Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. jún 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9Csp/131/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917206668
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6917206668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., Karadžičova č. 8, Bratislava, IČO 35 831 154 zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v
Bratislave,Mýtnač.48protižalovanémuY.zast.AdvokátskoukanceláriouBitalová&Demeterová,s.r.o.,
Žánovská č. 5183/2A, Rimavská Sobota, IČO 47 244 798 o zaplatenie 704,20 eur s príslušenstvom a
o vzájomnej žalobe takto

r o z h o d o l :

Súd p r i p ú š ť a , aby na miesto žalobcu vstúpil nový žalobca spoločnosť Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o. so sídlom Karadžičova č. 8, Bratislava, IČO 35 831 154.

Súd konanie ohľadom zaplatenia istiny 135,09 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Súd konanie o vzájomnej žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 106,74 eur z a s t a
v u j e .

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému sa priznáva právo na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť
žalobcovi 704,20 eur s príslušenstvom titulom uzavretej zmluvy o aktivácii pôžičkovej karty Quatro, ktorú
uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu VÚB, a.s.
2. Žalovaný sa k predmetnej veci vyjadril v tom smere, že žiada žalobu žalobcu v plnom rozsahu
zamietnuť, poukázal na tú skutočnosť, že žalobca v žalobe uvádza, že na základe uzavretej zmluvy
medzi stranami sporu mal žalovaný schválený úverový rámec 300,- eur, pričom žalovaný však podpísal
žiadosť s úverovým rámcom 600,- eur. Zmluvu uzavretú medzi stranami sporu žalovaný považuje za

zmluvu spotrebiteľskú, ktorá obsahuje viacero neprijateľných podmienok, a to neuvedenie úrokovej
sadzby, RPMN, dobu trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti, výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom na to pre absenciu týchto zákonných náležitostí žalovaný
považuje poskytnutý úver za úver bez úrokov a poplatkov. Na pojednávaní žalovaný namietal ešte tú
skutočnosť,pooznámenípostúpeniapohľadávkyvočižalovanému,žepodľaoznámenianovéhožalobcu
k postúpeniu pohľadávky došlo už 30. 12. 2016, pričom žaloba bola podaná na súd 24. 04. 2017, t.j.
pôvodný žalobca VÚB, a.s. už vo veci nebol aktívne legitimovaný a zároveň žalovaný poukázal na to,

že pôvodný žalobca VÚB, a.s. neoznámil žalovanej postúpenie pohľadávky a vzhľadom na všetky tieto
skutočnosti žiadal žalobu žalobcu zamietnuť.
3. Keďže po podaní žaloby došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného žalobcu spoločnosti VÚB, a.s.
na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., súd v zmysle § 80 ods. 1 až 3 C.s.p. vyhovel návrhu nazmenu v osobe žalobcu, aby na miesto pôvodného žalobcu vstúpil nový žalobca, na ktorého prešli práva
v súvislosti so zmluvou o aktivácii pôžičkovej karty, pričom nový žalobca spoločnosť Intrum súhlasí, že
má vystupovať na mieste žalobcu.

4. Po podaní žaloby žalobca zobral podanú žalobu späť v časti poplatkov vo výške 66,78 eur a
sankčného úroku vo výške 68,31 eur s príslušenstvom a vzhľadom na tú skutočnosť súd v zmysle §
145 ods. 2 C.s.p. konanie zastavil v tejto časti. Zároveň žalovaný na pojednávaní zobral svoju vzájomnú
žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 106,74 eur s príslušenstvom späť a vzhľadom na
tú skutočnosť súd v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. konanie zastavil v tejto časti.

5.Počiastočnomspäťvzatízostranyžalobcunebolopotrebnévrátiťčasťzaplatenéhosúdnehopoplatku,
keďžepospäťvzatížalobyzostalapredmetomkonaniasuma569,11eur,kdesúdnypoplatokpredstavuje
34,- eur, pričom žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 42,- eur, bolo by potrebné vrátiť súdny poplatok
vo výške 8,- eur, ktorý je krátený v zmysle § 11 ods. 4 Zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch v znení
noviel o 6,70 eur a takto by bolo potrebné vrátiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 1,30 eur, kde však
súdny poplatok sa vracia len v prípade, keď je vyšší ako 1,70 eur v zmysle § 11 ods. 2 Zákona č. 71/92

