Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/169/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716206336
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716206336.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Home Credit
Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO:
47 234 679 proti žalovanej H.. W. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. I. X, XXX XX F., o

zaplatenie 4.632,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.
k. 13C/123/2016-52 zo dňa 07. novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (druhý výrok) a v
závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 07. 11.
2016 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.105,51 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 1.105,51 Eur od 20. 02. 2016 až do zaplatenia, ktorú jej povolil splácať mesačnými
splátkami po 50 Eur, splatnými vždy do 20. toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, až
do úplného vyrovnania, pričom omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia (prvý výrok). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a rozhodol, že žalovaná

má právo na náhradu trov konania v rozsahu 52 % (tretí výrok).
Z dôvodov rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť sumu
4.632,62 Eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania 84,78 Eur a úrok z omeškania 8,05 % ročne zo 4.632,62
Eur od 13. 05. 2016 do zaplatenia, s náhradou trov konania, z titulu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX
uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 27. 11. 2012, ktorej súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky
spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., (ďalej len „ÚZP“). Žalovaná suma pozostáva z istiny 421,56

Eur, úroku vo výške 401,06 Eur, zosplatnenej istiny 3.742,17 Eur, poistenia H. C. vo výške 67,83
Eur. Úrok z omeškania bol vyčíslený z čiastky 4.622,93 Eur za obdobie od 20. 02. 2016 do 29. 02.
2016 sumou 10,20 Eur a z čiastky 4.632,62 Eur od 01. 03. 2016 do 12. 05. 2016 sumou 74,59 Eur.
V písomnom vyjadrení k žalobe žalobkyňa uviedla, že prišla o zamestnanie konateľky spoločnosti,
nemohla byť zaevidovaná na úrade práce a využiť poistenie poskytnutého úveru v prípade straty
zamestnania. Zostala bez akýchkoľvek finančných prostriedkov. Ako samoživiteľka si bola vedomá, že

musívočižalobcoviakoveriteľoviokamžitekonaťanajehoelektronickúadresuposkytnutúoperátorkami
oddelenia zabezpečujúceho vymáhanie pohľadávok zaslala návrh na zabezpečenie splácania splátok
spotrebného úveru dňa 06. 08. 2015 a 21. 08. 2015. Ani na jeden z nich jej veriteľ doposiaľ neodpovedal.
Uviedla, že veriteľom požadovanú istinu uznáva čo do výšky a rozsahu, v jej silách však nie je uhradiť
celú sumu naraz.
Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania zistil, že predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a
žalovanou ako dlžníčkou dňa 27. 11. 2012 bolo poskytnutie účelového úveru na úhradu tovaruoznačeného ako sedacia súprava s predajnou cenou 6.787,47 Eur, z ktorej dlžníčka zaplatila v hotovosti
1.357,49 Eur. Celková čiastka úveru bola dohodnutá na 5.429,98 Eur a celková čiastka splatná
spotrebiteľom 9.773,28 Eur. Dlžníčka sa zaviazala úver splácať v mesačných splátkach vo výške 145,43

Eur a v počte splátok 72. Ročná úroková sadzba úveru bola 19,73 %, ročná percentuálna miera nákladov
(RPMN) 21,8 % a jej priemerná hodnota 19,37 %. Dátum splatnosti prvej splátky bol 20. 03. 2013, úhrada
nasledujúcich splátok vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci a lehota splatnosti 20. 02. 2019. Z dôvodu
omeškania žalovanej s úhradou splátok úveru ju žalobca vyzval listom zo 04. 02. 2016 k splateniu celého
úveru do 15 dní od odoslania výzvy. Žalovaná vyčerpala úver sumou 5.429,989 Eur a zaplatila 4.324,47

Eur.
Súd prvej inštancie úverovú zmluvu z 27. 11. 2012 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podrobil
súdnemu prieskumu zistiac, že ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej obsah a obsah
jej príloh žalovaná nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, preto nejde o individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia. Konštatoval, že zmluva neobsahuje náležitosť stanovenú v § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorou je výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Konštatoval,
že zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé, aká čiastka z celkovej výšky
splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Súd prvej inštancie vychádzal z tzv. legálneho výkladu
(dôvodovej správy) k uvedenému zákonnému ustanoveniu. Vzhľadom na tento nedostatok v zmysle §

11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy považoval úver za
bezúročný a bez poplatkov a uplatňovaný nárok za dôvodný len do istiny poskytnutého úveru 1.105,51
Eur predstavujúcej rozdiel medzi čerpaným úverom 5.429,98 Eur a úhradami žalovanej na úver vo
výške 4.324,47 Eur a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Úrok z omeškania súd prvej inštancie priznal
žalobcovi v zákonnej výške 8,05 % ročne zodpovedajúcej prvému dňu omeškania, ktorým je v zmysle

žaloby deň 20. 02. 2016, čo žalovaná nespochybnila. Žalovanej povolil splácanie dlhu mesačnými
splátkami po 50 Eur splatnými do 20. toho-ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku pod
stratou výhody splátok, keď prihliadal na jej ochotu splácať záväzok, na výšku pôvodne dohodnutých
splátok, ako aj na pomery žalovanej a žalobcu. Okresný súd mal za to, že takto stanovená mesačná
splátka nepredstavuje s ohľadom na výšku dlhu neúmerné zvýhodnenie žalovanej na úkor žalobcu a jej

osobné a majetkové pomery nie sú nadriadené záujmu žalobcu.
Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a náhradu trov konania pomerne rozdelil.
Žalobca bol úspešný vo výške 24 %, žalovaná 76 %, pomer ich úspechu a neúspechu je 52 % v prospech
žalovanej (76 % - 24 %). O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

