Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/301/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211539
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3812211539.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci strán sporu: žalobca EOS KSI

Slovensko, s.r.o., ul. Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., ul.
Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, žalovaní: 1/ Z. V., nar. XX.X.XXXX, bytom G. cesta č. XXX/
X, H., 2/ J. RC., nar. X.X.XXXX, bytom G. cesta č. XXX/X, H., 3/ D. V., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom G.
cesta č. XX/X, H., žalovaní v 1, 2 a 3 rade zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, ul. J. Kráľa č.
5/A, Lučenec, za účasti osobitného subjektu na strane žalovaných v 1, 2 a 3 rade: Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom
Cifrom, advokátom, ul. J. Kráľa č. 5/A, Lučenec, a do 30.6.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na

strane žalovaných v 2 a 3 rade: Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č.
5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, ul. J. Kráľa č. 5/A, Lučenec, o
zaplatenie 11.705,93 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778,
ktoré v konaní do 30.6.2016 vystupovalo, ako vedľajší účastník na strane žalovaných v 2 a 3 rade p r i

z n á v a proti žalobcovi právo na náhradu trov konania, vzniknutých do 30.6.2016 v rozsahu 100%.

Žalovaným v 1, 2 a 3 rade p r i z n á v a proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778,
ktoré v konaní vystupuje, ako osobitný subjekt na strane žalovaných v 1, 2 a 3 rade n e p r i z n á v
a proti žalobcovi právo na náhradu trov konania.

Konanie proti žalovanému v 1 rade o zaplatenie sumy 67,62 eur z a s t a v u j e .

Konanie proti žalovanému v 2 a 3 rade o zaplatenie 4.038,13 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou zo dňa 19.6.2012 (došlo dňa 2.7.2012), podanou prostredníctvom zástupcu domáhal
sa proti žalovaným v 1, 2 a 3 rade zaplatenia 11.705,93 eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.5.2004 medzi jeho právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou,

a.s., so sídlom ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalovanými v 1 a 2 rade bola uzavretá
Zmluva o splátkovom úvere č. 0178162613, obsahom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť im úver
vo výške 250.000,- Sk a ich záväzok, ako dlžníkov poskytnutý úver splatiť v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 3.300,- Sk, vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Splatnosť prvej splátky boladohodnutá na 20.6.2004 a konečná splatnosť úveru na 20.4.2014. Žalovaný v 3 rade prevzal ručiteľský
záväzok. Dňa 4.11.2009, ako postupník so Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom ul. Tomášikova č.
48, Bratislava, IČO: 00 151 653, ako postupcom uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom

ktorej bolo postúpenie pohľadávky proti žalovaným v 1 až 3 rade. Ku dňu postúpenia, pohľadávka
predstavovala sumu 11.705,93 eur a pozostáva z: istiny 10.866,95 eur, riadneho úroku 0,- eur, úroku z
omeškania 838,98 eur a z ostatného príslušenstva 0,- eur. Žalovaní v 1 a 2 rade riadne a včas neplnili
svoj záväzok, preto pôvodný veriteľ od uzavretej zmluvy odstúpil.

3. Dňa 4.10.2012 (došlo dňa 10.10.2012) do konania vstúpilo občianske združenie: Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778, ako vedľajší
účastník na strane žalovaných v 1, 2 a 3 rade.

4. Dňa 11.4.2013 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov,
IČO: 42 176 778 prostredníctvom svojho zástupcu oznámilo, že ohľadne žalovaného v 1 rade z konania

vystupuje, a v tomto konaní ho už priamo nepodporuje.

5. Dňa 28.1.2015 žalobca prostredníctvom zástupcu navrhol, aby súd nepripustil vstup občianskeho
združenia: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42
176 778, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných (v 2 a 3 rade), z dôvodu nepreukázania ich

súhlasu.

6. Žalovaná v 2 rade so vstupom uvedeného občianskeho združenia, ako vedľajšieho účastníka
súhlasila dňa 12.7.2013 a žalovaný v 3 rade, prostredníctvom vtedajšieho procesného opatrovníka dňa
20.1.2014.

7. Dňa 3.3.2016 žalobca prostredníctvom zástupcu písomne oznámil, že na námietke neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva, netrvá.

8. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok.

9. Podaním zo dňa 4.7.2016 občianske združenie: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778 prostredníctvom zástupcu navrhlo, aby s účinnosťou
od 1.7.2016 s ním súd ďalej konal pod novým procesným označením: osobitný subjekt konania podľa
§ 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

10. Žalobca v podaní zo dňa 14.9.2016, prostredníctvom zástupcu poukázal na výklad Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky k rekodifikácii civilných kódexov, zverejnenom na príslušnej webovej
stránke: „subjekt, s ktorým súd do 30.6.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 1.7.2016
viac v konaní ako vedľajší účastník vystupovať nemôže, a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka

zaniklo. O jeho ďalšom postavení v konaní je nevyhnutné vždy rozhodnúť“.

11. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 301/2012-340 zo dňa 8.11.2016 pribral do konania ako
osobitný subjekt na strane žalovaných v 1, 2 a 3 rade: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že subjekt

(spotrebiteľské združenie), s ktorým súd do 30.6.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po
1.7.2016 v konaní viac ako vedľajší účastník vystupovať nemôže, a toto jeho postavenie k 30.6.2016
zaniklo. Nedochádza tu k transformácii na intervenienta. Spotrebiteľské združenie v konaní môže
vystupovať ako osobitný subjekt podľa § 95 Civilného sporového poriadku, ktoré ustanovenie ale
podmieňuje postup súdu, ktorý ho do konania priberie len s výslovným súhlasom strany sporu -

spotrebiteľa. Písomným podaním zo dňa 24.8.2016 (došlo dňa 7.9.2016) pritom žalovaní oznámili, že
súhlasia s pribratím do konania ako osobitného subjektu, a to Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778, na ich strane.

12. V podaní zo dňa 11.4.2013, zo dňa 3.4.2014, zo dňa 8.10.2014, zo dňa 23.2.2016 Združenie na

ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778, v postavení
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných v 2 a 3 rade uviedol, že žalobcom predložená dohoda
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pre dlžníka, prípadne
pre osobu pristupujúcu k záväzku pripravil veriteľ, pričom dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosťovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky,
a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam
a dôsledky pre väčšinu spotrebiteľov sú neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné, sú obe zmluvné

podmienky obsiahnuté vo formulári zo dňa 16.2.2010, absolútne neplatné. Je nelogické a vylúčené,
aby spotrebiteľ, ak by mal o stave veci vedomosť, mal záujem na uznaní záväzku a na predĺžení
premlčacej lehoty. Je zjavné, že dodávateľovi pod zámienkou ponuky splátok išlo o dosiahnutie
predĺženia premlčacej lehoty. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4
ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z., lebo pri jej uzatváraní neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti.

