Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/684/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113213987
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113213987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobcov: 1. G. N., nar. X.X.XXXX, bytom v
E., Z. X, 2. P.. C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., Z. X, obaja zastúpení JUDr. Jurajom Špirkom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 19 proti žalovaným: 1. Z.. Š. U., nar. XX.X.XXXX, bytom
v E., Z. X, 2. P.. Q. C., nar. X.X.XXXX, bytom v E.P., Z. X, 3. O. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v E., Z. X,
všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Štúrova
27, IČO: 36861472, 4. B. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v E., Z. X, 5. Z. E.Ň., nar. X.X.XXXX, bytom v E.,
Z. X, o dôležitej zmene spoločnej veci, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo

dňa 1.12.2014 č.k. 37C/173/2013-85 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu voči žalobcom.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdKošiceI(ďalejlen„súdprvejinštancie“)rozsudkomzamietolžalobu,ktorousažalobcovia
domáhali určenia, že žalovaní nemajú právo vykonať „komplexnú obnovu bytového domu“ súp. č. XXXX,
nauliciZ.X,E.,zapísanéhoKatastrálnymúradomvKošiciach,SprávoukatastraKošicenaLVč.XXXXX,
k. ú. K. Z. ako stavba súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX za podmienok ako boli odhlasované na

schôdzi vlastníkov bytov zo dňa 7.5.2012 a 1.10.2012. Žalovaným v 1. až 3. rade priznal náhradu trov
konania vo výške 363,78 eur, ktoré uložil žalobcom zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet právneho
zástupcu žalovaných v 1. až 3. rade Advokátskej kancelárii Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Štúrova 27, IČO: 36861472 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným v 4. a 5. rade
náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 136 ods. 1,

§ 137 ods. 1, § 139 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, § 13 ods. 1, 2, § 14 ods. 1 až 5, § 19 ods.
1, 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej len
„zákon č. 182/1993 Z.z.“) dospel k záveru, že žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že žalovaní
nemajú právo vykonať „komplexnú obnovu bytového domu“ súp. č. XXXX na ulici Z. X, E., zapísaného
Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra Košice na LV č. XXXXX, k. ú. K. Z. ako stavba súp.
č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX za podmienok ako boli odhlasované na schôdzi vlastníkov bytov dňa
7.5.2012 a 1.10.2012, nie je dôvodná.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v prvom rade sa zaoberal
základným predpokladom, ktorým je v prípade určovacej žaloby preukázanie naliehavého právneho
záujmu zo strany žalobcov (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Takáto žaloba je prípustná v prípade, keď určovacívýrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzaniu ďalším sporom) alebo v
prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred
orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom (napríklad v konaní pred Správou

katastranehnuteľností).Právnyzáujemmusíbyťnaliehavývtomzmysle,žežalobcamôženavrhovaným
určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý
právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí
s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne) existencii naliehavého právneho záujmu

žalobcu predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným)
procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje, ale zbytočne
vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. V tej súvislosti poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2010 sp.zn. 4Cdo 136/2009.

4. Súd prvej inštancie v tej súvislosti uviedol, že v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. sú spoločné

časti domu, spoločné zariadenia domu a jeho príslušenstvo v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome. Inštitút podielového spoluvlastníctva upravuje aj Občiansky
zákonník ako generálny právny predpis v § 137 až 142. Z týchto ustanovení možno vyvodiť jednak
spoločné znaky, ale najmä rozdiely medzi všeobecnou právnou úpravou podielového spoluvlastníctva
a špeciálnou právnou úpravou obsiahnutou v zákone o vlastníctve bytov, ktorá zohľadňuje špecifické

črty inštitútu spoluvlastníctva vlastníkov bytov a nebytových priestorov k spoločným častiam domu,
spoločným zariadeniam domu a jeho príslušenstva, ako aj ich spoluvlastníctvo, resp. iné spoločné
práva k príslušnému pozemku (najmä § 13 ods. 1 a 2 a § 19 a nasl. tohto zákona). Spoločnými
časťami domu sa rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy
domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly,

vodorovné nosné izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie (§ 2 ods. 4 tohto zákona). Spoločnými
zariadeniami domu sa rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne
tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy,
práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény,
bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky (§

2 ods. 5 tohto zákona).

