Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoP/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200543
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814200543.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr.PetraStrakuaJUDr.EliškyWagshalovejvprávnejvecistarostlivostisúduomaloletúJ.O.,nar.XX.
XX. XXXX, bytom pri matke, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny,
vo I. Y., Námestie slobody 5, na návrh matky: S. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. č. XX, právne
zastúpenej JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou so sídlom vo Vranove nad Topľou, Dobrianskeho
1651, za účasti otca: Z. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, právne zastúpeného Mgr. Františkom
Chocholom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, Kalinčiakova 10, o odvolaní navrhovateľky a
otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P/21/2014 - 419 zo dňa 13.09.2016 takto

r o z h o d o l :

I. M e n í sa rozsudok tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. J. O., nar. XX. XX. XXXX každý
piatok v mesiaci od 13.00 hod. do 14.00 hod za prítomnosti matky s tým, že stretnutia budú prebiehať
v súčinnosti s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I. nad Y..

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zmenil
rozsudok Okresného súdu Svidník č.k. 2P/94/2011-237 zo dňa 03. 07. 2013 tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s mal. J. O., nar. XX. XX. XXXX každý prvý piatok v mesiaci od 14.00 hod. do 16.00 hod. za

prítomnosti matky s tým, že stretnutia budú prebiehať v súčinnosti so psychológom v Psychosociálnom
centre s.r.o., I. XX, K.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo potvrdené, že
maloletá J. nemá k otcovi vytvorený pozitívny vzťah, správa sa k nemu odmietavo. Dieťa žije v prostredí,
ktoré je negatívne nastavené voči otcovi, je priamym aj nepriamym správaním matky a jej rodiny
popudzovaná proti otcovi. Na strane otca súd nezistil také nevhodné správanie, konanie voči maloletej

dcére alebo matke, ktoré by malo byť sankcionované zákazom jeho stretávania sa s maloletou.
S poukazom na vykonané dokazovanie, získané stanoviská odborníkov - psychológov, psychiatrov, súd
mal za potvrdené, že v danom prípade je nutné a v záujme dieťaťa upraviť stretávanie otca s maloletou
dcérou za prítomnosti psychológa. Konfliktná komunikácia rodičov, ich vzájomné negatívne vzťahy, budú
korigované dohľadom odborníka.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obaja rodičia maloletej.

Matka v odvolaní zdôraznila, že mal. J. sa na stretnutia s otcom neteší, stretáva sa s ním len z donútenia.
Vytkla súdu prvej inštancie, že nezohľadnil správy a vyjadrenia S.. V., ktorá stretávanie sa maloletej s
otcom odporúča prerušiť. Uviedla, že súd nezisťoval názor maloletej, čím súd nerešpektoval záujmy
maloletého dieťaťa. Navrhovateľka má za to, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, neprihliadolna vyjadrenia odborníkov, nezohľadnil vážny zdravotný stav maloletej, keď upravil stretávanie otca s
dcérou aj napriek tomu, že dieťa tým iba trpí a zhoršuje sa jej zdravotný stav. Na základe uvedených
skutočností navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Otec v odvolaní napáda rozsah úpravy styku, keď určenú úpravu styku považuje za veľmi úzku.
Domnieva sa, že za účelom vytvárania pozitívneho vzťahu s dcérkou je úprava styku nedostatočná,
pretoženevytváradostatočnýpriestornavytvoreniepravidelnéhokontaktu.Ďalejuviedol,žezvyjadrenia
triednej učiteľky je zrejmé, že dcéra nie je poznačená stretávaním sa s otcom tak negatívne, ako sa
to snaží prezentovať matka. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že otec je oprávnený stretávať

sa s maloletou každý prvý a tretí piatok v mesiaci od 14.00 do 16.00 hod za prítomnosti matky v
Psychosociálnom centre s.r.o.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že pre zdravotný stav maloletej je potrebné dočasne
prerušiť styk s otcom. Navrhla odvolanie otca zamietnuť.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na vyjadrenie K.. D. P., podľa ktorého vzťah maloletej

s otcom nie je sám o sebe negatívny či škodlivý, a mal by byť podporovaný. Navrhol odvolanie matky
odmietnuť.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. §§ 65 až 67 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie napadnutého rozsudku.

