Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/187/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221035
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113221035.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: Q. G., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom 083 01 C. XXX, právne zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou
so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov p r o t i žalovanému: RAPID LIFE a. s. životná poisťovňa, a.s.,
IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, Košice, zastúpenej JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom
so sídlom Rastislavova 68, 040 01 Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41 v
Košiciach zo dňa XX.XX.XXXX pod sp.zn. X V. XXX/XXXX,

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške 343,46 Eur, na účet právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. X V. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj odkladu jeho
vykonateľnosti s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných
podmienkach ako aj osobitných zmluvných dojednaniach žalovaného 01/2007 zo dňa XX.XX.XXXX
v súlade s ust. § 40 ods.1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z., ako aj z dôvodu, že pri rozhodovaní
rozhodcovského súdu došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práva

spotrebiteľa v súlade s ust. § 40 ods.1 písm. j) citovaného zákona.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Súd dokazovaním vykonaným oboznámením rozhodcovského spisu XC XXX/XXXX, výsluchom
žalobkyne, svedkyne M. G., poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami vrátane dodatku,
záznamom o požiadavkách a potrebách klienta, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový

stav:

Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou dňa XX.XX.XXXX poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku
poistného vzťahu došlo dňa XX.XX.XXXX na základe žiadosti žalobkyne o zrušenie poistnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX.

Následne si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 108,05 EUR a návrhom na splátkový

kalendár zo dňa X.X.XXXX podanom na Arbitrážnom súde v Košiciach so sídlom na Alžbetinej ulici
č. 41 uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 108,05 EUR s prísl., ktorá mala zodpovedať nákladom
žalovaného vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII ods. 7a
zodpovedajúcej výške provízie za sprostredkovanie poistnej zmluvy.Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. XC XXX/XXXX zo dňa
19.01.2012 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 108,05 EUR a trovy

rozhodcovského konania vo výške 276,- EUR, ktorý jej bol doručený dňa 21.6.2013.

Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že pri uzatvorení predmetnej poistnej zmluvy vystupovala ako
spotrebiteľ, keďže pri jej uzatvorení nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej
činnosti, pričom žalovaný ako poistiteľ mal v tomto zmluvnom vzťahu postavenie dodávateľa, teda

osoby, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej
podnikateľskej činnosti.

Uviedla, že v predmetnom konaní je oslobodená od povinnosti platenia súdneho poplatku v súlade s
ust. § 4 ods.2 písm. z) zák.č. 71/1992 Zb. Keďže zo strany žalovaného jej bolo doručené oznámenie
o ukončení zmluvného vzťahu ku dňu 16.11.2010, kde súčasne bolo uvedené, že zostatok na

predmetnej zmluve je vo výške 115,74 Eur, ktorý jej mal byť vyplatený do 14 dní po ukončení poistenia,
považovala svoje povinnosti voči žalovanému vyplývajúce z predmetnej poistnej zmluvy za splnené,
keďže ju o existencii inej pohľadávky voči nej nikdy neinformoval. O existencii pohľadávky v predmete
rozhodcovského rozsudku sa žalobkyňa dozvedela až jeho prevzatím, kedy jej spolu s rozhodcovským
rozsudkom bol doručený návrh na začatie konania, ako aj upovedomenie o začatí konania pred

rozhodcovským súdom.

Žalovaný v podanej žalobe pred rozhodcovským súdom uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu je
založená rozhodcovskou doložkou uvedenej v časti XV. všeobecných poistných podmienok.

Žalobkyňavtejtosúvislostipoukázalanapraxsúdovvspotrebiteľskýchveciachatokonkrétnevsporoch,
v ktorých účastníkom bol žalovaný a v ktorých bola meritom práve tá istá rozhodcovská doložka, ako je
v tomto súdnom konaní, pričom v ich argumentácii je opakujúce sa jednoznačné posúdenie predmetnej
rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky s citáciou časti odôvodnenia rozhodnutia
NS SR zo dňa 21.3.2012 pod sp.zn. 6 Cdo 1/2012. Zhodná argumentácia je okrem iného uvedená aj v

rozhodnutí NS SR zo dňa 13.3.2013 pod sp.zn. 6 Cdo 3/2013.

