Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. november 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/589/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215218010
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215218010.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom 1
boulevard Haussmann, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v Parížskom Registri obchodu a spoločností
pod č. 542097902, konajúca na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA
pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47258713, v konaní zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO:

47234547, proti žalovanej : X. T., Q.. XX.X.XXXX, W. U. X. XXX/XX, X., o zaplatenie 1.058,52 Eur istiny
s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 780,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne
od 16.9.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 47,38%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Spoločnosť Cetelem Slovensko a.s., ktorá s účinnosťou ku dňu 1.7.2016 zanikla cezhraničným

zlúčením bez likvidácie so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a týmto sa stala jej
univerzálnym právnym nástupcom, sa žalobou došlou súdu 9.10.2015 domáhala zaviazania žalovanej
na zaplatenie 1.058,52 Eur spolu s úrokom z dlžnej úverovej istiny 871,19 Eur vo výške 27,48
% ročne od 16.9.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
1.011,72 Eur od 16.9.2014 do zaplatenia a trovami konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku
a z trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 8.4.2013 uzatvorila ako veriteľ so

žalovanou ako dlžníčkou Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb podľa Zákona
č. 492/2009 Z.z. Obsahom úverovej zmluvy bol jej záväzok poskytnúť žalovanej revolvingový úver
vo forme úverového rámca do výšky 5.000,-Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu
uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu
s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Podľa bodu 3.1. časti 2
Úverovej zmluvy bola žalovaná oprávnená čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru

alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu výberom finančných prostriedkov v
hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovanou alebo iným
dohodnutým spôsobom. Žalovaná takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpala z poskytnutého
úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 937,02 Eur. Svoj záväzok splácať poskytnutý
úverriadneavčasneplnila.Naúvereuhradilakpodaniužalobyibasumu120,-Eur,napredžalobnévýzvy
nereagovala. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej listom zo dňa 15.9.2014

vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu v zmysle bodu
4.4 časti 3 Úverovej zmluvy. Podľa bodu 4.2 časti 3 Úverovej zmluvy v prípade porušenia povinnosti
splácať úver v súlade so zmluvou je ako veriteľ oprávnený požadovať od klienta zaplatenie úrokovz omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so
splácaním revolvingového úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Jeho pohľadávka v sume 1.058,52 Eur pozostáva zo zvyšku dlžnej úverovej

istiny v sume 871,19 Eur, z dlžných úrokov z úveru v sume 125,53 Eur, dlžného poistného v sume 15,-
Eur a z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 46,80 Eur.

2/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý
svoju neúčasť ospravedlnil písomne, taktiež v neprítomnosti riadne predvolanej žalovanej, ktorá sa

neospravedlnila, o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nepožiadala, ani nepodala písomné
vyjadrenie k žalobe.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie výpisom spoločnosti Cetelem Slovensko a.s. z obchodného registra,
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej
kartya RámcovouzmluvouoposkytovaníplatobnýchslužiebuzatvorenejmedziCetelemSlovenskoa.s.

a žalovanou dňa 8.4.2013, potvrdením veriteľa o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných
na úverovom prípade žalovanej a potvrdením o prijatých splátkach, oznámením veriteľa o vyhlásení
mimoriadnejsplatnostirevolvingovéhoúveruzodňa22.9.2014,tabuľkounavýpočetnákladovspojených
s uplatnením pohľadávky a dôkazom o cezhraničnom zlúčení pôvodného žalobcu Cetelem Slovensko,
a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA. Vykonaným dokazovaním ustálil

nasledovný skutkový a právny stav veci:

