Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. apríl 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10C/645/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415206867
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8415206867.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ N. o zaplatenie
3.585,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 490,- eur, v časti o zaplatenie 6,99 % p. a. úroku za úver zo sumy
100,- eur od 10. 9. 2015 do 30. 9. 2015, 6,99 % p. a. úroku za úver zo sumy 200,- eur od 1. 10. 2015

do 2. 12. 2015, 6,99 % p. a. úroku za úver zo sumy 300,- eur od 3. 12. 2015 do 18. 2. 2016, 6,99 % p.
a. úroku za úver zo sumy 450,- eur od 19. 2. 2016 do 23. 2. 2016, 6,99 % p. a. úroku za úver zo sumy
490,- eur od 24. 2. 2016 do zaplatenia a v časti o zaplatenie 5,00 % p. a. úroku z omeškania zo sumy
100,- eur od 10. 9. 2015 do 30. 9. 2015, 5,00 % p. a. úroku z omeškania zo sumy 200,- eur od 1. 10.
2015 do 2. 12. 2015, 5,00 % p. a. úroku z omeškania zo sumy 300,- eur od 3. 12. 2015 do 18. 2. 2016,
5,00 % p. a. úroku z omeškania zo sumy 450,- eur od 19. 2. 2016 do 23. 2. 2016, 5,00 % p. a. úroku z
omeškania zo sumy 490,- eur od 24. 2. 2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n íspoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 531,71 eur
a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.542,71 eur od 11. 11. 2014 do 25. 11. 2014, úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.506,71 eur od 26. 11. 2014 do 30. 1. 2015, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.406,71 eur od 31. 1. 2015 do 13. 3. 2015, úrok z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 1.306,71 eur od 14. 3. 2015 do 2. 6. 2015, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo

sumy 1.121,71 eur od 3. 6. 2015 do 23. 6. 2015, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.021,71
eur od 24. 6. 2015 do 9. 9. 2015, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 921,71 eur od 10. 9.
2015 do 30. 9. 2015, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 821,71 eur od 1. 10. 2015 do 2. 12.
2015, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 721,71 eur od 3. 12. 2015 do 18. 2. 2016, úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 571,71 eur od 19. 2. 2016 do 23. 2. 2016 a úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 531,71 eur od 24. 2. 2016 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 100,-
eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 28. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku

a ďalšie splátky vždy do 28. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým,
že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

V. Žalobcovi sa v r a c i a súdny poplatok za žalobu vo výške 22,80 eur, a to prostredníctvom
Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975
99 Banská Bystrica. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14. 9. 2015 domáhal, aby súd uložil žalovaným
povinnosť spoločne a nerozdielne mu zaplatiť sumu 3.585,98 eur, spolu s úrokom vo výške 6,99 % ročne

zo sumy 2.934,81 eur od 1. 9. 2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
3.387,62 eur od 1. 9. 2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX 8 05 bola
so žalovanými v 1. a 2. rade uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
1. 10. 2007, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným mimoriadny medziúver vo výške 3.319,39 eur

s tým, že títo sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške
6,99 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 19,35 eur a do nasporenia 40 % cieľovej
sumy sa zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 16,60 eur.
Po pridelení cieľovej sumy sa podľa tvrdenia žalobcu žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane
úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 eur. V žalobe tvrdil, že

žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať, preto listom
zo dňa 14. 10. 2014 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných aby v 7 dňovej lehote
vrátili zostatok úveru, čo žalovaní neurobili. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe dlžná suma ku dňu
odstúpenia od zmluvy bola vo výške 3.806,82 eur a pozostávala z istiny 3.219,81 eur, z nezaplatených
úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia od zmluvy v celkovej výške 587,01 eur. V

žalobe žalobca poukazoval na čl. VII bod 5 a 6 úverovej zmluvy v zmysle ktorých odstúpením od zmluvy
nezaniká záväzok dlžníka a ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva a nezaniká ani
právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky, preto je istina
naďalej úročená dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,99 % ročne. Podľa vyčíslenia žalobcu v žalobe
je výška jeho pohľadávky ku dňu 31. 8. 2015 v sume 3.585,98 eur a táto pozostáva z istiny vo výške

2.934,81 eur, nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu účinnosti odstúpenia
od zmluvy vo výške 452,81 eur, 6,99 % ročného úroku za úver od 11. 11. 2014 do 31. 8. 2015 vo výške
108,94 eur a 5 % ročného úroku z omeškania od 11. 11. 2014 do 31. 8. 2015 vo výške 89,42 eur.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil fotokópiu

zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 1. 10. 2007, Všeobecné podmienky pre
zmluvy o stavebnom sporení, odstúpenie od zmluvy zo dňa 14. 10. 2014 s doručenkami a výpis z účtu
odstúpeného medziúveru.

4. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe písomne vyjadril tak, že so žalovanou v 2. rade ktorá je jeho bývalou

manželkou sa dohodli, že úver v plnej výške splatí on, nakoľko finančné prostriedky zo stavebného
sporenia boli použité na opravu rodinného domu jeho rodičov v ktorom po svadbe spolu bývali, pričom
po rozvode v roku 2008 sa manželka spolu so synmi z tohto rodinného domu odsťahovala. Vzhľadom
na uvedenú ústnu dohodu a účel použitia úveru by mal všetky finančné prostriedky zo stavebného úveru
zaplatiť žalobcovi on.

5. Žalovaná v 2. rade sa k žalobe písomne vyjadrila tak, že so žalovaným v 1. rade ktorý je jej bývalým
manželom sa dohodli, že úver v plnej výške splatí on, nakoľko finančné prostriedky zo stavebného
sporenia boli použité na opravu rodinného domu jeho rodičov v ktorom po svadbe spolu bývali, pričom
po rozvode v roku 2008 sa ona spolu s deťmi z tohto rodinného domu odsťahovala a ostal tam bývať

žalovaný v 1. rade so svojimi rodičmi. Vzhľadom na uvedenú ústnu dohodu a účel použitia úveru
podľa žalovanej v 2. rade neexistuje dôvod na to, aby finančné prostriedky zo stavebného úveru platila
žalobcovi ona a v zmysle ústnej dohody nech tieto zaplatí žalovaný v 1. rade.

6. Na uvedené reagoval žalobca písomne dňa 28. 9. 2016 tak, že zmluvu s ním žalovaní uzavreli

ako manželia v pozícii solidárnych dlžníkov, preto podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka má
právo požadovať od nich splnenie celého dlhu spoločne a nerozdielne, nakoľko rozvodom manželstva
a následnou údajnou ústnou dohodou medzi žalovanými ako bývalými manželmi sa právny vzťah vo
vzťahu k tretím osobám nemení, na pasívnu solidaritu žalovaných to nemá žiaden vplyv, preto stále trvá
povinnosťžalovanýchplniťdlhvočižalobcovispoločneanerozdielne,pretožalobajeplneopodstatnená.Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 5.
2008 sp. zn. 2Cdo 113/2007.

7. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa
počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po
uvedenej zmene právnej úpravy žalovaných ako spotrebiteľov písomne poučil o možnosti zastúpenia a

o ich procesných právach a povinnostiach.

8.Naprejednaniesporusúdnariadilpojednávanienaktorésanapriekriadnemuavčasnémupredvolaniu
žalobca nedostavil. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o jeho odročenie nežiadal. V súlade s
ust. § 180 CSP preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu, nakoľko nebol
daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

9. Pred začatím pojednávania žalobca písomným podaním zo dňa 26. 4. 2017 súdu oznámil, že v časti
o zaplatenie sumy 490,- eur, v časti o zaplatenie 6,99 % p. a. úroku za úver zo sumy 100,- eur od 10. 9.
2015 do 30. 9. 2015, 6,99 % p. a. úroku za úver zo sumy 200,- eur od 1. 10. 2015 do 2. 12. 2015, 6,99
% p. a. úroku za úver zo sumy 300,- eur od 3. 12. 2015 do 18. 2. 2016, 6,99 % p. a. úroku za úver zo
sumy 450,- eur od 19. 2. 2016 do 23. 2. 2016, 6,99 % p. a. úroku za úver zo sumy 490,- eur od 24. 2.

2016 do zaplatenia a v časti o zaplatenie 5,00 % p. a. úroku z omeškania zo sumy 100,- eur od 10. 9.
2015 do 30. 9. 2015, 5,00 % p. a. úroku z omeškania zo sumy 200,- eur od 1. 10. 2015 do 2. 12. 2015,
5,00 % p. a. úroku z omeškania zo sumy 300,- eur od 3. 12. 2015 do 18. 2. 2016, 5,00 % p. a. úroku z
omeškania zo sumy 450,- eur od 19. 2. 2016 do 23. 2. 2016, 5,00 % p. a. úroku z omeškania zo sumy
490,- eur od 24. 2. 2016 do zaplatenia berie svoju žalobu späť. Odôvodnil to tým, že nárok uplatnený

žalobou bol po podaní žaloby čiastočne splnený úhradou sumy 100,- eur dňa 9. 9. 2015, sumy 100,-
eur dňa 30. 9. 2015, sumy 100,- eur dňa 2. 12. 2015, sumy 150,- eur dňa 18. 2. 2016 a sumy 40,- eur
dňa 23. 2. 2016. Žalobca žiadal, aby súd rozsudkom žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť mu sumu 3.095,98 eur, 6,99 % p. a. úrok za úver zo sumy 2.934,81 eur od 1. 9. 2015 do 9. 9.
2015, 6,99 % p. a. úrok za úver zo sumy 2.834,81 eur od 10. 9. 2015 do 30. 9. 2015, 6,99 % p. a. úrok

