Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. máj 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/288/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815208626
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815208626.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v spore žalobcu B. B. H. s.r.o., so sídlom
U., L. XXX, IČO: 47 243 368, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Banská Bystrica,
Janka Kráľa 7, proti žalovanej R. Y., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX, o zaplatenie 318,11 € s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku 10C 277/2015-36 zo 14.3.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o určení
neplatnosti zmluvných podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti uvedených v Rámcovej zmluve o
poskytnutí spotrebiteľského úveru z 26.11.2013 v čl. 4 bod 5, bod 1, čl. 2 ods. 7 a v súvisiacom výroku
o trovách konania.

Odmieta odvolanie žalobcu proti vyhovujúcemu výroku.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi 200,00 € istiny
s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % od 19.12.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania
pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 4,94 € a trov právneho zastúpenia vo výške 20,77 € na

účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu žalobcu zamietol. Ďalšími výrokmi určil zmluvnú podmienku uvedenú v rámcovej zmluve o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, uvedenú v
článku 4, bod 5 a v článku 4 bod 1 v znení doslovne uvedenom vo výroku rozsudku za neplatnú z dôvodu
jej neprijateľnosti. Ďalej určil zmluvnú podmienku uvedenú v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru
uvedenú v článku 2 ods. 7 zo dňa 26.11.2013 „Celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. g/ zákona

sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 53,111 €“ za neplatnú z dôvodu
jej neprijateľnosti.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 318,11
€ s prísl. a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že medzi ním ako veriteľom a žalovanou
ako dlžníčkou bola dňa 26.11.2013 uzavretá rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru,

iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej
krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 € a žalovaná sa zaviazala vrátiť mu celkovú
čiastku 253,11 €, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru 200 € a individuálne dohodnutá odplata za
poskytnutie úveru vo výške 53,11 €. Túto si žalovaná sama určila na webovom sídle žalobcu v závislosti
od výšky poskytnutej sumy a lehoty splatnosti úveru. Žalovaná žalobcovi dlžnú sumu nevrátila v lehote
splatnosti (18.12.2013), v zmysle čl. IV bod 4 rámcovej zmluvy si žalobca uplatnil aj zákonné úroky z

omeškaniaavzmyslečl.IV.bod5rámcovejzmluvysivočinejuplatnilajnáhraduskutočnevynaloženýchnákladov v celkovej výške 65 €, pričom uviedol, že žalovaná bola pred uzatvorením rámcovej zmluvy
riadne oboznámená s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti splniť riadne a včas svoj záväzok.

3. Súd konštatoval, že rámcová zmluva bola medzi účastníkmi uzavretá podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
pri finančných službách na diaľku. V zmysle čl. IV bod 1 rámcovej zmluvy sa žalovaná zaviazala zaplatiť
žalobcovipoplatokspojenýsospracovanímaposkytnutímúveru,ktoréhovýškabolaurčenáindividuálne
v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a bola uvedená na internetovej stránke žalobcu a

oznámená žalovanej ako spotrebiteľke pred vyplnením žiadosti o poskytnutí úveru na užívateľskom účte
klientky a pred uzavretím zmluvy. Podľa čl. IV bod 3 rámcovej zmluvy je úver poskytnutý žalobcom
bezúročný. Z čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy vyplýva, že v prípade omeškania žalovanej so splátkami
úveru je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním,
konkrétne súvisiace personálne náklady, náklady na prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy,
sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené žalobcom z dôvodu omeškania

žalovanej. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 26.11.2013 súd zistil, že bola uzavretá
na základe rámcovej zmluvy a žiadosti žalovanej, a jej predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť
žalovanej krátkodobý bezúčelový a bezúročný úver vo výške 200,00 € s jednorazovým čerpaním
bezhotovostným prevodom z účtu v banke žalobcu na bankový účet žalovanej v deň uzatvorenia zmluvy
a záväzok žalovanej vrátiť žalobcovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 253,11 € bezhotovostne

na bankový účet žalobcu. Podľa zmluvy bola splatnosť úveru dňa 18.12.2013. Celkové náklady na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov vo
výške 440,50 % a boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadrený pevnou sumou 53,11 €. Podľa
upomienky zo dňa 25.12.2013 žalobca žalovanú upozornil, že jej pôžička je po splatnosti, čím porušila
zmluvu, a preto jej žalobca vyúčtoval administratívne náklady vymáhania vo výške 35 € a vyzval ju na