6.Rodičovsképrávaapovinnostipatriazásadneobidvomrodičom.Akrodičiažijúspoločne,predpokladá
sa, že ich vykonávajú na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Ak nastane situácia,
že rodičia prestanú spoločne žiť alebo sa rozvedú, je potrebné, aby sa upravil aj výkon ich rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu. V prípade, že k dohode medzi rodičmi nedôjde, rozhodne súd,

pričom vždy prihliada na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby
a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.

7. Predovšetkým je nutné mať na pamäti, že článok 32 odsek 4 Listiny základných práv a slobôd

garantuje rodičom právo starať a vychovávať deti, a naopak deťom zaisťuje právo na rodičovskú
výchovu a starostlivosť, konkrétnejšie potom, že v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 písm. a) vo vzťahu
k ustanoveniu § 34 odsek 1 zákona č 94/1963 Zb., o rodine (pozn. Otcovia.sk: Zákon o rodine v ČR), v
znení neskorších predpisov, patrí zodpovednosť za dieťa obom rodičom. Je ďalej zrejmé, že výchovný
otcovský prvok je pre harmonický psychický rozvoj dieťaťa nevyhnutný a teda, že je nepochybne v

záujme dieťaťa nestratiť kontakt s otcom v takto útlom veku. (Nález Ústavného súdu Českej republiky
I.ÚS 618/2005 zo dňa 7.11.2006)

8. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, o tom, že dieťa má právo na zachovanie
vzťahu k obom rodičom, a že nie sú dané podmienky na zákaz styku otca s maloletou. Preto podľa

názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nevyhovel matkinmu návrhu na
zákaz styku a styk otca s maloletou upravil.

9. Všeobecne je možné konštatovať, že záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti obidvoch rodičov,
a ak to nie je možné, potom práve toho z rodičov, ktorý mimo iného uznáva rolu a dôležitosť rodiča

druhého v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý je dobrým rodičom.
Rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti teda nemá odmietať výchovné pôsobenie druhého rodiča,
nemá byť proti nemu a priori negatívne zameraný, pretože to sa môže prenášať aj na dieťa. Opačný
(t.j. negatívny) postoj rodiča k druhému rodičovi by sa mohol - nech už priamo či vo svojich dôsledkoch
- z veľkej pravdepodobnosti negatívne dotýkať dieťaťa, ak by bola znižovaná či eliminovaná účinnosť

výchovného pôsobenia druhého rodiča; to by mohlo negatívne pôsobiť na emocionálnu väzbu dieťaťa
k druhému rodičovi. (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 266/10 ze dne 18.08.2010)10. Z Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva princíp, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, vykonávaných súdmi, správnymi alebo zákonodarnými
orgánmi. Dohovor ďalej ustanovuje, že dieťa má právo udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma

rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

11. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti
možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

12. Ak rodičia žijú v manželstve, resp. v spoločnej domácnosti ako partneri, predpokladá sa, že obaja
spoločne vykonávajú starostlivosť o dieťa, trávia s ním voľný čas, budujú si vzájomný vzťah a dieťa
vychovávajú na základe spoločnej dohody a v duchu svojich hodnôt. Nastolená situácia je pre dieťa
najideálnejšia, nakoľko vyrastá v kompletnej rodine, s oboma rodičmi je v pravidelnom kontakte a tak s
matkou ako aj otcom si buduje plnohodnotný a zdravý vzťah, ktorý môže ovplyvniť jeho budúci vývin,

osobnosť a sociálne správanie.