Podpisom formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a jej uzatvorenie mu
privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okolnosti,
za ktorých žalobca so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku (po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby žalobcu a s vysvetlením, že ide o
dohodu o splátkach dlhu), je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä
podľa § 8 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z.. Poukázal na povinnosť súdu ex offo skúmať neprijateľné

zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, a za ktoré je potrebné považovať aj dohodu o uznaní
a splácaní záväzku uzavretú medzi žalobcom a žalovaným v 1 rade. Podľa obsahu žaloby, pôvodný
veriteľ od Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.5.2004 odstúpil. Podľa prílohy č. 1 k Zmluve o
postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009 počet dní omeškania už ku dňu 4.11.2009 bol spolu 1353 dní.
Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila (§ 48 Občianskeho zákonníka). Žalobca žalobu

podal dňa 2.7.2012, pričom jeho nárok sa stal splatným zjavne v čase pred 2.7.2009, a preto ako celok
je premlčaný. V súvislosti s ustanovením § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom
v čase uzavretia predmetnej zmluvy uviedol, že bez ohľadu na to, či právny vzťah mal byť vylúčený
spod aplikácie uvedeného zákona, finančné prostriedky žalovaným v 1 a 2 rade boli poskytnuté na
základe spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vždy bude vzťahovať právna úprava Občianskeho zákonníka

(§ 52 a nasl.). V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I.ÚS
402/2013 zo dňa 19.6.2013, podľa ktorého aplikácia Občianskeho zákonníka na spotrebiteľský úverový
vzťah je ústavne konformná a nie je spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť daného záveru (v
prejednávanom prípade sa jednalo o právny vzťah zo stavebného úveru (a contrario ust. § 1 ods. 2
písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z.)), a ďalej na § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb., podľa ktorého na

spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka. V prípade, ak by časť uplatneného nároku premlčaná nebola, žalobca je
oprávnený uplatňovať si výlučne iba skutočne poskytnutú istinu spotrebiteľského úveru s príslušným
úrokom z omeškania. Za týmto účelom je potrebné skúmať z čoho pozostávajú jednotlivé splátky úveru.
Ďalej uviedol, že Zmluva o splátkovom úvere č. 0178162613 a Všeobecné obchodné podmienky k

nej obsahujú viaceré neplatné zmluvné podmienky, v dôsledku ich neprijateľnosti. Podal podnet (podľa
§ 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.6.2016), aby ich súd určil za
neplatné (č. l. 194). V podaní zo dňa 8.10.2014 uviedol, že nad rámec doterajšej argumentácie v
predmetnej veci, z hľadiska právneho posúdenia za zásadné považuje, že zákon č. 483/2001 Z. z.
podľa jeho názoru vylučuje možnosť, aby ešte nesplatnú úverovú bankovú pohľadávku, t. j. „živý úver“

spravoval subjekt, ktorý nie je nositeľom bankového povolenia. Účelom a cieľom zákona o bankách
je zabezpečiť, okrem iného, aj osobitný dohľad nad podnikaním v bankovom sektore. Žalobca, ktorý
nie je nositeľom bankového povolenia a nepodlieha bankovému dohľadu, pohľadávku z bankového
úveru, ktorý sa ešte splatným nestal, nemôže nadobudnúť, inak by dochádzalo k porušeniu zákona
o bankách. Z dôvodovej správy k zákonu č. 483/2001 Z. z., konkrétne k § 92 vyplýva: „v odseku 7

(pôvodný odsek 7 sa stal odsekom 8) sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky
zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to osobe, ktorá nie je bankou“. Podľa jeho názoru, zákonodarca
mal na mysli výlučne oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne
po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky, v omeškaní. Tento záver podľa jeho názoru,
vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca

zdôrazňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v
omeškaní. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť
nesplácaný zročný dlh. Pripustením argumentácie, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí
90 dní omeškania dlžníka splácať zročné splátky by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka
takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek „živý úver“ po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s

dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežné uzatvárajú (v prejednávanom prípade poskytnutie úveru bolo
dohodnuté na 10 rokov) na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť v zmysle zákona o bankách nespadá
pod dohľad Národnej banky Slovenska, čo by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by
k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou,sa neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom. Tento postup by taktiež bol
v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa v súlade
so zákazom používania nekalých obchodných praktík, vyžadovaná. S poukazom na uvedené, namietal

aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu, a to v rozsahu postúpenej nesplatenej pohľadávky veriteľa
Slovenská sporiteľňa, a.s., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009. Ďalej uviedol,
že ak podľa bodu 19.16. Všeobecných obchodných podmienok: „klient výslovne súhlasí s tým, že banka
je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce
alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú,

ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku
alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient
je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo preniesť svoje záväzky voči nej na tretiu
osobu výlučne s predchádzajúcim súhlasom banky“, tak ak uvedené dojednanie o postúpení pohľadávky
vylučuje možnosť dlžníka postúpiť svoje pohľadávky voči banke na tretiu osobu bez súhlasu banky a na
strane druhej banka si vymedzuje oprávnenie postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku na tretiu osobu aj

bez súhlasu dlžníka, ide o zjavný nepomer a nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach, ktorý
môže podstatne sťažiť uplatnenie nárokov dlžníka voči banke, a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

13. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778
v postavení osobitného subjektu tiež namietalo aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu.

14. Žalovaní v 1, 2 a 3 rade prostredníctvom zástupcu, v súvislosti s postúpením pohľadávky uviedli, že
podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky,
ktorá zodpovedá nesplácanému zročnému dlhu (poukázali na to, že právny predchodca žalobcu pred
postúpením pohľadávky úver nezosplatnil, a ani ho neukončil) a súčasne banka je povinná preukázať

zaslanie a doručenie výzvy, a že dlžník je v omeškaní so zaplatením viac ako 90 dní. Pohľadávka
právneho predchodcu žalobcu postupiteľná nebola, lebo pred postúpením pohľadávky na iný subjekt
dlžníka (dlžníkov) na splnenie záväzku nevyzval, čo je podmienkou k platnému postúpeniu pohľadávky
nainýsubjekt.Žalobcatiežvkonanínepreukázal,žebydlžník(dlžníci)bolajnapriekobdržaniupísomnej
výzvy zo strany banky, po jej prevzatí v omeškaní so splnením svojho záväzku aspoň 90 dní. Poukázal

na ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, obsah
ktorej zmenou veriteľa, by sa zmenil.

15. V písomnom podaní zo dňa 8.1.2013 žalobca prostredníctvom zástupcu uviedol, že žalovaní v 1 a
2 rade peňažné prostriedky v celkovej výške 250.000,- Sk čerpali dňa 10.5.2004, ktorý údaj v platobnej

histórii je označený ako „Bezhot. čerpanie úveru“. Z poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške
2.329,38 eur. Úhrady sú v platobnej histórii označené ako „Bezhot. splátka úveru obyv.“ a „Bezhot.
splátka úveru“.

16. V písomnom podaní zo dňa 6.3.2014 žalobca prostredníctvom zástupcu uviedol, že pôvodný veriteľ

od Zmluvy o splátkovom úvere č. 0178162613 neodstúpil, a ani nevyhlásil predčasnú splatnosť úveru.