Žalovaný si návrhom na začatie konania pred rozhodcovským súdom uplatnil svoj údajný nárok na
osobitnú pohľadávku voči žalobkyni, ktorá mala zodpovedať nákladom poisťovne vynaloženým na
uzatvorenie poistenia, pričom túto pohľadávku si mohol žalovaný uplatniť už v čase uzatvorenia poistnej

zmluvy a rovnakú možnosť mal aj pri riadnom vyúčtovaní nárokov z poistenia ku dňu zániku poistenia.

Okrem iného žalovaný mal pri uzatvorení poistnej zmluvy povinnosť postupovať s odbornou
starostlivosťou tak, aby v čase uzatvorenia poistnej zmluvy zohľadnil všetky svoje náklady a teda nie
je možné spravodlivo požadovať po žalobkyni sumu, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného na

uzatvoreniepoistenia.Administratívnenákladyžalovanéhoakododávateľaslužbynemôžubyťnaťarchu
žalobkyne.

Žalobkyňa poukázala na to, že nemala možnosť sa riadne vyjadriť v konaní pred rozhodcovským
súdom, keďže na základe rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu mala len 5-dňovú lehotu odo dňa

doručenia rozhodnutia na podanie opravného prostriedku a za takýto krátky čas nie je možné očakávať
od žalobkyne, aby sa sama dokázala kvalifikovane brániť a je málo pravdepodobné, žeby si v takejto
krátkej lehote dokázala zabezpečiť advokáta.

Podľa vyjadrenia žalobkyne, tejto bolo odňaté právo konať pred súdom zaručené Ústavou SR v

článku VI. a v článku VI. ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že
Arbitrážny súd v Košiciach nevykonal žiadne dokazovanie, nepredvolal žalobkyňu ako účastníka
konania, ani jej neoznámil termín rozhodovania a teda jej neumožnil riadne si obhájiť svoje práva.
Poukázal na konštantnú judikatúru NS SR, z ktorých vyplýva, že dojednania rozhodcovských doložiek v
spotrebiteľskýchzmluváchspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránv

neprospechspotrebiteľaasúpovažovanézaneprijateľné.Rozhodcovskádoložkavosvojichdôsledkoch
predstavuje veľmi výrazný zásah do práv a povinnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom a v prípade
ak je rozhodcovská doložka súčasťou štandardných zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť.V žalobe poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa pod sp. zn. ÚS2164/2010,
so záverov ktorého možno vyvodiť, že v prípade ak ide o rozhodcovské konanie v rámci spotrebiteľských

sporov,musítotokonanievovšeobecnostizaručovaťprocesnéprávaporovnateľnésosúdnymkonaním,
ktoré by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by spotrebiteľ nebol viazaný rozhodcovskou doložkou.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti majúc za to, že na strane Arbitrážneho súdu v Košiciach ako
rozhodcovského súdu nebola daná právomoc rozhodovať o nároku žalobcu s poukazom na neplatnosť

rozhodcovskej doložky, čo podľa názoru žalobkyne má za následok materiálnu nevykonateľnosť
predmetného rozhodcovského rozsudku.

Na základe uvedených skutočností preto má za to, že sú splnené podmienky pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku v súlade s ust. § 40 ods.1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z.z.

Žalovaný vo svojom vyjadrení namietal, že konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je
spotrebiteľským sporom, nakoľko rozhodcovský rozsudok nie je hmotno-právnym úkonom a je celkom
vzdialený od inštitútu spotrebiteľskej zmluvy, pretože sa jedná o individuálny právny akt rozhodcovského
súdu svojimi účinkami postavený na roveň rozsudku súdu všeobecného. Nakoľko konanie o zrušení
rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, nejde o konanie oslobodené od súdnych

poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. z, a zák. o súdnych poplatkov. Zároveň petit žalobného
návrhu považuje za neurčitý a nezrozumiteľný pre absenciu právneho dôvodu, na základe ktorého sa
žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, čo podľa názoru žalovaného má za následok
jeho nepreskúmateľnosť a vznik právnej neistoty. Žalobný petit musí dať jednoznačne odpoveď na
otázku, ktorý orgán bude ďalej po zrušení rozhodcovského rozsudku konať vo veci samej, keďže v

zmysle ust. § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní v prípade, ak sa zruší rozhodcovský rozsudok
z dôvodov v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. a) a c) pokračuje všeobecný súd v konaní vo veci samej, avšak
v zmysle ust. § 43 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu,
rozhodcovská zmluva ostáva v platnosti a v konaní ďalej pokračuje rozhodcovský súd.