13. Ak dôjde k rozvodu, príp. rozchodu rodičov, je potrebné vyriešiť, ktorý z rodičov bude mať dieťa v
osobnej starostlivosti a zároveň upraviť styk druhého rodiča s dieťaťom tak, aby vzťah rodič-dieťa nie
len zostal zachovaný, ale aj sa naďalej prehlboval. V takomto prípade je pre všetky zúčastnené strany

najlepšou možnosťou vzájomná dohoda. Takéto riešenie je však možné len tam, kde medzi bývalými
manželmi (partnermi) napriek rozpadu manželstva (partnerstva) existuje istá vzájomná miera rešpektu a
ústretovosti, a kde bývalí manželia (partneri) berú v prvom rade ohľad na maloleté dieťa, ktoré k rodičom
nepociťuje krivdy, aké voči sebe pociťujú oni sami.

14. V prípadoch, ak sú vzťahy medzi rodičmi natoľko narušené, že sa o starostlivosti a styku s maloletými
deťmi nevedia dohodnúť, musí autoritatívne rozhodnúť súd. Súd pri svojom rozhodovaní prednostne
neprihliada na to, ako si úpravu rodičovských práv a povinností predstavujú rodičia, ale prvoradým je
vždy záujem dieťaťa. Je logické, že vždy aspoň jeden z rodičov nebude s rozhodnutím súdu súhlasiť
a bude sa cítiť „ukrivdený“ na svojich rodičovských právach. Dôležité je zdôrazniť, že pri rozhodovaní

vo veciach starostlivosti súdu o maloletých nie je prvoradým cieľom uspokojiť požiadavky rodičov, ale
rozhodnúť tak, aby to bolo v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktoré je vo vývine, a všetko, čo
na neho dolieha v detstve, ho môže neskôr ovplyvniť, a to už v negatívnom alebo pozitívnom smere.

15. V tomto prípade sú vzťahy medzi rodičmi tak vážne narušené, že sa v negatívnom zmysle premietli

nie len do správania mal. J., ale aj do jej vzťahu k otcovi. Obaja rodičia by si mali uvedomiť, že ak oni
voči sebe navzájom pociťujú hnev, neznamená to, že také pocity s nimi musí zdieľať aj ich dcéra.

16. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna
úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak,

prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4
ústavy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2010, č. k. I. ÚS 120/2010-15)

17. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja
rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo

dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z
rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto
zásada čo najviac naplnená. (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15)

18. Ústavný súd v tejto súvislosti uviedol, že hoci záujem dieťaťa predstavuje jeden zo základných

princípov, na ktorých je postavené súčasné rodinné právo, nie je tento pojem právnymi predpismi
nijako vymedzený. Komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa, ktorý tento interpretoval článkom 3
odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, potom vo vzťahu k hľadisku najlepšieho záujmu dieťaťa uvádza
nasledovné: "Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený
a definovaný individuálne s vzhľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa to

týka, nachádza, pričom pozornosť by sa mala venovať ich osobným pomerom, situácii a potrebám.
V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle
špecifických okolností konkrétneho dieťaťa. "[Pozri General comment No. 14 (2013) on the right of thechild to have his or her best interests taken as a primary consideration (art . 3, para. 1), str. 9, dostupné
na ]. (Nález Ústavného súdu Českej republiky I.ÚS 1506/13 zo dňa 30.05.2014).

19. Právna úprava priznáva dieťaťu právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, avšak aj tu sa
prihliada na záujem dieťaťa. V tomto prípade je medzi rodičmi sporné, čo je skutočne v záujme mal. J..

20. Matka v priebehu celého konania tvrdí, že stretávanie sa s otcom má na maloletú negatívny vplyv,
pôsobí na ňu stresujúco a spôsobuje zhoršenie jej zdravotného stavu. Matka sa dokonca domáhala

zákazu, príp. prerušenia styku otca s maloletou.

21. Zákaz styku rodiča s dieťaťom považuje odvolací súd za závažný zásah do práv rodiča, ako aj
dieťaťa, ktorý, ak trvá dlhšiu dobu, môže v konečnom dôsledku viesť k ochladeniu vzťahu medzi rodičom
a dieťaťom. Pre to, aby súd zakázal styk rodiča s dieťaťom musí byť preukázané, že takéto stretnutia
nie v nezanedbateľnej miere negatívne vplývajú na dieťa.