Zb. o súdnych poplatkoch.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, žiadosťou o aktivácii pôžičkovej karty Quatro
zo dňa 14. 06. 2010, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet,
výpismi z kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. na čl. 14 až 21 spisu, vyjadrením žalovanej zo dňa 06.
06. 2017, rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 31. 05. 2017, odvolaním plnej moci na čl. 38

spisu, návrhom na zmenu strany sporu zo dňa 16. 06. 2017, dokladom o postúpení pohľadávky voči
žalovanému, podaním žalobcu zo dňa 16. 06. 2017, cenníkom VÚB, a.s., rámcovou zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 30. 12. 2016 a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli dňa 14. 06. 2010 zmluvu o aktivácii
pôžičkovej karty Quatro, ktorá zmluva je označená ako žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, v

zmysle ktorej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úverový rámec 600,- eur s
pevnou mesačnou splátkou 20,- eur, kde žiadne ďalšie údaje týkajúce sa úveru s poukazom hlavne na
výšku úrokov z poskytnutého úveru sa v tejto žiadosti nenachádzajú. Právny predchodca žalobcu k tejto
žiadosti ešte pripojil obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ktoré
obchodné podmienky obsahujú štyri strany textu drobného nečitateľného písma.

8. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52
Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca žalobcu ako dodávateľ,
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia

spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu
uzavretú medzi stranami sporu aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a
spotrebiteľom,priuzatváraníktorejzmluvyspotrebiteľ-žalovanýnemalmožnosťovplyvniťobsahzmluvy

na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať.
9. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľná podmienka.
10. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť
a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
11.Podľa§53ods.5Obč.zákonníkaplatnéhovčaseuzavretiazmluvyneprijateľnépodmienkyupravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
14. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením

čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta.15. V prvom rade bolo potrebné sa zaoberať otázkou, či oprávnene pôvodný žalobca VÚB, a.s. platne
mohol postúpiť pohľadávku na nového žalobcu spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., a či teda
novému žalobcovi svedčí aktívna legitimácia na vedení sporu. V zmysle horeuvedeného ustanovenia §

92 ods. 8 Zákona o bankách pokiaľ banka - pôvodný žalobca VÚB, a.s. chce postúpiť celú pohľadávku
voči žalovanému na inú osobu, musia byť splnené určité podmienky, a to klient - žalovaný musí byť
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke a banka ho musí písomne vyzvať na zaplatenie pohľadávky. V danom prípade
pôvodný žalobca VÚB, a.s. nepreukázal, že by žalovaného vyzval na zaplatenie pohľadávky predtým,

ako došlo k postúpeniu pohľadávky na nového žalobcu, a preto pôvodný žalobca postúpil pohľadávku
v rozpore s citovaným ustanovením Zákona o bankách a novému žalobcovi - spoločnosti Intrum
nesvedčí aktívna vecná legitimácia, keďže na neho platne neprešla pohľadávka pôvodného žalobcu
voči žalovanému a nemôže si teda uplatňoval žiadne práva titulom prípadnej uzavretej zmluvy medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zo dňa 14. 06. 2010. Už len z tohto dôvodu by bolo
potrebné žalobu žalobcu zamietnuť. V danej súvislosti súd poukazuje ešte na tú skutočnosť, že nový

žalobca odvodzuje svoje právo zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 12. 2016, kedy malo
dôjsť k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť Intrum, pričom však pôvodný žalobca - VÚB, a.s. podal
žalobu na súd 24. 04. 2017, t.j. po postúpení pohľadávky na tretiu osobu, takže v čase podania žaloby
pôvodnému žalobcovi - VÚB, a.s. už taktiež nesvedčila aktívna legitimácia na podanie žaloby, keďže
pred podaním žaloby bola pohľadávka postúpená na tretiu osobu - nového žalobcu spoločnosť Intrum.

Tento nedostatok aktívnej vecnej legitimácie bol zhojený pripustením zmeny žaloby na strane žalobcu na
pojednávaní. Nebol však odstránený nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane nového žalobcu
tak, ako to bolo uvedené vyššie z dôvodu rozporu postúpenia pohľadávky so Zákonom o bankách.
16. V druhom rade súd konštatuje, že v prípade, ak by bola daná aj aktívna legitimácia na strane nového
žalobcu spoločnosti Intrum, čo v danom prípade nie je splnené, aj tak by bolo potrebné žalobu žalobcu

zamietnuťvplnomrozsahu.Vtomtoprípadebolopotrebnésazaoberaťotázkou,čimedzistranamisporu
došlo platne k písomnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca si odvodzuje svoje
právo od žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty, kde bol uvedený úverový rámec 600,- eur, ktorú žiadosť
podpísal právny predchodca žalobcu a žalovaný. Z podania žalobcu zo dňa 16. 06. 2017 vyplýva, že
v zmysle obchodných podmienok prijatím a schválením žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty zo strany