za úver zo sumy 2.734,81 eur od 1. 10. 2015 do 2. 12. 2015, 6,99 % p. a. úrok za úver zo sumy 2.634,81
eur od 3. 12. 2015 do 18. 2. 2016, 6,99 % p. a. úrok za úver zo sumy 2.484,81 eur od 19. 2. 2016 do
23. 2. 2016, 6,99 % p.a. úrok za úver zo sumy 2.444,81 eur od 24. 2. 2016 do zaplatenia, 5,00 % p. a.
úrok z omeškania zo sumy 3.387,62 eur od 1. 9. 2015 do 9. 9. 2015, 5,00 % p. a. úrok z omeškania zo
sumy 3.287,62 eur od 10. 9. 2015 do 30. 9. 2015, 5,00 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 3.187,62 eur

od 1. 10. 2015 do 2. 12. 2015, 5,00 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 3.087,62 eur od 3. 12. 2015 do
18. 2. 2016, 5,00 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 2.937,62 eur od 19. 2. 2016 do 23. 2. 2016, 5 %
p.a. úrok z omeškania zo sumy 2.897,62 eur od 24. 2. 2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

10. Postup súdu nasledujúci v prípade, ak žalobca svoju žalobu vezme v priebehu konania sčasti späť

upravuje § 145 CSP.

11.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju žalobu vzal sčasti späť skôr, než sa začalo pojednávanie,

postupujúc podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP súd v prvom výroku rozsudku konanie v rozsahu
späťvzatia žaloby žalobcom bez ďalšieho zastavil.

14. Predmetom posúdenia tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu na
zaplatenie sumy 3.095,98 eur, 6,99 % p. a. úroku za úver zo sumy 2.934,81 eur od 1. 9. 2015 do 9. 9.

2015, 6,99 % p. a. úroku za úver zo sumy 2.834,81 eur od 10. 9. 2015 do 30. 9. 2015, 6,99 % p. a. úroku
za úver zo sumy 2.734,81 eur od 1. 10. 2015 do 2. 12. 2015, 6,99 % p. a. úroku za úver zo sumy 2.634,81
eur od 3. 12. 2015 do 18. 2. 2016, 6,99 % p. a. úroku za úver zo sumy 2.484,81 eur od 19. 2. 2016 do
23. 2. 2016, 6,99 % p.a. úroku za úver zo sumy 2.444,81 eur od 24. 2. 2016 do zaplatenia, 5,00 % p. a.úroku z omeškania zo sumy 3.387,62 eur od 1. 9. 2015 do 9. 9. 2015, 5,00 % p. a. úroku z omeškania
zo sumy 3.287,62 eur od 10. 9. 2015 do 30. 9. 2015, 5,00 % p. a. úroku z omeškania zo sumy 3.187,62
eur od 1. 10. 2015 do 2. 12. 2015, 5,00 % p. a. úroku z omeškania zo sumy 3.087,62 eur od 3. 12. 2015

do 18. 2. 2016, 5,00 % p. a. úroku z omeškania zo sumy 2.937,62 eur od 19. 2. 2016 do 23. 2. 2016, 5
% p.a. úroku z omeškania zo sumy 2.897,62 eur od 24. 2. 2016 do zaplatenia a náhrada trov konania.

15. Stanovisko žalovaného v 1. rade k žalobe po jej čiastočnom späťvzatí na pojednávaní bolo také,
že sumu, ktorú žalobca žiada by dokázal uhradiť jedine v splátkach vo výške maximálne 100,- eur

mesačne, nakoľko jeho pomery neumožňujú uhradiť ju jednorázovo. Pri svojom výsluchu uviedol, že
situáciu sa snažil so žalobcom riešiť, aj úhrady na dlžnú sumu realizované po podaní žaloby uskutočnil
on, telefonoval žalobcovi no povedali mu, že pre nesplácanie bolo od zmluvy odstúpené a aby to ďalej
nesplácal, lebo to už má nejaká vymáhačská spoločnosť. Žalovaný v 1. rade potvrdil uzavretie zmluvy
so žalobcom, aj to, že bola vyplatená suma 100.000,- Sk a že vie o tom, že od zmluvy bolo odstúpené.
Uviedol,žepracujevČecháchakoživnostníkkdezarobíasi30.000,-Kčmesačnevhrubom,pozaplatení

odvodov mu ostáva si 24.000,- Kč, spláca ešte jeden úver v Stavebnej sporiteľni splátkou vo výške cca
30,- eur mesačne, pričom býva v dome rodičov ktorým na bývanie mesačne prispieva sumou 100,- až
200,- eur, nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty.

16. Stanovisko žalovanej v 2. rade k žalobe po jej čiastočnom späťvzatí na pojednávaní bolo také, že nie

je ochotná žalobcovi nič platiť, nakoľko peniaze boli použité na rekonštrukciu domu rodičov žalovaného
v 1. rade s ktorým po rozvode sa dohodli že úver splatí celý on. Ak by predsa len bola zaviazaná k
plneniu, mohla by tak urobiť len v splátkach. Pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že žalovaná
suma sa jej zdá vysoká, nakoľko keď si to počítala, zaplatených malo byť už cca 2.600,- eur a žiada sa
ešte viac ako taká suma, vysoké sa jej zdajú aj úroky keďže navýšenie je spolu viac ako 100 % požičanej

sumy. Potvrdila uzavretie zmluvy aj to, že boli im vyplatené peniaze ktoré boli použité na výmenu okien,
dverí a podláh v rodičovskom dome bývalého manžela. Uviedla, že má dvoch synov, jeden je ešte
školopovinný, je znovu vydatá, pričom súčasný manžel je nezamestnaný, ona zarobí 430,- eur, z čoho
306,- eur platí na inkaso a bývanie a spláca ešte iné úvery splátkami vo výške spolu 94,- eur mesačne
s čím jej pomáha mama.

17. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, keďže ho
považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu (§ 295 CSP), oboznámením sa
s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom a žalovanou v 2. rade, keďže vykonanie
žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil

tento skutkový stav:

18. Žalobca uzavrel so žalovanými ako dlžníkmi dňa 1. 10. 2007 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere, ktorou sa zaviazal poskytnúť dlžníkom medziúver pod číslom 0090784 5 06 vo výške
100.000,- Sk s tým, že po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a dodržaní všetkých

zmluvných podmienok sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 60.000,- Sk. Žalovaní sa
zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 6,99 % ročne
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 583,- Sk (19,35 eur) a do nasporenia 40 % cieľovej sumy
sa zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške minimálne 500,- Sk
(16,59 eur) mesačne. Po pridelení cieľovej sumy sa zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo

výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 875,- Sk (29,04 eur). Vyššie uvedené
skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

19. Žalobca tvrdí, že žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky, keď medziúver riadne a včas
nesplácali a tak listom zo dňa 14. 10. 2014 od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere

odstúpil a žalovaných vyzval zostatok úveru (ku dňu 14. 10. 2014 bol vo výške 3.806,82 eur) uhradiť
v lehote 7 dní od doručenia listu. Žalovaní podľa tvrdenia žalobcu v žalobe zostatok úveru neuhradili,
preto žiada, aby im táto povinnosť bola uložená súdom s tým, že dlh na úvere ku dňu podania žaloby
činil sumu 3.585,98 eur z čoho suma 2.934,81 eur je istina, suma 452,81 eur sú nezaplatené úroky za
úver a nezaplatené poplatky ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy, suma 108,94 eur sú úroky za úver

vo výške 6,99 % ročne za dobu od 11. 11. 2014 do 31. 8. 2015 a suma 89,42 eur úroky z omeškania
5 % ročne za dobu od 11. 11. 2014 do 31. 8. 2015. Po podaní žaloby žalovaní uhradili žalobcovi sumu
490,- eur.20. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu odstúpeného medziúveru (čl. 12-14 spisu) súd zistil, že
v tomto je zaznamenané vyplatenie medziúveru žalovaným dňa 9. 10. 2007 a dňa 29. 10. 2007 tak,
že najskôr dňa 9. 10. 2007 bola im vyplatená suma 2.655,51 eur a potom dňa 29. 10. 2007 suma

531,10 eur, spolu teda vyplatená im bola suma 3.186,61 eur. Potom sú tam zaznamenané jednotlivé
predpisy a vklady žalovaných z ktorých vyplýva, že do dňa 31. 8. 2015 žalovaní jednotlivými vkladmi
uhradili žalobcovi sumu spolu 2.164,90 eur. Pri dátume 14. 10. 2014 je tam uvedená dlžná suma z
odstúpenia od zmluvy (3.806,82 eur), pri dátume 10. 11. 2014 je tam uvedená dlžná suma k účinnosti
odstúpenia(3.784,38eur)pričomzpredmetnéhovýpisuzároveňvyplýva,žežalovanýmbolavyúčtovaná

k zaplateniu titulom poplatkov za vedenie účtu suma spolu 137,79 eur a titulom poplatkov za upomienky
suma spolu 394,40 eur + suma 15,- eur za „individuálne riešenie omeškaných splátok“.

21. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, nemôže byť pochýb o tom, že zmluva
uzavretá medzi stranami dňa 1. 10. 2007 je zmluvou spotrebiteľskou, na čom nič nemení to, že samotná
základná zákonná úprava zmluvy o úvere ako zmluvného typu je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 497

až 507 Obchodného zákonníka a zmluva o úvere v tradičnom ponímaní (§ 261 Obchodného zákonníka)
patrí medzi tzv. absolútne obchody.

22. Právna úprava v právnom predpise verejnoprávneho charakteru obsahujúcom kogentné
ustanovenia, teda v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinná v čase uzavretia

zmluvy stranami (1. 10. 2007) totiž jasne ustanovovala (§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.),
že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo

viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje;
aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka .

23. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k 1. 10. 2007

spotrebiteľom na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje
výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti a
predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby.
24. Vychádzajúc z vyššie uvedenej legálnej definície spotrebiteľa a predávajúceho je podľa názoru
súdu zrejmé, že predmetný spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako podnikateľom

a poskytovateľom úverovej služby pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a
spotrebiteľmi jeho úverovej služby, keďže žalovaní nepoužili predmet plnenia na podnikanie ale na
opravu rodinného domu, teda účel deklarovaný aj priamo v predmetnej úverovej zmluve (viď jej článok
I bod 2).

