Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erik Kačmár

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117212432
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117212432.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v konaní o návrhu navrhovateľky D.. L. L., bytom F., ul. H. XXXX/XC, proti G..
G. T., bytom U. G. nad H., ul. M.R.H. XXX/XX, na nariadenie neodkladného opatrenia, sudcom JUDr.
Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 26.06.2017 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa domáha, aby
súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal G.. G. T. akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťou
zapísanou na LV č. XXX pre obec L.-R., katastrálne územie L.-R., rodinný dom súp.č. XX na parcele
XX, XX a na pozemky parcely č. XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX až do úplného vyplatenia hypotekárneho
úveru.

2. Tento návrh odôvodnila tým, že tento návrh podáva na základe odporúčanie ČSOB a.s. Podľa zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg.č. XXXXXX/Zal/X slúži táto nehnuteľnosť ako predmet
zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa vrátane príslušenstva a dňa 21.06.2017 bez súhlasu
ČSOB a.s. ako záložného veriteľa prešla do vlastníctva odporcu. Tento má v úmysle nehnuteľnosť
(zrejme rodinný dom, pozn. súdu) zbúrať, čím by sa odstránilo zabezpečenie pohľadávky záložného
veriteľa, t.j. zabezpečenie jej hypotekárneho úveru poskytnutého ČSOB a.s., ktorý je riadne splácaný. K

návrhu navrhovateľka pripojila informatívny výpis z LV č. XXX pre kat.úz. L.-R. a kópiu Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 27.02.2008.

3.1 Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3.2 Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

3.3 Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.

3.4 Podľa § 326 ods. 1, ods.2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku uvedie opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa

navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.3.5 Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

4. V danom prípade navrhovateľka navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania
vo veci samej, pričom neuvádza, čoho sa mieni domáhať žalobou. Túto okolnosť však nie je nevyhnutné
uvádzať. Súd takisto môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo
veci samej, ak to povaha veci pripúšťa.

5. Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú
splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods.1 Civilného sporového poriadku, pričom tento
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 Občianskeho
súdneho poriadku. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude
ohrozená.Jehonariadeniejeprípustnéaopodstatnenévtedy,aksatvrdí,žeexistujeprávnyvzťahmedzi

stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

6. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť v zásade tak, že ho
odmietne, vyhovie mu (teda neodkladné opatrenie nariadi), zamietne ho v celom rozsahu, alebo ho

zamietne čiastočne a zároveň mu čiastočne vyhovie (teda neodkladné opatrenie nariadi v časti návrhu).
Odmietnutie návrhu prichádza do úvahy vtedy, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia buď
neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, a zároveň ide o také vady,
ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Vyhovieť návrhu (čo i len čiastočne) je možné iba po tom, čo súd
návrh neodmietol (§ 328 ods.1 Civilného sporového poriadku) a zároveň dospel k názoru, že je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Súd sa predovšetkým zaoberal tým, či návrh navrhovateľky má náležitosti podľa § 326
Civilného sporového poriadku. Po posúdení návrhu konštatuje, že nemá, pretože neobsahuje riadne
označenie navrhovateľky ani toho, proti komu smeruje. Je zrejmé, že navrhovateľka aj ten proti komu

návrh smeruje, sú fyzickými osobami, ktoré navrhovateľka v návrhu neoznačila aj dátumom narodenia
(náležitosť žaloby, ale aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 133 ods.1 Civilného
sporového poriadku v spojení s § 326 ods.1 Civilného sporového poriadku). Súd však z tohto dôvodu
neodmietol návrh navrhovateľky podľa § 327 Civilného sporového poriadku, pretože má zato, že nejde o
vadu, ktorá bráni pokračovaniu v konaní. Takisto nie je možné použiť ustanovenia Civilného sporového

poriadku o odstraňovaní vád podania.

8. V prejednávanom prípade ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby
bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľkou a Mgr. Marianom Havranom, ďalej aj ako
„protistrana“. Dôvodom tejto úpravy má byť snaha navrhovateľky o to, aby časť zálohu, ktorý je

predmetom zabezpečenia jej úveru, nebol zničený (zbúraný rodinný dom). V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že navrhovateľka v petite návrhu (ktorým je súd viazaný) riadne nešpecifikovala hypotekárny
úver, do vyplatenia ktorého má trvať zákaz nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami. Táto skutočnosť
však nie je rozhodujúcou, pre ktorú súd návrh zamietol.