Súčasne sa domáhal priameho účinku smernice 93/13/EHS v horizontálnej úrovni, ktorého sa môžu
jednotlivci dovolávať, pokiaľ je smernica síce správne implementovaná, avšak vnútroštátne ustanovenia
nie sú aplikované spôsobom, ktorý je so smernicou v súlade. Uvedené sa týka aj odseku 19 Smernice
93/13/EHS v súvislosti so smernicou nesúladne aplikovanými ustanoveniami vnútroštátneho práva vo
veci jednak rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách, ale osobitne aj v poistnej zmluve.

19. odôvodnenie smernice formuluje jeden z jej zámerov, ktorým medzi iným je, aby poistné zmluvy,
ktorých podmienky definujú a popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa neboli podriadené
takému hodnoteniu, pokiaľ sa tieto podmienky berú do úvahy pri výpočte poistného plateného
spotrebiteľom. Uvedená výnimka sa však vrámci implementácie smernice 93/13/EHS do vnútroštátneho

práva nepremietla.

Zároveň poukázal na to, že samotná transpozícia predmetnej smernice bola zaťažená hrubou
prekladovou chybou pri preklade tejto smernice so slovenského jazyka, konkrétne v čl. 3.1 bodu q)
tejto smernice. Slovenské znenie nesprávnym prekladom a nadväzujúc na jej nesprávnu implementáciu

medzi tzv. neprijateľné podmienky takmer vylúčil použitie rozhodcovského konania v spotrebiteľských
zmluvách a to napriek tomu, že rozhodcovské konanie je v slovenskom právnom poriadku upravené
právnym predpisom, pričom aj občiansky súdny poriadok s rozhodcovským konaním výslovne počíta a
tak ako je aj ďalej uvedené, rozhodcovské konanie v spotrebiteľských vzťahoch nie je len dovoleným,
ale aj želaným stavom. Preto samotné dojednanie rozhodcovskej doložky nemôže ani spôsobiť hrubý

nepomer v právach zmluvných strán, nakoľko ide o aplikáciu zákonom upravených

práv a pravidiel a to aj v prípade rozhodcovského konania. Podľa názoru žalovaného pre nesprávnu

implementáciu smernice do právneho poriadku SR došlo na Slovensku k tendencii, ktorá je v rozpore
so zámerom Európskej únie uplatňovať v čo najväčšej miere mimosúdne prostriedky pri riešení sporov
zo spotrebiteľských zmlúv s poukazom na smernicu 2008/48/ES o spotrebiteľských úveroch, ktorá v
čl. 24 s príznačným názvom mimosúdne riešenie sporov uvádza, že členské štáty zabezpečia, abysa zaviedol primeraný a účinný postup pre mimosúdne riešenie sporov na urovnanie spotrebiteľských
sporov alebo smernice 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia v čl. 23, v zmysle ktorej by členské
štátny mali povzbudzovať verejné a súkromné orgány zriadené za účelom mimosúdneho urovnania

sporu medzi sprostredkovateľmi poistenia a zákazníkmi.

Rovnako nesprávnemu rozšírenému presvedčeniu o generálnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
odporuje aj vnútroštátne, doposiaľ nezrušené ust. § 93a Zákona o bankách pojednávajúceho o
prípustnosti rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodcovská doložka medzi žalobkyňou a žalovaným bola dojednaná individuálne, preto nie je
neprijateľnou podmienkou a je platná. Rozhodcovská doložka bola uvedená a dojednaná vrámci
osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 obsahujúcich len dva body, pričom bod 2 obsahuje
rozhodcovskú doložku a priamo odkazuje na čl. XV všeobecných poistných podmienok.

Táto časť sa platne vzťahuje na daný poistný vzťah len v prípade súhlasu poistníka osobitnými
zmluvnými dojednaniami, pričom tento súhlas preukazuje vlastnoručný osobitný podpis poistníka hneď
za textom týchto dojednaní.

Zo znenia všeobecných poistných podmienok osobitných zmluvných dojednaní je zrejmé, že v tomto

prípade išlo medzi účastníkmi o jednoznačné individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže
žalobkyňa podľa vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v
osobitných zmluvných dojednaniach a v takomto prípade by jej nepodpísanie nemalo žiaden vplyv na
zvyšok všeobecných poistných podmienok a teda na poistný vzťah ako taký.

Poistník síce podpisuje celý súvislý text všeobecných poistných podmienok, je však individuálne viazaný
len tými ustanoveniami, na ktoré poistná zmluva poukazuje.