17.Podanímzodňa13.3.2014(predotvorenímprvéhopojednávania)žalobcaprostredníctvomzástupcu
oznámil, že od žalovaného v 2 a 3 rade si uplatňuje neuhradené a nepremlčané splátky ku dňu podania
žaloby, t. j. 70 nepremlčaných splátok vo výške 7.667,80 eur. Navrhol, aby súd vydal rozsudok, podľa

ktorého žalovanému v 1 rade bude uložená povinnosť zaplatiť mu 11.705,93 eur spolu s úrokom
z omeškania 9% ročne zo sumy 10.866,95 eur od 26.1.2011 do zaplatenia, a žalovaným v 2 a 3
rade povinnosť zaplatiť mu 7.667,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške a z dlžnej sumy,
špecifikovanej v uvedenom podaní s tým, že splnením povinnosti jedným z odporcov zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť ostatných odporcov. Uviedol, že vo zvyšnej časti berie žalobu späť.

18. Podaním zo dňa 19.3.2014 žalobca, prostredníctvom zástupcu predložil výpočet úroku z omeškania
838,98euruplatňovanéhoprotižalovanémuv1rade,zktorejsumyzobralžalobusčastispäťozaplatenie
67,62 eur.

19. Podaním zo dňa 8.10.2014 žalobca prostredníctvom zástupcu uviedol, že predmetná zmluva je
absolútnym obchodom a na posudzovanie otázky premlčania je potrebné, bez ohľadu na spotrebiteľský
charakter zmluvy, použiť úpravu Obchodného zákonníka.20. Podaním zo dňa 3.3.2016 žalobca prostredníctvom zástupcu uviedol, že v konaní predložil
relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky s podacím hárkom, ktoré bez
ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, a súd má

povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení. Pokiaľ ide o ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, podľa jeho
názoru, toto ustanovenie nie je možné spájať s jeho aktívnou legitimáciou, ako postupníka pohľadávky.
Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva, za splnenia ktorých k
porušeniu bankového tajomstva nedochádza. Poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD.,

LLM., publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015. Uviedol, že doručenie písomnej výzvy banky
dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.
Poukázal ďalej na prílohu č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, podľa ktorej žalovaní v 1, 2 a 3
rade ku dňu postúpenia pohľadávky boli v omeškaní po dobu 1353 dní, teda súčet všetkých omeškaní
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Pôvodný
veriteľ by konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v

takom prípade, ak by žalovaným písomnú výzvu nezasielal. Ak by aj pripustil, že uvedené ustanovenie
upravuje podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky na inú osobu, tak z jeho znenia nevyplýva,
že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Predmetné
ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku,

nie len časť, s ktorou je v omeškaní.

21. Podaním zo dňa 12.12.2016 žalobca, prostredníctvom zástupcu poukázal na ustanovenie § 89
ods. 1 veta tretia zákona o bankách, podľa ktorého banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojím
klientom si môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného

predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení
nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť, takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú
zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej
preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, najneskôr pri uzavretí
obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1. V tejto súvislosti poukázal na bod 19.16.

Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého: „klient výslovne súhlasí s tým, že banka je
oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo
súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj
bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo
nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je

oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo preniesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu
výlučne s predchádzajúcim súhlasom banky“. Uviedol, že nakoľko ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o
bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení daného zákona,
pričom zákon predmetnú odchýlku nevylučuje (ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách odchýlnu
úpravu vzájomných vzťahov pritom nevylučuje), zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne

od predmetného zákona. Vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy, zmluvné strany si dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní
omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy.

22. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona, zostávajú zachované.

23. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že procesné úkony súdu aj sporových strán vykonané počas
platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu, sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou
pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu.

24. Podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí
taký dôkaz.

25. § 295 Civilného sporového poriadku predstavuje jedno z ustanovení prelamujúce dispozičný princíp
v civilnom procese s cieľom poskytnúť spotrebiteľovi ochranu jeho práv.26. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1, 2 a 3 rade, oboznámením Zmluvy o
splátkovom úvere č. 0178162613, dohody o ručení, Všeobecných obchodných podmienok, Zmluvy o
postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE a jej prílohy č. 1, Dohody o splátkovom úvere, s oznámením o

postúpení pohľadávok, s pokusom o zmier, s platobnou históriou, s vyjadrením Slovenskej sporiteľne,
a.s., ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, s výpisom z účtu, so žiadosťou o úver, písomných vyjadrení
predložených stranami sporu, resp. vedľajšieho účastníka (do 30.6.2016) alebo osobitného subjektu.

27. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0178162613 zo dňa 10.5.2004 vyplýva, že jej zmluvnými stranami

sú Slovenská sporiteľňa, a.s., ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, ako veriteľ a žalovaní
v 1 a 2 rade, ako dlžníci. Obsahom zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovaným v 1 a 2 rade
úver vo výške 250.000,- Sk, a záväzok žalovaných v 1 a 2 rade úver splatiť pravidelnými mesačnými
splátkami po 3.300,- Sk, vždy k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.6.2004 a s
konečnou splatnosťou úveru dňa 20.4.2014. Účastníci zmluvy si dohodli úrokovú sadzbu 10,10% ročne.
Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 10,70%. Ako účel úveru je uvedené: rekonštrukcia

rodinného domu.

28. Dňa 10.5.2004 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151
653 a žalovaným v 3 rade bola uzavretá Dohoda o ručení, v ktorej sa ako ručiteľ zaviazal, že uhradí
pohľadávku veriteľovi.

29. Z prehľadu transakcií vyplýva, že žalovaní v 1 a 2 rade úver vyčerpali dňa 10.5.2004 v celkovej
výške 250.000,- Sk, ktoré čerpanie peňažných prostriedkov v platobnej histórii je označené ako „Bezhot.
čerpanie úveru“. Z poskytnutého úveru uhradili sumu 2.329,38 eur celkovo (úhrady v platobnej histórii
sú označené ako „Bezhot. splátka úveru obyv.“ a „Bezhot. splátka úveru“). Sumu 2.329,38 eur pôvodný

veriteľ započítal na istinu 2.160,05 eur a na úroky z omeškania 3,36 eur (č. l. 147). Podľa špecifikácie
predloženejžalobcom(č.l.61)istinapredstavujesúčetpoložiek„Bezhot.čerpanieúveru“+„Zaúčtovanie
poplatku s kapitalizáciou“ + „Zaúčtovanie riadnych úrokov s kapitalizáciou“ mínus „Bezhot. splátka úveru
obyv.“ mínus „Bezhot. splátka úveru“.

30. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE zo dňa 4.11.2009 vyplýva, že jej zmluvnými
stranami sú Slovenská sporiteľňa, a.s., ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, ako postupca
a spoločnosť žalobcu, ako postupník. Podľa čl. 1 Zmluvy, jej predmetom je pohľadávka špecifikovaná v
prílohe č. 1. V prílohe č. 1 je uvedený zostatok pohľadávky 8.298,48 eur, istina celkom: 11.705,93 eur,
istina do splatnosti: 10.866,95 eur, istina po splatnosti: 10.866,95 eur, úroky celkom: 838,98 eur, počet

dní omeškania 1353, výška omeškanej splátky: 4.817,25 eur.

31. V podaní označenom ako oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka
zo dňa 20.11.2009, postupca žalovaným v 1, 2 a 3 rade oznámil, že pohľadávku 11.705,93 eur s
príslušenstvom Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE zo dňa 4.11.2009 postúpil žalobcovi.