25. Od tejto platnej zmluvy, ktorá vychádzajúc z jej obsahu je štandardnou typovou zmluvou žalobca
platne odstúpil - využil svoje právo vyplývajúce mu z tejto zmluvy, preto sa súd musel prioritne zaoberať
účinkami a následkami daného úkonu na záväzkový vzťah medzi stranami.

26. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v

tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

27. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

28. Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy stranami (1. 10.

2007), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.30. Žalobca sa v predmetnej veci dobrovoľne rozhodol postupovať v zmysle ustanovení o odstúpení v
ním naformulovanej zmluve, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne

nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru).
Žalobca ako profesionál v oblasti poskytovania úverových služieb občanom teda od predmetnej zmluvy
sám a dobrovoľne odstúpil, čím ako práva znalá osoba mohol predpokladať, že v dôsledku odstúpenia
od zmluvy nastane stav, že zmluva sa od začiatku, teda ku dňu jej vzniku zruší a že súd podľa
interpretačného pravidla výkladu zmluvy v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka) žiadne iné plnenie okrem vrátenia úverových prostriedkov neprizná. Nemôže byť podľa
názoru súdu žiadnych pochýb o tom, že písomnosť žalobcu zo dňa 14. 10. 2014 adresovaná žalovaným
je tak podľa označenia ako aj podľa obsahu odstúpením od zmluvy. Ak žalobca ako profesionál s
profesionálnym právnym zázemím (aj žalobu za žalobcu spisoval právnik, konkrétne právnik vymáhania
pohľadávok) svoj jednostranný právny úkon adresovaný žalovaným označil a aj obsahom zadefinoval
ako „odstúpenie od zmluvy“, tak nemožno to chápať inak ako tak, že jeho skutočnou vôľou bolo totálne

zrušiť zmluvný vzťah a nie len skrátiť úverovú službu, teda vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru z dôvodu
nesplácania úverových prostriedkov, čo by inak v označení aj obsahu svojho úkonu zaiste vyjadril. Nie
je pritom rozhodujúce, či si žalobca bol vedomý dôsledkov svojho úkonu v podobe nastúpenia účinkov v
zmysle § 457 Občianskeho zákonníka s nárokom na vrátenie mu len poskytnutej úverovej istiny, alebo
sa mylne domnieval s poukazom na predformulovanú odlišnú úpravu účinkov odstúpenia od zmluvy v

článku VII zmluvy, že mu zostane zachované právo na požadovanie príslušenstva úveru. U žalobcu je
nevyhnutnépredpokladaťsprávnechápanieasprávnerozlišovaniemedziobsahomanásledkamiúkonu
odstúpenia od zmluvy a vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a preto ak žalobca od zmluvy odstúpil,
musel, resp. mohol a mal si byť vedomý toho, že v zmysle občianskoprávnej spotrebiteľskej právnej
úpravy účinkov odstúpenia od zmluvy, ktorú je v takomto prípade nutné aplikovať bude mať tento úkon

dôsledky v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Argumentácia žalobcu v žalobe, že podľa článku VII
bod 5 a 6 úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka splatiť pohľadávku veriteľa
vrátane príslušenstva a nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia
celej pohľadávky tu neobstojí. I keby bolo akceptované žalobcom jednostranne a vopred preformulované
dojednanie o týchto odchylných účinkoch odstúpenia od zmluvy v jej článku VII, ktoré žalovaní zjavne

nemali možnosť vylúčiť ako skutočná „dohoda“ o odchylných účinkoch odstúpenia od zmluvy (keďže §
48 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá dohodu ako výsledok slobodnej vôle oboch zmluvných
strán vyžadujúcu informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená), tak rovnako
dojednanie odchylných účinkov odstúpenia tu pre rozpor so zákonom je absolútne neplatné. Je pravdou,
že ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je svojou povahou všeobecným ustanovením platným

precelúširokúoblasťobčianskoprávnychvzťahovjedispozitívne.Jehodispozitívnosťpokiaľideoúčinky
odstúpenia od zmluvy je však v spotrebiteľskom vzťahu limitovaná špeciálnym zákonným ustanovením
platným pre spotrebiteľské zmluvy a to ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd je
preto toho názoru, že žalobcom tvrdenú dohodu platne dojednať nemožno vôbec, lebo ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú práva z nej aj napriek jej zrušeniu s účinkami od vzniku zmluvy

odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzuje
nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy.
Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s
účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od
zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia

podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky
koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej
úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi
jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných
typových zmluvách.