Individuálne vyjednanie zmluvnej podmienky podľa názoru žalovaného preukazuje aj záznam o
požiadavkách a potrebách klienta v poistnej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi konania, podpisom

ktorého žalobkyňa potvrdila, že jej boli o poistnom vzťahu poskytnuté odborné informácie zo strany
finančného agenta a zároveň je v tomto zázname uvedené, že žiadne ďalšie vysvetlenia, doplnenia
alebo dojednania nežiadala.

Zároveň jej bolo vrámci tohto záznamu dané aj poučenie v písomnej forme o možnostiach riešenia

sporov mimosúdne - v rozhodcovskom konaní.

Keďže bola odborne poučená finančným agentom o všetkých podstatných náležitostiach poistnej
zmluvy, pričom nežiadala žiadne doplňujúce vysvetlenia ohľadom

uzatvoreného poistenia, preto druhá zmluvná strane oprávnene predpokladala, že vstupuje do
zmluvného vzťahu s poistníkom ako informovaným spotrebiteľom.

Na individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky podľa názoru žalovaného nič nemení ani

skutočnosť,žejejobsahbolvopredpripravenýžalovaným,nakoľkonávrhzneniažalobkyňunezaväzoval
a táto sa mohla slobodne rozhodnúť, či takýto návrh akceptuje alebo nie.

Zároveň upriamil pozornosť na skutočnosť, že zo strany žalobkyne bola poistná zmluva uzatvorená
platne už samotným pripojením jej podpisu pod návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy a to spolu s

podpisom sprostredkovateľa poistenia vystupujúcim za žalovaného, pričom je nepochybné, že tieto ich
podpisy mali konštitutívny charakter. V zmysle ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou
poistnej zmluvy sú ex lege aj všeobecné poistné podmienky a na to, aby sa stali jej súčasťou ich nebolo
potrebné osobitne vyjednávať, pričom text nad podpisom predmetnej zmluvy jednoznačne uvádza
návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy prijímam a vyhlasujem, že som bol oboznámený so všeobecnými

poistnýmipodmienkamipreživotnépoisteniePrvejČeskoslovenskejpoisťovneRapid,ktorésúsúčasťou
poistnej zmluvy.S poukazom na vyššie uvedené skutočností má za to, že medzi účastníkmi konania došlo k
individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky a preto súd nemôže skúmať prípadnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobkyňa so znením rozhodcovskej doložky súhlasila a

teda aj keby táto založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nie je súd oprávnený
ju skúmať v s poukazom na ust. § 53 Občianskeho zákonníka.

Záverrozhodcovskejdoložkyakoneprimeranejzmluvnejpodmienkynevyplývazjejsamotnejexistencie,
ale musí vychádzať z konkrétnych skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré môžu

spôsobiť, že procesné postavenie spotrebiteľa môže byť v hrubom nepomere k procesnému postaveniu
dodávateľa.

Okrem iného samotná žalobkyňa bola v priebehu rozhodcovského konania pasívna a nevyužila žiadne
zo svojich procesných práv garantovaných rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu.

Žalobkyňa sa svoju vlastnú pasivitu snaží prekryť údajným porušením práv, pričom prehliada fakt, že
nikto jej nebránil využiť jej procesné právo a ani jej túto možnosť nikto neuprel a v skutočnosti sama
neurobila žiaden úkon na svoju právnu obranu.

Zdôraznil,žerozhodcovskýrozsudokbolvydanýnezávislýmrozhodcovskýmorgánom,ktoréhovýberom

poveril žalovaný tretiu osobu v súlade s dohodnutým spôsobom ustanovenia rozhodcov.

Rozhodovací proces nemohol žiaden z účastníkov ovplyvniť viac ako druhý účastník a každý z
účastníkov rozhodcovského konania sa mohol k veci vyjadriť a to aj opakovane a žalobkyňa mohla
podať vo veci odpor. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa mala v rozhodcovskom konaní obdobné práva,

aké by mala v občianskom súdnom konaní pred všeobecným súdom, pričom zákon takúto požiadavku
ani neukladá.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že so spoločnosťou žalovaného uzatvárala postupne niekoľko
poistných zmlúv a pokiaľ ide o predmetnú poistnú zmluvu, túto uzatvárala s dcérou svojej priateľky
doma, kde bola informovaná iba o konkrétnych skutočnostiach týkajúcich sa poistnej zmluvy, teda
výške poistného, o výhodách ktoré z predmetnej poistnej zmluvy bude mať, spolu o výške výnosu po
jej ukončení. Zároveň uviedla, že okrem poistnej zmluvy nebola jej poskytnutá informácia týkajúca sa

podpísaného záznamu o požiadavkách klient a taktiež nebola oboznámená so všeobecnými poistnými
podmienkami, ako aj osobitnými zmluvnými dojednaniami, ktoré podpisovala.