32. V podaní zo dňa 12.6.2012, označenom ako Pokus o zmier žalobca prostredníctvom zástupcu
žalovaným v 1, 2 a 3 rade oznámil, že pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s. bola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru a dlžná suma predstavuje 13.206,41 eur, vyzval ich na jej zaplatenie do
19.6.2012. Z podania vyplýva, že suma 13.206,41 eur pozostáva z: neuhradený úver 10.866,95 eur,

zmluvný úrok 1.350,48 eur, úrok z omeškania 838,98 eur, náklady inkasného konania 150,- eur.

33. Dňa 8.4.2014 (č. l. 209) a dňa 22.4.2014 (č. l. 241) Slovenská sporiteľňa, a.s., ul. Tomášikova č.
48, Bratislava, IČO: 00 151 653 tunajšiemu súdu oznámila, že z jej strany k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru, vzniknutého zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.5.2004,

nedošlo. Údaj o splatnosti: 20.4.2014 uvedený v prílohe č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok č.
1105/2009/CE zo dňa 4.11.2009, predstavuje konečnú splatnosť úveru dohodnutú v úverovej zmluve.
Počet dní omeškania 1353 uvedený v prílohe č. 1 zodpovedá omeškaniu v trvaní odo dňa splatnosti
najstaršej omeškanej splátky do dňa postúpenej pohľadávky. Uviedla, že súvisiacu dokumentáciu o
predmetnom záväzkovom vzťahu odovzdala žalobcovi.

34. Žalovaný v 1 rade uplatnil námietku premlčania nároku žalobcu. Uviedol, že so žalovanou v
2 rade o poskytnutie úveru žiadali pre účely rekonštrukcie rodinného domu. Na tieto účely aj úver
použili. Zo Všeobecných obchodných podmienok si prečítal len tie časti, ktoré považoval za hlavné,bližšie ich označiť nevedel. Či si prečítal aj bod 19.16. uviesť nevedel. Po prečítaní textu bodu 19.16.
Všeobecných obchodných podmienok, na pojednávaní dňa 20.12.2016 uviedol, že mu (z hľadiska
významu) nerozumel. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 16.12.2010,

podpísal. Dostavil sa za ním pán, prišiel na osobnom motorovom vozidle s D.. O jeho príchode vopred
vedomosť nemal. Prebehlo to tak, že mu predložil k podpisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku, a keď ju podpísal odišiel so slovami, že ak dlh nesplatí, pošle na neho policajtov.
V mene ktorého subjektu koná, mu nevysvetlil. Zdržal sa 5 minút. Text Dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku si prečítal. Porozumel mu tak, že dlh má splatiť v splátkach. Text dohody

bol vopred pripravený, on ho len podpísal. Uvedená osoba mu informácie o premlčaní neposkytla. V
prípade, ak by vedel, že dlh je premlčaný, dohodu by nepodpísal.

35. Žalovaná v 2 rade uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu. V čase uzavretia Zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX bodu 19.16. Všeobecných obchodných podmienok porozumela
tak, že ak by žalovaní neplnili pohľadávku žalobcu, tak by ju mal plniť tretí subjekt.

36. Žalovaný v 3 rade uviedol, že okrem toho, že bol ručiteľom, si na nič viac nepamätá.

37. Zástupca žalovaných v 1, 2 a 3 rade na pojednávaní dňa 20.12.2016, v súvislosti s písomným
vyjadrením zástupcu žalobcu zo dňa 12.12.2016 (došlo dňa 19.12.2016) uviedol, že pri postupovaní

pohľadávky je nutné dodržiavať zákonný postup, ktorý zo strany právneho predchodcu žalobcu nemôže
byť svojvoľne menený. Uviedol, že je bezpredmetné, či žalovaní v 1, 2 a 3 rade mali výhrady k
predformulovanému textu Všeobecných obchodných podmienok, lebo tieto pôvodným veriteľom neboli
pripravené s náležitou odbornou starostlivosťou.

38. Na pojednávaní dňa 20.12.2016 zástupca žalobcu na otázku súdu, či má k dispozícii aj iné listinné
dôkazy okrem tých, ktoré už predložil a sú súčasťou spisu uviedol, že predložil všetky dostupné
relevantné listiny.

39. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a splatiť úroky.

40. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 10.5.2004, tento zákon upravuje
niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

41. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) cit. zák., zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely
nadobudnutiaexistujúcichaleboprojektovanýchnehnuteľností,dodatočnéaleboďalšiestavebnéúpravy

dokončených stavieb a ich údržbu.

42. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 10.5.2004 spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

43.Hodnotenímskutkovéhostavuvecidospelsúdkprávnemuzáveru,žežalobaniejepodanádôvodne,
preto ju zamietol.

44. Dňa 10.5.2004 medzi právnym predchodcom žalobcu, ako veriteľom a žalovanými v 1 a 2 rade, ako
dlžníkmi bola uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0XXXXXXXXX. Obsahom zmluvy bol záväzok
veriteľa poskytnúť žalovaným v 1 a 2 rade úver vo výške 250.000,- Sk, a ich záväzok úver splatiť
pravidelnými mesačnými splátkami po 3.300,- Sk, vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky

dňa 20.6.2004, a s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.4.2014. V zmluve, ako účel poskytnutia úveru
je uvedená rekonštrukcia rodinného domu.45. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Podľa § 23a ods.
1 zák. č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu 10.5.2004, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona

rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 v období účinnom od 1.4.2004
do 31.12.2007 spotrebiteľskú zmluvu definoval tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak
zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

46. Úver na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX bol poskytnutý na účely rekonštrukcie
rodinného domu dlžníkov. Preto sa na poskytnutý úver zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu
10.5.2004 nevzťahuje.

47. Predmetná Zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá dňa 10.5.2004, t. j. za účinnosti novely
Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z. z., ktorým zákonom do nášho právneho poriadku bola prebratá
smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku,
ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice, účelom smernice je

aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých
podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je
potrebné vykladať aj ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, účinné do 31.12.2007. Smernica č.
93/13/EHS síce neurčila zmluvné typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, avšak každá
zmluva upravená zákonom môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak vykazuje znaky určené smernicou.

48. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 10.5.2004 dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

49. Podľa § 52 ods. 3 cit. zák. spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

50.Pôvodnýveriteľbolosobou,ktorápriuzatváraníaplnenípredmetnejzmluvykonalavrámcipredmetu
svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti, t. j. vystupovala v pozícii dodávateľa v zmysle §

52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v čase jej uzavretia. Vzhľadom na to, že žalovaní v 1 a 2 rade (ale
ani žalovaný v 3 rade pri uzavretí Dohody o ručení) pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonali
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a nemohli individuálne ovplyvniť
obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je potrebné ich považovať za
spotrebiteľov v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 10.5.2004. Zmluva

o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX je preto zmluvou spotrebiteľskou. Podľa gramatického výkladu §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007 síce možno dospieť k záveru, že
úprava spotrebiteľských zmlúv, a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa má svoje miesto len
u zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, takýto výklad je však zjednodušený. Pri
výklade tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto úprava je, ako to už

bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, implementáciou smernice Rady č. 93/13/EHS (porovnaj napr.
rozhodnutie Krajského súdu Prešov č. k. 11Co 6/2015, Krajského súdu Trnava č. k. 25Co 500/2014,
Krajského súdu Prešov č. k. 7Co 366/2014).

