Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Co/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211627
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113211627.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Márie Dubcovej, v sporovej právnej veci
žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO:
264 29 705, proti žalovanému: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XXX, štátny občan SR, o
zaplatenie 991,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský

Mikuláš č.k. 8C/241/2013-116 zo dňa 11. decembra 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/241/2013-151 zo dňa 08.06.2016, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne zo sumy 1.511,57 Eur od 05.09.2010 do 15.10.2012, zo sumy 1.251,57 Eur od 16.10.2012 do
18.12.2012, zo sumy 991,57 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia a rozsudok Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 8C/241/2013-116 zo dňa 11. decembra 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/241/2013-151 zo dňa 08.06.2016 v tejto časti z r u š u j e a konanie v

časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.511,57 Eur od 05.09.2010 do
15.10.2012, zo sumy 1.251,57 Eur od 16.10.2012 do 18.12.2012, zo sumy 991,57 Eur od 19.12.2012
do zaplatenia z a s t a v u j e .

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/241/2013-116 zo dňa 11. decembra
2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/241/2013-151 zo

dňa 08.06.2016, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, a vo výroku o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v čl. 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, čl. 5 ods. 1 veta druhá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
bodu 13 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, čl. 19 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, čl. 2 písm. a/ Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice 93/13/EHS, čl. 5 Smernice 93/13/EHS, bodu 31

Smernice 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, čl. 8 Smernice 2005/29/ES o nekalých
obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, § 52 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka zák. 40/1964 Zb. (ďalej aj len, Obč. zák.), § 33 ods. 1 a 2 zák. č. 191/1950 Sb. zmenkový ašekový zákon ďalej aj len „z. č. 191/1950 Sb.“), § 48 z. č. 191/1950 Sb., § 75 z. č. 191/1950 Sb., § 76 ods.
2 z. č. 191/1950 Sb., § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z.z., § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom k
19.02.2010 (dátum vzniku zmluvného vzťahu žalovaného a veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava)

okresný súd žalobu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca
sa návrhom na začatie konania domáhal, aby okresný súd podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
vydal bez nariadenia pojednávania proti žalovanému rozsudok, ktorým ho zaviaže na zaplatenie istiny
991,57 Eur, ako aj na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z istiny 1.511,57 Eur

od 05.09.2010 do 15.10.2012 v sume 2.917,31 Eur, na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne z istiny 1.251,57 Eur od 16.10.2012 do 18.12.2012 v sume 200,25 Eur a na zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z istiny 991,57 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia, na úhradu
úroku z omeškania 6 % ročne z istiny 1.511,57 Eur od 05.09.2010 do 15.10.2012 v sume 178,90 Eur,
úroku z omeškania 6 % ročne z istiny 1.251,57 Eur od 16.10.2012 do 18.12.2012 v sume 13,17 Eur,
úrokuzomeškania6%ročnezistiny991,57Eurod19.12.2012dozaplateniaanazaplateniezmenkovej

odmeny 5,04 Eur a trov právneho zastúpenia pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 59 Eur
a trov právneho zastúpenia 160,34 Eur s DPH. Uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 19.02.2010 na zmenkovú sumu 1.511,57 Eur, pričom sa
zaviazal aj na úhradu zmenkového úroku 0,25 % denne od 05.09.2010. Vystaviteľ doposiaľ zaplatil 520
Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené

skutočnosti zistiť verejnou listinou.

3. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 13Ncb/145/2013-24 zo dňa 11.07.2013 rozhodol, že na konanie je
podľa čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 miestne príslušný Okresný súd
Liptovský Mikuláš ako všeobecný súd žalovaného, nakoľko ide o cezhraničný spor s nízkou hodnotou

(do 2.000 Eur).

4. Okresný súd postupom podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 žalobcu cestou jeho právneho zástupcu vyzval 30.09.2013 na doplnenie návrhu na
uplatnenie pohľadávky, v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy (tlačivo B), o uvedenie skutkových

okolností vystavenia zmenky na uplatnenú istinu, právneho titulu a skutkových okolností vzniku záväzku
žalovaného zabezpečeného vystavenou zmenkou, na špecifikáciu zmenkovej istiny a na odôvodnenie
počiatku uplatneného zmenkového úroku. Rovnako bol žalobca vyzvaný na predloženie listinných
dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. „Navrhovateľ na výzvu súdu doposiaľ vôbec nereagoval.“

5. Výpisom z obchodného registra žalobcu bolo preukázané, že je právnickou osobou zapísanou od 24.
januára 2001 v obchodnom registri Městského soudu v Prahe, oddiel C, vložka 81616.