22. Matka tvrdí, že zhoršenie zdravotného stavu maloletej je dôsledkom stretávania sa s otcom, príčinná
súvislosť medzi nepriaznivým zdravotný stavom maloletej a styku s otcom však nebola preukázaná.

23. Otec nepredstavuje pre mal. J. žiadnu hrozbu. V priebehu konania nevyplynulo, že by sa otec k

maloletej správal nevhodne alebo nepriateľsky, ani že by jej svojim správaním dal príčinu na to, aby ho
nemala mať rada ako otca. Dokonca ani maloletá nevie odpovedať na otázku, prečo nemá otca rada
(č.l. 138 súdneho spisu).

24. Podľa vyjadrenia K.. D. P., ktorý bol prítomný pri stretnutiach, v podaní zo dňa 09.09.2016 (č.l. 417

súdnehospisu)sadieťapočasobochstretnutízaujatohralo,neprekážalajejtelesnáblízkosť otca,vjeho
prítomnosti bola spontánna, uvoľnená, bez akéhokoľvek prejavu strachu, úzkosti či situačného napätia.

25. V správe zo dňa 12.05.2017 (č.l. 504 súdneho spisu) je uvedené, že na strane otca nebolo zistené
nevhodné ani negatívne správanie voči dcére. Odmietanie otca nemá podľa názoru K.. D. P. príčinu len

na strane otca. Daný stav je odrazom neustálych sporov a konfliktov medzi rodičmi.

26. V zmysle vyjadrení K.. D. P. a S.. H. M. odmietanie otca zo strany J. nemá pôvod v jej negatívnych
osobných skúsenostiach a zážitkov s otcom, ale je prejavom nekritického kopírovania matkinho
správania.

27. Podľa znaleckého posudku S.. H. M. tým, že dieťa potláča svoje prirodzené pozitívne emócie
voči svojmu otcovi, narušuje sa a deformuje jeho emocionálny vývoj, čo vedie k vzniku pestrej
škály psychopatologických príznakov (symptómov), a dieťa je v nepohode. S.. M. ďalej uviedla, že z
dlhodobého hľadiska je v záujme harmonického psychického vývoja dieťaťa dôležitý dostatočný, kvalitný

kontakt s obidvoma rodičmi.

28. Stretávanie sa s otcom podľa názoru odvolacieho súdu nie je v rozpore so záujmami maloletej, nebol
ani preukázaný negatívny vplyv ich stretnutí na jej psychický vývin či zdravotný stav. Ak maloletá odmieta
otca a kričí po ňom, je to odrazom matkinho nenávistného vzťahu k otcovi, čo je potrebné prelomiť práve

pravidelnou úpravou styku otca s maloletou. Úlohou súdu je rozlíšiť medzi situáciami, v ktorých je dieťa
kritické voči jednému z rodičov, pretože bolo nevhodne manipulované tým druhým a situáciami, v ktorých
má dieťa svoje vlastné legitímne dôvody pre kritiku alebo strach z rodiča, čo je najmä v prípadoch ak
je rodič páchateľom domáceho násilia.

29. Z dlhodobého hľadiska je v záujme mal. J., aby si vybudovala pozitívny vzťah s otcom, a aby sa
zbavila negatívneho postoja voči nemu, čo v konečnom dôsledku prispeje k jej psychickej pohode a
vyrovnanosti. Odvolací súd má za to, že by konal v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa, ak by mal. J.
uprel možnosť mať prirodzený vzťah so svojim otcom len preto, že maloletá je momentálne pod vplyvom
matky, v dôsledku čoho otca odmieta. Berúc ohľad na najlepší záujem maloletej, a rešpektujúc Dohovor

o právach dieťaťa, je potrebné urobiť všetky kroky smerujúce k vytvoreniu vzťahu dcéra-otec. Ak sa v
budúcnosti ukáže, že tieto kroky zlyhávajú, je možné zmeniť úpravu styku otca s maloletou.30. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že mal. J. trpí viacerými somatickými ako aj
psychologickýmiťažkosťami.Nebolovšakpreukázané,žetietoťažkostibolispôsobené(výlučne)otcom.