51. Podľa § 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení platnom ku dňu 4.11.2009, tento zákon upravuje

niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom
na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území
Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov
s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.

52. Podľa § 92 ods. 8 cit. zák., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite, dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnouzmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu, vrátane jeho príslušenstva, to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka, banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

53. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

54. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

55. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník,
ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je navrhovateľom), má aktívnu

vecnú legitimáciu. Účastník, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú
legitimáciu.

56. Podľa dôvodovej správy k zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách: „V ustanoveniach odsekov 1 až 7 sa
upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva. Ide o zjednodušenie zabezpečenia nápravy

majetkovejujmy,ktorávzniklavdôsledkuchýbprivykonávaníplatobnéhoazúčtovaciehostyku.Môžeísť
napríklad o majetkovú ujmu vzniknutú chybným prevodom peňažných prostriedkov na nesprávny účet,
prípadne na správny účet, ale v nesprávnej výške. Ďalej ide o úpravu možnosti, aby banky bez porušenia
bankového tajomstva poskytli svojím právnym zástupcom informácie o tých záväzkoch klientov, ktoré si
klientibánkapobočiekzahraničnýchbánkriadneavčasneplnia,atonaúčelyvymáhaniasplneniatýchto

záväzkov klientov. Umožňuje sa tiež, aby sa banky navzájom informovali o neserióznych klientoch, čo
môže prispieť k predchádzaniu škodám, ktoré by im inak neseriózni klienti, najmä neplatiči dlhov, mohli
spôsobiť. V odseku 7 (v čase uzavretia predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávok odsek 8) sa upravuje
možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou. Zákon tiež upravuje poskytovanie úhrady nákladov banke za to, že v niektorých

zákonom určených prípadoch podá oprávneným osobám a orgánom správu o svojom klientovi...“.

57. Podľa uvedenej dôvodovej správy hlavným účelom § 92 zák. č. 483/2001 Z. z. bolo teda nielen
prelomenie bankového tajomstva, ale aj úprava možnosti použiť inštitút postúpenia pohľadávky banky
zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Na postúpenie pohľadávky

postupcom, ktorým je banka sa preto okrem všeobecnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 524
Občianskeho zákonníka vzťahuje aj špeciálna právna úprava, ktorú predstavuje zákon o bankách.
Ustanovenie§92ods.8zák.č.483/2001Z.z.,totižcharakterizujúnasledovnéaspekty:1/postupiteľnosť
bankovej pohľadávky, 2/ predchádzajúca písomná výzva klientovi, 3/ omeškanie klienta viac ako 90
kalendárnych dní, 4/ postúpenie sa týka časti peňažného záväzku v omeškaní, 5/ postupiteľnosť aj tretej

osobe, 6/ nevyžaduje sa súhlas klienta.

58.Dňa4.11.2009medziSlovenskousporiteľňou,a.s.,ul.Tomášikovač.48,Bratislava,IČO:00151653,
ako postupcom a žalobcom bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE. Slovenská
sporiteľňa, a.s. pritom má štatút banky a pri uzavretí uvedenej zmluvy bola povinná dodržiavať zákon

o bankách.

59. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE vyplýva, že zostatok pohľadávky
právneho predchodcu žalobcu ku dňu postúpenia je 11.705,93 eur s tým, že výška omeškanej splátky
je 4.817,25 eur, počet dní omeškania 1353. Ako istina celkom je uvedená suma 10.866,95 eur.

60. Dňa 20.11.2009 pôvodný veriteľ žalovaným v 1 a 2 rade písomne oznámil, že na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE pohľadávku vo výške 11.705,93 eur, postúpil žalobcovi.61. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 6.3.2014 vyplýva, že k odstúpeniu od zmluvy, resp. k
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru pôvodným veriteľom nedošlo.

62. Z bodu 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že
banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej
odstúpiť.

63. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba

tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu (porovnaj aj dôvodovú správu). Pokiaľ teda
Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila zmluvou zo dňa 4.11.2009 žalobcovi pohľadávku z úveru v celom
rozsahu, postupovala v rozpore s uvedeným ustanovením. Totiž, ak ku dňu postúpenia pohľadávky
nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti, k odstúpeniu od zmluvy,
neuplynula doba konečnej splatnosti úveru) nebola oprávnená, ako postupca postúpiť v celosti svoju
pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho, inému subjektu (žalobcovi). Slovenská sporiteľňa, a.s. ako

banka mohla postúpiť iba svoju splatnú pohľadávku (časť záväzku po jeho splatnosti) a za súčasného
splnenia písomnej výzvy, a po uplynutí zákonom stanovenej doby omeškania. Spôsobilým predmetom
postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. teda môže byť iba pohľadávka alebo jej časť,
ktoré sú už: 1/ splatnými („dospelé“ splátky), 2/ a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po
tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady

sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia však byť splnené už v
čase postúpenia pohľadávky (porovnaj aj rozhodnutie Krajského súdu Prešov č. k. 6Co 119/2013, 4Co
145/2014, Krajského súdu Bratislava č. k. 6Co 203/2015, 6Co 58/2016, Krajského súdu Trenčín č.
k. 5Co 273/2014). Z prvej vety § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. jednoznačne vyplýva, že banka
môže postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto (treba rozumieť záväzku v omeškaní) peňažnému

záväzku.

64. Žalobca predmetom konania proti žalovanému v 1 rade urobil nárok o zaplatenie sumy 11.705,93
eur a proti žalovanému v 2 a 3 rade o zaplatenie sumy 7.667,80 eur (70 splátok) s príslušenstvom. Ku
dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE zo dňa 4.11.2009 bola splatnou časť

pohľadávky právneho predchodcu žalobcu, a to „dospelé“ splátky vo výške 4.817,25 eur. Z výpisu z
účtu (č. l. 212 p. v.) vyplýva, že žalovaní poslednú splátku uhradili dňa 26.1.2006. So zaplatením sumy
4.817,25 eur, pred postúpením pohľadávky preto boli v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní. Slovenská sporiteľňa, a.s. tunajšiemu súdu písomne oznámila, že spisovú dokumentáciu súvisiacu
s predmetným úverom odovzdala žalobcovi. Žalobca okrem listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu,

