Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. august 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/379/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312206862
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1312206862.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: E. G., L.
V. XX, L., štátne občianstvo SR, proti odporkyni: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 12.2.2013, č. k. 45C/51/2012-103, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 12.2.2013, č. k.
45C/51/2012-103, p o t v r d z u j e .
Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania, ktorým

sa domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 17.992,90 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od
11.12.2011 až do zaplatenia, z titulu nesprávneho úradného postupu podľa zák. č. 58/1969 Zb.. O
náhrade trov konania rozhodol tak, že odporkyni ich náhradu nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že Okresný súd
Bratislava III rozsudkom č. k. 18C/76/2003-168, zo dňa 6.3.2008 rozhodol o usporiadaní dedičstva
medzi navrhovateľom a jeho bratom, správne o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.4.2008 a vykonateľnosť dňa 19.4.2008. Súd vyznačil

právoplatnosť na rozsudku napriek tomu, že E. G. ako účastníkovi konania nedoručil rozsudok do
vlastných rúk. Rozsudok doručil domnelému právnemu zástupcovi JUDr. H. J., ktorý nemal od neho plnú
moc na zastupovanie pred súdom písomne a taktiež v konaní pred súdom neudelil plnú moc advokátovi
ani do zápisnice o pojednávaní v predmetnej veci.
O tom, že rozsudok nadobudol právoplatnosť sa dozvedel náhodou dňa 12.5.2008 v období, kedy už
bolo vedené exekučné konanie sp. zn. 49Er/1045/2008, zo dňa 23.4.2008 z dôvodu, že 19.4.2008
nezaplatil pohľadávku na základe uvedeného v rozsudku, nakoľko uvedený rozsudok potreboval na

uvoľnenie finančných prostriedkov zo stavebnej pôžičky. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 4.8.2008
mu bolo doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 49Er/104/2008-2011, z ktorého sa
dozvedel, že exekučné konanie bolo zastavené na návrh oprávneného, z ktorého dôvodu mal ako
povinný zaplatiť trovy exekúcie vo výške 321.518 Sk a súdne trovy 500,- Sk. Proti tomuto uzneseniu
podal odvolanie a Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie potvrdil. V dôsledku uvedeného
exekučného konania sa viedlo ďalšie exekučné konanie č. k. Ex 730/2010-6 zo dňa 9.4.2010, na základe
ktorého mal zaplatiť 10.672,44 eur (321.518,- Sk) a exekučné trovy. Proti tejto exekúcii podal námietky

a žiadosť o odklad exekúcie, ktorá bola zamietnutá. Dňa 5.11.2010 pod psychickým nátlakom a pod
hrozbou dražby bol nútený súhlasiť so splátkovým kalendárom s tým, že námietky proti exekúcii vzal
späť. Uviedol, že rozsudok mal doručený do vlastných rúk dňa 24.6.2009, kedy už boli vedené exekučné
konania. Právoplatnosť na uvedený rozsudok nebol vyznačený s iným dátumom potom, čo mu bolreálne doručený do vlastných rúk a ako dôvod bol uvedený ten, že rozsudok nadobudol právoplatnosť.
Všetky sťažnosti, ktoré podal na Krajský súd v Bratislave, na Generálnu prokuratúru a na Ministerstvo
spravodlivosti SR boli zaslané predsedovi Okresného súdu Bratislava III, ktorý mu listom z 28.10.2010

oznámil, že sťažnosti na procesné pochybenie súdu neboli sťažnosťami v zmysle § 62 ods. 1 zák. číslo
757 /2004 Z.z..
Vzhľadom na to, že neudelil plnú moc JUDr. H. J. pre dané konanie, rozsudok nemal byť doručovaný
jemu (JUDr. J.), a preto ani nemohol nadobudnúť právoplatnosť. Nesprávnym úradným postupom
štátneho orgánu bola navrhovateľovi spôsobená škoda v celkovej výške 17.992,90 eur, pozostávajúca z

trov exekúcií. Navrhovateľ požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 30.8.2011 o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu, ktoré
žiadosti nevyhovelo.
Odporkyňažiadalanávrhnavrhovateľazamietnuť,nakoľkonímuplatnenýnárokpovažujezanedôvodný,
keďže neboli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to nesprávny úradný
postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vznikom