6. Z „aktuálneho výpisu“ z obchodného registra POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, ktorá bola podľa okresnému súdu predloženej zmenky prvým zmenkovým

veriteľom vyplývalo, že jej predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

7. Zo zmenky mal okresný súd preukázané, že bola vystavená vo Východnej dňa 19.02.2010
vystaviteľom Y.N., trvale bytom P. XXX, ktorý sa zaviazal za túto zmenku pri jej predložení na rad
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, IČO: 35 807 598 zaplatiť sumu 1.511,57 Eur a zmenkový úrok 0,25

% denne od 5. septembra 2010. Zmenka bola splatná bez protestu, na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia. V pravom hornom rohu je zmenka opatrená údajom o čísle zmluvy 500300096.

8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 3Er/414/2011 bolo preukázané, „že
zmenka, ktorá bola priložená k žalobe vo veci sp. zn. 8C/241/2013, bola vystavená na zabezpečenie

úveru poskytnutého veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, IČO: 35 807 598 dlžníkovi Y. R. vo
výške 700 Eur, s poplatkom 680 Eur (dlžník mal celkovo vrátiť 1.380,- Eur) na základe úverovej zmluvy
číslo 500300096, uzavretej dňa 19.02.2010.“ (č.l. 117 spisu).

9. V poradí prvý rozsudok okresného súdu č.k. 8C/241/2013-42 zo dňa 27.03.2014 bol zrušený

uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k. 14Cob/200/2014-94 zo dňa 13.08.2015.

10. Podľa čl. 13 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej iba Nariadenie)
sa vo veci aplikuje slovenský procesný právny poriadok. V Nariadení nie je uvedená forma (rozsudok,uznesenie), ktorou rozhoduje súd, ak zamieta návrh podľa čl.4, bodu 4 a rovnako túto formu nezakotvuje
ani vnútroštátna právna úprava. Okresný súd potom aplikujúc analogiu legis vo veci rozhodol rozsudkom
podľa § 152 a nasl. OSP zák. č. 99/1963 Zb.(ďalej aj len „OSP“). Ani jeden z riadne a včas predvolaných

účastníkov sa na pojednávaní konanom 11.12.2015 nezúčastnil, ani jeden nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie pojednávania. Okresný súd vec prejednal v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah
spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101 ods. 2 OSP.

11. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vzhľadom na nejednoznačnosť

výkladu problematiky občianskoprávne kolégium NS SR a obchodnoprávne kolégium NS SR dňa
20.10.2015 prijali spoločné stanovisko č. 93, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa. Ako vyplývalo z tohto „stanoviska, pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej
veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku,
je ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v

ktorom má nárok základ. Pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu,
pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich
rozsah, povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ako to z
vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po
úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka

vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na
to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

12. Zdôraznil okresný súd, že v čase prípravy písomného vyhotovenia „tohto rozsudku“ na problematiku
zabezpečenia spotrebiteľských úverov reagovala aj legislatíva prijatím zákona „č. 438/2015 Z. z.,
účinného od 23.12.2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Občiansky súdny poriadok
v § 79 ods. 3 ukladá žalobcovi v prípade, ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo

šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, povinnosť opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce
sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K
žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo
šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva.“

13. Dôvodom zamietnutia návrhu bolo, že žalobca aj napriek výzve okresného súdu (tlačivo B) návrh
na uplatnenie pohľadávky (tlačivo A) nedoplnil a neopravil nielen v rámci určenej lehoty, „ale ani doteraz
tak, ako ho na to vyzval súd. O tomto procesnom dôsledku bol navrhovateľ poučený. Podľa rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ zo 16.11.2010 vo veci POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10, ktoré je prameňom práva

a vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č. 93/13, vnútroštátny súd má v každom štádiu konania
vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v
zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom
stave. Súd aj v prejednávanej veci aplikoval spotrebiteľské právo a v súlade s článkom 4. bod 4.
Nariadenia vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu a predloženie listinných dôkazov. Z pripojeného

spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.3Er/414/2011 je totiž preukázané, že zmenka, ktorá
bola priložená k návrhu na začatie konania, bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského
úveru poskytnutého veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, IČO 35807598 pri výkone jeho
podnikateľskej činnosti, ktorej predmetom bolo, čo je súdu známe z úradnej činnosti, aj poskytovanie
úverov, dlžníkovi - nepodnikajúcej fyzickej osobe Y. P.. Výška úveru bola v úverovej zmluve číslo

500300096, uzavretej dňa 19.02.2010, dohodnutá na 700 eur, výška poplatku 680 eur a dlžník mal
celkovo vrátiť 1.380 eur. Podľa § 25 ods. 4 aktuálneho zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do
31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov, čo je v súdenej veci § 4 ods.
6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 19.02.2010. Táto právna