31. Súd nijako nepopiera, že úver je absolútnym obchodom. Predmetná vec sa však týka záväzkovo -
právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou
obsiahnutou v Občianskom zákonníku. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma
úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť

spotrebiteľa vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

32. V prípade dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné a
plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať občianskoprávnu úpravu a nie úpravuobchodnoprávnu. Na pretrvávajúce pochybnosti pri dualistickej právnej úprave rovnakého právneho
inštitútu v Obchodnom a Občianskom zákonníku zákonodarca reagoval explicitným zakotvením
prednosti aplikácie Občianskeho zákonníka. Koncepcia, že ani dojednaním v zmluve nemožno sa

odchýliť od pre spotrebiteľa výhodnejšej občianskoprávnej úpravy má tak počnúc dňom 1. 5. 2014
aj svoju normatívnu podobu, keď podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Aktuálne teda Občiansky zákonník aj
výslovnestanovuje(§52ods.2vetatretia)ženavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,

sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva a aj Najvyšší súd Slovenskej republiky už judikoval (viď napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014 alebo 2MCdo/4/2015), že toto ustanovenie (§ 52 ods.
2 tretej vety Občianskeho zákonníka), sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
Uvedené by malo byť žalobcovi dobre známe, keďže Najvyšší súd už uvedený záver o aplikácii § 52
ods.2 tretej vety Občianskeho zákonníka aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou potvrdil aj

v spore kde bol žalobcom práve žalobca (2MCdo/2/2015) a kde rovnako prvostupňový súd pri odstúpení
žalobcuodzmluvypriznalmuspoukazomna§48Občianskehozákonníkalenrozdielsúmnesplateného
úveru a uhradenej časti.

33. Zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od uzatvorenej zmluvy (listom zo dňa 14. 10. 2014) s

tým, že tento inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a Občianskom
zákonníku odlišne. Obchodný zákonník v ust. § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav
vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v
dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník
odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku

zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je
pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti
je právne významné ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré už vyššie súd poukázal.

34. Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si
nemôžezhoršiťsvojezmluvné(atedaiprávne)postaveniebezohľadunato,akédojednaniasúuvedené
v spotrebiteľskej zmluve. Toto zákonné ustanovenie zaručuje prednostnú aplikáciu tých právnych
predpisov na spotrebiteľský právny vzťah, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, práve za účelom
princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľov v právnom vzťahu s dodávateľom.

35. Ustanovenie čl. VII zmluvy vychádzajúce z úpravy odstúpenia od zmluvy obsiahnutej v Obchodnom
zákonníku, podľa ktorej má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je
upravenéprežalovanýchnevýhodnejšieoprotiúpravev§48vspojenís§54ods.1a§457Občianskeho
zákonníka.

36. Zmluvná klauzula o odstúpení nie je ničím iným, ako poistením zachovania všetkých práv veriteľa
vrátane úrokov a poplatkov len s ďalším zvýhodnením, a to o úroky aj za úverové obdobie, ktoré ešte
nenastalo.

37. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 48 v spojení s § 457) je následkom odstúpenia od
zmluvy len vznik povinnosti účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť to, čo podľa nej dostali. V danom
prípade teda povinnosť žalovaných vrátiť poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi.
38. Ak zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy (aj keď išlo o zmluvu o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere), pre žalovaných ako spotrebiteľov je priaznivejšia právna úprava odstúpenia od

zmluvy upravená v Občianskom zákonníku, nie v Obchodnom zákonníku. Je to práve žalobca, ktorý si
zvolil spôsob riešenia situácie, kedy boli žalovaní v omeškaní s platením splátok a rozhodol sa zmluvný
vzťah ukončiť napriek tomu, že do úvahy prichádzal aj iný postup, napr. predčasné zosplatnenie úveru
(default),t.j.možnosťpožadovaťsplateniecelkovéhodlhu(istinyspolusúrokmi)zasúčasnéhozotrvania
v zmluvnom vzťahu. Preto ide na ťarchu žalobcu a jeho vlastného a slobodného rozhodnutia to, že

žalovaní sa týmto spôsobom vlastne dostali do výhodnejšieho postavenia, keď nie sú povinní mu platiť
úroky. Takýto následok si privodil žalobca sám, keď nič mu nebránilo od zmluvy neodstúpiť, ale žiadať
a vymáhať plnenie splátok aj s úrokmi a ostatným v zmluve pôvodne dohodnutým príslušenstvom.39. Súd len pre úplnosť dodáva, že aj z rozhodnutí iných súdov musí byť žalobcovi dobre známa
argumentácia o dôvodoch nutnosti aplikovať na žalobcom uplatňované nároky zo zmlúv o úveroch
ustanovenia Občianskeho zákonníka a rovnako aj o následkoch odstúpenia od zmluvy na ním

uplatňované nároky v zmysle § 48 a § 457 Občianskeho zákonníka, v tomto zmysle teda ani toto
rozhodnutie nemôže byť preň prekvapivé. Na podporu svojich záverov súd poukazuje napr. na rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/410/2015 alebo rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6Co/298/2015, alebo 16Co/62/2016, či 23Co/180/2015 alebo úplne aktuálny 2Co 71/2016 zo dňa 22.
2. 2017, všetky verejne dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Súd nevidí dôvod

ani na odklon od záverov vyslovených v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 2. 2013 v
konaní sp. zn. 6Co/81/2012. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2013
z 19. 6. 2013 riešil prípad, kedy iným žalobcom bolo namietané, že takáto aplikácia Občianskeho
zákonníka a posúdenie právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere uzatvorenou so spotrebiteľom
(v tam uvedenej veci sa rovnako jednalo o úver vylúčený z režimu zákona o spotrebiteľských úveroch)
ako spotrebiteľského je ústavne rozporná. Ústavný súd sa však s takýmto tvrdením nestotožnil. Ústavný

súd v uvedenom konaní tam preskúmavané závery Krajského súdu v Prešove vo veci na základe
ústavnej sťažnosti proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Prešove uviedol, že po preskúmaní
rozsudku argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť
záverov krajského súdu. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zisteniach
a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah

ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods.
2 Ústavy. Ústavný súd nezistil, žeby posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľným alebo v
zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či
nedostatočne odôvodnený.

40. Súd teda aj v tu súdenom spore vychádzal zo skutočnosti, že v dôsledku platného a účinného
odstúpenia od zmluvy žalobcom zmluvné strany sú povinné navzájom si vrátiť len to, čo podľa zmluvy
dostali so zákonnými úrokmi z omeškania.

41. Vychádzajúc zo žalobcom predloženého výpisu z účtu odstúpeného medziúveru (čl. 12-14 spisu)

žalovaným boli reálne vyplatené peňažné prostriedky vo výške spolu 3.186,61 eur (2.655,51 eur +
531,10 eur). Žalovaní z tejto sumy doposiaľ mu vrátili len sumu 2.654,90 eur, z toho sumu 2.164,90 eur
pred podaním žaloby a sumu 490,- eur po jej podaní čo aj sami pred súdom potvrdili. S poukazom na
vyššie uvedené súd má za to, že žalobca už môže požadovať od žalovaných len vrátenie sumy 531,71
eur (3.186,61 eur - 2.654,90 eur). V priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že

žalovanísumu531,71eurmudodňapodaniažaloby,anidodňavyhláseniarozsudkunezaplatili,potvrdili
to aj samotní žalovaní, preto v časti o zaplatenie sumy 531,71 eur súd žalobe vyhovel. V prevyšujúcej
časti požadovanej istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže nárok na úroky a poplatky za úver
žalobcovi z dôvodov už uvedených priznať nemožno, odhliadnuc od toho, že napr. nárok na zaplatenie
poplatkov za „upomienky“ žalobca čo do základu a výšky ani nezdôvodnil a vôbec ničím nepreukázal

vyhotovenie a zasielanie upomienok.

42. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, preto súd posúdil aj tento jeho
nárok.

43. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

44. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

45. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

46. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31. 1. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššiaako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Táto výška úrokov z omeškania platí aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 ak
záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013 (viď § 10c tohto nariadenia v znení účinnom od 1. 2.

2013). V danom prípade záväzok žalovaných zo zmluvy o úvere vznikol pred 1. 2. 2013, preto výška
úrokov z omeškania na ktoré žalobcovi vzniklo právo je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobca žiadal úrok z omeškania v sadzbe len 5 % ročne a jeho žalobný návrh súd prekročiť nemohol,
preto priznal úrok z omeškania len v sadzbe 5 % ročne.

47. Žalobca vychádzajúc z jeho tvrdenia v žalobe úrok z omeškania žalovaným počítal odo dňa 11.
11. 2014 vzhľadom k tomu, že účinnosť odstúpenia od zmluvy nastala dňa 10. 11. 2014. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaní v odstúpení od zmluvy boli vyzvaní zostatok úveru vrátiť žalobcovi do 7
dní od jeho doručenia (žalovaný v 1. rade ho prevzal dňa 30. 10. 2014, žalovaná v 2. rade si ho na
pošte v odbernej lehote nevyzdvihla), súd má za to, že dňa 11. 11. 2014 už žalovaní boli v omeškaní

so zaplatením nevrátenej úverovej istiny, ktorá v tom čase bola vo výške 1.542,71 eur, preto priznal
žalobcovi úrok z omeškania od tohto dňa (11. 11. 2014). Žalobcom požadovaná sadzba úroku z
omeškania(5%ročne)nepresahujesadzbuurčenúpodľa§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní
odo dňa 11. 11. 2014 boli v omeškaní so zaplatením nevrátenej úverovej istiny (v tom čase vo výške

1.542,71 eur) a aj po nimi uskutočnených čiastočných úhradách zohľadnených vo výroku rozsudku aj
pri prisúdenom úroku z omeškania trvá omeškanie žalovaných so zaplatením sumy 531,71 eur, uložil im
súd spolu so sumou 531,71 eur zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku
rozsudku. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky (úroky,
poplatky) žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaní nemohli dostať ani do omeškania,

preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej prisúdenú sumu úverovej istiny
súd žalobu zamietol.