škody. JUDr. H. J. vystupoval v pozícii právneho zástupcu navrhovateľa na základe jeho dlhodobo
manifestovanej vôle. Navrhovateľ i právny zástupca boli s tým uzrozumení a v priebehu konania
nevzniesli proti takémuto postaveniu právneho zástupcu žiadnu námietku, naopak navrhovateľ na
pojednávaní do zápisnice prehlásil, že ho JUDr. H. J. v konaní zastupuje. Navrhovateľ v sťažnosti z
22.5.2009, adresovanej na Najvyšší súd SR opakovane JUDr. H. J. označoval za svojho právneho

zástupcu a odôvodňoval neskoré oznámenie doručenia rozsudku zo strany jeho právneho zástupcu
zaneprázdnenosťou JUDr. H. J.. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
doručením právnemu zástupcovi navrhovateľa a na základe takto doručeného rozsudku súd vydal
pre exekútora poverenie na vykonanie exekúcie, ktorá bola riadne ukončená. V prípade opačného
posúdenia veci by išlo o stav zavinený navrhovateľom, vylučujúci nárok na náhradu škody podľa §

441 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Príčinná súvislosť je vo všeobecnosti len odvodená a
sprostredkovaná. Navrhovateľom uvádzaná škoda by vznikla bez ohľadu na postup súdu, pretože
bola spôsobená nedostatočnou likviditou navrhovateľa a neochotou oprávneného poskytnúť lehotu
na zabezpečenie finančných prostriedkov. Oneskorené oznámenie o doručení rozsudku právnemu
zástupcovi nemôže byť preto na ťarchu štátu. V prípade navrhovateľa ide o rôzne odvodené následky

reťazovitého charakteru a takýto vzťah príčinnej súvislosti nie je postačujúci pre založenie právnej
zodpovednosti za škodu, keďže súdna prax vyžaduje priamosť a bezprostrednosť pôsobenia príčiny na
následok. Škodu navrhovateľa majú predstavovať také náklady, ktoré nie sú škodou v právnom slova
zmysle, na ich úhradu bol navrhovateľ spravidla zaviazaný právoplatnými súdnymi rozhodnutiami, ktoré
nespĺňajú kritéria nezákonného rozhodnutia. Podľa názoru odporkyne, uplatnený nárok nie je možné

posudzovať podľa ustanovení o nesprávnom úradnom postupe, ale podľa ustanovení o nezákonnom
rozhodnutí, keďže škoda mala navrhovateľovi vzniknúť na základe právoplatných rozhodnutí, nemožno
preto zamieňať nesprávny úradný postup s takým pochybením, ktoré je vyjadrené formou nezákonného
rozhodnutia.
Po vykonanom dokazovaní súd vec posúdil po právnej stránke podľa ust. §§ 1, 3 ods. 1 a) a d) a ods.

2, 4 ods. 1, 5 ods. 1, 6 ods. 1 a 2, 9 ods. 1, 15 ods. 1, 16 ods. 1, 18 ods. 1, 2 a 3, 19 ods. 1, 2 a 3 a § 27
ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej
len zák. č. 514/2003 Z.z.) a podľa ust. §§ 420 ods. 1, 441 a 442 ods. 1 OZ.
Uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd
posúdil podľa § 27 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.7.2004 vzhľadom na

to, že ku škode malo dôjsť na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 18C/76/2003-168,
zo dňa 6.3.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.4.2008 a vykonateľnosť 19.4.2008, teda ide o
rozhodnutie, ktoré bolo vydané po nadobudnutí účinnosti citovaného zákona a preto uplatnený nárok
súd neposudzoval podľa dovtedajších predpisov, a to zák. č. 58/1969 Zb., ako žiadal navrhovateľ.
Zodpovednosť štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci

má charakter občianskoprávnej zodpovednosti. Tento zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku
špeciálnou právnou úpravou, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne
vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom.
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z.z.. Zodpovednosť za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom je objektívna, bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Pre
vznik zodpovednosti sa vyžaduje podľa súdnej praxe splnenie troch podmienok, a to nesprávny úradný
postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktoré
musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, základ nárokuna náhradu škody nie je daný. Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného s príslušným
orgánom podľa § 15 ods. 1, ide o podmienku pre uplatnenie nároku na náhradu škody v konaní pre

súdom.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ dňa 30.8.2011 podal na Ministerstve
spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 17.992,90
eur, spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a nie z dôvodu uplatňovaného nesprávneho úradného
postupu, ktorého nárok nebol uspokojený do šiestich mesiacov, nakoľko Ministerstvo spravodlivosti SR

v konečnom stanovisku z 28.2.2012 uviedlo, že neboli splnené súčasne všetky zákonné podmienky na
náhradu škody a preto žiadosť považovalo za nedôvodnú.
Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvedel o škode. Súd
prihliadol na vznesenú námietku premlčania odporcom, ktorú považoval za právne opodstatnenú z
dôvodu, že navrhovateľ sa dozvedel o škode, ako to uviedol v podanom návrhu, dňa 4.8.2008, (správne
7.8.2008), kedy mu bolo doručené uznesenie okresného súdu č. k. 49Er/1045/2008-21, Ex 24470/2008,

na základe ktorého bol povinný zaplatiť trovy exekúcie a oprávnenému súdne trovy. Právo na náhradu
škody sa premlčalo uplynutím troch rokov od dňa 7.8.2011, pričom návrh bol podaný na súd osobne dňa
31.5.2012, teda po uplynutí premlčacej lehoty stanovenej zákonom. Žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody bola podaná dňa 30.8.2011, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty,
preto nemohlo nastať ani spočívanie premlčacej doby v zmysle § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z..

Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má obligatórny charakter, podľa ktorého nárok na
náhradu škody na súde nie je možné uplatniť skôr, než uplynie šesťmesačná lehota od uplatnenia
nároku poškodeným pred príslušným orgánom. Neúspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je
predpokladom uplatneného nároku na súde. V danom prípade nebola splnená podmienka uplatneného
nároku na náhradu škody pred súdom zo strany navrhovateľa, vzhľadom na uplynutie premlčacej doby .

Navrhovateľ svoj nárok odvodzuje z nesprávneho úradného postupu, ktorý odôvodňuje skutočnosťou,
že Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 18C/76/2003-168 zo dňa 6.3.2008, rozhodol o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Súd vyznačil právoplatnosť na rozsudku dňom 15.4.2008
napriek tomu, že E. G., ako účastníkovi konania (v danom spore v postavení odporcu), ho nedoručil
do vlastných rúk. Rozsudok doručil domnelému právnemu zástupcovi JUDr. H. J., ktorý nemal od neho

plnú moc na zastupovanie v predmetnej veci danú písomne, a taktiež ani v konaní pred súdom mu plnú
moc neudelil do zápisnice o pojednávaní, z ktorého dôvodu boli následne vedené exekučné konania
a navrhovateľovi preto vznikla škoda.
Z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 18C/76/2003 mal súd preukázané, že JUDr. H. J. dňa 13.6.2005
zaslal vyjadrenie k návrhu vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, bol predvolaný

na pojednávanie dňa 9.3.2006, na ktoré sa nedostavil, a rovnako sa nedostavil ani odporca, z ktorého
dôvodu bolo pojednávanie odročené na 4.5.2006, ktorého sa osobne zúčastnil JUDr. H. J.. Odporca
sa pojednávania nezúčastnil a jeho neprítomnosť ospravedlnil právny zástupca z pracovných dôvodov.
Ďalšie pojednávanie bolo vo veci dňa 11.7.2006, ktorého sa opätovne nezúčastnil odporca a ani právny
zástupca JUDr. H. J.. Pojednávanie bolo odročené na 24.10.2006, ktorého sa osobne zúčastnil tak

odporca, ako aj JUDr. H. J.. Vo veci bolo ďalej doručené JUDr. H. J. uznesenie č. k. 18C/76/002- 46, o
priznaní odmeny znalcovi Ing. S. R. za vypracovanie znaleckého posudku č. 08/2007. JUDr. H. J. bol
predvolaný na pojednávanie na deň 10.1.2008, kedy odporca prítomný na pojednávaní prehlásil pred
súdom, že: „Súhlasím, aby súd konal v neprítomnosti môjho právneho zástupcu. Ak sa dobre pamätám
žiadali sme nejakú zľavu, informoval ma právny zástupca, že zaslal súdu žiadosť o zľavu, v posudku

bola zahrnutá cena pod garážou ako za záhradu. Upozorňoval som právneho zástupcu a tvrdil mi, že
to zaslal“. Ďalšie pojednávanie vo veci sa konalo dňa 6.3.2008 a zúčastnili sa ho tak odporca, ako aj
JUDr. H. J.. Na tomto pojednávaní bol vo veci vyhlásený rozsudok.
Navrhovateľ nepochybne považoval JUDr. H. J. za svojho právneho zástupcu, v tomto procesnom
postavení JUDr. H. J. aj vystupoval navonok. Voči postaveniu JUDr. J. v konaní navrhovateľ nikdy

nevzniesli žiadnu námietku a nenamietal to ani sám JUDr. J.. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd
mal za to, že ak by aj bolo možné konštatovať nesprávny úradný postup súdu, treba vziať do úvahy,
že navrhovateľ označoval JUDr. H. J. za svojho právneho zástupcu priamo na súde do zápisnice o
pojednávaní. JUDr. J. boli doručované predvolania na pojednávania, písomnosti súdu, zúčastňoval sa
pojednávaní, voči čomu navrhovateľ nikdy nevzniesol námietky, preto podľa názoru súdu je vylúčený

nárok navrhovateľa na náhradu škody, ktorá bola spôsobená zavinením poškodeného, a ak bola škoda
spôsobená zavinením poškodeného, znáša ju poškodený sám podľa § 441 OZ.
Výrok právoplatného rozsudku je podľa ust. § 159 ods. 2 O.s.p záväzný pre všetkých účastníkov
a pre všetky orgány. Ide o materiálnu stránku právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Skutočnosť, žepredmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť jeho doručením právnemu zástupcovi navrhovateľa je
daná práve tým, že na základe takto doručeného rozsudku Okresný súd Bratislava III vydal pre súdneho
exekútora poverenie na vykonanie exekúcie a táto exekúcia bola riadne ukončená. V prípade, ak by

