Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. december 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 18P/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714216081
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Svoboda

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7714216081.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci navrhovateľky: N.L. C.,

P.. A., G.. XX.XX.XXXX, K. U. XXXX/XXX, M., zastúpenej JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom,
Nám. slobody 3, Michalovce proti odporcovi: B. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. U. XXX, M., E.. Č.. G. L.
XX, M., zastúpeného JUDr. Vladimírom Sabadošom, advokátom, Nám. Osloboditeľov 77, Michalovce,
o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému synovi
O. C., G.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Michalovce t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky N. C., P.. A., G.. X.X.XXXX Q. U. B. C., G.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa

XX.X.XXXX Z. M., ktoré je zapísané v knihe manželstiev M. Ú. M., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane
XX, poradové číslo XXX, rozvádza.

II. Zveruje maloletého O. C., G.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého O. výživným vo výške 110 Eur mesačne, vždy do

15.dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.

IV. Styk otca s maloletým dieťaťom O. upravuje neobmedzene.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu 08.10.2014 navrhla, aby súd manželstvo účastníkov
uzavreté dňa XX.XX.XXXX v M. rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. O. C., G.. XX.XX.XXXX do
osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok s tým, že otca B. C.

zaviaže platiť výživné vo výške 200,- eur mesačne od právoplatnosti rozvodu. Pokiaľ sa týka styku tento
bude upravený neobmedzene medzi otcom a synom.

2.Odporcasnávrhomnarozvodsúhlasilakoajsnavrhovanouúpravourodičovskýchpráv kmaloletému
O., ktorého navrhol zveriť matke, súhlasil aj s navrhovaným stykom maloletého k otcovi, nesúhlasil iba
s výškou výživného na mal. O. s tým, že navrhol, aby bol zaviazaný platiť výživné vo výške cca 60,-
až 70,- eur mesačne.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutočný stav vo veci:4. Manželstvo medzi účastníkmi bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v M., ktoré je zapísané v knihe
manželstiev matričného úradu U. Ú. M. vo zväzku 25 ( č. l. 6 ). Z manželstva pochádzajú dve deti :dcéra
Z. C., G.. XX.XX.XXXX ( Č.. L.. X ) Q. M. A. O. C., G.. XX.XX.XXXX ( č. l. 7 ).

5. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že u obidvoch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo s tým, že v
čase podania návrhu syn O. navštevoval prvý ročník A. U. Š. Z. M. a plnoletá dcéra Z. bola študentkou
štvrtého ročníka U. Q. Z. M.. Pokiaľ sa týka samotného rozvodu manželstva príčinou odcudzenia je rôzny
pohľad na súčasný a budúci život s tým, že účastníci od augusta 2014 nevedú spoločnú domácnosť,

každý z účastníkov žije svojim životom. Pokiaľ sa týka jej zamestnávateľa navrhovateľka uviedla, že
pracuje v spoločnosti V. V. A..P..U.. Z. M. a jej čistý príjem je v priemere 440,- eur mesačne, odporca
pracuje v spoločnosti E., A..P..U.. jeho čistý príjem predstavuje sumu 750,- eur.

6. V návrhu poukázala na náklady súvisiace s výživou maloletého O.: stravné 120,- eur, ročné poistné v
Kooperatíve, a.s. 215,89 eur ( č. l. 12 - 13 ), jednorazové výdavky na školské potreby v septembri 2014

( č. l. 14 ), náklady na bývanie - nájomné 166,16 eur, služby spojené s bývaním 66,84 eur ( č. l. 18 ).

7. Odporca O. C. vo svojom vyjadrení zo dňa 05.11.2014/ č.l. 29a/ súhlasil s návrhom na rozvod aj s
ostatnými výrokmi týkajúcimi sa úpravy rodičovských práv k maloletému O. s tým, že nesúhlasil iba s
výškou výživného vo výške 200,- eur mesačne, ktorá nie je v súlade s ustanovením § 62 ods. 2 Zákona

o rodine.

8. Ďalej uviedol, že od 18.08.2014 nežije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti v dôsledku čoho mu
vznikli náklady na bývanie s tým, že býva v prenajatom byte na ulici C. X Z. M. za ktorý nájom platí
čiastku 250,- eur mesačne. Ako dôkaz predložil súdu aj nájomnú zmluvu na prenájom jednoizbového

bytu na ulici C. Č.. X uzavretú 29.10.2014 v ktorej je uvedená výška nájmu 250,- eur mesačne ( č. l. 33 -
36 ). Uviedol ďalšie náklady, ktoré súvisia s jeho osobou jednak stravné 175,- eur, osobná hygiena 30,-
eur, cestovné 69,- eur, zubár 18,33 eur, lekáreň 16,67 eur, oblečenie 60,- eur, telefón 8,- eur, rehabilitácia
20,83 eur, životná poistka 32,04 eur, pôžička na prestavbu 33,33 eur, ostatné náklady 40,- eur, spolu
náklady s jeho osobou činia 753,20 eur s tým, že jeho čistý príjem predstavuje čiastku 782,- eur. Predložil

súdu potvrdenie o svojom príjme od zamestnávateľa E. A..P..U.. za obdobie február až september 2014
z ktorého je zrejmé, že čistý príjem za toto obdobie mesačne činí čiastku 782,- eur/ č.l. 37/.