2. Proti druhému a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.

Namietol, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
nereflektuje Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľských
úveroch (ďalej len „Smernica“), podľa článku 10 ods. 2 písm. h) ktorej je jednou z obsahových náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa a prípadne poradie,
v ktorom sa budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

úveru na účely splatenia. Uvedená Smernica nebola do právneho poriadku SR transponovaná správne,
čím došlo k porušeniu zásady proporcionality, ktorá je spomenutá v článku 5 ods. 4 ZF EÚ. Obrátil
pozornosť na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Y. H. z 09.
11. 2016, podľa ktorého by členské štáty nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré Smernica
neupravuje, ak táto Smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto

povinnosti. Postačí, ak veriteľ uvedie iba výšku, počet a frekvenciu splátok, prípadne ich poradie, takže
zmluva o spotrebiteľskom úvere v prejednávanej veci obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom.
Ak by napriek uvedenému odvolací súd považoval potrebné aplikovať § 11 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch, potom sankcia musí spĺňať podmienku účinnosti a primeranosti. Nesmie
prekračovať hranicu toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie cieľov, ktoré sleduje relevantná

právna úprava, pričom je nutné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcej sankcii v pomere k dôležitosti
cieľa sledovaného relevantnou právnou úpravou. Odopretie úrokov a poplatkov, ktoré sú jediným
ekonomickým benefitom veriteľa z poskytnutého úveru predstavuje určitú formu sankcie, ktorá musí byť
primeraná závažnosti porušenia. V zmysle článku 23 Smernice navrhol, aby odvolací súd napadnutýrozsudok v zamietajúcej časti zmenil tak, že v žalobe v rozsahu odvolania vyhovie a rozhodne o náhrade
trov konania.

3. Žalovaná možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu (§ 373 ods. 3 CSP) nevyužila.

4. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) v spojení so závislým výrokom o trovách konania (§ 379 písm. a)

CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 389 ods. 1 písm. b) CSP).

5. S prihliadnutím na obsah odvolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktoré nie sú len vecného
charakteru (dotýkajú sa správnosti právneho posúdenia veci) a vo svojej podstate spochybňujú

presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (tvrdenia odvolateľa, že neabsentuje
údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia), odvolací súd pristúpil k posúdeniu argumentačnej
„udržateľnosti“ rozhodnutia súdu prvej inštancie z pohľadu, či napĺňa záruky garantujúce, že výkon

spravodlivosti v danom prípade nie je arbitrárny (svojvoľný). V zmysle judikatúry považuje ústavný súd
za protiústavné a arbitrárne rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo
aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I.
ÚS301/06).

6. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd zistil, že dôvodom zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti
bola aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 11 2012 neobsahovala
náležitosť stanovenú v § 9 ods. 2 písm. k) uvedeného zákona (výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia).
Podľa medzičasom vydaného rozsudku Súdneho dvora C-42/15 z 09. 11. 2016 vo veci Home Credit
Slovakia, a. s. c/a Y. H. by členské štáty nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré smernica
2008/48/ES neupravuje. Podľa jej článku 10 ods. 2 písm. i) v spojení s písm. h) zmluva o úvere na dobu
určitú nemusí v čase jej uzatvorenia obsahovať presné určenie, aká časť splátky sa použije na splátku

istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.

7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, čo vyplýva aj z dôvodov odvolaním napadnutého rozsudku,
že úver na základe úverovej zmluvy zo dňa 27. 11. 2012 žalobca žalovanej poskytol účelovo, na
úhradu ceny tovaru (sedacia súprava). V zmysle únijného práva, ktoré je prameňom práva pre všetky

členské štáty Európskej únie, teda aj pre Slovenskú republiku, sú všeobecné súdy povinné každú
spotrebiteľskú zmluvu podrobiť súdnemu prieskumu. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či zmluva
o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 11. 2012 nie
je zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere podľa § 15 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch účinného k 27.11.2012 (ďalej aj „ZoSÚ“), kedy strany sporu vstúpili do zmluvného vzťahu.

Obligatórnou náležitosťou zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere bol v zmysle § 9 ods. 2 písm. h)
ZoSÚ opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje. Ak súd prvej
inštancie v ďalšom konaní zistí, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom úvere
zo dňa 27. 11. 2012 č. XXXXXXXXXX je zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere, vysporiada sa s
tým, či je uvedenie názvu tovaru sedacia súprava (bod 42 ZoSÚ) dostatočným a riadnym opisom tovaru,

na ktorý sa ZoSÚ vzťahovala (najmä z hľadiska jeho identifikácie a nezameniteľnosti s iným tovarom
rovnakého druhu) s poukazom na zákonnú fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského
úveru zakotvenú v § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ.

8. Odvolací súd dodáva, že žalobca podal odvolanie formálne voči celému rozsudku, ale priznanie trov

konania ani ich výšku nespochybnil. Výrok o trovách konania je však výrokom závislým od rozhodnutia
o napadnutom výroku (§ 379 písm. a) CSP), preto odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok
aj v tejto časti.9. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa §
396 ods. 3 CSP.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).