Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212522
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114212522.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľov: 1. F. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX U., 2. G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. M. XXX/XX, XXX XX
U., obaja zastúpení JUDr. Andrea Kelemenová, advokátka, Mariánska 2, 94901, Nitra, proti odporcovi:
T. A., nar. XX.XX.C., bytom Pod záhradami XXX/XX, XXX XX U., o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že A. R., nar. XX.X.XXXX, rod.č. XXXXXX/XXX zomrelý dňa X.X.XXXX bol ku dňu svojej
smrti podielovým spoluvlastníkom v podiele 5/12-in k celku k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz.
U., obec U. zapísanej Okresným úradom v Q., katastrálny odbor parcely registra "C", parc.č. XXX/X -

záhrady o výmere XXX mX a predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ňom.
K. je povinný zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali určenia, že nehnuteľnosti v súčasnosti zapísané na LV
č. XXXX pre kat. úz. U. ako parcela č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2 v podiele X/XX-in patria
do dedičstva po neb. A. R.. Návrh odôvodnili tým, že odporca je v súčasnosti zapísaný ako výlučný
vlastník predmetnej nehnuteľnosti a to na základe osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva N 33/2013,
pričom sporná parcela bola vytvorená geometrickým plánom z pôvodnej parcely č. XXX a predmetom
osvedčenia o vydržaní bol aj podiel X/XX-in na mene Y. R. zapísaný na LV pod B/9, pričom pôvodne

bola táto parcela zapísaná vo vložke č. XXX, kde boli vlastníkmi predmetných parciel súrodenci: G. A.
rod. R., A. R. a H. R. a po ROEP-e H. R. a po ROEP-e boli zapísané nehnuteľnosti do LV č. XXXX. V
dedičskom konaní vedenom po otcovi Y. R. XXD/XXX/XX A. R., ktorý je menovcom otca navrhovateľov
A. R., ktorý bol podielový spoluvlastníkom parcely v podiele 5/12-in sa tento podiel zrejem so súhlasom
Y. R. sa stal predmetom vyhlásenia odporcov vydržaním vlastníckeho práva, pričom v dedičskom konaní
bol tento podiel omylom prejednaný, nakoľko patril otcovi navrhovateľov a teda omylom došlo k zápisu
vlastníckeho práva na Y. R. ako podielového spoluvlastníka. Nakoľko Y. R., ktorý omylom v dedičskom

konaní nadobudol tento podiel po svojom otcovi, i keď patril menovcovi otca Y. R. A. R. a to otcovi
navrhovateľov, následne sa stal odporca na základe osvedčenia o vydržaní vlastníkom tohto podielu,
došlo k nesprávne zapísanému a nadobudnutému vlastníckemu právu v danom podiele zo strany
odporcu.

Právna zástupkyňa uviedla, že H. je zapísaný vo vložke č. XXX v podiele X/XX-in a spoluvlastníci v 3. až
v X.rade sú na LV právni nástupcovia po G. R. vydatej A. a to v podiele X/XX-in, čo je podiel z pozemno-

knižnej vložky č. XXX, teda kúpna zmluva predložená odporcom nebola zapísaná, pričom Y. R., ktorý
je zapísaný v podiele X/XX-in na LV nadobudol tento podiel v dedičskom konaní po A. R., pričom to bol
iný A. R., teda nebol to pôvodný spoluvlastník A. R., ktorý je právnym predchodcom navrhovateľov a v
dedičskom konaní došlo iba k omylu, nakoľko otec Y. R., ktorý sa tiež volal A. R. bol iba jeho menovcom anebol spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti v danom podiele. Poukázala na výpovede svedkov, podľa
ktorých odporca nemohol platne nadobudnúť do výlučného vlastníctva aj podiel právneho predchodcu
navrhovateľov, dôkazom toho je aj skutočnosť, že podiel k domu, kde došlo tiež k chybe bol vrátený

navrhovateľom zo strany Y. R., pričom súrodenec navrhovateľov A. R. zomrel v roku XXXX slobodný
a bezdetný.