5. Komplexná obnova bytového domu súp. č. XXXX na Z. X N. E. mala zahŕňať zateplenie celého
domu (obvodových stien, strechy), opravu lodžií, výmenu okien a vchodových dverí, drenáž a prístupový
chodník, teda týka sa spoločných častí a spoločných zariadení predmetného bytového domu, ktoré sú v

podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Vlastník bytu v dome má
právo hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach
domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov v zmysle ust.
§ 14 zákona č. 182/1993 Z.z., ktoré je svojou povahou lex specialis vo vzťahu k všeobecnej právnej
úprave obsiahnutej v ust. § 139 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, a preto je podľa názoru súdu prvej

inštancie vylúčené použitie tejto všeobecnej právnej úpravy spoluvlastníckych vzťahov na rozhodovaní
v spoluvlastníckom režime podľa zákona č. 182/1993 Z.z. v zmysle zásady lex specialis derogat legi
generali.

6. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemôžu mať žalobcovia naliehavý právny záujem na požadovanom

určení aj z dôvodu, že platnosť schôdze vlastníkov bytov, ktorá sa konala 1.10.2012 bola napadnutá
žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 36C/312/2012. Pokiaľ ide o
platnosť schôdze vlastníkov bytov, ktorá sa konala dňa 7.5.2012, žalobcovia zmeškali prekluzívnu lehotu
stanovenú v § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom do 30.9.2014, resp. nepodali žalobu
v zmysle tohto ustanovenia. Vzhľadom na prekluzívny charakter lehoty stanovenej v zákone, v tomto

konaní už súd nemôže ako predbežnú otázku skúmať otázku platnosti schôdze, resp. skúmať výsledok
hlasovania na schôdzi konanej dňa 7.5.2012. Takýmto postupom by sa totiž obchádzal účel zákona č.
182/1993 Z.z., ktorý vo vzťahu k Občianskemu zákonníku a jeho ustanoveniam § 137 ods. 1 a 2, § 139
ods. 1, 2, 3, § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1, je zákonom špeciálnym.

7. Určovací návrh teda v danom prípade podľa súdu prvej inštancie nie je vhodným (správne zvoleným
a prípustným) procesným nástrojom ochrany práva žalobcov, preto žalobu zamietol. Vzhľadom na tieto
závery s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcami za
účelom posúdenia neplatnosti schôdze vlastníkov bytov.8. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalovaným v 1. až 3. rade priznal
náhradu trov konania, spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 363,78 eur. Tie priznal

podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 5 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za
prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie sa k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 7.8.2014, 6.10.2014,
1.12.2014, t.j. za 5 úkonov právnej služby vrátane režijných paušálov 5 x 8,04 eur a 20% DPH, čo činí
363,78 eur. Žalovaným v 4. a 5. rade, ktorí mali plný úspech v konaní trovy konania nevznikli, preto im
náhradu trov konania nepriznal.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade z dôvodov podľa
§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/
O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
alebo rozsudok zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcov. V odvolaní sa nestotožnili so záverom súdu
prvej inštancie, že nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Predmetom konania je

žaloba podielových spoluvlastníkov na rozhodnutie súdu o dôležitej zmene spoločnej veci a naliehavý
právny záujem žalobcovia odôvodnili aj tým, že rozhodnutím Mesta Košice, pracovisko - Staré Mesto
bolo prerušené konanie vo veci povolenia stavby „Obnova bytového domu na ul. Z. X, E.“ a súčasne v
zmysle § 137 ods. 3 stavebného zákona vyzval stavebný úrad účastníkov stavebného konania G. N.,
C. N., Z. E. B. Z.. B. E., ktorí nesúhlasili s povolením tejto stavby, aby v lehote 60 dní od doručenia

rozhodnutia predložili dôkaz o tom, že bol podaný návrh na príslušný okresný súd v spornej veci,
t.j. námietok vyplývajúcich z ich podielových spoluvlastníckych práv k spoločným častiam bytového
domu. Pre úplnosť v odvolaní uviedli chronologický postup v stavebnom konaní. V konaniach podľa
stavebného zákona sa vyskytujú občianskoprávne a iné námietky, o ktorých podľa právneho poriadku
prináleží rozhodovať súdu. Sú to námietky týkajúce sa vlastníckych a užívacích práv k pozemkom a