9. V prvom rade je potrebné uviesť, že navrhovateľka podľa návrhu navrhuje nariadiť zákaz nakladania
s rodinným domom a pozemkami, pričom z odôvodnenia návrhu vyplýva, že protistrana mieni zbúrať
(zničiť) iba rodinný dom. Navrhuje teda nariadiť neodkladné opatrenie v rozsahu, ktorý prevyšuje
odôvodnenú potrebu, pretože do petitu návrhu zahrnula aj zákaz nakladania s pozemkami.

10. V druhom rade je potrebné uviesť, že navrhovateľka podľa návrhu navrhuje uložiť protistrane zákaz
spočívajúci v zákaze nakladania s nehnuteľnosťami, čím je potrebné rozumieť akúkoľvek dispozíciu
s nimi. Právna teória i prax vykladajú pojem práva „nakladať“ s vecou v zmysle jej dispozície (ius
disponendi), čiže právo robiť právne úkony ohľadne predmetnej veci a to medzi živými (napríklad
predaj veci, jej prenájom, vypožičanie, ale i jej zničenie), ako aj pre prípad smrti formou závetu.

Zákaz akéhokoľvek nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami navrhovateľka žiadnym spôsobom
neodôvodnila. Navrhované neodkladné opatrenie by tak nezodpovedalo nevyhnutnej miere potreby jeho
nariadenia a tým, by obmedzovalo vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nad
nevyhnutnú mieru.11. V treťom rade je potrebné uviesť, že navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila svoje tvrdenie
o tom, že protistrana mieni zbúrať predmetný rodinný dom. V tomto smere by prichádzalo do úvahy

napríklad vydané povolenie stavebného úradu na odstránenie stavby v zmysle § 88 a nasl. stavebného
zákona (zák.č. 50/1976 Zb.). Navrhovateľka však žiadnym spôsobom túto okolnosť neosvedčila. Súd
poukazuje v tejto súvislosti aj na § 151h ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na nadobúdateľa
zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky
práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Pritom podľa bodu 3 článku IV.

predloženejZmluvyozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostijezáložca(atedaajnadobúdateľzálohu)
povinný vopred písomne požiadať záložného veriteľa (v danom prípade ČSOB a.s.) o zmenu stavby
(stavebné úpravy).

12. V štvrtom rade je potrebné uviesť, že navrhovateľka neuvádza aká je aktuálne výška jej dlhu z úveru,
ktorý je zabezpečený predmetným zálohom a aká je hodnota rodinného domu, ktorý mieni protistrana

zbúrať. Nie je teda možné uzavrieť, či naozaj odstránením stavby dôjde k takému zmenšeniu hodnoty
zálohu,žezostávajúcipredmetzálohunebudedostatočnezabezpečovaťpohľadávkuzáložnéhoveriteľa
(navrhovateľka uvádza, že by sa odstránilo zabezpečenie pohľadávky). Pritom predmetom zálohu je
okrem rodinného domu so súp.č. 43 aj 6 pozemkov o celkovej výmere 1.348 m2, ktoré sú umiestnené
v zastavanom území obce. Nie je takisto vylúčené, že odstránením stavby z pozemku, ktorý je takisto

predmetom zálohu, môže dôjsť naopak k zhodnoteniu pozemkov, na ktorých je postavený a zároveň
k zvýšeniu hodnoty zálohu. Z predloženej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa
27.02.2008 je zrejmé, že výška úveru bola 539.000,-Sk, teda 17.891,52 eur, pričom od jej uzatvorenia
uplynulo viac ako 9 rokov a podľa návrhu navrhovateľky je úver splácaný. Z toho je možné usudzovať,
že výška aktuálneho dlhu z úveru je relatívne nízka (pri mesačných splátkach v sume 165 eur, by bola

istina úveru už splatená). Týmito podstatnými skutkovými okolnosťami sa navrhovateľka vôbec v návrhu
nezaoberá.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd návrh navrhovateľky zamietol. Súd v tejto súvislosti
akcentuje základnú zásadu ovládajúcu civilné sporové konanie, ktorou je zodpovednosť strany sporu

za výsledok sporu a takisto aj princíp nestrannosti súdu pri rozhodovaní sporov. Uvedené sa týka aj
konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím sporu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tomto súde písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach

podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.