Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/138/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716205930
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7716205930.5

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovciach, sudca JUDr. Zdenko Švárny, v právnej veci navrhovateľky N. R.,
T..XX.XX.XXXX, H. I., Š. XX, proti odporcovi Y. R., T.. XX.XX.XXXX, H. I., Š. XX, o určenie výživného,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý prispievať na výživu žalobkyne mesačne sumou 200,-EUR počnúc dňom
29.4.2016 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

II. Dlžné výživné za obdobie od 29.4.2016 do 27.6.2017 v sume 2.786,48 EUR povoľuje žalovanému
splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným vo výške 100,- EUR mesačne do zaplatenia.

III. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 29.4.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil výživné proti
jej otcovi vo výške 200,-€ a to na tom základe, že otec odišiel zo spoločnej domácnosti 13.4.2015 do
práce v Bratislave a od tej doby sa nestará o domácnosť, neprispieva na výživu. Keďže sa žalobkyňa
pripravuje na svoje budúce povolanie, študuje na vysokej škole a vyživovaciu povinnosť voči nej plní iba
matka, žiadala, aby súd zaviazal na vyživovaciu povinnosť aj otca.

2. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :

3. Žalovaný sa aj napriek doručeniu žaloby k tejto nevyjadril, ani sa na pojednávaniach nezúčastňoval.

4. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 11.4.2016 súd zistil, že žalobkyňa v šk.roku 2015/2016
navštevovala 4.ročník školy Gymnázia P.Horova v Michalovciach.

5. Z potvrdenia príjmu spoločnosti TEMPO spol. s r.o., Bratislavská 4051/40, Dubnica zo dňa 14.3.2017
(č.l.18) súd zistil, že žalovaný pracoval v r. 2016 s priemerným zárobkom 663,26 €.

6. Z potvrdenia TEMPO spol. s r.o., Bratislavská 4051/40, Dubnica zo dňa 14.3.2017 (č.l. 19) súd zistil,
že za prvé dva mesiace roku 2017 žalovaný pracoval s priemerným zárobkom 730,62€.

7. Z potvrdenia Slovenskej zdravotníckej univerzity zo dňa 22.2.2017 súd zistil, že žalobkyňa je
študentkou prvého ročníka v študijnom programe fyzioterapia v akademickom roku 2016/2017.

8. Na pojednávaní dňa 11.4.2017 matka žalobkyne predložila súdu doklad o tom, že otec navrhovateľky
jej vložil dňa 22.12.2016 na účet 100,-€, 1.2.2017 100,-€ a dňa 27.10.2016 435,-€ a bolo to po tom,

čo oznámila, že keďže neprispieva na výživu, nahlási to na polícii. Čo sa týka nákladov žalobkyne
na štúdium, tak tieto predstavujú mesačne okolo 410,-€ a to ešte nezarátala do toho spoločenské akultúrne vyžitie, ako aj ošatenie. Matka uviedla, že pracuje na polovičný úväzok so zárobkom okolo 200,-
€ mesačne, pričom chodí vypomáhať susede.

9. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že trvá na podanom návrhu. V súčasnej dobe je študentkou
1.ročníka v študijnom programe fyzioterapia, Fakulty ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií
Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Žije v spoločnej domácnosti s matkou. V súčasnej
dobe býva na internáte v Bratislave, kde platí mesačne za ubytovanie 110,-€, na stravu dáva tiež okolo
100,-€ a aj viac, pričom študijná literatúra predstavuje okolo 50,-€. Uviedla, že otec jej od februára

neprispieva žiadnym výživným. V decembri 2016 jej vrátil dlžné výživné bolo to asi 300,-€ a v januári
a februári poslal po 100,-€. Uviedla, že matka pracuje ako čašníka s mesačným príjmom okolo 400,-
€. Inú vyživovaciu povinnosť rodičia nemajú, len voči nej. Poukázala na to, že má vedomosť, že otec
pracuje vo firme TEMPO Bratislava, pričom nevedela uviesť jeho mesačný príjem, ale zároveň poberá
aj výsluhový dôchodok, okolo 350,-€ mesačne. Uviedla, že žiada výživné určiť od 29.4.2016, t.j. odo dňa
keď podala návrh. V tom čase bola ešte študentkou Gymnázia P.Horova v Michalovciach. V súčasnej

dobe je už študentkou na vysokej škole.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa ods. 2, druhá veta Zákona o rodine, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, prvá veta, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

13. Podľa ods. 5 cit.ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

14. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Súd na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení dôkazov, dospel k záveru, že návrh
žalobkyne je dôvodný. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že žalovaný od r. 2015 nežije
v spoločnej domácnosti s matkou navrhovateľky a na výživné jej prispieva nepravidelne. Od tej doby ako
opustil spoločnú domácnosť, žalobkyňa po skončení štúdia na gymnáziu začala študovať na vysokej
škole Slovenskej zdravotníckej univerzity. Súd má v konaní za preukázané, že otec navrhovateľky

je zamestnaný, pričom jeho mesačný príjem v r. 2016 bol 663,-€ a v r.2017 za prvé dva mesiace
730,62€. Pretože otec navrhovateľky sa k žalobe nevyjadril, len z výpovede navrhovateľky má súd za
preukázané, že tento poberá aj výsluhový dôchodok vo výške 350,-€. Pri určovaní výšky výživného súd
vychádzal z toho, že obidvaja rodičia sú povinní starať sa o dieťa, pričom matka zabezpečuje osobnú
starostlivosť o žalobkyňu, táto podľa jej výpovede pracuje len so zárobkom 200,-€ na základe dohody,

pričom navrhovateľka uviedla, že matka pracuje so zárobkom okolo 400,-€ mesačne. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti a skutočnosť, že žalobkyňa je študentkou 1.ročníka zdravotníckej univerzity, má
súd za to, že takto určená výška výživného v súčasnej dobe zodpovedá potrebám navrhovateľky ako aj
zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, pretože súd vychádzal z priemerného zárobku 690,-€ a
v prípade, že poberá aj výsluhový dôchodok, tak je to plus 350,-€, teda 1.000,-€ a podľa názoru súdu

takto určená výška výživného, ktorú žiadala žalobkyňa je dôvodná. Dlžné výživné v sume 2.786,48 €
t.j. od podania žaloby dňa 29.4.2016 do vyhlásenia rozsudku dňa 27.6.2017, súd povolil žalovanému
splácať v mesačných splátkach po 100,-€ spolu s bežným výživným.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa ust .§ 257 CSP a to tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z

účastníkov konania, nakoľko žalobkyňa si trovy konania neuplatnila a žalovaný v konaní úspešný nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.