená ujma na zdraví.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 215/2006 Z. z. o poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláca
na základe písomnej žiadosti poškodeného rozhodovací orgán, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

Podľa § 9 od. 5 zákona č. 215/2006 Z. z. ak ministerstvo nevyhovie žiadosti alebo jej vyhovie iba sčasti,
poškodený sa môže domáhať odškodnenia žalobou na súde proti Slovenskej republike zastúpenej
ministerstvom najneskôr do jedného roka odo dňa doručenia rozhodnutia o žiadosti.

Podľa § 16 zákona č. 215/2006 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní.

Zákon č. 215/2006 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2013 obsahoval k ustanoveniu § 9 ods. 5 poznámku
pod čiarou (odkaz 3), ktorá odkazovala na funkčnú príslušnosť správneho súdu (§ 247 až § 250k O.s.p.)

na prejednanie nároku na odškodnenie. Táto poznámka, ktorá zrejme vychádzala z nepochopenia
právomocí správneho súdu, bola zákonom č. 146/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006
Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z. a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 1. júla 2013 zo zákona č. 215/2006 Z.
z. vypustená.

Tým boli odstránené pochybnosti o tom, či prejednanie a rozhodovanie danej veci patrí do správneho
súdnictva alebo do súdnictva všeobecného a treba jednoznačne vychádzať z účelu zákona a
okrem obsahu žaloby a jej petitu i zo zákonom označeného žalovaného, ktorým je Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 21 ods. 4 O.s.p.). Ministerstvo

spravodlivostiSlovenskejrepublikyožiadostiosôbpoškodenýchnásilnýmitrestnýmičinmipodľazákona
č. 215/2006 Z. z. nerozhoduje v správnom konaní podľa správneho poriadku ako orgán verejnej
správy (hoci vo všeobecnosti ministerstvo orgánom štátnej správy nepochybne je) a nevydáva pritom
rozhodnutie v zmysle § 244 ods. 3 veta prvá O.s.p., zákonnosť ktorého by bola predmetom súdneho
prieskumu, ale poškodený sa môže domáhať na súde odškodnenia (nie preskúmania zákonnosti

rozhodnutia a jeho zrušenia) proti Slovenskej republike, t. j. proti štátu, a to v lehote do jedného roka
odo dňa doručenia rozhodnutia o žiadosti (§ 9 ods. 5 zákona č. 215/2006 Z. z.).Ak teda bola vec prejednaná v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a nie vo
všeobecnom súdnictve podľa prvej a tretej časti O.s.p., konanie krajského súdu je zaťažené vadou
uvedenou v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a síce, že účastníkovi bola odňatá možnosť konať

pred súdom.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, zakladá porušenie
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K porušeniu

základného práva na súdnu ochranu dochádza vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť
domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať
o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (k tomu pozri bližšie rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. I. ÚS 35/98). To, ktorý zo súdnych orgánov
je príslušný na poskytnutie súdnej ochrany, je základom k tomu, akým spôsobom i obsahom (akou
kvalitou) dôjde k naplneniu práva na súdnu ochranu. Konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je

porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. I. ÚS 26/94, či sp. zn. III. ÚS 7/08).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z uvedených dôvodov odvolaním napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. f)

O.s.p. s poukazom na § 212 ods. 3 O.s.p. zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 O.s.p. a § 250d ods. 2 O.s.p.
postúpil Okresnému súdu Žiar nad Hronom ako súdu vecne a miestne príslušnému (§ 12, § 13 a §
17 Civilného sporového poriadku), ktorý vec prejedná a rozhodne v civilnom sporovom konaní (§ 470
ods. 1 a § 3 Civilného sporového poriadku); pričom miestna príslušnosť je daná miestom, kde nastala
skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo, pričom k trestnému činu, pri ktorom žalobcovia utrpeli ujmu

na zdraví došlo v Banskej Štiavnici.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.