4/ Spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. a žalovaná uzatvorili dňa 8.4.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a Rámcovú

zmluvu o poskytovaní platobných služieb podľa Zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách.
Predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo poskytnutie úveru v sume 517,96 Eur na zakúpenie
tovaru. Táto zmluva však nie je predmetom tohto konania. Na základe Zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len ZoRSÚ) právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej revolvingový úver vo výške úverového rámca 5.000,-Eur, resp. 600,- Eur na fixnú úrokovú

sadzbu 28,68%, ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) v zmluve určili 45,94%-mi. Úver sa
zaviazala žalovaná splácať spolu s príslušnými poplatkami v dohodnutých mesačných splátkach
(mesačne vo výške minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,-Eur).
Prvá splátka bola splatná 10.deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci v ktorom bolo uskutočnené prvé
čerpanie revolvingového úveru. Druhá a ďalšie splátky boli splatné 10.deň v mesiaci. Úver bol poistený

základným súborom poistenia za poplatok 3,33%. Touto zmluvou sa veriteľ zaviazal viesť pre dlžníka
úverový účet, vydať mu kreditnú kartu a poskytnúť dohodnuté platobné služby. Revolvingový úver
bol dlžník oprávnený čerpať formou financovania nákupu tovaru alebo služieb, výberom finančných
prostriedkov v hotovosti. Podľa bodu 4.1 časti 3 ZoRSÚ v prípade ak klient nespláca poskytnutý úver
riadne a včas, veriteľ bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie

úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote s účinnosťou, ktorú určí v oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti. Z výkazu z účtu žalovanej vyplýva, že žalovaná na základe predmetnej zmluvy
čerpala úver v sume 900,-Eur výbermi z bankomatu nasledovne : 15.10.2013 v sume 100,-Eur,
dňa16.10.2013 v sume 200,-Eur, dňa 21.10.2013 a 23.10.2013 po 300,-Eur a uhradila jednorazovo dňa
13.1.2014 sumu 120,-Eur. Pre nesplácanie úveru riadne a včas veriteľ listom zo dňa 22.9.2014 vyhlásil

v zmysle bodu 4.1 Časti 3 Zmluvy mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15.9.2014 a vyzval žalovanú
k úhrade dlžnej sumy 1.058,52 Eur zloženej z úverovej istiny vo výške 871,19 Eur, dlžných úrokov,
poplatkov a poistného vo výške 140,53 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
46,80 Eur do 14 dní od doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Oznámenie bolo
doručené žalovanej dňa 23.9.2014.

5/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa.
6/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a
členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa.

7/PodľahlavyI.čl.12ZmluvyofungovaníEurópskejúnie,požiadavkyochranyspotrebiteľasazohľadnia
pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie.
8/PodľahlavyXI.čl.169ZmluvyofungovaníEurópskejúnie,Úniavsnahepodporiťzáujmyspotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti ahospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.
9/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v

zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné
opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým,
že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s

územím členských štátov.
10/ Podľa § 1 ods.2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 9.6.2013
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11/ Podľa § 2 písm. a,b) Zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci

predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
12/ Podľa § 7 ods.1 citovaného zákona veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy

najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
13/ Podľa § 11 ods.2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.

1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za
hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-
ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako

tomu v skutočnosti je.
14/ Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014 (1) Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2)Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3)Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4)Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15/ Podľa § 52a ods.1 Občianskeho zákonníka ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom
istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

16/ Podľa § 53 ods. 1-3,5 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.(3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

17/ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.18/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto

podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou posudzovanej
formulárovejúverovejzmluvysúVOP,ktorévšakžalovanáovplyvniťnemohla,nakoľkonebolidohodnuté
individuálne, ale boli vopred pripravené veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaná ako spotrebiteľ
mohla zmluvu prijať ako celok, alebo ju odmietnuť. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym

obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a §
497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných
strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou,
ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie úverov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou
osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania). Preto daný právny vzťah súd posúdil podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. v súvislosti s

ustanovením§52Občianskehozákonníkaakoobčianskoprávnuvec.Účelomzákonaospotrebiteľských
úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom
vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu
silu, vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný
význam pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho
účelom upravuje osobitné náležitosti úverovej zmluvy, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť a
zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa. V danom prípade do jednej listiny boli zahrnuté
dve spotrebiteľské zmluvy: Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá však nie je predmetom konania a
Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, z ktorej si žalobca odvodzuje