Svedkyňa M. G. uviedla, že ako sprostredkovateľka poistenia pre spoločnosť žalovaného pôsobila po
dobu asi jedného roka v období od r.2007 do r.2008 a pri osobnom stretnutí so žalobkyňou sa dohodli

na uzatvorení predmetnej poistnej zmluvy s tým, že jej poskytla informácie o poistných produktoch a tiež
všeobecných poistných podmienkach.

Žalobkyňu ako klientku žalovaného informovala o obsahu poistného produktu v predmete životného
poistenia s tým, že spolu so žalobkyňou si prečítala všeobecné poistné podmienky, ako aj osobitné

zmluvné dojednania a taktiež jej podala komplexné informácie týkajúce sa vyplneného záznamu o
požiadavkách klienta s poučením o možnosti odstúpenia od poistnej zmluvy.

Pokiaľ ide o tzv. rozhodcovskú doložku, prípadne rozhodcovské konanie, tomuto jej ako výhradnej
sprostredkovateľky poistenia informácie v rámci školení organizovaných spoločnosťou žalovaného, ako

aj pri poradách s nadriadenými poskytnuté neboli a preto sa tejto oblasti zvýšená pozornosť zo strany
sprostredkovateľov poistenia nevenovala.

Na poslednom pojednávaní žalovaný súdu predložil rozhodnutie Európskeho súdneho dvora zo dňa
X.X.XXXX, ako aj uznesenie ÚS SR č. IV. ÚS394/2012, ktoré podľa jeho názoru preukazujú individuálne

vyjednanie a tým aj platnosť predmetnej rozhodcovskej doložky.

Zo záverov rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vyplýva, že článok III. ods.1 a 3 Smernice rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a bod 1 písm. q) prílohy tejtosmernice sa majú vykladať v tom zmysle, že príslušnému vnútroštátnemu súdu prináleží určiť či
doložka obsiahnutá v zmluve o hypotekárnom úvere, uzatvorenej medzi bankou a spotrebiteľom,
ktorá priznáva výlučnú právomoc na rozhodovanie všetkých sporov týkajúcich sa predmetnej zmluvy

Stálemu rozhodcovskému súdu, ktorého rozhodnutia nemožno napadnúť opravnými prostriedkami
podľa vnútroštátneho práva, má byť s ohľadom na všetky okolnosti uzatvorenia predmetnej zmluvy
považovaná za nekalú v zmysle daných ustanovení. Pri tomto posúdení musí príslušný vnútroštátny
súd overiť či cieľom alebo následkom dotknutej doložky je zbavenie spotrebiteľa práva podať žalobu,
alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, alebo bránenie v uplatnení týchto práv a zohľadniť skutočnosť

či oznámenie všeobecných informácií o rozdieloch medi rozhodcovským konaním a bežným súdnym
konanímspotrebiteľovipreduzatvorenímdotknutejzmluvynemôžesamoosebevylúčiťnekalýcharakter
tejto zmluvnej podmienky.

Na základe uvedeného rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, ako aj vyššie uvedeného uznesenia
ÚS SR má teda žalovaný za to, že žalobkyni nebolo odňaté právo podať

opravný prostriedok proti rozhodnutiu rozhodcovského súdu, keďže toto právo je jej garantované v
zmysle ust. § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku a až po

vyčerpaní uvedeného právneho prostriedku na ochranu namietaného porušenia práva dotknutého
spotrebiteľa, vrátane riadnych ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiu súdu, by
boli splnené podmienky pre podanie sťažnosti podľa článku 127 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná vrámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia
spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré
účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa§40ods.2zák.č.244/2002Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom

súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo

vzájomnej žalobe.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ
konal vrámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a žalobkyňa je spotrebiteľom,

keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského
súdu ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, aby žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala vrámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané

opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to
aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobkyňou ako

spotrebiteľom a z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od
ich platenia pre predmetné konanie.