banky došlo k uzavretiu zmluvy o vydávaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. Podľa žalobcu
zo strany banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 14. 06. 2010. Súd nevylučuje, že horeuvedená
skutočnosťmôžebyťuvedenávobchodnýchpodmienkach,t.j.,žeprijatímžiadostioaktiváciupôžičkovej
karty bankou dôjde k uzatvoreniu zmluvy o vydávaní a používaní kreditnej platobnej karty, avšak takéto
zmluvné dojednanie súd v obchodných podmienkach nezistil vzhľadom na to, že obchodné podmienky

sú absolútne neprehľadné, nečitateľné do tej miery, že je možné s nimi sa oboznámiť len za použitia
technických prostriedkov, minimálne lupy, takže pri bežnom uzatváraní zmluvy nie je reálna možnosť zo
strany spotrebiteľa oboznámiť sa s týmito zmluvnými podmienkami do tej miery, aby súd mohol uzavrieť,
že spotrebiteľ sa mohol oboznámiť s týmito obchodnými podmienkami, ktoré mali byť súčasťou zmluvy
a na druhej strane žalobca nepreukázal, že by pred uzatvorením zmluvy, resp. podpisom žiadosti o

aktiváciu pôžičkovej karty žalovaným mu bol vytvorený dostatočný časový priestor na oboznámenie sa
nielen so zmluvou - žiadosťou, s jej prvou stranou, ale aj obchodnými podmienkami v rozsahu minimálne
jednej až dvoch hodín, a že mu boli poskytnuté primerané technické podmienky na umožnenie si aspoň
prečítať zmluvné dojednania k samotnej žiadosti, ako aj v obchodných podmienkach a takéto zmluvné
dojednanie, ktoré prípadne môže byť súčasťou obchodných podmienok, súd hodnotí ako neprijateľnú

zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy,
kde ide o ustanovenie, ktoré má spotrebiteľ plniť, s ktorým nemal možnosť sa oboznámiť pred uzavretím
zmluvy, a preto v tejto časti súd uzatvára, že vzhľadom na formuláciu predloženej žiadosti, z čoho
vyplýva, že ide o žiadosť spotrebiteľa o úverový rámec, kde nie je preukázané, že by spotrebiteľ bol
viazaný zmluvným dojednaním v tom smere, že podpisom tejto žiadosti bankou dochádza k uzavretiu

zmluvy, ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je bez úrokov a bez poplatkov, keďže zmluva musí
mať písomnú formu s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. V danom prípade
žalobca ani nepreukázal, že obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet
mal žalovaný vôbec k dispozícii pred podpisom zmluvy, keďže obchodné podmienky nie sú žalovaným
podpísané a prípadný odkaz na viazanie žalovaného aj obchodnými podmienkami v žiadosti o aktiváciu

pôžičkovej karty súd nezistil vzhľadom na absolútnu nečitateľnosť všetkých zmluvných dojednaní v
predloženej žiadosti. Takto možno uzavrieť, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo len k
predloženiu návrhu žalovaného na uzavretie zmluvy, ktorý návrh bol daný písomnou formou, o čom
svedčí aj formulácia, že ide o žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty, kde nebol predložený dôkaz opísomnom prijatí takéhoto návrhu bankou, aby bolo možné uzavrieť, že došlo k písomnému uzatvoreniu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere s dohodou o konkrétnych zmluvných podmienkach týkajúcich sa
výšky úveru a úverových zmluvných podmienok. S prihliadnutím aj na horeuvedené dôvody, kde nie

je preukázané, že by bol žalovaný viazaný zmluvným dojednaním v obchodných podmienkach o
skutočnosti, že prijatím a schválením žiadosti bankou došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
takto súd uzatvára, že žalobca nepredložil písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorého následok
je, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
17. Predmetný poskytnutý úver zo strany právneho predchodcu žalobcu by bolo potrebné

charakterizovať ako úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 minimálne
písmena i) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, v zmysle ktorého ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj uvedenie úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru. Výška úrokovej sadzby poskytnutého úveru sa nenachádza ani v
samotnej žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty, nenachádza sa konkrétna výška úrokov ani v obchodných

podmienkach, pričom jednoznačne úroková sadzba spotrebiteľského úveru musí byť uvedená v
samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere a keď uvedená nie je, má to za následok, že poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. Tu
treba poukázať ešte na to, že žalobca podľa žaloby si uplatňuje svoje nároky titulom uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, kde mal byť dohodnutý úverový rámec vo výške 300,- eur s mesačnou splátkou