Navrhovateľka v 1.rade uviedla, že A. R., ktorý je v pozemno-knižnej vložke zapísaný bol jej otec zomrel
v roku 1955 a nehnuteľnosti kupoval od G. X., ktorá bola zastúpená svojim otcom tiež A. R., teda je

starým otcom, pričom najskôr nehnuteľnosti užívali starí rodičia a potom jej rodičia a v súčasnosti tam
bývajú s tým, že ide o parcelu č. XXX, ktorá je v geometrickom pláne zapísaná ako parcela č. XXX/X
a pôvodne mal nesprávne na seba napísané vlastníctvo aj R., ktorý však parcelu vrátil, záhradu pred
tým užívali, avšak posledné dva roky ich odporca odtiaľ vyháňa, pretože ju užíva. Vyjadrila sa, že Y. R.
nie je ich rodina.

Navrhovateľ v 2.rade uviedol, že nehnuteľnosti užíva navrhovateľka v 1.rade, teda aj v minulosti, pretože
on tam nebýva.

Odporca uviedol, že chce iba to, čo majú dané, aby odstránili, čo tam majú dané na silu. Vyjadroval sa,
že to nemá sám na seba, sú tam ďalší šiesti, poukazoval na kúpnu zmluvu z roku 1951, ktorou A. R., H.

R. a G. A., ktorá bola jeho matka predali rodinný dom aj s dvorom G. A. a A. R. v rovnakej čiastke, H.
R. predal čiastku a A. R. bol tiež matkin brat. Ďalej uviedol, že nikto nebol vyplatený, pričom G. A. bola
jeho matka a A. R. bol jeho starý otec a zároveň bol otcom navrhovateľov a starý otec navrhovateľky v
1.rade aj G. R., pričom všetko predali jeho matke, ale našiel iba tú zmluvu, ktorú predložil, nehnuteľnosť
kúpil pre jeho matku A. R. jej otec, pretože bola slobodná matka.

Svedok Y. R. uviedol, že on dedil po svojich rodičoch a to otcovi A. R., ktorý sa narodil dňa XX.X.XXXX
a jeho matka sa volala T. R., kde obdržal od notára rozhodnutie, že je dedičom domu a dvora, jeho otec
nebol súrodencom G. R. a H. R. a vôbec nevedel, že mu to patrí, jeho otec tam ani nebýval, ale býval
tam A. Pintér, ktorý je iná osoba a nebol mu ani príbuzný. J. sa vyjadril, že deti A. R., ktorý ta býval sa

volali F., G. a A., on si myslel, že to omylom dostal a následne ho navštívil odporca, ktorý mu povedal,
že je tam uvedené meno jeho otca a že má čiastku po otcovi A. R., na čo reagoval, že to nie je jeho otec,
ale odporca povedal, že to idú vybavovať a vzhľadom na dedičské rozhodnutie si myslel, že mu to patrí,
i keď v súčasnosti vie, že nehnuteľnosti mu nepatria, pretože nikde nie je dátum jeho otca, nehnuteľnosť
nikdy neužíval, ale odporca užíval asi 3 áre z celkových 7 árov. Ďalej uviedol, že v dome býva F. U. a

to mladšia aj staršia, odporca má odhradené 3 áre a časť záhrady užívajú aj U., jeho rodina a otec tam
nikdy záhradu neužívali, F. U. je dcérou A. R., ktorý tam aj býval, teda nehnuteľnosti, v ktorom bývajú,
nikdy nepatrili jemu ani jeho otcovi.

Svedok H. R. uviedol, že odporca je jeho bratranec, jeho otec a matka boli súrodenci a aj navrhovatelia

sú jeho príbuzní, nakoľko sú to deti otcovho brata, jeho otec sa volal H. R.. Vyjadril sa, že ho odporca
navštívil pred dvomi rokmi a chcel súhlas na vydržanie vlastníckeho práva k domu a k dvoru s čím
nesúhlasil, pretože vedel, že tam bývajú, avšak následne prišiel druhý krát s tlačivom, ktoré sa týkalo iba
záhrady, na čo mu povedal, že tam má malú čiastku a jeho otec 5/12-in a ďalších 5/12-in tam mal Y. R.,
ktorého nepoznal, odporca celú záhradu neužíval a podľa vedomostí otec predal iba dom, ale o záhrade

nevedel a i keď podpísal odporcovi vydržanie, urobil to z dôvodu, že po odpočítaní nákladov môže
vyplatiť čiastku 5/12-in, nemal vedomosť o tom, že by matka odporcu vyplatila ostatných súrodencov,
nepozná užívací stav, pretože v dome nežil a vie, že tam bývali tri generácie U..