úprava zakazuje splnenie dlhu od spotrebiteľa alebo inej osoby zmenkou alebo šekom v súvislosti s
poskytovaním úveru. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátanezmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, čo v súdenom prípade predstavuje 210 eur (30 %
z istiny 700 eur poskytnutého úveru). Navrhovateľ si napriek čiastočnému plneniu vo výške 520 eur

poskytnutého odporcom uplatňuje právo na zaplatenie 991,57 eur istiny, čo znamená podľa citovaného
zákonného ustanovenia pre veriteľa zákaz zmenku prijať a povinnosť kedykoľvek ju na požiadanie
vydať dlžníkovi; táto povinnosť platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky. Pre úplnosť súd zdôrazňuje, že pri zmenke ako cennom papieri treba striktne rozlišovať
neplatnosť zmenky (resp. jej jednotlivých častí) pre nesplnenie podmienok (podstatné náležitosti) podľa

zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Sb. od neplatnosti dojednaní o vystavení a vyplnení
zmenkyzaúčelomzabezpečeniapohľadávkyveriteľazospotrebiteľskýchprávnychvzťahovprerozpors
ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úverov.“„Aj keď sa tento rozsudok môže zdať vydaný v rozpore
so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v uznesení č. k. 13Cob/108/2015-92
zo dňa 04.08.2015, v čase jeho vydania nebolo známe zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k uvedenej problematike, ktoré bolo

prijaté až 20.10.2015. Súd disponuje aj rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline sp. zn 5Co/310/201 (z
28.07.2015), 11Co/202/2015 (z 09.11.2015) a 11Co/306/2015 ( zo 14.12.2015), ktorými bol v rovnakých
skutkovo aj právnych veciach zamietajúci prvostupňový rozsudok potvrdený. Je úlohou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky podávať výklad právnych noriem a prijímať stanoviská, čím prispieva k tzv.
sudcovskej tvorbe práva. Prvoinštančný súd preto rešpektoval a aplikoval právny názor Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky.“ O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 OSP. V konaní úspešný žalovaný nenavrhol prisúdenie náhrady trov konania.

14. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu podaním zo dňa 2.2.2016 z dôvodu, že konanie pred okresným súdom malo mať „a)

konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci(ust.§205ods.2písm.
b) OSP); b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom (ust. §205 ods.2 písm. a) OSP v spojení s ust. § 221 ods.l
písm. f) OSP); c) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(ust. §205 ods.2 písm. f) OSP).“ „Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na čl. 4 ods. 4 Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rade (ES) č. 861/2007 s tým, že súd vyzval navrhovateľa aby doplnil
skutkové tvrdenia na uplatnenie pohľadávky o skutočnosti, na základe ktorých bola zmenka vystavená,
na základe akého právneho titulu, na základe akých skutkových okolností vznikol žalovanej záväzok,
ktorý bol zabezpečený vystavenou zmenkou, spolu so špecifikáciou zmenkovej istiny s uvedením jej
časti. Prvostupňový súd uvádza, že navrhovateľ na jeho výzvu síce navrhovateľ odpovedal, ale tunajší

súd nepokladal takéto doplnenie za dostatočné.“ Žalobca nesúhlasil s postupom okresného súdu, mal
za to, že nie je prípustné, aby okresný súd vyzýval žalobcu na doplnenie, či opravu návrhu, ktorá nebola
podľa žalobcu pre prejednávanú vec relevantná
a splnením takejto výzvy podmieňoval ďalší postup v konaní. Ak okresný súd na základe nedoplnenia
právne irelevantnej požiadavky (pričom irelenvatnosť bola zo strany žalobcu v jeho odpovedi vysvetlená)

dôjde k zamietnutiu návrhu, „ide o odňatie možnosti konať pred súdom. Uvedený postup súdu je
neprijateľný v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré
je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.“

15. V odvolaní žalobca uviedol, že je nevyhnutné uviesť, že nemal vedomosť o iných vzťahoch medzi
pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky (v tomto konaní žalovaný). Žalobca je vlastníkom
cenného papiera (má len zmenku), ktorý nadobudol na základe indosamentu. Žiadne iné informácie,
či dokumenty žalobca k zmenke nemal a v zmysle platného právneho poriadku ani nepotrebuje mať
na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov

ako originálu zmenky pri uplatnení zmenkového nároku, predovšetkým pri uplatnení nároku zo strany
indosatára, bolo podľa žalobcu neprípustné a nezákonné. „V súlade s konštantnou judikatúrou českých
a slovenských súdov (ktorých právna úprava zmenkového práva je vzhľadom na spoločnú históriu
totožná a preto sú aplikovateľné na prejednávanú vec) je zmenka samostatným abstraktným záväzkom,
neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke

uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone
č.191/1950 Sb. (ďalej aj len „ZŠZ") vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu.“ Prvostupňový súd,
podľa žalobcu, dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. „Prvostupňovýsúd sa uspokojil s konštatovaním, že je oprávnený v každom štádiu konania a v každom druhu konania
skúmať z úradnej povinnosti, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský vzťah. Navrhovateľ zásadne
nesúhlasí s tým, že súd je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať či ide o spotrebiteľský

vzťah. Vzhľadom na to, že súd neuvádza žiadne konkrétne argumenty, rozhodnutie súdu je potrebné
považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo predstavuje zásah do práva
na spravodlivý súdny proces a inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) OSP).“

16. V odvolaní žalobca uviedol, že zásadne trvá na tom, aby „súd konal v zmysle právneho poriadku
a vyhol sa kreovaniu svojej preskúmacej právomoci tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje.
Právny poriadok neumožňuje súdu preskúmavať a na prejednávanú vec vzťahovať zmluvné vzťahy,
ktoré s danou vecou nesúvisia a podľa právneho poriadku nemôžu súvisieť.“ Zdôraznil, že skutočnosti
o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, teda
nebol nositeľom dôkazného bremena. Okresný súd si sám vytvoril pochybnosť (nie reálny poznatok z

vykonaného dokazovania, ale čistý, ničím nepodložený dohad) o tom, že by medzi predchádzajúcim
majiteľom zmenky (ktorý ani nie je účastníkom tohto súdneho konania) a žalovaným mohol existovať
iný (navyše celkom samostatný) záväzkový vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho konania. „Súd
teda vykonštruoval tvrdenie, ktoré žiadal, aby navrhovateľ preukázal. Súd v sporovom konaní môže
svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania a nie na

tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza v iných konaniach a tieto tak nie sú výsledkom dokazovania. Ak
existuje dôkazná povinnosť žalobcu vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, „ad absurdum tvrdíme, že
existuje aj dôkazná povinnosť súdu vo vzťahu k súdom tvrdeným skutočnostiam. Opäť ad absurdum, ak
súd svoje tvrdenie nepreukázal (súd uvádza, že objektívne nebolo možné posúdiť, či ide o spotrebiteľský
vzťah), neuniesol dôkazné bremeno a nemôže na tomto základe založiť svoje rozhodnutie. Uvedená

konštrukcia je samozrejme absurdná, pretože súd nie je účastníkom konania, nemá povinnosť, ale ani
oprávnenie kreovať skutkové tvrdenia a má len limitované oprávnenie vo vzťahu k rozsahu dokazovania.
Prvostupňový súd však zjavne a zreteľne porušil kontradiktórnosť súdneho procesu a presiahol svoju
právomoc. V tomto konaní navrhovateľ vystupuje nie proti dvom odporcom (1. samotný odporca, 2. súd),
ale proti jedinému odporcovi, pričom súd je nezávislým arbitrom, ktorý rozhodne na základe tvrdení

účastníkov a vykonaného dokazovania.“

17. Žalobca v odvolaní namietal, že prvostupňový súd ignoroval § 17 ZŠZ, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi
zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní

nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp.zn.5Obo3/2008zodňa22.októbra2008,zktoréhovyplýva,žejesíceprípustnézaurčitýchokolností
uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená žalovaným a
predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie
je prípustné, aby túto úlohy a iniciatívu na seba (proti vôli odporcu) prevzal súd a suploval aktivitu

žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti
strán,okresnýsúdneboloprávnenýžalovanéhonaneaniupozorniť(§5ods.lOSP).Okresnýsúdporušil
poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods. l OSP, pretože porušil ustanovenia o vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov, keďže prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné
prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka
je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi
ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.
Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke, ak
tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia

koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.

18. Namietal žalobca v odvolaní, že okresný súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez
legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu žiadal vykonať dokazovanie, ktoré by údajne preukázalo
charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával,

uplatnenú pohľadávku nerozporoval. Prvostupňový súd nesúhlasil s názorom žalobcu o tom, že
významnou pre konanie je výlučne zmenka, a to s odôvodnením, že toto tvrdenie žalobcu bolo v
rozpore so spotrebiteľským právom. „Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza,
že vo veci vykonal dokazovanie o.i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom aďalšími listinnými dôkazmi. Navrhovateľ a podľa dostupných informácií ani odporca však dokazovanie
úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli.“ Žalobca predložil súdu
ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne

náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a
zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí
vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných

dôkazov). V danej veci okresný súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy
a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas
písomnej fázy konania (koncentračný zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania
vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté
dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu
zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu.

Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je
možné ničím iným nahradiť. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to zo
dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd samotný nie je,
podľa žalobcu, legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 OSP vznášal námietky voči

zmenke za žalovaného. Ak tak okresný súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho
konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Okresný súd
z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal
dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. „Uvedené správanie súdu
je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces,

ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.“

19. V odvolaní žalobca poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25
Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004), z ktorého aj citoval.

Najvyšší súd Českej republiky pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná
aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Z uvedeného judikátu vyplývala
podľa žalobcu jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom. Zmenkový
záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý
aj od zabezpečovanej pohľadávky. „Napokon je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že základným

prameňom zmenkového práva v Slovenskej republike je zákon č. 191/1950 Zb. Podstatnou okolnosťou
je, že uvedený zákon bol novelizovaný len v minimálnej miere a obsahuje zmenkové právo v podobe,
ktoránadväzujenadohovoryprijaténaMedzinárodnejkonferenciiozjednotenízmenkovéhopráva,ktorá
zasadala v Ženeve od 13. mája do 7. júna 1930. Právna úprava obsiahnutá v zákone č. 191/1950 Zb.
plne adoptuje obsah týchto dohovorov. Zároveň podľa článku 351 ZFEÚ ustanovenia Zmlúv neovplyvnia

záväzky členských štátov vzniknuté Ženevským dohovorom o jednotnom zmenkovom zákone, teda
ustanoveniatejtomedzinárodnejzmluvyozmenkáchsúnadradenékomunitárnemuprávu.“Ustanovenie
§ 17 slovenského zákona zmenkového a šekového predstavuje obsahové prebratie článku 17
ženevského dohovoru o jednotnom zmenkovom zákone. Ustanovenie zakotvuje zásadu zmenkového
práva, že dlžník zo zmenky v zásade nemôže vznášať určité námietky následnému majiteľovi zmenky.

Pritom ide o námietky, ktoré sú založené na základnom právnom úkone medzi dlžníkom zo zmenky a
prvým majiteľom zmenky. Vylúčenie týchto námietok je potrebné, aby zmenka mohla plniť svoju obežnú
funkciu. Ide o cenný papier na rad, pri ktorom sa na listine cenného papiera vyznačené právo prevedie
indosamentom. Právo z listiny pritom nasleduje právo na listine. Vylúčenie námietok predstavuje dôležitú
základnú zásadu zmenkového práva a práva cenných papierov. Prostredníctvom vylúčenia námietok

sa zaručuje, že sa cenný papier na rad môže používať v obchodnom styku ako listina obsahujúca
hodnotu. Príslušný nadobúdateľ prevedenej zmenky v platnej forme indosamentom sa môže spoľahnúť,
že dlžník zo zmenky môže voči nemu vzniesť len tie námietky, ktoré sú zjavné z listiny cenného
papiera. Námietky, ktoré sú založené na základnom právnom úkone medzi dlžníkom zo zmenky a
predchádzajúcim majiteľom zmenky naopak nemôžu zaťažovať obeh zmenky. Inak je to len v prípade,

keď následný majiteľ pri nadobudnutí zmenky vedome konal na škodu dlžníka zo zmenky. V takom
prípade sa zachováva možnosť vzniesť námietky aj voči následnému majiteľovi zmenky.20. Žalobca v odvolaní uviedol, že považoval „za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu
o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú
podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukazujeme na to, že samotný

zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla
byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie
určitých doložiek a pod. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky

a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne
z formulácie ust. § 4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia" ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom", je
zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak
by použil spojenie „v čase vystavenia", resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z
uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava

explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.“ Ďalej uviedol, citoval z uznesenia Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013 a z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici,
sp. zn. 43CoZm/l0/2013 zo dňa 21.11.2013, z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.
zn. 43Cob/316/2013 zo dňa 23.01.2014. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu
Liptovský Mikuláš zo dňa 11.12.2015, sp.zn. 8C 241/2013 tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v

celom rozsahu vyhovie.