stavbám. Ak by bol prijatý záver, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, popieralo by to zmysel inštitútu námietky v stavebnom konaní, ako aj § 137 stavebného
zákona. Takéto ustanovenie by bolo len formálne, keď stavebník odkázaný na súd nebude mať podľa
súdu naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Stavebné konanie vždy časovo nasleduje po
rozhodnutí, napríklad spoluvlastníkov bytov spoločnej veci tak, ako to bolo aj v tomto prípade. Určite

nebolo úmyslom zákonodarcu obmedziť spoluvlastníka pri uplatňovaní námietok v stavebnom konaní
tak, že by jeho následné uplatnenie na súde bolo neuplatniteľné z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu. Takýmto postupom súdu sa preto odňala možnosť účastníkom konať pred súdom.
Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na to, že § 14 zákona č. 182/1993 Z.z. je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku lex specialis, zákon neupravuje vo vzťahu k stavebnému konaniu vzťahy komplexne, teda

pri rozhodovaní o námietkach spoluvlastníkov stavby a spoluvlastníkov pozemku, na ktorom sa má
stavbavykonať,jenepoužiteľný.PretotrebapoužiťúpravuvObčianskomzákonníku.Súdprvejinštancie
bez povšimnutia ponechal odôvodnenie naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k prebiehajúcemu
stavebnému konaniu. Preto rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené v § 157 ods. 2 v spojení s §
167 ods. 2 O.s.p. Požadované určenie je spôsobilé vytvoriť pevný základ medzi účastníkmi konania

a môže zabrániť ďalším prípadným sporom, čím sa naplní aj preventívny charakter. Toto rozhodnutie
bude podkladom aj pre rozhodnutie stavebného úradu. Podľa názoru podporeného aj komentárom k
§ 139 Občianskeho zákonníka Iura edition v ASPI, žaloby podľa § 139 Občianskeho zákonníka, na
základe ktorých sa začne občianske súdne konanie nemajú výslovný charakter žalôb na plnenie, ani na
určenie, ale osobitných žalôb. Otázka naliehavého právneho záujmu je preto bezpredmetná. Poukázali

aj na to, že v danom prípade bolo potrebné aplikovať ust. § 3 Občianskeho zákonníka s poukazom na
uplatnenie tzv. majoritného princípu, pri ktorom je z hľadiska prijímania rozhodnutia o obnove bytového
domu určujúcim veľkosť spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníka (súčet podielov spoluvlastníkov).
Súdna prax z uvedenej zásady pripúšťa výnimky v tých prípadoch, v ktorých výsledok je v extrémnom
nesúlade s princípmi spravodlivosti a neporušuje základné práva menšinových spoluvlastníkov. Súd

preto mal posúdiť platnosť rozhodnutia aj z uvedeného hľadiska. Poukázali aj na rozsudok NS SR sp.zn.
3Cdo/162/2004 a v tej súvislosti na tú skutočnosť, že pokiaľ by o niektorej záležitosti spadajúcej pod
hospodárenie so spoločnou vecou rozhodol sám väčšinový spoluvlastník bez toho, aby menšinovému
spoluvlastníkovi dal možnosť zúčastniť sa na procese rozhodovania a vyjadriť svoj názor, zostalo by
rozhodnutie väčšinového spoluvlastníka len rozhodnutím jedného spoluvlastníka. Prijaté rozhodnutie

by nebolo možné považovať za rozhodnutie spoluvlastníkov a nešlo by ani o rozhodnutie „väčšiny“ v
zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedli tiež, že napadnutý rozsudok nemožno považovať
za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 Medzinárodného dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd v korelácii s čl. 46 Ústavy SR.10. Žalovaní v 1. až 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny a
uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu odkázali na vyjadrenie k žalobe zo dňa

3.11.2014, na dôvodoch ktorého zotrvávajú. Poukaz žalobcov na rozhodnutie Mesta Košice o prerušení
konania vo veci povolenia stavby považujú vo vzťahu k predmetu tohto konania za právne irelevantný,
nakoľko žiadnym spôsobom neopodstatňuje danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení. Bez ohľadu na stavebné konanie žalobcom nebránila žiadna prekážka, aby svoje práva uplatnili
osobitným postupom v režime zákona č. 182/1993 Z.z. Postupy podľa stavebného zákona a zákona č.