10,- eur, avšak spolu so žalobou predložil žiadosť s úverovým rámcom 600,- eur a s mesačnou splátkou
20,- eur, to znamená, že žalobca zrejme si uplatňuje svoje nároky na základe inej zmluvy, ktorú ale
nepredložil, žalovaný popiera uzavretie zmluvy s dohodnutým úverovým rámcom 300,- eur, v danom
prípade teda by mal žalobca prípadne nárok len na bezdôvodné obohatenie v prípade poukázania
nejakých finančných prostriedkov žalovanému titulom buď neplatného právneho úkonu, alebo plnenia

bez právneho dôvodu, kde prípadný nárok žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia je vo svojom
konečnom dôsledku obdobný ako jeho nárok pri konštatovaní, že úver je poskytnutý bez úrokov a bez
poplatkov.
18. Z predložených dokladov vyplýva, že zo strany žalovaného boli čerpané finančné prostriedky vo
výške 340,- eur a žalovaný uhradil sumu vo výške 456,74 eur, a preto žalovanému v danej súvislosti

nesvedčí žiadna povinnosť titulom úveru voči žalobcovi, keďže žalovaný zaplatil viac finančných
prostriedkov ako dostal od právneho predchodcu žalobcu.
19. Žalobca si v ďalšom na žalovanom uplatňoval nárok titulom rôznych poplatkov, ktoré boli uvedené
v jednotlivých výpisoch, a to poplatok - náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti vo výške
6,64 eur vyúčtovaný od septembra 2012 11x, vo výške 16,60 eur 2x a vo výške 3,12 eur 1x, poplatok

za úverové rizikové poistenie typu A vo výške 0,19 eur vyúčtovaný od júla 2010 mesačne do februára
2014 a poplatok za správu kartového účtu účtovaný vo výške 0,65 eur mesačne od júna 2010 do
marca 2014. Keďže súd charakterizoval predmetný poskytnutý úver ako bez úrokov a poplatkov, na tieto
poplatky a poistenie žalobca nemá nárok s prihliadnutím aj na tie okolnosti, že takéto poplatky neboli ani
dohodnuté medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a nie sú uvedené ani v samotnej žiadosti

o aktivácii pôžičkovej karty. Vzhľadom na to žalobca nemá nárok na zaplatenie poplatkov a poistenia.
Čo sa týka samotného poistenia, poistenie medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nebolo
ani dohodnuté, keďže v predloženej žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty nie je označené, či sa poistenie
prijíma alebo odmieta.
20. Žalobca svojím podaním zo dňa 16. 06. 2017 zobral žalobu späť v časti poplatkov vo výške 66,78

eur, tento svoj nárok žiadnym spôsobom nešpecifikoval, o aké poplatky konkrétne v späťvzatej časti
ide, keďže predmetom konania bolo viacero druhov poplatkov, ktoré v sumárnej výške prevyšovali sumu
66,78 eur, v ktorej časti žalobca zobral žalobu späť, a preto nebolo možné sa bližšie zaoberať, ktoré
poplatky sú predmetom späťvzatia, kde súd podotýka, že žalobca nemá nárok na žiadne poplatky, ktoré
boli vyúčtované v jednotlivých výpisoch tak, ako to súd uviedol vyššie.

21. Obdobná situácia platí aj v časti sankčného úroku vo výške 68,31 eur, v ktorej časti žalobca zobral
svoj nárok späť, kde taktiež žalobca svojím podaním bližšie nešpecifikoval, o aké sankčné úroky ide, za
aké obdobie, z akej výšky istiny tieto sankčné úroky boli počítané, ktorá otázka však nemala podstatný
vplyv pre meritórne rozhodnutie vo veci.
22. Takto záverom súd môže konštatovať, že ide o úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, keďže

zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzavretá písomne, predmetná zmluva neobsahuje zákonné
náležitosti, v danom prípade by mal žalobca nárok len na čistý úver po odpočítaní platieb žalovaného
tak, ako to bolo uvedené vyššie, žalovaný čerpal prostriedky v celkovej výške 340,- eur, uhradil 456,74eur, nie je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi žiadnu sumu, a preto súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu
zamietol.
23. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., kde žalovaný

mal vo veci plný úspech, súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:
a) Neboli splnené procesné podmienky.
b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.

d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.