9. Na pojednávaní 17.06.2015 navrhovateľka ( č. l. 91 - 93 ) uviedla, že dôvodom rozvodu manželstva
je tá skutočnosť, že odporca mal iný vzťah,z tohto dôvodu došlo k rozvratu manželstva výsledkom čoho

bolo,ževauguste2014odporcaopustilspoločnúdomácnosťazobralajčasťvecízdomu.Pokiaľsatýka
vzťahu otca k mal. O. tento nie je dobrý, keďže otec nejaví záujem o maloletého. Taktiež vzťah medzi
otcom a staršou dcérou Z. nie je dobrý, otec nejaví záujem o deti. Pokiaľ sa týka nákladov zdôraznila,
že platí nájomné 170,- eur, inkaso 60,- eur. Maloletý má zvýšené potreby na stravu, je vysoký a z tohto
dôvodu sú aj zvýšené náklady na oblečenie. Na pojednávaní uviedla, že nemá záujem, aby otec býval

v spoločnom byte, ale keď sa rozhodne bývať toto nijako neovplyvní.

10. Odporca na tomto pojednávaní uviedol, že dôvodom rozvratu manželstva je závislosť navrhovateľky
od jej brata, ktorý ovplyvňuje tak život navrhovateľky, ako aj celej rodiny. Odporca na tomto pojednávaní
uviedol, že mal nejaký priateľský vzťah s inou ženou, nie intímny. Dôvodom opustenia, resp. odchodu

zo spoločnej domácnosti bola tá skutočnosť, že navrhovateľka odišla na dovolenku so svojim bratom a
spolužiačkou s jej rodinou. Dôvodom zabezpečenia náhradného bývania bola skutočnosť, že nemohol
psychicky zniesť bývanie v spoločnom byte s navrhovateľkou. Pokiaľ sa týka vzťahu s deťmi tento nie
je dobrý, keďže mu neodpovedajú na pozdrav a odmietajú s ním komunikovať o veciach týkajúcich sa
školy, ich života. Pokiaľ sa týka výživného od augusta 2014 platil výživné na mal. O. po 80,- eur, na

dcéru Z. 80,- eur až do rozhodnutia súdu, keď súd určil výživné na mal. O. vo výške 130,- eur. Na tomto
pojednávaní uviedol, že jeho čistý príjem bol za obdobie od júna 2014 do mája 2015 630,- eur mesačne
( č. l. 90 ). Pokiaľ sa týka jeho príjmu mimo pracovného pomeru nemá iné príjmy a jeho príjem závisí od
toho aký má zisk. Občas má nejaký nepeňažný príjem, avšak jedná sa o prezent alebo reklamu, ktorú
využíva len pre svojho zamestnávateľa.

11. Zo mzdových listov odporcu je zrejmé, že tento za rok 2014 mal priemerný čistý príjem 762,- eur
mesačne ( č. l. 151 ), za rok 2015 priemerný čistý zárobok mesačne 654,- eur ( č. l. 153 - 154 ) a za rok
2016 od januára do apríla 713,- eur ( č. l. 155 - 156 ).12. Čistý mesačný príjem navrhovateľky za rok 2015 bol mesačne 525,- eur ( č. l. 162 - 163 ) a za
obdobie január až apríl 2016 čistý mesačný príjem 544,- eur ( č. l. 158 - 159 ).

13. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 22P 76/2014/ č.l. 137/ v ktorom je konanie vo veci úpravy
rodičovských práv a povinností účastníkov k mal. O. C. do rozvodu súd rozsudkom zo dňa 27.03.2015
( č. l. 94 - 97 ) schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej je otec povinný prispievať na výživu mal. O.,
nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 130,- eur mesačne do 01.05.2015 s tým, že nedoplatok výživného

za obdobie od 01.01.2015 do 31.03.2015 vo výške 150,- eur povolil otcovi splácať v splátkach po 20,-
eur mesačne.