ďalšie k dispozícii nemal. Medzi ním predloženými dokladmi sa výzva banky o zaplatenie 4.817,25 eur
adresovaná žalovaným, a ktorá by zodpovedala výzve, akú vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č.
483/2001 Z. z., nenachádzala. Ako to už bolo uvedené, žalobca si proti žalovanému v 1 rade uplatnil
nárok o zaplatenie sumy 11.705,93 eur s príslušenstvom, z ktorej istina (neuhradený úver, poplatok za
správu účtu, zmluvné úroky) predstavuje 10.866,95 eur. Suma 10.866,95 eur pozostáva i zo 70 splátok

splatnýchod21.7.2008(č.l.149-čiastočnéspäťvzatiežaloby)do20.4.2014-termín konečnejsplatnosti
úveru, čo je celkovo suma 7.667,80 eur (109,54 eur krát 70). V tejto sume sú teda zahrnuté aj „dospelé“
splátky za obdobie od 21.7.2008 do 4.11.2009 (dátum uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok), a
ktoré sú súčasťou sumy 4.817,25 eur. Počet mesiacov za obdobie od 21.7.2008 do 4.11.2009 je 15, čo
pri výške mesačnej splátky 109,54 eur predstavuje 1.643,10 eur. V prípade sumy 4.817,25 eur, ktorá je

súčasťou sumy 10.866,95 eur Slovenská sporiteľňa, a.s., ako postupca síce žalobcovi postúpila splatnú
pohľadávku voči žalovanému v 1 rade, u ktorej však nebola dodržaná písomná forma výzvy klientovi
(žalovanému v 1 rade), resp. žalobca ju nepreukázal. Preto, pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky vo
výške 4.817,25 eur, Zmluva o postúpení pohľadávok je v tejto časti pre rozpor so zákonom o bankách (§
92 ods. 8) podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatná. Ako to už bolo uvedené, žalobca predmetom

konania proti žalovanému v 1 rade urobil nárok o zaplatenie sumy 6.049,70 eur (10.866,95 eur mínus
4.817,25 eur) s tým, že ide o splátky splatné od 4.11.2009 do 20.4.2014 (t. j. za 55 mesiacov, čomu
ale zodpovedá suma 6.024,70 eur: 109,54 eur krát 55), ktorá suma ku dňu postúpenia pohľadávky
(4.11.2009) bola však bankou nezosplatnenou časťou úveru. Banka v tejto časti (u sumy 6.024,70 eur
(nie u 6.049,70 eur), t. j. u 55 splátok) previedla na žalobcu viac práv, než mala (porovnaj rozhodnutie

Krajského súdu Bratislava č. k. 6Co 203/2015). Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE, ktorou
banka previedla na žalobcu pohľadávku voči žalovanému v 1 rade, je neplatná aj v druhej časti, a teda
v celosti neplatným právnym úkonom. Ako to už bolo uvedené, žalobca si proti žalovaným v 2 a 3
rade uplatnil nárok o zaplatenie sumy 7.667,80 eur s príslušenstvom, ktorá pozostáva zo 70 splátoksplatnýchod21.7.2008(č.l.149-čiastočnéspäťvzatiežaloby)do20.4.2014-termín konečnejsplatnosti
úveru, čo je celkovo suma 7.667,80 eur (109,54 eur krát 70). V tejto sume, ako to už bolo uvedené
vo vzťahu k žalovanému v 1 rade, sú teda zahrnuté aj „dospelé“ splátky za obdobie od 21.7.2008 do

4.11.2009 (dátum uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok), a ktoré sú súčasťou sumy 4.817,25 eur.
Počet mesiacov za obdobie od 21.7.2008 do 4.11.2009 je 15, čo pri výške mesačnej splátky 109,54
eur predstavuje 1.643,10 eur. V prípade sumy 1.643,10 eur (ktorá je súčasťou sumy 7.667,80 eur,
uplatňovanej žalobcom proti žalovaným v 2 a 3 rade) Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca síce
žalobcovi postúpila splatnú pohľadávku, u ktorej však písomná forma výzvy klientom (žalovaným v 2

a 3 rade) dodržaná nebola, resp. žalobca ju nepreukázal. Preto, pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky
vo výške 1.643,10 eur, Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE je v tejto časti pre rozpor so
zákonom o bankách (§ 92 ods. 8) podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatná. Ako to už bolo uvedené,
žalobca predmetom konania proti žalovaným v 2 a 3 rade urobil aj nárok o zaplatenie sumy 6.024,70 eur
(7.667,80 eur mínus 1.643,10 eur) s tým, že ide o splátky splatné od 4.11.2009 do 20.4.2014 (t. j. za 55
mesiacov: 109,54 eur krát 55), ktorá suma ku dňu postúpenia pohľadávky (4.11.2009) bola však bankou

nezosplatnenou časťou úveru. Banka v tejto časti (u sumy 6.024,70 eur) previedla na žalobcu viac práv,
než mala (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Bratislava č. k. 6Co 203/2015). Zmluva o postúpení
pohľadávok č. 1105/2009/CE, ktorou banka previedla na žalobcu pohľadávku voči žalovaným v 2 a 3
rade, je neplatná aj v druhej časti, a teda v celosti neplatným právnym úkonom.

65. Žalobca v písomných podaniach, predložených prostredníctvom zástupcu uviedol, že nakoľko
žalovaní v 1, 2 a 3 rade boli v omeškaní s plnením peňažného dlhu po dobu dlhšiu ako jeden rok, založila
sa výnimka zo splnenia podmienok, ktoré vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách.

66. Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozsudku, z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách

vyplývajú určité podmienky, pre naplnenie predpokladov na platné postúpenie pohľadávky z banky na
iný subjekt. Týmito podmienkami sú: a) zaslanie výzvy a b) preukázanie dĺžky omeškania
po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.

67. Prvá veta ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vlastne hovorí, že pokiaľ banka písomne vyzve

klienta (dlžníka) na úhradu omeškaného peňažného záväzku a klient je napriek tomu v omeškaní so
splnením tohto peňažného dlhu (t.j. na ktorého úhradu bol zo strany banky písomne vyzvaný) po dobu
viac ako 90 dní, potom môže banka túto časť omeškaného, nesplácaného peňažného záväzku klienta
písomne postúpiť inému subjektu, t. j. i nebankovému bez toho, aby na to potrebovala jeho (dlžníka)
súhlas.

68. Podľa znenia druhej vety ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, banka nemôže postúpiť
omeškaný peňažný záväzok klienta (dlžníka) inému subjektu bez súhlasu klienta, pokiaľ klient svoj
peňažný záväzok, s ktorým bol v omeškaní a na úhradu ktorého bol vyzvaný, uhradil skôr než sa
naplnil aj druhý predpoklad pre platné postúpenie tohto peňažného záväzku, ktorým predpokladom je

uplynutie lehoty 90 dní. Inak povedané, pokiaľ je klient (dlžník) zo strany banky vyzvaný na úhradu
omeškaného peňažného záväzku, stále môže tento svoj záväzok banke splniť, pokiaľ nebude splnený
aj druhý predpoklad na platné postúpenie pohľadávky, ktorým je vyššie uvedená doba omeškania. Súd
poukazuje na to, že doba omeškania po dobu 90 dní je naviazaná na výzvu, keďže v zákone sa priamo
uvádza: „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní“, čo znamená, že klient musí byť i vyzvaný a napriek tomu,
že na základe tejto výzvy vie o svojom peňažnom záväzku, s jeho úhradou je v omeškaní po dobu dlhšiu
ako 90 dní.

69. Podľa tretej vety ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, banka môže postúpiť peňažný záväzok

svojho klienta (dlžníka) na iný subjekt (i nebankový) aj vtedy, keď dlžník (klient) síce uhradil banke ešte
pred postúpením pohľadávky omeškaný záväzok, na úhradu ktorého bol vyzvaný, avšak súčet všetkých
omeškaní klienta (t. j. omeškaní po tom, čo bol klient vyzvaný) so splnením čo len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok.

70. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné vykladať v logickej nadväznosti jednotlivých
viet v tomto ustanovení. Splnenie podmienok ohľadom zaslania výzvy a preukázania dĺžky omeškania
je vždy nevyhnutné pre to, aby bolo možné úkon postúpenia pohľadávky hodnotiť, ako úkon platný.71.Tretiaveta,t.j.vetazabodkočiarkouvustanovení§92ods.8zákonaobankáchvýnimkuzpovinnosti
banky splniť podmienky v zmysle prvej vety tohto ustanovenia nezakladá.

72. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

73. Citované ustanovenie zákona, okrem iného, zakazuje postúpiť také pohľadávky, ktorých obsah by

sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu, pohľadávky banky voči svojím klientom treba považovať
za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené
špecifické povinnosti a požiadavky uložené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zák. č. 483/2001 Z.
z., ako aj obsiahle bankové tajomstvo. Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s
klientom,alepriamozozákona.Postúpenímpohľadávkyzbankynainúosobu,ktorátýmtopožiadavkám
nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom (postupníkom)

a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom (postupcom - bankou) a dlžníkom. Preto treba
principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu
pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť
o záležitostiach dlžníka (porovnaj rozhodnutie Okresného súdu Galanta č. k. 15C 33/2014). Vzhľadom
na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. dovoľuje banke postúpiť

jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých - už uvedených podmienok, splnenie ktorých však v
konaní nebolo preukázané. Postúpenie pohľadávky tak bolo v rozpore aj s ustanovením § 525 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Účelom uvedeného ustanovenia totiž, okrem iného, je aj ochrana dlžníka pred
tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v citovanom ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa,
voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr.

kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a
postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné,
ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch podľa § 525 Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie
postupcu v zmysle § 526 nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi
bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania platnosti zmluvy o postúpení.

74. Súd pri rozhodovaní vo veci zohľadnil ustanovenie špeciálnej právnej úpravy a dospel k záveru, že
žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom v konaní. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského
súdu Trenčín v obdobnej veci č. k. 4Co 854/2015 zo dňa 12.5.2016, č. k. 5Co 460/2015, Krajského súdu
Košice č. k. 11Co 898/2014, Krajského súdu Prešov č. k. 9Co 175/2015, Krajského súdu Trnava č. k.

24Co 79/2015, Krajského súdu Žilina č. k. 5Co 103/2016, Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 13Co
204/2016.

75. V podaní zo dňa 12.12.2016 žalobca, prostredníctvom zástupcu poukázal na ustanovenie § 89
ods. 1 veta tretia zákona o bankách, podľa ktorého banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojím

klientom si môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného
predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení
nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť, takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú
zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej
preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, najneskôr pri uzavretí

obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1. V tejto súvislosti poukázal na bod 19.16.
Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého: „klient výslovne súhlasí s tým, že banka je
oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo
súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj
bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo

nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je
oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo preniesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu
výlučne s predchádzajúcim súhlasom banky“.

76. Podľa § 53 ods. 3 písm. b/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 10.5.2004, za

neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa.77. Podľa § 53 ods. 4 cit. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

78.Neprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluvezákonupravujedemonštratívne,platívšak
generálny princíp, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 10.5.2004).

79. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

80. Citované ustanovenie upravuje právne skutočnosti, na základe ktorých vznikajú záväzky.

81. V prejednávanej veci Zmluvou o splátkovom úvere č. 0178162613 bol založený spotrebiteľský
právny vzťah, ktorý sa spravuje všeobecnou úpravou spotrebiteľských zmlúv (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu 10.5.2004).

82. Prípadné nároky žalovaných proti žalobcovi by mohli vzniknúť ako nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia, a to za situácie, ak by plnili žalobcovi viac, než by plniť mali, prípadne aj nárok na náhradu
škody, ak by žalobca porušil zákonom uloženú právnu povinnosť, v príčinnej súvislosti s ktorou by im
vznikla škoda.

83. Pri takejto prípadnej pohľadávke žalovaného proti žalobcovi by išlo o záväzkový právny vzťah z

bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody. V bode 19.16. Všeobecných obchodných podmienok
sa zmluvné strany dohodli na postúpení na tretiu osobu akýchkoľvek svojich pohľadávok a to bez ohľadu
na právny vzťah, z ktorého vyplývajú (t. j. nielen z uzavretej zmluvy, ale aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia, resp. z iných skutočností uvedených v zákone). To znamená, že dojednanie
v bode 19.16. Všeobecných obchodných podmienok o postúpení pohľadávky, môže dopadať na právny

vzťah z bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody.

84. Ak dojednanie v bode 19.16. Všeobecných obchodných podmienok o postúpení pohľadávky vylučuje
možnosť dlžníka postúpiť svoje pohľadávky voči banke bez ohľadu na právny vzťah na tretiu osobu, bez
súhlasu banky a na druhej strane si banka vymedzuje oprávnenie postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku

na tretiu osobu aj bez súhlasu dlžníka, ide o hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach,
ktorý môže podstatne sťažiť uplatnenie nárokov dlžníka (klienta) voči banke. Je zjavné, že práva
dodávateľaaspotrebiteľapripostúpenípohľadávokniesúrovnaké,resp.vovzťahukúčastníkomzmluvy
(Zmluvy o splátkovom úvere č. 0178162613 - dlžníkom i Dohody o ručení ručiteľovi), nie sú vyvážené.
Dodávateľ (pôvodný veriteľ) pri tomto dojednaní nedodržal zásadu čestnosti, lebo sebe priznal viac

práv pri postúpení pohľadávky ako spotrebiteľovi - žalovaným, a to bez akejkoľvek relevancie. Nie je
totiž zrejmé, prečo by mal mať dodávateľ právo postúpiť svoju pohľadávku voči spotrebiteľovi na tretie
osoby bez všetkého, a prečo by takéto právo mal mať spotrebiteľ len po predchádzajúcom písomnom
súhlase dodávateľa (resp. nie sú stanovené žiadne podmienky, podľa ktorých by veriteľ mohol súhlas
s postúpením odoprieť). Tu je zjavná nerovnováha práv účastníkov Zmluvy o splátkovom úvere č.

0178162613 a Dohody o ručení (súčasť zmluvy i dohody boli Všeobecné obchodné podmienky, vrátane
bodu 19.16.). V podstate týmto spôsobom dodávateľ diskriminuje spotrebiteľa, ako slabšieho účastníka,
ukracuje na jeho právach a to mať rovnaké právo na postúpenie pohľadávky, ktorá mu potencionálne
proti veriteľovi môže vzniknúť. Táto podmienka, ako to už bolo uvedené, je spôsobilá obmedziť alebo
neúmerne sťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva.

85. Uvedená zmluvná podmienka je pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1, § 39 Občianskeho
zákonníka) neplatná, lebo porušuje práva spotrebiteľa (žalovaných). Takáto (neplatná) zmluvná
podmienka, obsiahnutá v predmetnej Zmluve o splátkovom úvere č. 0178162613 a v Dohode o ručení,
resp. v ich neoddeliteľnej súčasti (Všeobecných obchodných podmienkach) následne tiež vyúsťuje do

absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE zo dňa 4.11.2009. Neplatnosť
vyplýva z nerovnováhy zmluvou (jej neoddeliteľnej súčasti) dohodnutej podmienky v bode 19.16. Pokiaľ
by takéto právo aké vyplývalo pre banku, prislúchalo i žalovaným, skutková situácia by bola v takomprípade vyhodnotená iným spôsobom (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
k. 4Cdo 277/2012).