rozsudok nenadobudol právoplatnosť nemohol byť ani vykonateľným a súd by v takom prípade nemohol
vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Okolnosť, že na základe nesprávne vyznačenej doložky
právoplatnosti bola vykonaná exekúcia na majetok navrhovateľa, ktorá je nepriaznivým dôsledkom
nesprávneho úradného postupu sama o sebe, však škodu nepredstavuje (rozsudok NS ČR zo dňa
31.3.2003 sp. zn. 25 Cdo 145/2002). V prípade exekúcie vykonanej na základe nesprávne vyznačenej

doložky právoplatnosti, by sa za odškodniteľnú majetkovú ujmu mohla považovať len vtedy, ak by v
dôsledku tejto nesprávnosti nedošlo vôbec ku splneniu povinnosti stanovenej súdnym rozhodnutím,
navrhovateľ mal však povinnosť zaplatiť sumu 2.700.000,- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Škoda by navrhovateľovi vznikla vtedy, ak by bolo preukázané, že túto čiastku nebol povinný zaplatiť
a spravil by tak len v dôsledku nesprávne vyznačenej doložky právoplatnosti. Je teda zrejmé, že
navrhovateľovi škoda nevznikla, lebo vykonanie exekúcie na základe nezrušeného exekučného titulu

i s nesprávne vyznačenou doložkou právoplatnosti sa nemohlo negatívne odraziť na povinnosti
navrhovateľa zaplatiť predmetnú sumu a teda v jeho majetkovej sfére.
Súd vyslovil ďalej názor, že navrhovateľ sa domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, ale uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu škody predstavuje náklady súdnych konaní,
exekučných konaní, zaplatenie úrokov z omeškania, zaplatenie trov súdnemu exekútorovi JUDr. Z.

Á., ktoré následne vymáhal súdny exekútor JUDr. Y. F., súdny exekútor JUDr. Y. M. vymáhal úroky
z omeškania z nezaplatenej istiny 2.700.000,- Sk, o ktorých bolo rozhodnuté právoplatnými súdnymi
rozhodnutiami.
Zdôraznil, že zákonodarca rozlišuje dve základné samostatné pochybenia orgánov verejnej moci,
ktoré môžu zakladať zodpovednosť štátu, a to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup.

Nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom
Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené
príslušným orgánom. Toto rozhodnutie môže byť vydané najmä v občianskom súdnom konaní, v
správnom konaní alebo v trestnom konaní. Zákon nedefinuje nesprávny úradný postup a z obsahu tohto

pojmu vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušovanie povinností pri uskutočňovaní
úkonovvkonaní,najmäjehonesprávnevykonaniealebovykonaniebezsplneniazákonnýchpodmienok.
Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup je možné považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.

Uplatnený nárok navrhovateľa nie je preto možné posudzovať podľa ustanovení o nesprávnom úradnom
postupe, ale podľa ustanovení o nezákonnom rozhodnutí. Nemožno preto zamieňať nesprávny úradný
postup s takým pochybením, ktoré je vyjadrené formou nezákonného rozhodnutia. Rozhodovacia
činnosť môže zakladať nárok na náhradu škody, len pokiaľ rozhodnutie súdu spĺňa kritéria nezákonného
rozhodnutia ustanovené v § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., a teda musí ísť o právoplatné rozhodnutie

zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009) a v prípade
navrhovateľa žiadne rozhodnutie takéto kritéria nespĺňa.
Ďalším predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou
a nesprávnym úradným postupom. Podľa ustálenej súdnej praxe atribútom príčinnej súvislosti je totiž
priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne predchádza následku

a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí
ak je iba sprostredkovaný.
Zo zisteného skutkového stavu súd vyvodil nedostatok príčinnej súvislosti v prejedávanej veci s
poukazom na tú skutočnosť, že navrhovateľ sa dňa 12.5.2008 dozvedel o právoplatnosti rozsudku,
následne telefonoval JUDr. H. J., ktorý mu potvrdil doručenie predmetného rozsudku, na základe