48. Čo sa týka námietky žalovanej v 2. rade, že ona žalobcovi nič plniť nechce, lebo podľa dohody
manželov po rozvode manželstva záväzok zo zmluvy o úvere, plnenie z ktorej je predmetom tohto

konania prebral a mal uhradiť v plnej výške žalovaný v 1. rade ako jej bývalý manžel súd uvádza,
že prípadná takáto dohoda sa týka iba vzťahov medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade
ako bývalými manželmi a nezasahuje do práv žalobcu, ktorý sa na nej nezúčastnil a ktorému tak
zostali nedotknuté všetky jeho práva vrátane práva žiadať plnenie od obidvoch bývalých manželov ako
spoludlžníkov. Uvedená dohoda je významná len pokiaľ ide o vzťah žalovaného v 1. rade a žalovanej

v 2. rade, teda ak žalovaná v 2. rade bude plniť to, čo mal podľa prípadnej dohody so žalovaným v 1.
rade o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov plniť on, môže sa náhrady tohto plnenia
od neho domáhať, ale nemôže z toho titulu odoprieť plnenie žalobcovi. V tejto súvislosti súd dáva do
pozornosti tiež judikatúru, a to jednak rozhodnutie Najvyššieho súdu SR na ktoré poukázal aj žalobca
vo svojom vyjadrení k tejto námietke žalovanej v 2. rade (2Cdo 113/2007) ako aj R 42/1972 (Zošit č. 5,

str. 239, Cpj 88/71) a tiež judikatúru k § 150 Občianskeho zákonníka (R 22/1991).

49. Keďže žalovaní žiadali o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach, súd preskúmal túto ich žiadosť
a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. § 232 ods. 3 a 4 CSP povolil žalovaným s prihliadnutím na ich
tvrdené pomery a výšku dlžnej sumy platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo

výške 100,- eur mesačne spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku, majúc za to, že takáto výška splátok
je v súlade so zásadou spravodlivej ochrany práv vyjadrenou v čl. 2 Civilného sporového poriadku pri
súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť
celéhoplnenia.Súdvzalnazreteľajpostojžalovanýchvpriebehukonania,keďtohtosariadnezúčastnili,
čo prispelo k nepredlžovaniu sporu, pričom nárok žalobcu v splátkach už aj čiastočne uspokojili a tiež

porovnanie, aký dopad by malo nevyhovenie žiadosti o splátky vo výroku o splatnosti na žalovaných
vzhľadom na ich možnosti a pomery v porovnaní s dopadom vyhovenia tejto žiadosti na pomery žalobcu.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 ods.
1 a 2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti

vyhovené, sčasti bola zamietnutá, sčasti konanie bolo zastavené procesným zavinením žalovaných
(pre správanie žalovaných po podaní žaloby, kedy časť dlžnej sumy žalobcovi uhradili) čo je potrebné
pripočítať k ich neúspechu, teda tak žalobca ako i žalovaní boli v časti úspešní (žalobca v rozsahu cca
30 %, žalovaní v rozsahu cca 70 %), v časti neúspešní. Úspech žalobcu bol výrazne prevýšený jehoneúspechom. Žalobca teda síce návrh na priznanie mu náhrady trov konania podal, vo veci však bol v
prevažnom rozsahu neúspešný, nárok na ich náhradu mu preto vôbec nevznikol. Podľa pomeru úspechu
v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalovaným. Žalovaní však náhradu žiadnych trov konania

neuplatnili, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaných nevyplývajú, preto súd v zmysle
§ 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by
v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov
konania stranám sporu nepriznal.
51. Žalobca za podanú žalobu zaplatil súdny poplatok vo výške 215,- eur zodpovedajúci základu

3.585,98 eur, teda pôvodne žalovanej istine. Pred prvým pojednávaním žalobca písomným podaním zo
dňa 26. 4. 2017, súdu oznámil, že v časti o zaplatenie istiny vo výške 490,- eur berie svoju žalobu späť,
čím mu vznikol nárok na vrátenie časti súdneho poplatku zaplateného za žalobu, a tak súd v poslednom
výroku rozsudku rozhodol o vrátení časti tohto poplatku.

52. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov ak sa po podaní návrhu obmedzí predmet poplatkového úkonu pred prvým pojednávaním, vráti
sa zodpovedajúca časť poplatku.

53. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa

konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie
alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz
alebo rozkaz na plnenie.

54. Keďže žaloba bola žalobcom v časti o zaplatenie istiny 490,- eur s príslušenstvom vzatá späť

pred prvým pojednávaním, pričom sume predmetu konania, ktorá ostala čiastočným späťvzatím žaloby
nedotknutá (3095,98 eur s prísl.) zodpovedá súdny poplatok 185,50 eur, v zmysle citovaných zákonných
ustanovení sa žalobcovi vracia pomerná časť ním zaplateného súdneho poplatku za žalobu prevyšujúca
sumu 185,50 eur, čo po krátení o 6,70 eur v zmysle § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch činí k
vráteniu časť súdneho poplatku vo výške 22,80 eur.

55. V zmysle ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona poplatok bude žalobcovi po právoplatnosti tohto
uznesenia vrátený prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému E-KOLOK, ktorým je
Slovenská pošta, a.s.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.