uplatnený právny nárok. ZoRSÚ bola uzatvorená v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. a preto sa na
ňu vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy, ktoré sú vymedzené
v ustanovení § 9 ods.2 tohto zákona a pokiaľ ide o povinnosť veriteľa v ustanovení § 7 ods.1.,
podľa ktorého veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere je povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca v žalobe, ani počas

celého konania netvrdil, ani nepreukázal, že by akýmkoľvek spôsobom skúmal solventnosť, sociálno-
ekonomickú situáciu žalovanej. V sporovom konaní má účastník jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť

rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o
veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného
práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu žalobca neuniesol, nepreukázal splnenie povinnosti vyplývajúcej

z ustanovenia § 7 ods.1 Zákona č. 129/2010 Z.z., čo je sankcionovaný podľa § 11 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou
domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná
je teda povinná vrátiť žalobcovi len poskytnutý úver. Z titulu ZoRSÚ veriteľ plnil sumu vo výške 900,-Eur,
z čoho žalovaná ku dňu rozhodnutia o podanej žalobe zaplatila 120,- Eur, preto súd žalobu považoval

za dôvodnú iba vo výške 780,- Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi výškou úveru a úhradou žalovanej
a žalobu v časti prevyšujúcej túto sumu a nárok žalobcu na zmluvný úrok v celom rozsahu zamietol.

19/ Žalobca v tomto konaní si uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.011,72
Eur od 16.9.2014 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 46,80 Eur.

20/ Podľa čl. 4 bod 4.1. Časti 3. Spoločných ustanovení tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy Cetelem
je oprávnený v prípade porušenia povinnosti klienta splácať poskytnutý úver riadne a včas, vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru a podľa bodu 4.2 požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v
zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním

úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a
klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť.21/Súdvzhľadomnaspotrebiteľskýcharakterpredmetnejzmluvyskúmalakopredbežnúotázkuplatnosť
dojednania o povinnosti žalovanej zaplatiť náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Tieto náklady žalobca si uplatnil s poukazom na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a
náklady spojené s jej uplatnením (v spojení s bodom 4.2 Časti 3 Zmluvy). Tieto náklady účtoval
žalovanej dňa 14.3.2014 vo výške 11,90 Eur a dňa 1.4.2014 vo výške 34,90 Eur. Sú to náklady na
poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom,
náklady spojené so zasielaním SMS správ, náklady, ktoré žalobca vynakladal na to, aby žalovanú

upozornil na omeškanie so splácaním pred podaním žaloby. Žalobca individuálnosť dohody o paušálnej
náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, taktiež ani vznik nákladov v uplatnenej
výške nepreukázal. Súdu predložil iba generálny výpočet nákladov, do ktorých sú okrem paušálneho
poštovného, telekomunikačných poplatkov zahrnuté aj mzdové náklady jeho zamestnancov a náklady
na kancelárske priestory, ktoré súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou. Žalobca dôkazné bremeno v
časti nároku na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 11,90 Eur a 34,90 Eur

neuniesol, preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

22/ Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

23/ Podľa § 3 ods. 1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Základná úroková sadzba
ECB od 10.9.2014 do 15.3.2016 bola 0,05%).

24/ Podľa výzvy k splateniu celého dlhu zo dňa 22.9.2014 záväzok žalovanej sa stal splatný v celom
rozsahu dňom 15.9.2014. Od nasledujúceho dňa, t.j. od 16.9.2014 sa žalovaná dostala do omeškania

s plnením peňažného dlhu a od tohto dňa vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05%
ročne.

25/ Podľa § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26/ Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27/ Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní
uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale
o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie
ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo
veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,

ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania
podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých
výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný
úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech,
t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca

záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú
časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z
procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 73,69%-
ný úspech, žalovaná 26,31%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobcovi
prináleží náhrada trov konania vo výške 47,38% (73,69% - 26,31% = 47,38%).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul.
č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).