Vzhľadom na námietku žalovaného súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky sekcie legislatívy zo dňa 29.4.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ust.§ 4

ods. 2 písm. z) a) je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva
podľa osobitného predpisu, v danom prípade napríklad podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. s tým,
že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa, ale aj keď si
uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie a
uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku za námietky

proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol

podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok jej bol
doručený XX.X.XXXX a žaloba bola podaná dňa XX.X.XXXX.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu
dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená aj neprijateľná
podmienka požadovanie od spotrebiteľa vrámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia
zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je
neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a
cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej
republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými

písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa uvedenej

rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z
uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje na prílohu smernice
93/13/EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého neprijateľnou zmluvou podmienkou je
podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný
prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje
prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa

zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na
riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že
všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný,
nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým

mravom a je absolútne neplatnou.

Vo vzťahu rozhodcovských doložiek žalovaného sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodnutiami pod sp. zn. 3Cdo1/2012 zo dňa 21.3.2012 5Cdo61/2012, 6Cdo13/2013 a to aj spoukazom na tvrdenie žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť
všeobecných poistných podmienok účastníkmi konania došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej
doložky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danom prípade stotožnil s argumentáciu prvostupňových aj
odvolacích súdov s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej
medzi žalovaným a poisteným spotrebiteľom v časti všeobecné obchodné podmienky pod bodom XV
nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných

podmienok.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná časti XV bolo
to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím
reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je
aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba
formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv
vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako
pokračovanie

predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú
rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach.

Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV všeobecných poistných podmienok

spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže ho
nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti
žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. IIÚS2164/2010 vyplýva,

že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre
spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky
procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu
spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnutá
procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,

absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu
určeného žalovaným tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu nespĺňajú.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo žalovaného na odpoveď na žalobu
avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka
nepresahujúca 66.500,- EUR a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského
konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.

Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu
tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v
podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných
nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska
mimo sídla rozhodcovského súdu.Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15-dňovej
lehotepriznanejodporcovinapodanieodporuprotiplatobnémurozkazuvrámcisúdnehokonania,pričom
na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia požadovaného

poplatku.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci
predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v

neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil
a na návrh žalobkyne v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol o odložení jeho
vykonateľnosti uznesením zo dňa XX.XX.XXX3, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

Súd v danom prípade neprijal argument žalovaného, že rozhodcovská doložka bola so žalobkyňou

v predmetnej poistnej zmluve individuálne vyjednaná s poukazom na výpoveď svedkyne M. G.
pôsobiacej ako sprostredkovateľky poistenia žalovaného v rozhodnom období, ktorá so žalobkyňou
predmetnú poistnú zmluvu uzatvárala, ktorá jednoznačne potvrdila, že za svojho pôsobenia zo strany
žalovaného jej nebol nikdy poskytnuté informácie týkajúce sa zmluvného dojednania rozhodcovskej
doložky a nepamätala si, aby niekomu uviedla, že prípadné spory z poistných zmlúv sa budú riešiť v

rozhodcovskom konaní. Poukázala na to, že ako sprostredkovateľka poistenia bola zaškoľovaná iba vo
vzťahu k jednotlivým poistným produktom, vyplnenia poistných zmlúv a svojim klientom podávala iba
komplexné informácie týkajúce sa toho - ktorého poistného produktu.

Pokiaľ žalovaný argumentoval rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn.

17CoE209/2012 zo dňa 30.1.2013, uvedené rozhodnutie podľa názoru súdu nie je aplikovateľné pre
predmetné konanie, nakoľko sa zaoberalo otázkou individuálneho vyjednania rozhodcovskej doložky
k poistnej zmluve uzatvorenej dňa XX.X.XXXX, ktorých súčasťou okrem všeobecných zmluvných
podmienok boli aj osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008, kde sa v bode 3 uvádza, že poistník a
poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu

v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania
z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konania v zmysle XV časti
všeobecných poistných podmienok, pričom toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku.

V bode IV osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008 sa ďalej uvádza, že napriek ods. 1 týchto
osobitných zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že za účelom realizácie osobitného práva
poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami poistníka, môže poistník v lehote
30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne písomne odmietnuť ustanovenia
časti XV všeobecných poistných podmienok, ktoré tvoria súčasť jeho poistenia a zároveň ods. 3

týchto osobitných zmluvných dojednaní a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek
spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu.