čoho navrhovateľ začal robiť kroky k vybaveniu úveru z Prvej stavebnej sporiteľne a.s.. Na vyplatenie
peňažných prostriedkov prostredníctvom úveru bolo potrebné predloženie rozsudku súdu, pričom úver
bolposkytnutýažza10dní.Tedaajzapredpokladu,žebybolrozsudokdoručenýsprávneE.G.,exekúcii
bynemoholinapriekuvedenýmskutočnostiamzabrániť.Uvedenúsumuuhradilaždňa22.5.2008,tedas
časovým odstupom desiatich dní. Navrhovateľ si teda nezabezpečil finančné prostriedky tak, aby mohol

vyplatiť svojho brata v lehote na základe rozhodnutia súdu. Navrhovateľ ani nepožiadal súd o dlhšiu
lehotu na zaplatenie peňažného plnenia v zmysle § 160 O.s.p. a vzdal sa práva podať odvolania proti
rozsudku, pričom musel vedieť, aké boli podmienky pre poskytnutie úveru a musel si byť vedomý toho,
že v lehote do troch dní si nebude môcť zabezpečiť finančné prostriedky.Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel súd k záveru, že navrhovateľ mohol predísť exekučnému
konaniu, keby mal dostatočné zabezpečenie finančných prostriedkov na vyplatenie svojho brata.
Predmetný rozsudok bol právoplatný dňa 15.4.2008 a vykonateľný dňa 19.4.2008, pričom návrh

na vykonanie exekúcie bol podaný oprávneným Š.V. G. už 8. deň po právoplatnosti rozsudku,
ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k.
49Er/1045/2008-21, nakoľko exekučné konanie bolo začaté dňa 23.4.2008. Pokiaľ by bol navrhovateľ
schopný uhradiť požadovanú sumu až s časovým odstupom desiatich dní od právoplatnosti rozsudku,
tak aj v prípade doručenia rozsudku do jeho vlastných rúk, by nestihol sumu priznanú exekučným titulom

uhradiť pred podaním návrhu na začatie exekúcie a trovy exekúcie by vznikli aj v takomto prípade.
Súd ďalej poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ si uplatňuje nárok na náhradu škody v tej istej výške
(17.993,26 eur) aj proti JUDr. H. J., a to v konaní vedenom na pod sp. zn. 9C/20/2010, v ktorom uvádza,
že JUDr. H. J. mu poskytoval právne služby v zmysle zákona o advokácií, najmä právne rady v rámci
súdneho konania vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a preto mal informovať
navrhovateľa o doručení rozsudku alebo mal vrátiť rozsudok späť súdu a upozorniť súd, že nie je

oprávnený prevziať rozsudok v jeho mene. Neskoré oznámenie tejto skutočnosti zo strany právneho
zástupcu navrhovateľa je vnútorným vzťahom navrhovateľa aj jeho advokáta a preto nemôže byť na
ťarchu štátu.
Navrhovateľom uplatnená škoda predstavuje súdne poplatky a trovy exekučných konaní, trovy právneho
zastupovania, ktoré však nemajú povahu škody v právnom slova zmysle. Tieto náklady nemožno samo

o sebe považovať za škodu, nakoľko vznikajú ako následok procesných úkonov ako povinnosť ich
úhrady vyplývajúca z príslušných právnych predpisov. Pokiaľ sa navrhovateľ nechal zastupovať, musel
si byť vedomý rizika, že návratnosť takto vynaložených nákladov sa viaže na úspešnosť jednotlivých
procesných úkonov. V danom prípade navrhovateľ tvrdil, že k nesprávnemu úradnému postupu došlo v
konaní sp. zn. 18C/76/2003, ale ako nárok na náhradu škody si uplatňuje trovy, ktoré mali vzniknúť v

iných konaniach, predovšetkým v exekučných konaniach. Pre dôvodnosť nároku podľa § 18 ods. 2 zák.
č. 514/2003 Z.z., je potrebné, aby trovy konania vznikli v tom konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, vznik týchto trov a ich výška pritom neboli v konaní ani preukázané. Na základe
týchto skutočností súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol.
O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p.. Odporkyňa mala vo veci plný

úspech, náhradu trov konania si však neuplatnila a z obsahu spisu súd zistil, že jej konaní žiadne trovy
nevznikli.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa sa včas odvolal navrhovateľ podaním zo dňa 26.3.2013. Poukazuje
v ňom na rozsah prvostupňového rozhodnutia, v ktorom sa však súd dostatočne nevysporiadal s
najdôležitejšou skutočnosťou, a to hlavným jediným a podstatným dôkazom pre posúdenie jeho žaloby.

Ide o skutočnosť, že súd v konaní pod č. 18C/76/2003 vyznačil právoplatnosť rozsudku napriek
tomu, že jemu ako účastníkovi konania rozsudok nebol doručený do vlastných rúk, ale bol doručený
domnelému právnemu zástupcovi JUDr. H. J.. Zdôraznil, že JUDr. J. nemal od neho udelenú plnú moc
v plnom rozsahu na zastupovanie v uvedenom súdnom konaní. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR, č.k. 3Cdo/3/68, v zmysle ktorého takéto doručenie rozhodnutia nie je účinné. Z

toho vyplýva, že rozsudok č.k. 18C/76/2003 nebol v čase exekúcie právoplatný.
Ďalej uviedol, že v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa neuvádza, na základe akého dôkazu je
potvrdené, že splnomocnil JUDr. J. na zastupovanie v súdnom konaní 18C/76/2003 v plnom rozsahu.
Žiadne plnomocenstvo nebolo založené do spisu a ani nadiktované do zápisnice. Plnomocenstvo
v spise nie je založené a súd sa touto otázkou ani nezaoberá. Jeho tvrdenie o tom, že JUDr.