21. V podaní doručenom dňa 03.02.2016 (čl. 125 spisu) žalobca s poukazom na § 96 ods. 1 OSP
uviedol, že „čiastočne berie svoj návrh na začatie konania čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si

navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Teda navrhovateľ
viac neuplatňuje zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, ale žiada súd priznať zmenkový úrok len v
časti 0,06% denne. Ostatné časti návrhu a petitu ponecháva navrhovateľ bez zmeny. S poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľ žiada, aby súd podľa čl.7 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok v zmysle návrhu na začatie konania, v nadväznosti na ďalšie

prípadné späťvzatia a v nadväznosti na toto späťvzatie. Vzhľadom na vyššie uvedené a na skutočnosť,
že zmenka je platná, uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný, žiadame, aby súd návrhu v celom
rozsahu vyhovel. Navrhovateľ zosúladil svoj postup s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorývyjadrilvzjednocujúcomstanoviskuzodňa20.10.2015č.93,akeďžetakdošlokodstráneniutýmto
súdom označených hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval, navrhovateľ očakáva,

že napriek značenému zdržaniu oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl. 7 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie
času generuje na strane navrhovateľa majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom“

22. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril (č.l. 145, 146 spisu). Voči
doručenému čiastočnému späťvzatiu žaloby žalovaný zostal nečinný, napriek tomu, že bol relevantne
poučený podľa § 101 ods. 3 OSP (č.l. 123, 124 spisu).

23. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach § 380 ods. 1 CSP

bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku
postupom podľa § 370 CSP pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne zo sumy 1.511,57 Eur od 05.09.2010 do 15.10.2012, zo sumy 1.251,57 Eur od 16.10.2012
do 18.12.2012, zo sumy 991,57 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia a rozsudok okresného súdu v spojení s
opravným uznesením v týchto častiach zrušil a konanie v týchto častiach zastavil. Rozsudok okresného

súdu vo zvyšnej časti krajský súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

24. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý odvolanie žalobcu prejednal bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Co/55/2016-165 zo dňa

20.06.2017 s tým, že podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho
vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.6.2017, na základe čoho boli, vspojenísustanovením§378ods.1CSP,splnenéprocesnépodmienkykverejnémuvyhláseniurozsudku
krajským súdom.

25. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania zo dňa 02.02.2016 (č.l. 125 spisu), krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať
a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), a to
v zmysle § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré

v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

26. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

27. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

28. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

29. Podľa § 370 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací
súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

30.KrajskýsúdvŽilinepreskúmalrozsudokokresnéhosúduspojenýsopravnýmuznesenímvmedziach
odvolacích dôvodov žalobcu za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom v zmysle § 383 CSP
zisteným súdom prvej inštancie.

31. Krajský súd vo vzťahu k prvému výroku rozsudku odvolacieho súdu poukazuje na dispozitívny
úkon žalobcu zo dňa 18.12.2015, ktorým žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie zmenkového
úroku 0,19 % denne. Krajský súd uvádza, že žalobca zobral žalobu v časti späť uvedeným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 22.12.2015, teda potom, ako okresný súd vo veci dňa 11.12.2015

vyhlásil odvolaním napadnutý rozsudok. K čiastočnému späťvzatiu tak došlo predtým, ako mohol
rozsudok okresného súdu nadobudnúť právoplatnosť, a teda žalobca v danom čase mohol so žalobou
disponovať v celom rozsahu. Keďže žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby neprejavil nesúhlas, tak
odvolací súd v časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, pripustil za aplikácie § 370 CSP späťvzatie
žaloby v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.511,57,- Eur od

05.09.2010 do 15.10.2012, zo sumy 1.251,57 Eur od 16.10.2012 do 18.12.2012, zo sumy 991,57 Eur od
19.12.2012 do zaplatenia a rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v týchto častiach
zrušil a konanie v týchto častiach zastavil.

32. Krajský súd vo vzťahu k druhému výroku svojho rozsudku uvádza, že predmetom konania bol nárok

uplatnený žalobcom v zmysle čl. 4 ods. 1 nariadenia vyplnením vzorového tlačiva A, z ktorého je zrejmé,
že žalobca ako indosatár uplatnil pohľadávku zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 19. februára 2010
na zmenkovú sumu 1.511,57 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 05. septembra
2010.

33. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a procesným postupom okresného
súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku, nezistil v postupe okresného
súdu vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Krajský súd pritom považuje za
potrebné vyjadriť sa k svojim predchádzajúcim rozhodnutiam vydaným pred 20. októbrom 2015.
Krajský súd pri týchto rozhodnutiach vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného

nároku v spojení s účelom nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter
zmluvného vzťahu, z ktorého nárok bol vystavenou zmenkou zabezpečovaný. V čase rozhodovania
krajského súdu ohľadom tohto odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu však bolo potrebné
vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v obdobných veciach, ktorúzjednocuje prijaté stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý
spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru ako aj prijaté
zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky

neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi
odvolacieho súdu.