úhradu celkovej dlžnej čiastky v sume 288,10 €. Z urgencie nezaplatenej pohľadávky z 1.1.2014 vyplýva,
že žalovaná nezaplatila svoj záväzok, preto sa dlžná čiastka zvyšuje o administratívne náklady spojené
s konaním vymáhania vo výške 10 € a celková dlžná čiastka je 298,10 €. Z upozornenia na hrozbu
exekúcie pohľadávky z 8.1.2014 vyplýva, že žalobca evidoval dlh žalovanej ako neuhradený, preto jej
vyúčtoval ďalšie administratívne náklady spojené s inkasným konaním vo výške 10 € a dlh žalovanej

tak činil 308,10 €. Z poslednej výzvy z 15.1.2013 vyplýva, že žalobca vyúčtoval ďalšie administratívne
náklady spojené s konaním vymáhania vo výške 30 € a žalovanú vyzval na úhradu celkovej dlžnej sumy
333,10 € v lehote do 3 dní. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti o zaplatenie
poskytnutého úveru 200,00 €. Tento nárok právne odôvodnil podľa § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho
zákonníka(ďalejlen„OZ“)auviedol,žedošlokuzatvoreniubezúročnejzmluvy,nazákladektorejžalobca

poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 200 € a žalovaná tieto prostriedky nevrátila. Výrok o
úrokoch z omeškania odôvodnil podľa § 517 ods. 2 OZ a priznal žalobcovi ročný úrok z omeškania vo
výške 5,25 % od 19.12.2013 do zaplatenia. Súd prvej inštancie zároveň skonštatoval, že poskytovanie
pôžičiek je formou podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorý má postavenie tzv. iného veriteľa podľa ust. §
2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

4. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru 53,11 € a zaplatenie sumy 65
€ titulom náhrady skutočne vynaložených nákladov, považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu
za nedôvodný. Vzťah a nároky uplatnené žalobcom posudzoval podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a podľa ust. § 52 a nasl. OZ, ktoré upravujú

spotrebiteľské zmluvy. Súd prvej inštancie považuje za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v
čl. IV bod 1 a čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy zo dňa 26.11.2013 a rovnako aj zmluvnú podmienku
uvedenú v čl. 2 ods. 7 zmluvy zo dňa 26.11.2013. O týchto podmienkach v zmysle § 153 ods. 4
O.s.p. uviedol, že sú neprijateľné, a zároveň na ich základe nepriznal žalobcovi požadované plnenie
poplatku spojeného so spracovaním a poskytnutím úveru a skutočne vynaložených nákladov spojených

s vymáhaním omeškaných splátok úveru. Všetky tieto podmienky považoval za neprijateľné pre rozpor
s ust. § 53 OZ, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalovanej ako spotrebiteľky. Vo vzťahu k zmluvným podmienkam uvedeným v čl. IV bod
1 rámcovej zmluvy a čl. 2 ods. 7 zmluvy súd prvej inštancie skonštatoval, že v zmysle § 53 ods. 1
OZ sa zákaz neprijateľných podmienok nevzťahuje na zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, avšak v prejednávanej veci to nie je splnené, pretože poplatok
za poskytnutie úveru je formulovaný v rozpore s ust. § 37 ods. 1 OZ a teda nie je určený určito, jasne
a zrozumiteľne. V čl. IV bod 1 rámcovej zmluvy sa uvádza, že klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi
poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislostiod výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená
spotrebiteľovi vopred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta, pričom v
zmysle čl. 2 ods. 7 zmluvy poplatok za poskytnutie úveru tvorí celkové náklady spotrebiteľa a je aj

vyjadrený pevnou sumou vo výške 53,11 €. Z ustanovenia rámcovej zmluvy a zmluvy však nie je
zrejmé, aká časť celkového poplatku patrí za spracovanie žiadosti, aká za poskytnutie úveru, keďže
poplatok zahŕňa obe uvedené položky. Z uvedeného dôvodu súd nemohol považovať cenu poskytnutej
služby za vyjadrenú zrozumiteľne a určite. Uvedené zmluvné podmienky navýšenia neboli individuálne
dojednané, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši viacero sporov, v ktorých žalobca

vystupuje a uplatňuje si právo na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru. Ide o formulárové zmluvy,
do ktorých sa dopisujú údaje. Súd poukázal na ust. § 657 a 658 ods. 1 OZ, z ktorého vyplýva, že
pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov. V rámcovej
zmluve aj v zmluve sa výslovne uvádza, že úver je bezúročný. Účastníci si nedohodli úroky a inú formu
odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná
pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Poukázal ďalej na ust. § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch v znení od 1.9.2014, z ktorého vyplýva, že ak zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu, považuje
sa pôžička za bezúročnú a bez poplatkov, a to napriek tvrdeniu žalobcu, že úver je bezúročný s tým, že
sa dojedná poplatok za poskytnutie úveru vyjadrený pevnou sumou. Súd konštatoval, že tento poplatok
za poskytnutie úveru nie je ničím iným ako úrokom vyjadreným za určité obdobie bez toho, aby úrok bol
dlžník povinný hradiť do času skutočného vrátenia peňažných prostriedkov. Takéto zmluvné dojednanie