86. S poukazom na vyššie uvedené, pri posudzovaní uplatneného nároku nie je možné aplikovať
ustanovenie § 89 ods. 1 veta tretia zákona o bankách.

87. Súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu, preto už dôvodnosť
uplatnenej námietky premlčania, a ani neprijateľnosť ďalších zmluvných podmienok, neposudzoval.

V súvislosti s podnetom Združenia HOOS, ako vedľajšieho účastníka do 30.6.2016 súd udáva, že
po 1.7.2016 spotrebiteľ už nemôže žalovať o neprijateľnosť zmluvnej podmienky, lebo je abstraktná
kontrola zmluvných podmienok.

88. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

89. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

90. Ako to už bolo uvedené, nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona.

91.Onárokunanáhradutrovkonaniasarozhodujepodľazásadonáhradetrovkonaniaaichuplatnením

súd dospeje k pomeru vyjadrenému percentom alebo zlomkom, pričom konkrétnu výšku trov konania
Civilný sporový poriadok ponecháva na rozhodnutie súdneho úradníka.

92. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo.

93. Porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo, úspešní v
konaní boli žalovaní v 1, 2 a 3 rade.

94. Ako to už bolo uvedené, do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaných v 2 a 3 rade (u

žalovaného v 1 rade z konania vystúpilo) vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778. Uvedené združenie je spotrebiteľské a po 1.7.2016
nespĺňa hmotnoprávnu podmienku intervencie. S poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 Civilného
sporového poriadku je však potrebné pripísať účinky jeho úkonom, realizovaným do 30.6.2016.

95. Vychádzajúc z výkladu Ústavy Slovenskej republiky a zákona o ochrane spotrebiteľa o tom, že
súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom (do 30.6.2016) bola aj účasť vedľajšieho účastníka,
je opodstatnený záver, že združenie spotrebiteľov, keď uplatní právo na súdnu ochranu, má právo aj
na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Nepriznanie trov
uvedenému vedľajšiemu účastníkovi (do 30.6.2016), by znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní v

konaní. Pokiaľ bolo prípustné, aby bol právne zastúpený samotný žalobca, mohol si aj vedľajší účastník
na strane žalovaných v 2 a 3 rade, vychádzajúc z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. (v znení platnom do
30.6.2016) zvoliť zástupcu, a ktorému pri splnení zákonných predpokladov rovnako prislúchalo právo
na náhradu trov právneho zastúpenia. Trovy konania uplatnené uvedeným združením ako vedľajším
účastníkom (do 30.6.2016) boli vynaložené účelne. Predkladal písomné vyjadrenia, namietal aktívnu

legitimáciu žalobcu. V tom čase žalovaní nemali zabezpečenú identickú právnu pomoc tým istým
advokátom.

96. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 301/2012-340 zo dňa 8.11.2016 pribral do konania ako
osobitnýsubjektnastranežalovanýchv1,2a3rade:Združenie naochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,

Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778.

97. Z čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo na právnu pomoc v
konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a toza podmienok ustanovených zákonom. Ústava Slovenskej republiky predstavuje základný štátoprávny
dokument. Právnu pomoc pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy vykonávajú
advokáti. Uvedené orgány sú povinné prijať a akceptovať zastupovanie osôb pred nimi, pokiaľ je

splnená náležitosť splnomocnenia. Orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú
zodpovedajúcu povinnosť stranám, subjektom konania nebrániť, aby v konaní pred nimi využívali právnu
pomoc (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.ÚS 78/2003 z 9.9.2004). Právo na právnu
pomoc sa priznáva „za podmienok ustanovených zákonom“, ktoré slovné spojenie implikuje viacero
možných variant pri jeho interpretácii. Jednou z nich, podľa názoru súdu je, že pokiaľ zákon výslovne

ustanovuje,žestranasporumôžemaťprávnehozástupcu,takvovzťahukzdruženiunaochranuobčana
spotrebiteľa HOOS, ako osobitného subjektu podľa § 95 Civilného sporového poriadku, to znamená, že
ak osobitný subjekt je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať strana (§ 95 ods. 2),
potommáprávobyťzastúpenýadvokátomvprípadoch,vktorých právnupomocpotrebuje.Vsúčasnosti
neexistuje žiadny právny podklad, ktorý by oprávňoval vylúčiť osobitný subjekt z realizácie ústavou
garantovaného základného práva na právnu pomoc.

98. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

99. Žalovaní v 1, 2 a 3 rade dňa 24.8.2016 (došlo dňa 7.9.2016) oznámili, že súhlasia s pribratím

do konania, ako osobitného subjektu vyššie uvedeného združenia (a o jeho pribratí do konania súd
rozhodol uznesením zo dňa 8.11.2016). V tom čase však už žalovaným v 1, 2 a 3 rade od 21.7.2016
bola poskytnutá právna pomoc zo strany JUDr. Andreja Cifru, advokáta, a ktorým sa nechal zastúpiť aj
osobitný subjekt. Trovy konania, uplatnené osobitným subjektom (i keď má právo na poskytnutie právnej
pomoci advokátom), nemožno považovať za účelne vynaložené, lebo sú vynaložené za identickú právnu

službu poskytnutú zároveň strane sporu (žalovaným) a i jemu (osobitnému subjektu). Osobitnému
subjektu sa jej tak dostávalo za situácie, kedy žalovaní už mali identickú právnu pomoc zabezpečenú
prostredníctvom ich zástupcu JUDr. Andreja Cifru. V konaní, keď na strane strany sporu (žalovaných)
vystupuje osobitný subjekt a strana (žalovaní) i osobitný subjekt využívajú platenú právnu pomoc
advokáta s identickým obsahom, sú trovy konania účelne vynaložené len na strane toho, komu právna

pomoc v konaní bola poskytnutá skôr. Skorším poskytnutím právnej pomoci treba rozumieť skoršie
udelenie plnomocenstva v konaní. Súd preto priznal žalovaným v 1, 2 a 3 rade proti žalobcovi právo na
náhradutrovkonaniavrozsahu100%aosobitnémusubjektu,vystupujúcemunaichstraneichnepriznal.

l00. Aj keď má strana sporu právo na náhradu trov konania, súd jej nemusí priznať (celkom alebo sčasti)

náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

101. Na strane žalobcu, ako obchodnej spoločnosti súd nevidel dôvody, pre ktoré by mal aplikovať
moderačné právo a žalovaným v 1, 2 a 3 rade náhradu trov konania nepriznať.

102. V priebehu konania (č. l. 190 p. v.) žalobca žalobu zobral proti žalovanému v 1 rade sčasti
späť o zaplatenie sumy 67,62 eur, a proti žalovaným v 2 a 3 rade o zaplatenie sumy 4.038,13 eur
s príslušenstvom (č. l. 149 p. v.). Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd konanie v
uvedených častiach zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.