31. Podľa vyjadrení matky, ako aj ostatných lekárov a psychológov (S.. Y. V., K.. S. N., S.. H. M. a K..
D. P.) maloletá otca odmieta. Podstatným faktorom je však príčina toho, prečo maloletá nejaví záujem
o vzťah s otcom. S.. H. M. uviedla, že matka svojim priamym aj nepriamym správaním a výrokmi na
jeho adresu popudzuje dcéru proti otcovi. Zo záverov znaleckého posudku S.. H. M. možno vyvodiť,
že odmietanie otca zo strany maloletej nemá svoju prvotnú príčinu (len) na strane otca, je to dôsledok

matkinho pôsobenia na maloletú. Ako uviedla znalkyňa, maloletá sa nekriticky identifikuje s názormi
matky na otca, pričom matka nebola schopná vyrovnať sa s krivdami z manželstva, a túto traumu priamo
aj nepriamo prenáša na svoju dcéru. Skutočnosť, že dieťa sa identifikuje s postojmi matky potvrdila aj
S.. Y. V., ktorá navrhuje prerušenie stretávania sa maloletej s otcom.

32. Nepriaznivý zdravotný a psychický stav maloletej nie je dôsledkom len otcovho správania. Rovnakú

mieruzodpovednostinesieajmatka,ktoránapokonsmal.J.trávinajviacčasuamánaňunajväčšívplyv.

33. Ak matka namieta, že súd neprihliadal na vyjadrenia S.. Y. V., odvolací súd konštatuje, že súd hodnotí
všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo
najavo. Súd nemôže nekriticky prevziať názory svedka, aj keď ide o odborný názor. V konaní bol navyše

vypracovaný znalecký posudok, ktorý na rozdiel od S.. Y. V. stretávanie sa otca s maloletou podporuje. S
prihliadnutím na ďalšie vykonané dôkazy, ako sú správy a vyjadrenia K.. D. P. či kolízneho opatrovníka,
súd dospel k záveru, že stretávanie sa mal. J. nie je v rozpore s jej záujmami, a preto upravil styk mal.
J. s otcom.

34. Súd na vyjadrenia S.. Y. V. a K.. S. N., ktoré stretávanie neodporúčali, prihliadol pri rozhodovaní
o rozsahu styku, pričom bral zároveň ohľad aj na to, že účelom úpravy styku je postupné vytvorenie
vzťahu medzi maloletou a jej otcom. Preto bolo potrebné frekvenciu a dĺžku stretnutí upraviť tak, aby
na jednej strane nadmerne psychicky nezaťažovala maloletú, ktorá pod vplyvom matky nechce byť so
svojim otcom, a na druhej strane aby mala maloletá možnosť otca lepšie spoznať, zvyknúť si na jeho

prítomnosť a nájsť si k nemu cestu.

35. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedeným kritériám zodpovedá pravidelná úprava styku v rozsahu
jednej hodiny týždenne.

36. Vzhľadom na napätú situáciu a v súlade s odporúčaním K.. D. P. (odporučil pokračovať spoločnými
terapeutickými sedeniami rodičov v zariadení špecializujúcom sa na porozvodovú starostlivosť - Referát
poradensko-psychologických služieb príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, č.l. 505 spisu),
súd upravil styk otca s maloletou tak, že tento sa bude realizovať sa súčinnosti príslušného pracovníka
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo I. nad Y., ktorý by dokázal priebeh stretnutia ukorigovať

správnym smerom tak, aby sa maloletá necítila byť pod tlakom zo strany oboch rodičov. Odvolací súd
má za to, že pri stretnutiach je vhodná aj prítomnosť matky, ktorá je podľa názoru súdu pre maloletú
prospešná, a to s ohľadom na silnú naviazanosť maloletej na matku.

37. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele,

tento zákon upravuje sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu na zabezpečenie predchádzania
vzniku krízových situácií v rodine, ochrany práv a právom chránených záujmov detí, predchádzania
prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a
plnoletých fyzických osôb a na zamedzenie nárastu sociálnopatologických javov.

38. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a
nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

39. Podľa čl. 3 bod 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru,
sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú

brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za
dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia.40. Podľa čl. 4 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru,
vykonajú všetky potrebné zákonodarné, správne a iné opatrenia pre uskutočnenie práv uznaných
týmto Dohovorom. Pokiaľ ide o hospodárske, sociálne a kultúrne práva, štáty, ktoré sú zmluvnými

stranami Dohovoru, urobia opatrenia v maximálnej miere podľa svojich možností a podľa potreby v rámci
medzinárodnej spolupráce.

41. Podľa čl. 9 bod 3 Dohovoru o právach dieťaťa, uvedené štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré
je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi,

okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

42. Z článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva pre vnútroštátne orgány
pozitívny záväzok. Ak je preukázaná existencia rodinného puta, mali by v zásade konať tak, aby umožnili
rozvoj tohto puta a mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti
toho ktorého prípadu rozumne očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom (napr. Nuutinen

proti Fínsku, rozsudok z 27. júna 2000, ods. 128).

43. Z článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo vyvodené konkrétne aj
právo rodiča na prijatie opatrení za účelom jeho opätovného stretnutia s dieťaťom a tiež aj povinnosť
vnútroštátnych orgánov podniknúť k tomu zodpovedajúce kroky; je pritom povinnosťou vnútroštátnych

orgánov prijať na uľahčenie styku rodiča s dieťaťom všetky opatrenia, ktoré je od nich možné v danom
prípade rozumne vyžadovať (porov. rozhodnutie ESĽP vo veci Ignaccolo-Zenid e proti Rumunsku,
Prehľad rozsudkov ESĽP č. 2/2000, str 65, rozhodnutie ESĽP vo veci Voleský proti Českej republike ,
Prehľad rozsudkov ESĽP č. 5/2004, str 253). Právom dieťaťa preto je aj právo udržiavať pravidelné
osobné kontakty s obidvomi rodičmi, ak sú v záujme dieťaťa (článok 9 odsek 3 Dohovoru o právach

dieťaťa, článok 4 Dohovoru o styku s deťmi); podmienka záujmu dieťaťa (resp. najlepšieho záujmu
dieťaťa ) je potom podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva hľadiskom kľúčovým
pri hodnotení povinnosti štátnych orgánov použiť všetkých vhodných foriem donucovacích prostriedkov
za účelom nadviazania (a udržania) styku medzi rodičom a dieťaťom (pozri vyššie cit. Ignaccolo-Zenide
proti Rumunsku). (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 3082/10 zo dňa 17.03.2011)

44. Nová právna úprava v Českej republiky reflektovala na problémy aplikačnej praxe v otázke úpravy
styku, preto ust. § 888 nového zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku znie takto: „Dítě, které
je v péči jen jednoho rodiče, má právo stýkat se s druhým rodičem v rozsahu, který je v zájmu dítěte,
stejně jako tento rodič má právo stýkat se s dítětem, ledaže soud takový styk omezí nebo zakáže; soud

může také určit podmínky styku, zejména místo, kde k němu má dojít, jakož i určit osoby, které se smějí,
popřípadě nesmějí styku účastnit. Rodič, který má dítě v péči, je povinen dítě na styk s druhým rodičem
řádně připravit, styk dítěte s druhým rodičem řádně umožnit a při výkonu práva osobního styku s dítětem
v potřebném rozsahu s druhým rodičem spolupracovat.“