14. Na pojednávaní 31.08.2016 ( č. l. 177 - 178 ) navrhovateľka uviedla, že príjem otca v roku 2016 bol
713,- eur mesačne a bol vyšší ako za rok 2015, kedy odporca mal príjem 640,- eur mesačne. Taktiež
poukazoval aj 40,- eur mesačne cirkvi a navrhovateľka predložila zoznam hnuteľných vecí v hodnote cca

20.000,- eur, ktoré mal otec nadobudnúť ako nepeňažný príjem. Navrhovateľka predložila tento príjem,
ktorý je v spise na č. l. 169 - 170 a tieto veci mali byť zobrané z domu od 21. do 24.08.2014. Na tomto
pojednávaní uviedla, že tento zoznam nepredložila súdu skôr, keďže predpokladala, že pri vyporiadaní
majetku sa dohodne s odporcom tak, ako sa dohodla na výživnom na maloletého O.. Ďalej uviedla, že
mal. O. od septembra 2016 navštevuje tretí ročník A. N. Š. Z. M. a dcéra navštevuje ekonomickú školu

v M..

15.OdporcaB.C.uviedol,žeod01.05.2016maluzatvorenýnovýnájomnýpomersinouprenajímateľkou
a býva v podnájme na ul. G. L. XX Z. M. s tým, že platí nájomné vo výške 250,- eur o čom predložil
súdu samotnú nájomnú zmluvu zo dňa 05.05.2016 ( č. l. 173 - 174 ). Pokiaľ sa týka plnenia z poisťovne

Amslico nedostal žiadne peniaze, len uzatvoril iný typ sporenia na maloleté deti. Pokiaľ sa týka čiastky
40,- eur na cirkev toto už neplatí. Pokiaľ sa týka zoznamu hnuteľných vecí k tomu sa vyjadroval, že
zrejme toto je vecou brata navrhovateľky J. A., ktorý jej pomáhal vypracovať tento zoznam. Vyjadril sa aj
ku konkrétnym veciam, že sú tam veci, ktoré sú úplne vymyslené, napr. motorová píla, túto kúpil švagor,
rodičia odporcu. Opätovne uviedol, že dcéra sa s ním nerozpráva, nepozdraví ho, ignoruje ho. Predložil

súduajzoznampôžičiek,ktorémalodsvojichrodičovzaobdobieod29.10.2014do25.07.2016zktorého
je zrejmé, že rodičom dlhuje ešte čiastku 1.625, - eur ( č. l. 173 ).

16. Svedok J. A., brat navrhovateľky na tomto pojednávaní uviedol, že naposledy v predajni odporcu bol
asipredrokomalebodvomarokmi.Naotázku,čibolpriobchodoch,keďodporcapredávaltovarniekomu

inému, aby popísal tento obchod svedok uviedol, že sám odkupoval takýto tovar. Svedok uviedol, že
odporcatakýtotovarpredávalzanižšiucenuakooficiálnu.Naotázkuzástupcuodporcuaký malodporca
zisk z obchodu so svedkom svedok uviedol, že za tie roky si to nemôže pamätať ( č. l. 187 ).

17. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

18. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

19. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

20. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

21. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.22. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

26. Pokiaľ sa týka rozvodu manželstva súd toto manželstvo rozviedol, keďže z výpovede účastníkov je
zrejmé, že títo od augusta 2014 spolu nežijú ani nemienia obnoviť manželské spolužitie.

27. V súlade s ustanovením § 24 ods. 1 Zákona o rodine pokiaľ sa týka úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností rodičia sa zhodli na tejto úprave okrem výšky výživného na mal. O. od právoplatnosti

výroku o rozvode manželstva. Navrhovateľka navrhuje výšku výživného 200,- eur, odporca maximálnu
čiastku 80,- eur.

28. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len

na návrh.

29. Podľa ods. 2 ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas
spotrebované výživné sa nevracia.

30. Podľa ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

31. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci
opakovane rozhodnúť o vyživnom je zmena pomerov. Samotný zákon o rodine nevyžaduje, aby šlo
o podstatnú zmenu, v zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli

odôvodniť zmenu výživného. Okolnosti môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy,
keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívnymi
okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného alebo objektívnymi okolnosťami na strane
obidvoch účastníkov.

32.Vovyššiecitovanomrozhodnutítunajšiehosúdu22P76/2014zodňa27.03.2015bolourčenévýživné
na mal. O. vo výške 130,- eur mesačne, počnúc od 01.01.2015 ( č. l. 137 - 94 ).

33. V konaní o znížení výživného je preto potrebné porovnávať pomery, z ktorých vychádzalo

predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o návrhu
na zmenu výživného.

34. Odporca mal čistý príjem za rok 2014 vo výške 762,- eur mesačne ( č. l. 151 ). Za rok 2015 mal
čistý príjem 654,- eur mesačne ( č. l. 153 ), za štyri mesiace roku 2016 od 01. januára do apríla 2016

mal príjem 713,- eur ( č. l. 155 ).

