Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Marčeková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/214/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4406219387
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4406219387.2
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v právnej veci žalobcu:
Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, Nitra, Nám. J. Pavla II. č. 7, IČO: 35 593 008, zastúpená
Petruška & partners s. r. o., Nitra, Kupecká 18, proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny
podnik, Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, zastúpený advokátkou JUDr. Evou
Mihókovou, so sídlom Zlaté Moravce, 1. mája 22, o vydanie nehnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. februára 2017 č. k. 6C/276/2006-600 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a rozhodol, že žalobca je povinný
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 256 ods. 1, 2, § 257 a § 262
ods. 1, 2 CSP a uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21. 12. 2006 domáhal vydania a
navrátenia nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území B. O., ktoré špecifikoval v žalobe,
pričom vydania navrátenia nehnuteľností sa domáhal podľa zákona č. 161/2005 Z.z. Zástupca právneho
zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 13. 02. 2017 uviedol, že žalobu berie späť a žiadal konanie
zastaviť a žiadal, aby konajúci súd žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že dôvodom
späťvzatia žaloby je skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti medzičasom boli zapísané do vlastníctva
žalobcu, tak ako to vyplýva z LV č. XXXX k. ú. B. O.. Právna zástupkyňa žalovaného na uvedenom
pojednávaní uviedla, že žaloba bola podaná nedôvodne, žiadala priznať žalovanému náhradu trov
konania. Na základe vyššie uvedených skutočností konajúci súd rozhodol tak, že konanie zastavil,
keďže žalobca zobral žalobu späť. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 2 CSP, keďže
žalovanému vznikli trovy konania, ktoré vznikli v období od 28. 09. 2011 až do zastavenia konania,
nakoľko uvedeným dňom bol žalobca zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností do katastra
nehnuteľností na základe rozhodnutia SK NZ č. C-54/4191/2011 zo dňa 28. 09. 2011 o schválení ROEP
tak, ako to vyplýva z LV č. XXXX k.ú. B. O. a na základe uvedeného rozhodnutia teda zanikol naliehavý
právny záujem žalobcu vo veci. Preto súd priznal žalovanému náhradu trov konania, ktoré vznikli od
času naliehavého právneho záujmu vo veci do skončenia konania vo veci s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, a to podľa § 162 ods. 2 CSP, pričom toto uznesenie vydá súdny úradník.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v časti týkajúcej sa trov konania odvolanie žalobca a navrhol, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania zmenil tak,
že žalovanému náhradu trov konanie neprizná. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je zmätočné a nie je v súlade so zákonom. V predmetnej veci bola žaloba podaná právnympredchodcom žalobcu dôvodne. Tento si uplatnil právo na vrátenie nehnuteľnosti z dôvodu podľa §
3 ods. 1 písm. c) zák. č. 161/2005 Z.z. Právny predchodca žalobcu pri podávaní žaloby vychádzal
z identifikácie parciel zo dňa 11. 04. 2006. Keďže právny predchodca žalobcu nemal k dispozícii inú
aktuálnu identifikáciu parciel a na podanie žaloby končila prekluzívna lehota, podal predmetnú žalobu
z opatrnosti a najmä z dôvodu reálnej hrozby straty práva. Následne sa v žalovanom katastrálnom
území B. O. viedlo konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, na
základe ktorého sa zostavil a následne schválil register obnovenej evidencie pozemkov. Predmetné
konanie bolo skončené vydaním rozhodnutia SK NZč.C-54/4191/2011 zo dňa 28. 09. 2011 o schválení
ROEP. Vo vzťahu k trovám konania žalobca nesúhlasí s uplatnením trov konania žalovaným. V tomto
konkrétnom prípade nemožno hovoriť o tom, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, pretože
tento si uplatnil svoj nárok vyplývajúci mu z reštitučného zákona, pričom až po podaní žaloby štátny
orgán svojim rozhodnutím priznal vlastnícke právo žalobcovi. Skutočnosť, že žalobca sa stal vlastníkom
žalovaných nehnuteľností ešte pred rozhodnutím súdu nebola spôsobená zavinením žalobcu, ale táto
skutočnosť nastala nezávisle od jeho vôle. Uviedol, že žalovaný disponuje dostatočným množstvom
kvalifikovaných zamestnancov, ktorí by ho v konaní v tomto štádiu mohli kvalifikovane zastupovať.