J. nemal splnomocnenie pre celé konanie v plnom rozsahu súd nevyvracia, len konštatuje, že je
nepravdepodobné, aby pohľadávku uhradil včas, ak by mu bol rozsudok doručený.
Ďalej zdôraznil, že o nesprávny úradný postup štátneho orgánu, v danom prípade súdu ide vtedy,
ak súd postupuje v rozpore s platnými právnymi predpismi, upravujúcimi jeho konanie, pričom za
základný predpis upravujúci konanie súdu možno považovať Občiansky súdny poriadok. V súvislosti s

tým poukázal na ust. § 1 a § 6 O.s.p., ktoré ustanovenia podľa jeho názoru súd prvého stupňa porušil.
Nesprávnym postupom súdu, t.j. nedodržaním ustanovení Občianskeho súdneho poriadku mu vznikla
škoda, pretože musel zaplatiť trovy exekúcie, ktoré vznikli z dôvodu, že návrh na exekúciu bol podaný
na základe neplatnej doložky právoplatnosti rozsudku. Rozsudok mal nadobudnúť právoplatnosť až po
tom, čo by bol doručený do jeho vlastných rúk.

Vodvolanísavyjadrujeajkotázkepremlčaniauplatnenéhonároku.Svojnárokpovažujezanepremlčaný
s poukazom na to, že premlčacia lehota sa začína počítať odo dňa, kedy škoda skutočne vznikla. V
danom prípade mu škoda vznikla zaplatením exekučných trov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/145/2004, v zmysle ktorého za rozhodujúci pre začiatok plynutiasubjektívnej premlčacej doby treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne
dozvie o tom, že mu vznikla škoda, a kto za jej vznik zodpovedá. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený
mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr.

Podľa jeho názoru nie je správny ani záver súdu prvého stupňa, že medzi nesprávnym postupom súdu
a škodou, ktorá mu vznikla, neexistuje príčinná súvislosť. Nebyť nesprávneho doručenia rozsudku v
konaní pod sp. zn. 18C/76/2003, nebolo by nasledovalo exekučné konanie a jeho dlh by uhradil, čo v
konečnom dôsledku aj splnil. Za týchto okolností by mu škoda nebola vznikla. Práve súd spôsobil, že o
právoplatnosti rozsudku nevedel včas, čo malo vplyv na uvoľnenie úveru a splnenie jeho záväzku.

Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní

napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 4.8.2015.
Odvolací súd sa v prvom rade v záujme zachovania zásady hospodárnosti konania, zaoberal otázkou
premlčania uplatneného nároku a v tejto súvislosti aj s odvolacou námietkou ohľadne začatia plynutia
subjektívnej premlčacej doby.

Súd prvého stupňa vychádzal pri stanovení okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby
z dátumu, kedy bolo navrhovateľovi doručené uznesenie vydané v exekučnom konaní sp. zn. 49Er
1045/2008, t.j. od 7.8.2008. Išlo o uznesenie, ktorým bolo exekučné konanie z dôvodu späťvzatia
návrhu zastavené a povinnému (navrhovateľovi v tomto konaní) bola uložená povinnosť zaplatiť trovy
exekúcie vo výške 321.518,- Sk a oprávnenému náhradu trov exekučného konania vo výške 500,-

Sk. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.2.2010. Vychádzal z toho, že už samotná žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej domy (až dňa
30.8.2011), a preto nemohlo dôjsť k spočívaniu lehoty. Na základe toho ustálil, že návrh na začatie
konania doručený súdu dňa 31.5.2012, bol podaný po uplynutí premlčacej doby, preto prihliadol na
námietku premlčania vznesenú odporkyňou.

Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou navrhovateľa ohľadne určenia začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej doby. Predovšetkým je v tejto súvislosti potrebné zdôrazniť, že k začiatku
plynutia subjektívnej premlčacej doby v danom prípade by nemohlo dôjsť dňom doručenia uznesenia
o zastavení exekúcie vedenej pod sp. zn. 49Er 1045/2008, nakoľko povinný proti uzneseniu podal
odvolanie, a to sa stalo právoplatným až dňom 1.2.2010.