34. Okresný súd za dodržania ustanovení nariadenia a cez úpravu čl. 19 nariadenia v spojení
s ustanoveniami vtedy platného OSP vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, vychádzajúc
i zo Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a

obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu
súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa zo dňa 20. októbra 2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky 8/2015, pod č. 93, podľa ktorého: „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia
uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ

použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť
s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť
prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2.
pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu
uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri

rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania
vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o
vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje“, keď zabezpečil prieskum nároku
uplatneného žalobcom v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok
svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu
zmenku. Teda na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu

komplexného posúdenia existencie záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského, si súd prvej inštancie v
konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli
zmenky a ktorá bola uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom,
z ktorého okresný súd zistil spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy.

35. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného
súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanému sp. zn. 3Er/414/2011
viedli k zamietnutiu uplatneného nároku žalobcu, ak bolo zrejmé postavenie žalovaného ako spotrebiteľa
v úverovom vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečovacej poskytnutý spotrebiteľský
úver. Bolo preukázané, že zmenka sa kauzálne týkala a mala zabezpečovať poskytnutý spotrebiteľský

úver a z dokazovania dostatočne vyplynul záver okresného súdu, ktorý vychádzal zo zistenej a
judikovanej nekalej zmluvnej podmienky v záväzkovoprávnom vzťahu, ktorá vyplýva z rozhodnutí v
exekučnej veci okresného súdu sp. zn. 3Er/414/2011.

36. Vychádzajúc z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010)

samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia zmenky
zabezpečovacej spotrebiteľský úver, tak v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom
prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so
spoločným stanoviskom zdôrazňuje, že: „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké
námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že

navrhovateľvedomekonalnaškoduodporcuakodlžníkazindosovanejzmenky,pretožeprinadobudnutí
zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v
zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a
z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiuzmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského
vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s
dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia

zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach
predmetnýchprípadovbolavrozporesust.§4ods.7citovanéhozákonavzneníplatnomdo31.12.2007;
toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010“.

1. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd

nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ

pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý
je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný“.

2. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a
prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho

neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na
ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v
takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-

právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru
síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania
záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“.

37. V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na

zabezpečenie svojho nároku, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo sa zo
zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka,
táto mohla byť vyplnená len na zákonom stanovenú maximálnu zmenkovú sumu. V tejto súvislosti sa

poukazujeajnaskutočnosť,že§4ods.6zákonač.258/2001Z.z.príslušenstvovrámcizmenkovejsumy
odvodzuje od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom za istinu spotrebiteľského úveru nie je
možné považovať aj poplatok za poskytnutie úveru, ale len sumu samotného úveru, na základe čoho
zmenková suma mohla byť maximálne o 30 % vyššia než bola suma poskytnutého úveru. Ustanovenie
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo

zmenky. Za takých okolností je uplatňovanie nároku zo zmenky nadobúdateľom zmenky v rozpore so
zákonom a súdnu ochranu veriteľovi nemožno poskytnúť. Zvýrazňuje odvolací súd, že obsah úverovej
zmluvy bol koncipovaný tak, že narušuje rovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
najmä v časti zabezpečovacích prostriedkov, bol koncipovaný v prospech veriteľa bez toho, že by
zabezpečoval minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka.

38. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že obsah celej zmluvy a jej účel, ktorý sa premieta do výšky
jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných pokút, vrátane dohody o vyplnení blankozmenky, sa prieči
dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Dohodu o vyplňovacom
práve k zmenke nemožno považovať za podmienku individuálne dojednanú a táto vo svojom dôsledku

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo
spôsobuje neplatnosť tohto dojedania podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Tiež nemožno
prehliadnuť závery okresného súdu a zvýrazniť, že v prípade, ak je neplatná dohoda o vyplňovacom
práve zmenky, právo na vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo. Preto bol na mieste záver, že pokiaľdošlo veriteľom k vyplneniu zmenky, a to napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo
a následne remitent postúpil práva zo zmenky na tretiu osobu, veriteľ svojim postupom zásadným
spôsobom zhoršil právne postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, a preto nie je možné na základe takto

vystavenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv.