45. Súd sa teda v danom prípade rozhodol dočasne nariadiť tzv. asistovaný styk maloletej s otcom, t.j.
styk za asistencie a pod odborným dohľadom tretej, nezainteresovanej osoby, ktorá bude pri realizácii
uvedeného styku plniť predovšetkým úlohu kontrolného, ale i poradenského či zmierlivého prvku.
Nariadenie takéhoto asistovaného styku pritom prichádza do úvahy okrem iného aj v tých prípadoch,
ak existuje obava, že by stretnutie s rodičom mohlo spočiatku na dieťa pôsobiť zaťažujúco. Týmto

opatrením chce pritom súd jednak zabrániť tomu, aby bolo otcovi, ale aj maloletej úplne znemožnené
zostať vo vzájomnom kontakte, pretože tým by sa mohlo odcudzenie ešte väčšmi prehĺbiť, čo podľa
názoru súdu nie je v najlepšom záujme maloletej, a jednak ním chce maloletú uchrániť pred tým, aby
bola vystavená stresu, ktorý môže za súčasného stavu a za súčasných vzťahov pociťovať pri realizácii
styku. Pre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako zariadenia, v priestoroch ktorého sa má styk otca

s maloletou realizovať sa súd rozhodol najmä preto, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako štátny
orgán sociálnoprávnej ochrany detí má s prácou s maloletými deťmi a ich rodinami potrebnú prax a jej
pracovníci disponujú odbornými schopnosťami potrebnými na to, aby toto rozhodnutie súdu splnilo svoj
účel.

46. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je štátny orgán, v ktorého pôsobnosti je okrem iného aj
zabezpečovanie jednotlivých opatrení v rámci výkonu štátnej správy v oblasti sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately. V zmysle čl. 3 bod 2 Dohovoru o právach dieťaťa zmluvné strany sa zaväzujú
zabezpečiť dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho a vykonajú všetky potrebnézákonodarné, správne a iné opatrenia pre uskutočnenie práv uznaných týmto Dohovorom. Jedným z
práv priznaných Dohovorom je aj právo dieťaťa na zachovanie kontaktu s oboma rodičmi. Ak je jediným
možným spôsobom na zachovanie vzťahu mal. J. s jej otcom asistovaný styk, je odvolací súd toho

názoru, že úradu práce ako orgánu štátnej správy vykonávajúceho pôsobnosť v oblasti starostlivosti a
ochrany maloletých možno uložiť povinnosť súčinnosti pri realizácii tohto styku.

47. Záverom odvolací súd dodáva, že je len na oboch rodičoch, aby stretnutia prebiehali bez stresu,
napätia a v uvoľnenej atmosfére, a to pre dobro maloletej. Ak matka miluje svoju dcéru, nebude ju pred

stretnutím s otcom vystavovať stresu tým, že bude pred ňou prejavovať svoje negatívne postoje voči
nemu. Naopak, pripraví ju na stretnutie s otcom po psychickej stránke tak, že ju upokojí, vyjadrí sa kladne
na adresu otca, pozitívne jej opíše blížiace sa stretnutie, povzbudí dcéru v tom smere, že s otcom sa
spolu zabavia, zahrajú a porozprávajú. Na druhej strane otec musí pochopiť, že vybudovať si vzťah s
dcérou je dlhodobá záležitosť a že lásku dcéry si nemôže vynucovať. Preto musí byť tolerantný, trpezlivý
a rovnako ako matka, ani on pred dcérou nesmie prejavovať svoj negatívny vzťah k matke. Zdravotnému

a psychickému stavu maloletej J. nijako nepomôže nevraživosť medzi rodičmi, ktorú sa pred ňou nijako
nesnažia skrývať. Obaja rodičia musia v záujme ich spoločného dieťaťa potlačiť svoje negatívne emócie
aaspoňpreddcérousasnažiťspoluvychádzať.Najmämatkamusídaťdcérepríležitosť,abysislobodne
mohla budovať vzťah s otcom a nesmie v nej vytvárať dojem, že je správne, ak otca odmieta.

48. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dôvody rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ust. §
388 CSP zmenil.

49. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

50. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).