Podľa odvolacieho súdu, subjektívna premlčacia doba nemôže v prípade majetkovej ujmy začať plynúť
skôr, ako k vzniku majetkovej ujmy skutočne došlo, teda začína plynúť až okamihom, kedy bolo reálne
zasiahnuté do majetkovej sféry navrhovateľa. Aj za predpokladu akceptovania právneho názoru súdu
prvého stupňa o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, nemožno súhlasiť zo stanovením
začiatku jej plynutia v danej veci. Ako už bolo uvedené, vzhľadom na navrhovateľom (v postavení

povinného) podané odvolanie proti uzneseniu vydanému v konaní pod sp. zn. 49Er 1045/2008, nemohol
mať až do právoplatného rozhodnutia v tejto veci vedomosť o skutočnej škode, ktorá mu na základe
právoplatného rozhodnutia v uvedenom konaní reálne vznikne zaplatením záväzku vyplývajúceho z
rozhodnutia. Okrem toho je v tejto súvislosti potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že predmetom
konania v prejednávanej veci je uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu škody, ktorá mu mala

vzniknúť, resp. sa skladá nielen z položiek predstavujúcich a vyplývajúcich z uznesenia sp. zn. 49Er
1045/2008, ale aj iných položiek, ktoré navrhovateľovi vznikli aj v iných exekučných konaniach, napr. Ex
730/2010 a Ex 55/2008. Preto je úplne nesprávne, ak súd počítal plynutie premlčacej doby aj vo vzťahu
k týmto položkám vyplývajúcim z úplne iných exekučných konaní od rovnakého dátumu.
Na základe uvedeného je nesporné, že súd prvého stupňa určil plynutie subjektívnej premlčacej doby

nesprávne a podľa názoru odvolacieho súdu nejde o premlčané právo, resp. toto právo nie je premlčané
v celom rozsahu.
Odvolací súd preto skúmal, či sú splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady škody podľa zák.
č. 514/2003 Z.z. z titulu nesprávneho úradného postupu. Preto skúmal, či sú splnené všetky tri zákonné
podmienky pre úspešné uplatnenie takéhoto nároku.

Pokiaľ ide o existenciu nesprávneho úradného postupu, ako prvého predpokladu pre priznanie náhrady
škody (za predpokladu splnenia aj ďalších podmienok), z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava
III sp. zn. 18C/76/2003 vyplýva, že v tomto konaní síce navrhovateľa, ktorý mal v uvedenom konaní
procesné postavenia odporcu, zastupoval JUDr. H. J., resp. súd prvého stupňa s ním ako s jeho právnymzástupcom konal, hoci v celom spise sa nenachádza plnomocenstvo, či už udelené písomne alebo
ústne do zápisnice súdu, ktorým by ho navrhovateľ (v uvedenom konaní odporca) splnomocnil na svoje
zastupovanie. Rozsudok zo dňa 6.3.2008, č. k. 18C/76/2003-168, bol doručený JUDr. J. dňa 15.4.2008

a toho istého dňa nadobudol právoplatnosť, resp. uvedený deň je na rozsudku vyznačený ako deň, kedy
nadobudol právoplatnosť. Okresný súd až prípisom z 19.6.2009 vyzval JUDr. H. J., aby do spisu založil
plnomocenstvo, k čomu však nedošlo.
Odvolací súd však na základe všetkých skutočností (konanie a vyjadrenia tak JUDr. Pavelku ako aj
navrhovateľa vo veci vedenej pod sp. zn. 18C/76/2003) dospel k záveru, že medzi JUDr. Pavelkom a

navrhovateľom bola v uvedenom konaní ústne uzavretá dohoda o plnej moci s tým, že išlo o procesnú
plnú moc, teda o plnú moc pre celé konanie (§ 27 ods. 1, § 28 ods. 1 O.s.p.). Na základe takto uzavretej
plnej moci JUDr. J. zastupoval navrhovateľa vo veci vedenej pod sp. zn. 18C/76/2003, v ktorej však
súdu nepredložili písomné plnomocenstvo a toto plnomocenstvo nebolo udelené ani ústne do zápisnice
súdu. Hoci išlo o odstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd prvého stupňa tento nedostatok
neodstránil až do právoplatného skončenia veci. Treba preto vychádzať z toho, že JUDr. H. J. nemal

udelenú plnú moc na zastupovanie E. G. pre celé konanie vo veci pod sp. zn. 18C/76/2003. Z toho
dôvodu mal Okresný súd Bratislava III rozsudok z 6.3.2008, č.k. 18C/76/2003-168 doručiť priamo E.
G. ako účastníkovi konania. Dôsledkom tejto situácie je skutočnosť, že uvedený rozsudok nemohol
nadobudnúť právoplatnosť a ani vykonateľnosť, ktorá je na právoplatnosť viazaná. Z toho vyplýva, že
prvá exekúcia pod sp. zn. 49Er/1045/2008 mala byť z uvedeného dôvodu zastavená podľa § 57 ods. 1