182/1993 Z.z. sú vo vzťahu k ich iniciovaniu nezávislé a samostatné, pričom pre stavebné konanie je
významným až výsledok súdneho konania. Argumentáciou žalobcov nemožno ospravedlniť meškanie
zákonom stanovených prekluzívnych lehôt.

11. Ostatní žalovaní sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadrili.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcov nie je opodstatnené.

13. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 7.12.2016 o 10,45 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 227/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 30.11.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

3 C.s.p.

15. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolacie dôvody namietané
žalobcami nie sú naplnené.

16. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 O.s.p.).

17. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpovede na všetky argumenty uvádzané
žalobcami v odvolaní. Žalobcovia pritom uvádzajú skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej

inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní, pričom správne vyvodil,
že v danej veci žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, preto odvolacie
námietky nie sú spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia nemajú na

požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej
žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Ak totiž
žalobcovia v konaní neosvedčili svoj naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení, ide o
samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že
daný určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

spôsobilým, resp. prípustným prostriedkom ochrany práva žalobcov, preto správny bol postup súdu prvej
inštancie, ktorý zamietol žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

19. Na doplnenie odôvodnenia rozsudku odvolací súd dopĺňa nasledovné:

20. V danej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu zvolená určovacia žaloba nemôže eliminovať stav
ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu strán sporu.

21. V Občianskom zákonníku ako vo všeobecnom vnútroštátnom právnom predpise upravujúcom
vlastnícke vzťahy je obsah spoluvlastníctva upravený v § 136 a nasl. Ustanovenia zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravujúce obsah spoluvlastníctva vlastníkov bytov anebytových priestorov k spoločným častiam domu majú charakter špeciálnej úpravy (lex specialis), preto
ich uplatnenie má v zmysle všeobecnej právnej zásady les specialis derogat lege generalis prednosť
pred uplatnením všeobecných ustanovení o spoluvlastníctve, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom

zákonníku.

22. Špecifické črty spoluvlastníctva v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. vyplývajú z úpravy obsiahnutej v
§ 13 až 15 tohto zákona. Ide najmä o spôsob rozhodovania o veciach, ktoré patria do spoluvlastníctva

vlastníkov bytov a nebytových priestorov, teda aj k spoločným častiam domu. Zákon spôsob
tohto rozhodovania upravuje v § 14, pričom rozlišuje rozhodovanie nadpolovičnou väčšinou, resp.
dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žiadny iný spôsob
rozhodovania zákon neupravuje. Právna úprava teda neupravuje taký spôsob rozhodovania, že by sa
vyžadoval súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a ktorý by nakoniec mohol
viesťkspochybneniuzákladnýchinštitútovspoluvlastníctva kspoločnýmčastiamdomuvzmyslezákona

č. 182/1993 Z.z., nakoľko by vo svojich dôsledkoch bolo možné zabrániť jeho funkčnosti vzhľadom na
nemožnosť dospieť ku konsenzu vo veciach, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie kľúčovej funkcie
bytového domu. Je preto zrejmé, že vlastník bytu v bytovom dome sa musí podriadiť rozhodnutiu väčšiny
(prípadne dvojtretinovej väčšiny) a to aj v prípade, ak s takým rozhodnutím nesúhlasí. Naproti tomu
zákon č. 182/1993 Z.z. vo svojom ust. § 14 ods. 4 účinnom do 30.9.2014 dáva možnosť prehlasovanému

vlastníkovi bytov alebo nebytových priestorov vo vzťahu k rozhodnutiam ostatných vlastníkov bytov
alebo nebytových priestorov domáhať sa súdnej ochrany, teda takýto spoluvlastníci mali procesný
prostriedok na zabezpečenie ochrany svojich práv. Zároveň však treba podotknúť, že zákon stanovil
prekluzívnu lehotu pre uplatňovanie práva napadnúť rozhodnutie väčšiny. Zákon č. 182/1993 Z.z.
účinný do 30.6.2004 v ust. § 14 ods. 3 stanovoval, že „pri rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina hlasov

alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd“. Toto ustanovenie
však stratilo účinnosť dňa 1.7.2004. V nadväznosti na uvedené možno poukázať, že citovaná právna
úprava v tomto období zásadne korešpondovala so všeobecnou právnou úpravou riešenia sporov medzi
podielovými spoluvlastníkmi súvisiacimi s ich spoluvlastníckymi právami k spoločnej veci obsiahnutej
v Občianskom zákonníku v § 139 ods. 3. V rozhodnej dobe však platné znenie § 14 ods. 4 vety prvej

zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého „prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome
má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak
jeho právo zaniká“, sa stalo súčasťou zákona č. 182/1993 Z.z. na základe novely vykonanej zákonom č.
367/2004 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť 1.7.2004. Táto úprava zodpovedá všeobecnej právnej úprave
ochrany (podielových) spoluvlastníkov uvedenej v § 139 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, tu však treba

zdôrazniť, že ide o všeobecnú právnu úpravu, ktorú na daný prípad nie je možné aplikovať.

23. Ako vyplýva z vyššie uvedeného Občiansky zákonník, ktorý ako generálny právny predpis
upravuje inštitút podielového spoluvlastníctva, v danom prípade nie je možné aplikovať, keďže vzťahy
spoluvlastníkov k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu upravuje osobitný

právny predpis, ktorým je zákon č. 182/1993 Z.z. Aj keď medzi úpravou v Občianskom zákonníku
a zákonom č. 182/1993 Z.z. existujú spoločné znaky, špeciálna právna úprav reflexuje na rozdiely
medzi všeobecnou právnou úpravou podielového spoluvlastníctva a právnou úpravou obsiahnutou
v špeciálnom zákone, ktorá zohľadňuje špecifické črty inštitútu spoluvlastníctva vlastníkov bytov a
nebytových priestorov k spoločným častiam, spoločným zariadeniam a jeho príslušenstvu, ako aj ich

spoluvlastníctvo, resp. iné spoločné práva k príslušnému pozemku.

24. Správne preto súd prvej inštancie vyvodil, že v danej veci žalobcovia z dôvodu špeciálnej právnej
úpravy obsiahnutej v zákone č. 182/1993 Z.z. sa nemôžu domáhať ochrany v zmysle všeobecnej úpravy,

ktorou je Občiansky zákonník. Pre uplynutie prekluzívnej lehoty pre súdny prieskum hlasovania na
schôdzi konanej dňa 7.5.2012, resp. na podanie žaloby na súd, súd už nemôže ako predbežnú otázku
skúmať otázku platnosti schôdze, resp. výsledku hlasovania na tejto schôdzi. Takýmto postupom by sa
totiž obchádzal účel zákona č. 182/1993 Z.z.

25. Pokiaľ ide o rozhodnutie prijaté vlastníkmi bytov na schôdzi konanej dňa 1.10.2012, toto bolo
preskúmané súdom na základe žaloby podanej spoluvlastníkmi P.. Z. E. B. Z.. B. E., o ktorej
veci už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 19.4.2016 č.k.36C/312/2012-304 tak, že súd určil, že uznesenia k bodom č. 2, 4, 5 prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a
nebytovýchpriestorovbytovéhodomunauliciZ.Xkonanejdňa1.10.2012,súneplatné.Totorozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 8.6.2016. Preto nemôže byť daný naliehavý právny záujem žalobcov na

požadovanom určení, nakoľko rozhodnutie spoluvlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi
konanej dňa 1.10.2012 bolo zrušené na základe rozhodnutia súdu.

26. Za neopodstatnené možno považovať odvolacie námietky žalobcov, ktorí dôvodnosť naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení opreli o rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - Staré
Mesto zo dňa 25.3.2013 o prerušení konania vo veci povolenia stavby. Stavebné konanie je nezávislým
konaním vo vzťahu k občiansko-právnemu konaniu, preto jeho priebeh nie je spôsobilý ovplyvniť toto
konanie. Pokiaľ aj bolo stavebné konanie prerušené z dôvodu, aby žalobcovia uplatnili svoje práva
súdnou cestou, táto skutočnosť nič nemení na závere súdu, že predmetná žaloba nebola vhodne
zvoleným prostriedkom ochrany práv žalobcov.

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách
konania ako vecne správny.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, preto im odvolací súd priznal plnú náhradu trov
odvolacieho konania voči neúspešným žalobcom.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).