Na základe týchto skutočností je toho názoru, že právo na náhradu trov konania bolo žalovanému
priznané nesprávne v rozpore so zákonom. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný, ako aj iné orgány
verejnej moci, neposkytli právnemu predchodcovi žalobcu ako osobe oprávnenej pomoc a súčinnosť
tak, ako im to ukladá reštitučný zákon. Žalovaný bol podľa zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným
veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam
povinný poskytnúť žalobcovi pomoc a súčinnosť pri zabezpečovaní potrebných dokumentov. Napriek
tomu, že žalovaný má k dispozícii dokumenty a verejné listiny, akými sú pozemkovoknižné vložky,
identifikácie parciel, rozhodnutia štátnych orgánov o prechode vlastníctva na štát alebo tieto dokumenty
mal zabezpečiť, žalobcovi súčinnosť neposkytol a na výzvu nereagoval. Konanie žalovaného bolo v
rozpore s účelom reštitučného zákona. V tomto konkrétnom prípade nemožno hovoriť, že by žalovaný
mal vo veci plný úspech a ani, že by si bránil právo proti žalobcovi a to z dôvodu, že žaloba žalobcu
bola dôvodná, vychádzala z reštitučného zákona a žalobca sa ňou domáhal nápravy krívd spáchaných
na ňom komunistickým režimom. Zo spisového materiálu je jednoznačné, že nehnuteľnosti, ktorých
vydania sa žalobca domáhal, pôvodne patrili právnemu predchodcovi žalobcu, tieto mu boli v rozhodnom
období odňaté a len z dôvodu, že v žalovanom katastrálnom území prebehlo konanie ROEP boli
žalobcovi vydané, hoci na ich vydanie právo mal, pričom išlo o nehnuteľnosti, ktoré boli odňaté z dôvodu
podľa § 3 ods. 1 písm. c) zák. č. 161/2005 Z.z. Žalobca je tiež toho názoru, že reštitučné konanie je
oslobodené od súdneho poplatku v zmysle reštitučného zákona, z čoho je možné subsidiárne odvodiť,
že v reštitučnom konaní by nemala byť žalovanému priznaná náhrada trov konania a to práve s ohľadom
na špecifickosť reštitučného konania. Uviedol, že v zmysle § 257 CSP súd výnimočne prizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa majúce
za následok nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, i napriek jeho plnému úspechu v konaní,
spočívajú v okolnostiach danej veci. Už samotný charakter reštitučných zákonov zakladá výnimočnosť
týchto konaní, keďže nimi demokratická spoločnosť len naprávala krivdy spáchané minulým režimom
na pôvodných vlastníkoch.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),viazanýodvolacímidôvodmi(§380ods.1CSP)prejednalodvolanie
žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie 21. 12. 2006 domáhal
vydania a navrátenia vlastníckeho práva žalobca k nehnuteľnostiam, špecifikovaným v petite žaloby,
pričom svoj nárok odôvodňoval zákonom číslo 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným
veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam na
navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam a na ich vydanie. Na pojednávaní dňa 13. 2. 2017 právny
zástupca žalobcu uviedol, že predmetom žaloby boli nehnuteľnosti uvedené v žalobe, pričom v priebehu
konania došlo v rámci ROEP k zápisu uvedených nehnuteľností na žalobcu, a teda predmet sporu
odpadol. Žalobca podal žalobu dôvodne, keďže v čase podania žaloby boli predmetné nehnuteľnosti
zapísané v prospech žalovaného a žalobca uplatnil právo na vydanie týchto nehnuteľností podľa zák. č.161/2005 Z. z. Z uvedených dôvodov vzal žalobu späť a navrhol konanie zastaviť. Žiadal, aby žiadnej zo
strán nebolo priznané právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola podaná svojho času dôvodne
a žalovaný bol vedený ako držiteľ predmetných nehnuteľností, ktorých vydania sa žalobca domáhal.
Žalovaný mal za to, že žaloba bola podaná nedôvodne, keďže podľa § 4 ods. 1 zák. 161/2005 Z.z.
povinnou osobou bola právnická osoba, ktorá nehnuteľnosť vo vlastníctve štátu, obce spravuje alebo
drží a v danom prípade nebolo preukázané, či sú nehnuteľnosti vo vlastníctve obce alebo štátu. Žiadal
priznať trovy konania.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 236 CSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedenie označenie súdu, ktorý ho
vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie,
poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
8. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany v konaní na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane
konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma
možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
9. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí mať náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP, prípadne v § 236 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,
ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,
ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje
náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, v prípade uznesenia uvedené v § 236 CSP je nepreskúmateľné.
10. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, pričom z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že
súd o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 2 CSP, keďže žalovanému vznikli trovy konania,
ktoré vznikli v období od 28. 09. 2011 až do zastavenia konania, nakoľko uvedeným dňom bol žalobca
zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia o
schválení ROEP. Z odôvodnenia rozhodnutia sa javí, že súd prvej inštancie rozhodol len o časti trov
konania, a to len za obdobie od 28. 09. 2011 do zastavenia konania, pričom však konanie prebiehalo
od 21. 12. 2006, čomu však nezodpovedá výrok o trovách konania, z ktorého nevyplýva, že by
súd rozhodol len o časti trov konania. Z uvedených dôvodov je potom napadnutý výrok o trovách
konania zmätočný a nedostatočne odôvodnený. Pri zastavení konania súd pritom pri rozhodovaní
o trovách konania postupuje podľa § 256 ods. 1 CSP, v ktorom je vyjadrená zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že
vznikli. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z
akého dôvodu bolo zastavené. Zásada procesnej zodpovednosti vyjadrená v § 256 ods. 2 CSP znamená
zodpovednosť za trovy konania, ktoré strana sporu zbytočne zavinila svojim správaním. Predpokladom
uloženia povinnosti podľa tohto ustanovenia je, že zavinené porušenie procesnej povinnosti malo za
následok trovy, ktoré protistrana vynaložila zbytočne. Súd prvej inštancie v danej veci neozrejmil,
prečo nepostupoval podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, preto je aj z tohto dôvodu jeho rozhodnutie
nedostatočne odôvodnené a zmätočné, čo bolo dôvodom, prečo odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o trovách konania zrušil
a vec mu v tejto časti v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o trovách konania
a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné. Súd prvej inštancie rozhodne v
novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.