Na základe uvedeného preto odvolací súd konštatoval, že nakoľko povinná mala možnosť odstúpiť
od rozhodcovskej doložky bez vplyvu na obsah poistnej zmluvy, považuje rozhodcovskú doložku za

individuálne dohodnutú.

Je nesporné, že osobitné zmluvné dojednania v predmete súdneho konania pred Krajským súdom
v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17CoE209/2012 sú diametrálne rozdielne oproti osobitným zmluvným
dojednaniam v predmetnom konaní, nakoľko tieto neumožňovali žalobkyni ako spotrebiteľke vylúčiť

pôsobnosť rozhodcovskej doložky bez vplyvu na obsah celej poistnej zmluvy.S názorom prvostupňového súdu, že rozhodcovská doložka žalovaného uvedená v čl. XV všeobecných
poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou

sa stotožnil aj odvolací súd v rozhodnutí 6Co2/2014, v ktorom konštatoval, že rozhodcovská
doložka žalovaného spĺňa všetky kritéria neprijateľnej podmienky, keďže je obsiahnutá v štandardnej
formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a táto
nerovnováha je daná v neprospech spotrebiteľa.

Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby
spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia,
čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak
niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva transparentný štátny súd.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že slovenský preklad smernice 93/13/EHS v časti

prílohy pod bodom q) je nesprávny a vo svojom rozhodnutí uviedol ďalšie jazykové verzie uvedenej časti
smernice so záverom, že slovenská verzia je zavádzajúca. Podľa slovenskej verzie sa zdá, ako keby
sa atribút „neupravenosti právnymi predpismi“ vzťahoval k sporom. Všetky ostatné verzie jednoznačne
ukazujú, že atribút neupravenosti právnymi predpismi sa týka rozhodcovského konania. To znamená, že
zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže,

ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať
príslušné hmotné právo.

Zároveň poukázal na nutnosť objektívneho posúdenia rozhodcovskej doložky s uvedením, že nie je
rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita.

Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu
z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Zároveň dal do pozornosti, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej
právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú a preto aj takéto konanie rozhodcu je
prejavom nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie jeho nestrannosti a nezaujatosti.
Akceptovateľnosť rozhodcovského konania spotrebiteľských veciach sa ponúka napríklad osobitným
vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Arbitráž môže fungovať, ale iba za transparentných

podmienok ako efektívny prostriedok ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcu ide.

Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a
prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru sa zneužíva k záverom o individuálnom
vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkomporovnanie

doložky do všeobecných zmluvných podmienok verzus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy
na samostatnom liste papiera.

Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných
podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý odvolací súd neprijal a odsúdil ako konanie
hraničiace so zlým úmyslom zmluvných vzťahov. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval
zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú
doložku.

Na základe uvedeného, preto súd mal za preukázané, že rozhodcovská doložka žalovaného uvedená
v článku XV. všeobecných poistných podmienok, ako aj osobitných zmluvných dojednaniach je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda je absolútne neplatná a tým boli splnené podmienky pre
rozhodnutie súdu o zrušení predmetného rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zák. č.

244/2002 Z. z.

V danom prípade je mylný záver žalovaného, že možnosť podania žaloby na zrušenie rozhodcovského
rozsudku za podmienok uvedených v ust. § 40 ods.1 zák. č. 244/2002 Z.z. nespôsobuje nerovnováhuv právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa, keďže poskytuje účinný právny prostriedok
na ochranu ním namietaného porušenia jeho práv za súčasného preukázania, že rozhodcovská
doložka žalovaného uvedená vo všeobecných poistných podmienkach, ako aj osobitných zmluvných

dojednaniach spĺňa všetky kritéria neprijateľnej podmienky, keďže je obsiahnutá v štandardnej
formulárovej zmluve a tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
práve v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť a tým aj materiálnu
nevykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej
žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za 5 úkonov
právnej pomoci: - prevzatie a príprava 25.06.2013, podanie žaloby dňa 16.07.2013, písomné vyjadrenie
vo veci samej dňa 14.12.2013, vyjadrenie vo veci samej dňa 03.03.2014, účasť na pojednávaní dňa
26.11.2014 vo výške 3-krát 60,07 Eur a 2-krát 61,87 Eur, režijný paušál 3 x 7,81 Eur a 2 x 8,04 Eur, v
celkovej výške 343,46 Eur podľa § 11 ods.1, § 13a a § 16 vyhl. č. 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.