35. Z pripojenej zápisnice o pojednávaní vo veci 19C 180/2014 v ktorej plnoletá dcéra Z. požaduje
výživné od odporcu súd na pojednávaní 21.11.2016 rozhodol tak, že otec - odporca je povinný prispievať
na výživu mesačne od 08.10.2014 čiastku 140,- eur ( č. l. 192 - 197 ).

36. Zo špecifikácie platenia výživného na dcéru Z. predloženej odporcom na č. l. 199 je zrejmé, že
odporca v januári 2015 prispieval na jej výživu 80,- eur, v marci 60,- eur až do júna 2015 a od júla 2015
do novembra 2016 čiastku 40,- eur ( č. l. 199 ).37. Podľa názoru súdu za zmenu pomerov u povinného treba považovať aj zmenu výšky vyživovacej
povinnosti stanovenej rozhodnutím súdu. K zmene pomerov došlo vyhlásením tohto rozsudku

21.11.2016, kedy odporca sa dozvedel, že je povinný platiť na dcéru Z. vyživné mesačne po 14O
EUR, pričom do tohto dátumu prispieval výživným vo výške 4O,- eur mesačne. Keďže pred vyhlásením
tohto rozsudku platil staršej dcére Z. čiastku 40,- eur došlo k navýšeniu výživného o 100,- eur. Túto
zmenu pomerov navýšením výživného u dcéry Veroniky treba považovať za zmenu pomerov u mal. O.
na ktorého pred vyhlásením tohto rozsudku prispieval na výživu do výšky 130,- eur v zmysle vyššie

citovaného rozsudku súdu. Pokiaľ sa týka ostatných okolností, ktoré majú vplyv na zmenu pomerov
tieto nie sú tak podstatné, aby ovplyvnili výšku výživného, keďže čistý mesačný príjem otca za rok 2014
predstavoval čiastku 762,- eur, za rok 2016 čiastku 713,- eur a za rok 2015 čiastku 654,- eur. Taktiež
príjem navrhovateľky zostal nezmenený za vyššie citované obdobie a predstavoval čiastku čistého
príjmu cca 550,- eur mesačne.

38. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce
pre určenie výživného. V danom prípade ide o ustanovenia vyššie citované § 62 ods. 1, 2, 4 a 5
a ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

39. Z citovaného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné
zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru
uspokojenia, sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. V
danom prípade súd bral do úvahy pomery otca a určením výživného vo výške 110,- eur na mal. O. a

výšky výživného, ktorá bola stanovená rozhodnutím súdu do výšky 140,- eur na dcéru Z., spolu 250,- eur
zodpovedajú jeho pomerom aj napriek tomu, že potreby detí by rozhodne odôvodňovali určenie vyššieho
výživného. Pri zohľadnení celkovej výšky výživného 250,- eur a výšky nájomného, ktoré platí za užívanie
jednoizbového bytu 250,- eur, spolu 500,- eur zostáva povinnému otcovi suma cca 200,- eur, ktorá je
minimálna na jeho nevyhnutné životné potreby, berúc do úvahy že jeho terajší príjem je cca 720,- eur.

40. Tvrdenie navrhovateľky, že odporca ušetrí náklady, keď bude bývať v ich spoločnom byte, čo by
sa mohlo prejaviť na výške výživného súd nebral do úvahy. Samotná navrhovateľka na pojednávaní
17.06.2015 ( č. l. 95 ) uviedla, že nemá záujem, aby odporca býval v byte. Vzťahy medzi účastníkmi sú
vážne narušené, čo potvrdili obidvaja na poslednom pojednávaní a mohli by vznikať ďalšie konflikty. Je

potrebné brať do úvahy aj vzťah detí k odporcovi, ktoré s ním odmietajú komunikovať, ignorujú ho. Za
danej situácie nemožno vyčítať odporcovi, že mieni bývať v inom prostredí v záujme kľudného života
bez konfliktov a bývanie v jednoizbovom nájomnom byte s preukázanými nákladmi je požiadavkou, ktorá
zodpovedá danému stavu.

41. Je potrebné uviesť, že navrhovateľka nijako nepreukázala, že odporca má nejaké ďalšie príjmy.
Pokiaľ sa týka zoznamu vecí toto je možné riešiť návrhom na vydanie vecí, resp. v rámci vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po samotnom rozvode. Výpoveď jej brata J. A., ktorý podľa
odporcu má byť príčinou samotného rozvratu manželstva je taktiež iba účelová v snahe pomôcť
navrhovateľke pri rozvode manželstva. Samotná výpoveď tohto svedka J. A. na pojednávaní dňa

31.08.2016 ( č. l. 184 ) bola všeobecná, neurčitá z ktorej nemožno vyvodiť závery o tom, že odporca
nadobudol iný majetok, ktorý by mal vplyv na výšku výživného.

42. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3
vyhotoveniach s prílohami.Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP, to znamená, že musí byť
z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.