39. Pokiaľ žalobca v odvolaní v bode č. 21 namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku
okresného súdu, tak po vykonaní odvolacieho prieskumu sa nemohol stotožniť ani s touto odvolacou
námietkou žalobcu. Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd dospel k záveru

o dostatočnom odôvodnení zo strany súdu prvého stupňa, za rešpektovania citovanej právnej úpravy
v § 157 ods. 2 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu, k momentu rozhodovania
odvolacieho súdu § 220 ods. 2 CSP). Vo všeobecnej rovine odvolací súd uvádza, že odôvodnenie
rozsudku je práve tou časťou rozsudku, ktorá síce sama o sebe právoplatnosť nenadobúda, avšak je
relevantná, významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho
rozhodnutia. Okresný súd v danom prípade dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri

hodnotení dôkazov, ako ich posúdil a v akých vzájomných súvislostiach. Rovnako dostatočné bolo
odôvodnenie v právnom posúdení veci. Pod právnym posúdením veci sa v zásade rozumie podradenie
súdom zisteného stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy. Odôvodnenie rozsudku musí obsahovať,
podľa akej právnej normy vec bola posúdená, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný
súdom zistený skutkový stav. Ide tak o aplikáciu ako aj interpretáciu práva. Je potrebné uviesť, ako daný

skutkový stav bol právne posúdený, ktorú právnu normu súd aplikoval a ako ju v intenciách konkrétneho
prípadu interpretoval. Uvedené v dostatočnej miere z napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva.
V tomto smere bolo dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, ale z
odôvodnenia v ďalšom vyplynulo, akým spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované, ktoré z citovaných
zákonných ustanovení a ako sa premietli do samotného rozhodnutia okresného súdu vo veci.

40. Vo vzťahu k vyššie uvedeným dôvodom krajský súd pre úplnosť poukazuje i na Nález Ústavného
súduSlovenskejrepublikysp.zn.III.ÚS119/03,podľaktoréhoustanovenie§157ods.2OSPjepotrebné
z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a
uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých

je založené, čo v danom prípade prvostupňový súd vo svojom napadnutom rozhodnutí dodržal.

41. Krajský súd pre úplnosť, vzhľadom na žalobcom namietaný procesný postup okresného súdu
opakovane konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu nie je možné vyhodnotiť ako rozsudok,
ktorý by nespĺňal náležitosti § 157 ods. 1, 2 OSP a ktorý by nebolo možné považovať za súladný so

zákonom. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje i na Nález Ústavného súdu č.k. I. ÚS 243/07-25 zo
dňa 19. júna 2008, kde ústavný súd opakovane zdôraznil nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov,
ktorá sa uskutočňuje v ústavnom, zákonnom, procesnom a hmotno-právnom rámci. Procesno-právny
rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a
následného Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov, predstavujúcich súčasť

práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu rozhodovaní,
je aj povinnosť súdu svoje rozsudky odôvodniť (§ 157 ods. 1 OSP), a to spôsobom zakotveným v ust.
§ 157 ods. 2 OSP. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne
závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo z nich v žiadnej možnej

interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za
rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Naopak, ak všeobecný súd rešpektuje
kautely, určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, nepatrí
do právomoci ústavného súdu „hodnotiť“ hodnotenie dôkazov, resp. posudzovanie skutkového stavu
ako správne zisteného všeobecným súdom, a to ani vtedy, ak by sa s takýmto hodnotením ústavný súd

sám celkom nestotožnil. Krajský súd konštatuje, že okresný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v
odôvodnení rozhodnutia, nebol nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie bolo konzistentné a jeho argumenty
podporili príslušný záver. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva celková presvedčivosť, teda inými slovami
na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís okresný
súd dospel, boli prijateľné pre právnickú (ale aj laickú) verejnosť, racionálne a v neposlednom rade aj

spravodlivé a presvedčivé. Závery prijaté okresným súdom nie sú v nesúlade s vykonanými skutkovými
zisteniami a dostatočne vyplývajú z odôvodnenia napadnutého súdneho rozhodnutia.42. Za tohto dôkazného stavu v dotknutej prejednávanej veci nebolo možné poskytnúť nárokom žalobcu
právnu ochranu v zmysle žalobného návrhu a nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu
vychádzajúcou výhradne z doloženej zmenky, bez prihliadania na ďalšie skutkové a právne okolnosti,

ktoré vyšli v konaní najavo procesne prípustným spôsobom za rešpektovania rozsahu súdnej ochrany
spotrebiteľov vyžadovanej právnym poriadkom SR a EÚ, a to i v rozhodnej dobe vzniku záväzkového
právneho vzťahu, z ktorého pochádzajú žalobcom uplatňované nároky v tomto súdnom konaní.
Posudzované rozhodnutie okresného súdu tak z procesného ani vecno-právneho hľadiska nevybočilo
z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre rozhodnutie v danej

veci, v spojení s vyššie uvádzaným spoločným stanoviskom. Bolo preto dôvodné odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti ohľadom zamietnutia žaloby žalobcom a v závislom výroku
o náhrade trov konania potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že zastavenie konania v časti o zaplatenie

zmenkového úroku 0,19% denne procesne zavinil žalobca a vo zvyšnej časti bol v odvolacom konaní
úspešný žalovaný, odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.