Súd okrem výsluchu účastníkov konania a svedkov doplnil dokazovanie oboznámením sa s LV č. XXXX,

s Geometrickým plánom č. XX/XXXX, s pozemno-knižnou vložkou č. XXX, s úmrtným listom A. R.,
s úmrtným listom W. R., s rodným listom F. R., s rodným listom G. R., s osvedčením o dedičstve, s
kúpnou zmluvou, s kúpnou zmluvou, s LV č. XXXX, so spisom N XX/XXXX, so spisom XXD/XXX/XXXX,
s potvrdením obce U., s osvedčením o dedičstve XXD/XXX/XXXX a dospel k tomuto skutkovému a
právnemu záveru:

V súčasnosti je odporca zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti v kat. úz. U. zapísanej na LV
č. XXXX, parc.č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2. Zápis vlastníctva k predmetnej parcele bol
vykonaný na základe osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva v notárskej zápisnici pod sp.zn. NXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX. Predmetná parcela bola vytvorená GP č. XX/XXXX z pôvodnej parcely
registra „E“ zapísanej na LV č. XXXX ako parcela č. XXX - záhrada o výmere XXX m2. Predmetom
osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k predmetnej parcele bol iba podiel 5/12-in. Odporca bol

pôvodne zapísaný na LV č. XXXX k parc. č. XXX v podiele X/XX-ina, ktorý podiel nadobudol v dedičskom
konaní vedenom pod sp.zn. XXD/XXX/XXXX. V notárskej zápisnici o osvedčení vlastníckeho práva sa
uvádza, že predmetnú nehnuteľnosť, ktorá je zakreslená v GP užíval už právny predchodca účastníka a
to G. A. rod. R. (matka odporcu) zomrela dňa X.X.XXXX, ktorá uzatvorila neperfektnú zmluvu s ostatnými
spoluvlastníkmi zapísanými v pozemkovej knihe a z toho dôvodu toto vlastnícke právo nebolo zapísané

do pozemkovej knihy, napriek tomuto nedostatku odporca vstúpil do tohto užívacieho stavu k X.X.XXXX
a je možné v jeho prospech započítať aj vydržaciu lehotu právneho predchodcu, ktorá plynie najmenej
od roku XXXX. Všetci spoluvlastníci zapísaní na LV č. XXXX udelili písomný súhlas k vydaniu tohto
notárskeho osvedčenia. Vlastníkmi parcely č. XXX v pozemno-knižnej vložke č. XXX, kde bola zapísaná
aj parcela č. XXX a č. XXX boli súrodenci G. A. rod. R. v podiele X/XX-iny, A. R. v podiele X/XX-in a
H. R. v podiele X/XX-in. Podiely týchto spoluvlastníkov boli po zápise ROEP zapísané do LV č. XXXX.

V dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. XXD/XXX/XX bolo vedené dedičské konanie po otcovi Y.
R. - A. R., ktorý bol iba menovcom otca navrhovateľov s menom taktiež A. R., ktorý bol podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti v pozemno-knižnej vložke č. XXX a teda omylom bolo v dedičskom
konaní po zomrelom A. R., otcovi Y. R. prejednaný aj podiel X/XX-in v prospech Y. R., ktorý bol po
prejednaní podielu A. R. zapísaný ako podielový spoluvlastník v podiele X/XX-in parciel č. XXX a XXX.