písm. a) Exekučného poriadku. Uvedené pochybenie súdu je podľa aktuálnej súdnej praxe nesprávnym
úradným postupom a ak by navrhovateľovi v priamej príčinnej súvislosti s tým vznikla škoda, išlo by o
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9 zák. č. 514/2003 Z.z.).
Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu vzniknutú navrhovateľovi v súvislosti so súdnymi konaniami
vyvolanými vyššie popísaným stavom, nemožno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že táto škoda

navrhovateľovi vznikla jeho vlastným zavinením. Bolo totiž povinnosťou súdu postupovať v konaní
vedenom pod sp. zn. 18C/76/2003 tak, aby boli naplnené všetky podmienky konania. Pochybenie súdu
spočívajúce v tom, že včas nepreskúmal a nevyhodnotil danosť podmienok konania a nepostupoval
adekvátnym spôsobom, t.j., že hneď nevyzval navrhovateľa, resp. JUDr. J. na predloženie plnej moci
(urobil tak až viac ako rok po skončení konania) nemožno pričítať na ťarchu navrhovateľa. Skutočnosť,

že reálne došlo k zásahu do majetkovej sféry navrhovateľa v podobe platenia trov exekučných konaní,
úrokov z omeškania a podobne, je preukázané listinnými dôkazmi založenými v spise. K uvedenej škode
však aj podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo priamo v dôsledku nesprávneho úradného postupu
súdu. Navrhovateľ teda napriek tomu, že mu škoda reálne vznikla, nepreukázal, že by vzniknutá škoda
bola bezprostredne, v priamej príčinnej súvislosti, spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

S uvedeným teda bezprostredne súvisí tretia podmienka, ktorou je príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa,
že v danom prípade neexistuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a škodou
vzniknutou navrhovateľovi zaplatením trov exekučných konaní, úrokov z omeškania, a iné.
O vzťah príčiny a následku ide len vtedy, ak príčinou škody je taká skutočnosť, bez ktorej existencie

by škodový následok nikdy nevznikol. V danom prípade by sa jednalo o vzťah príčinnej súvislosti za
predpokladu, ak by navrhovateľovi škoda vznikla priamo následkom nesprávneho úradného postupu
súdu. Hoci je zrejmé, že súd nesprávne vyznačil právoplatnosť rozsudku, táto skutočnosť priamo
nespôsobila vznik škody, ale v dôsledku nej oprávnený podal návrh na začatie exekúcie po uplynutí
trojdňovej lehoty na plnenie. V konaní bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ nemal dostatok

vlastnýchfinančnýchprostriedkovnasplneniezáväzkuvyplývajúcehozrozsudkuvydanéhovuvedenom
konaní. Časť záväzku mienil a v konečnom dôsledku aj splnil z poskytnutého úveru, ktorý začal
vybavovať po tom, ako sa dozvedel o správoplatnení rozsudku. Pre posúdenie otázky existencie
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzniknutou navrhovateľovi je
podstatné to, že hoci zo strany súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, táto skutočnosť

nebola z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúca. Znamená to, že až pridružením
ďalších skutočností došlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa (rozsudok NS SR z 29.3.2007, sp. zn.
3Cdo/32/2007). Otázka existencie príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku,
ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Treba vychádzať z toho, že škoda sa izoluje
zo všeobecných súvislostí a vždy treba konkrétne skúmať, ktorá skutková príčina vyvolala vznik škody.

Z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností danej veci vyplýva, že nesprávny úradný postup
súdu bol významným článkom reťazca príčin a následkov. V tomto konaní je zrejmé, že nesprávny
úradný postup súdu v konaní pod sp. zn. 18C/76/2003 vyvolal podanie návrhu na vykonanie exekúcie
(jedna skutočnosť) a rozhodnutie súdu o náhrade trov exekúcie (druhá skutočnosť). Rovnako to boloaj v iných exekučných konaniach, s ktorými súvisí uplatnený nárok navrhovateľa. Z toho je zrejmé, že
zmenšenie majetku navrhovateľa nebolo spôsobené priamo nesprávnym úradným postupom súdu, ale
ďalšími skutočnosťami s ním súvisiacimi. Vzhľadom na toto nie priame, ale sprostredkované pôsobenie

nesprávne úradného postupu dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade nebola daná priama
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a tým zmenšením majetku navrhovateľa,
náhrady ktorého sa v predmetnom konaní domáha. Tento názor je v súlade s platnou judikatúrou súdov
v Slovenskej republike.
Pretože na priznanie náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. sa vyžaduje kumulatívne splnenie

všetkých troch podmienok, aj odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľovi nemožno priznať právo
na náhradu škody v zmysle uvedeného zákona.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodoval súd v súlade s ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. podľa princípu úspechu účastníkov v konaní. Hoci bola odporkyňa v odvolacom konaní úspešná,
náhradu trov jej súd nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.