vnáša do právneho vzťahu neprimeranú nerovnováhu na úkor spotrebiteľa. Pokiaľ sa týka zmluvnej
podmienky uvedenej v čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy, ktorá sa týka nákladov, ktoré vznikli žalobcovi v
súvislosti s výzvami, resp. upomienkami, aj túto vyhlásil súd prvej inštancie za neprijateľnú, pretože
dospelkzáveru,ženebolaindividuálnedojednaná.Ideodojednanievýlučnevprospechžalobcu,pričom
žalovaná nemala možnosť ho ovplyvniť. Náklady spojené s vymáhaním dlžnej sumy určené v čl. IV bod 5

zmluvy predstavujú podľa názoru súdu ďalšie skryté poplatky a ich priznanie by bolo v rozpore s dobrými
mravmi. V ďalšej časti uvádza, že výška žalobcom uplatnených nákladov za upomienky predstavuje od
5 do 17,50 % sumy skutočne poskytnutej pôžičky a žalobca bližšie nešpecifikoval, v čom jeho náklady
spočívajú.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca bol v konaní čiastočne
úspešný v pomeru 63 % k celku a žalovaná bola úspešná na 37 % v pomeru k celku. Preto má žalobca
právo na náhradu trov konania vo výške 26 %, ktorú mu súd prvej inštancie priznal.

6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia

veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 318,11 € s
úrokom z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 253,11 € od 19.12.2013 do zaplatenia a trovy konania,
resp. aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania. Uviedol, že vzťah medzi sporovými stranami je potrebné posudzovať podľa Obchodného
zákonníka, a to podľa ust. § 497 a nasl. OZ, teda podľa ustanovení o zmluve o úvere. Strany úverovej

zmluvy sa dohodli, že dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky a namiesto úroku zaplatí jednorazovú
odplatu, resp. poplatok za poskytnutie úveru, pretože podľa § 497 OZ je možné sa od ustanovení
odchýliť a je možné dojednať nielen úroky, ale tiež odplatu. Argumentoval pritom ust. § 263 Obchodného
zákonníka a ust. § 499 Obchodného zákonníka. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že suma 37,33 €
predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, resp. odplatu, pričom sa nejedná o úroky, ale o jednorazovú

odplatu. Žalovaná si výšku úveru a výšku odplaty zvolila sama, pričom výška odplaty bola vyjadrená
určito a jasne v závislosti od zvolenej výšky úveru a doby splatnosti. K názoru súdu prvej inštancie
o nejasnosti, neurčitosti a nezrozumiteľnosti dojednania poplatku za poskytnutie úveru poukázal na
rozhodnutia niektorých okresných súdov. Ďalej poukázal na ust. § 53 ods. 11 OZ, podľa ktorého
neprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľomnavšetkyokolnostisúvisiacesuzatvorením

zmluvy. Súd prvej inštancie nevyhodnotil zmluvu ako celok a neskúmal okolnosti uzavretia zmluvy. Išlo o
zmluvu uzatvorenú na diaľku prostredníctvom internetovej stránky a všetky podmienky si žalovaná určila
sama, preto boli individuálne dojednané a nemôže ísť o neprijateľné podmienky. Podľa zmluvy odplata
je závislá na výške úveru, od doby splatnosti, ktorú si určí sám spotrebiteľ a preto je vždy individuálne
dojednaná.Vovzťahukuzmluvnejpodmienkeuvedenejvčl.IVbod5rámcovejzmluvyodvolateľuviedol,

že súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nezaoberal ustanoveniami Obchodného zákonníka o
náhrade škody. K žalobnému návrhu boli pripojené pripomienky, ktoré boli žalovanej odoslané. S výškou
nákladov bola žalovaná oboznámená v rámcovej zmluve pred jej uzavretím a jej podpisom, vyjadrila
s týmito nákladmi súhlas, a preto žalobca nepristupoval k individuálnemu dojednávaniu odlišnej výškynákladov, tieto podľa názoru žalobcu nie sú v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa a nejde
o neprijateľnú podmienku. Žiadne zákonné ustanovenia neurčuje, že skutočné náklady musia byť v
zmluve špecifikované položkovito. Uviedol, že ide o štandardnú výšku nákladov v odbornej praxi, k čomu

priložil štatistiku bankových poplatkov za zasielanie upomienok, ktoré ani banky bližšie nešpecifikujú.
Náklady žalobcu sú pritom nižšie ako poplatky za upomienky v bankách. Výška nákladov sa v závislosti
od výšky pohľadávky nemení. Súd si osvojil právny názor, že každá podmienka, ktorá nebola dojednaná
individuálne je podmienkou neprijateľnou, musí však ísť o značnú nerovnováhu, ktorá vysvetlená nie je.

7. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

8. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý platí
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods.
2 prvá veta).

9. Odvolateľ podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto Krajský súd v
Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a uplatnených
odvolacích dôvodov podľa ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu.

10. Keďže v konaní nebol daný dôvod na nariadenie odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP, prejednal odvolací súd odvolanie bez pojednávania, v rozsahu uvedenom v § 379 a v § 380 CSP
preskúmalnapadnutýrozsudokspoluskonaním,ktorémupredchádzaloadospelkzáveru,žeodvolanie
žalobcu je čiastočne neprípustné a v merite veci nedôvodné.

11. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podmienky subjektívnej prípustnosti odvolania boli podobne upravené aj ust. § 201 O.s.p. Žalobca podal
odvolanieprotivšetkýmvýrokomrozsudku,tedavrátanevýroku,ktorýmboložalobečiastočnevyhovené.
Ideovýrok,ktorýmbolažalovanémuuloženápovinnosťzaplatiťžalobcovi200€spríslušenstvom.Týmto
výrokom žalobcovi nebola spôsobená žiadna ujma, preto na podanie odvolania proti tomuto výroku

odvolateľ nie je subjektívne procesne legitimovaný. Odvolací súd preto odmietol jeho odvolanie v tejto
časti podľa § 386 písm. b/ CSP.

12. Odvolací súd meritórne preskúmaval odvolanie smerujúce proti výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti, proti výrokom, ktorým súd prvej inštancie určil zmluvné podmienky uvedené v čl. IV

bod 1, čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a čl. 2
ods. 7 zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru za neplatné z dôvodu jej neprijateľnosti. Preskúmaval
takisto aj súvisiaci výrok o trovách konania.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodnutím vo veci vykonal dokazovanie

v rozsahu dostačujúcom pre zistenie skutkového stavu veci, na takto zistený skutkový stav aplikoval
relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré správnym spôsobom interpretoval. V konaní nedošlo k
takým vadám, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia podľa § 389 CSP. Odvolací súd konštatuje,
že rozhodnutie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o určení zmluvných podmienok za neplatné
z dôvodu ich neprijateľnosti, je vecne správne. Odvolací súd konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov

rozhodnutia v tejto časti, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

14. K jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu v stručnosti uvádza:

15. Odvolateľ namieta, že na prejednávanú vec bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného

zákonníka, ktoré upravujú náležitosti a obsah zmluvy o úvere. Tento názor odvolateľa však nie je
správny. Súd prvej inštancie v konaní nepochybne zistil, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský
úver. Žalobca je dodávateľom a žalovaná spotrebiteľkou, preto sa na obsah spotrebiteľského
úveru použijú predovšetkým ustanovenia osobitného zákona, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Keďže žalovaná je

spotrebiteľkou, použijú sa na posúdenie všeobecných náležitostí a obsahu vzťahu medzi sporovými
stranami ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v súlade s ust. § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od
1.5.2014. Týmto dňom bola v uvedenom ustanovení doplnená veta, že na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď bysa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 1.5.2014 bez
prechodných ustanovení. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy, založené
pred týmto dňom. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 M Cdo/14/2014

a s týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje.

16. Pokiaľ sa týka neprijateľnosti zmluvných podmienok súd prvej inštancie sa podrobne a dôkladne
zaoberal obsahom zmluvného ustanovenia, ktoré má povahu neprijateľnú vo vzťahu k určeniu odplaty
za poskytnutý úver paušálnou sumou. Odvolací súd sa stotožňuje s týmto záverom súdu prvej inštancie

v tom, že ak v zmluve je uvedené, že poskytnutý úver je bezúročný, poplatok za poskytnutie úveru
skutočne predstavuje v skrytej forme odplatu, ktorú je možné dojednať pri pôžičke iba vo forme úrokov.
Ide o zavádzajúcu praktiku zo strany poskytovateľa spotrebného úveru, ktorá má u spotrebiteľa privodiť
presvedčenie o tom, že ide o výhodný zmluvný vzťah.

17. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že poplatky za

upomienku predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z neprijateľnej zmluvnej podmienky súd
nemôže priznať plnenie a zároveň je jeho povinnosťou vysloviť neprijateľnosť podmienky vo výroku
rozsudku, čo súd prvej inštancie správne urobil.

18. Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho výroku o

zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o výrokoch o určení neplatnosti zmluvných podmienok z dôvodu
neprijateľnosti za vecne správne, preto potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP. Vecne správny je aj
súvisiaci výrok o trovách konania.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 396 CSP. Žalobca v

odvolacom konaní úspešný nebol, plný úspech mala žalovaná, ktorej však trovy odvolacieho konania
nevznikli.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 ((§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).