Následne so súhlasom Y. R. bola sporná parcela č. XXX a to v podiele X/XX-in predmetom osvedčenia o
vydržaní vlastníckeho práva v spomenutom konaní pred notárom. Navrhovatelia sú právni nástupcovia
po A. R. nar. XX.X.XXXX, zomr. dňa X.X.XXXX, ktorý mal manželku W. R. a jeho deti boli navrhovateľka
v 1.rade, navrhovateľ v 2.rade a A. R., ktorý zomrel slobodný a bezdetný v roku 1990. Pôvodne boli v
pozemno-knižnej vložke č.XXX zapísaní podieloví spoluvlastníci spornej parcely súrodenci G. A., A. R. a

H. R., ktorí boli súrodenci a ich rodičia boli A. R. nar. XX.XX.XXXX a manželka J. R.. V dedičskom konaní
po A. R., otcovi navrhovateľov pod sp.zn. D XXXX/XX nebola predmetná parcela zapísaná pôvodne v pk
vložke č. XXX prejednaná a v konaní o prejednanie novoobjaveného majetku vedenom pod sp.zn. XXD/
XXX/XXXX bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľmi, nakoľko v tom čase už
bol podiel A. R. vedený na mene Y. R.. Y. R. bol zapísaný na LV č. XXXX parc.č. XXX v kat. úz. U.

v podiele X/XX-in na základe spomenutého dedičského konania pod sp.zn. XXD/XXX/XX. S čestným
prehlásením zo dňa XX.X.XXXX v konaní vedenom u notára pod sp.zn. Q prehlásil, že ako vlastník
parcely č. XXX v podiele X/XX-in súhlasí s tým, aby si T. A. - odporca usporiadal vlastnícke právo
vydaním osvedčenia o vydržaní, nakoľko on nehnuteľnosti neužíva a vydaním listiny nebudú dotknuté
jeho vlastnícke práva. K. argumentoval kúpno-predajnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, ktorou súrodenci

A. R. (otec navrhovateľov) - jeho brat H. R. a G. A. rod. R. sa rozhodli o predaji rodinného domu súp.č.
XXX a to tak, že H. R. odpredá čiastku domu s dvorom G. A. rod. R. a A. R. v rovnakej čiastke, pričom
v dome budú mať užívacie právo rodičia menovaných až do smrti a H. R. za odpredanú čiastku domu s
dvorom bol vyplatený G. A. sumou X.XXX Kč a rovnakou sumou aj A. R.. R. zástupkyňa poukázala na
omyl v dedičskom konaní a to z dôvodu rovnakých mien A. R., ktorý bol otcom navrhovateľov a rovnaké

meno mal aj otec Y. R., ktorý však nebol spoluvlastníkom nehnuteľnosti vedených vo vložke č. XXX.
Z výpovede svedka Y. R. bolo zistené, že jeho otec sa volal A. R. narodil sa XX.X.XXXX. H. matka sa
volala T. R. rod. U., pričom jeho otec nebol súrodencom G. R. a H. R., jeho otec nebýval v spornej
nehnuteľnosti, ale býval tam iný A. R., ktorý nebol ani jeho príbuzný a deti A. R., ktorí bývali v dome sa
volali F., G. a A., myslel si, že nehnuteľnosť nadobudol omylom, ale to neriešil a následne ho navštívil

odporca z dôvodu, že zapísaný ako vlastník parcely je otec vypočutého svedka k pozemku, domu aj
k záhrade a i keď predpokladal, že na základe dedičského rozhodnutia mu to patrí, išiel s odporcom
veci vybavovať, avšak v súčasnosti je už presvedčený, že mu nehnuteľnosti nepatria, čo zistil až po
zapísaní vlastníctva na odporcu, ktorému aj vravel, aby nehnuteľnosti predal, pretože užíval iba časť
záhrady z celkových X árov asi X áre. Ďalej uviedol, že odporca má odhradenú iba časť pozemku a to

v rozsahu X árov, pretože časť záhrady užívajú U., jeho otec ani rodina nikdy záhradu neužívali. R., že
F. U. je dcérou A. R., ktorý tam aj býval. Z výpovede svedka H. R. bolo zistené, že jeho otec a matka
odporcu boli súrodenci a navrhovatelia sú deti otcovho brata, pretože jeho otec sa volal H. R., odporca
navštívil pred dvomi rokmi za účelom súhlasu na vydržanie vlastníckeho práva a to k domu s dvorom,
netýkalo sa to záhrady, s čím ale nesúhlasil a následne prišiel o týždeň s iným tlačivom, ktoré sa už

týkalo záhrady, pričom mu povedal, že tam má len malú čiastku a jeho otec iba X/XX-in, pričom ďalších
X/XX-in vlastnil Y. R., ktorého nepoznal, odporca ho však usvedčoval v tom, že najjednoduchšie je to
nadobudnúť vydržaním napriek tomu, že celú záhradu neužíval, následne však podpísal vydržanie pre
odporcu s tým, že po odpočítaní nákladov mu vyplatí jeho čiastku X/XX-in a tiež mu súhlas k vydržaniudal Y. R.. Q. vedomosť o vyplatení čiastky matkou odporcu pre ostatných súrodencov, pretože jemu to
matka nikdy nespomínala.

Podľa 130 ods. 1 ( OZ) ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ust. § 134 ods. 3 Obč. zák. , do doby podľa odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec
v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 134 ods. 4 OZ pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O. s. p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností , ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvod na závažné pochybnosti.

Ustanovenie§134ods.1a2Občianskehozákonníkaupravujevydržanieakoosobitnýoriginálnyspôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti
ustanovenej zákonom.

Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej

po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý
vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť)
je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je
nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade,
že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť,

alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju
vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Základným
predpokladom vydržania je to, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu.
Pritom držba musí byť pokojná, bez toho, aby si uplatňoval niekto iný vlastnícke právo na túto vec,

pričom vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto vzhľadom na všetky okolnosti je
dobromyseľnýamázato,žemuvecpatrí.Tvrdeniedržiteľaotom,žemuvecpatríažesňounakladáako
s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie
držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. V zmysle citovaných ustanovení § 129 ods. 1 a 130 ods.
1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so

zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ
je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba
hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a
treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu

dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží
vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny.
Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov

a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom
na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť
zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z
neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy
sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v

prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca sa nemohol platne a v súlade so zákonom
stať vlastníkom spornej parcely titulom vydržania, nakoľko nemal nadobúdací titul a prehláseniespoluvlastníka spornej parcely k podielu X/XX-in zo strany Y. R. bolo neplatné, pretože tento omylom
z dôvodu zhodnosti mien získal vlastníctvo k parcele v dedičskom konaní po jeho otcovi A. R., ktorý
bol menovcom A. R. - otca navrhovateľov. V konaní neoblo preukázané, že G. A. rod. R., ktorá bola

matkou odporcu a zároveň sestrou A. R. - otca navrhovateľov, že uzatvorila neperfektnú zmluvu so
spoluvlastníkmi ohľadne nehnuteľnosti zapísanými v pk. vložke XXX ani to, že odporca vstúpil do
užívacieho stavu v roku XXXX, čo bolo spochybnené aj výpoveďami svedkov, že odporca užíval iba
časť spornej parcely. Je nepochybné, že odporca je spoluvlastníkom iba X/XX-in, teda nemôže byť
výlučnýmvlastníkomnehnuteľnostianeprináležímuvlastníctvokďalšiemupodielu X/XX-ín,ktorýpodiel

vlastnil A. R. nar. XX.X.XXXX, zomr. dňa X.X.XXXX. Kúpna zmluva, ktorú odporca predkladal sa vôbec
netýkala spornej parcely, ale riešila vlastnícke právo k domu s dvorom, avšak nie aj k záhrade teda k
parcele pôvodne zapísanej pod č. XXX, z ktorej bola geometrickým plánom vytvorená parcela č. XXX/X
o výmere XXX m2. Na základe uvedeného bol návrh navrhovateľov dôvodný, pretože vlastníctvo toho
času zomrelého A. R. zostalo zachované a preto súd predmetnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§151ods.7O.s.p.percentuálnevzhľadomnato,ženavrhovatelia
mali v konaní plný úspech, pričom o výške trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.