Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Gindlová
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/24/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414202882
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6414202882.1
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
navrhovateľa V. I., G.. XX.X.XXXX, A. C. Č.. XX, XXX XX A. C., zast. JUDr. Dušanom Klímom,
advokátom, ul. Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, proti odporcovi Slovenský pozemkový fond, ul.
Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o návrh na určenie vlastníctva, nadobudnutého vydržaním, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.3.2014 domáhal, aby súd určil, že je
vlastníkom pozemkových nehnuteľností, a to parc. E KN č. 324 evidovanej na LV č. XXX v súčasnosti
podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-X/XXXX parc. C KN č. 74/1 zast. plocha o výmere 90m2, C
KN č. 74/2 zast. plocha o výmere 158m2 a C KN č. 75/1 záhrada o výmere 1066m2 v k. ú. U. A. C.. V
návrhu uviedol, že na základe ústnej dohody právnych predchodcov navrhovateľa užíval M. I. od r. 1978
so súhlasom spoluvlastníkov, bez akéhokoľvek ich zásahu ako i zásahu iných tretích osôb nehnuteľnosť
evidovanú v k. ú. Obce A. C. na LV č. XXX. Po smrti právneho predchodcu užíva danú nehnuteľnosť
navrhovateľ. Túto nehnuteľnosť pritom užívali v dobrej viere s vedomím dohody právneho predchodcu s
ostatnými spoluvlastníkmi, ktorí sú evidovaní na LV č. XXX. Túto dobromyseľnosť užívania nehnuteľností
navrhovateľ potvrdzoval i tou skutočnosťou, že za predmetnú nehnuteľnosť platil riadne a včas po celú
dobu daň z nehnuteľnosti.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľa uviedol, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí a
žiada ho zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na to, že z aktuálneho LV č. XXX pre k. ú. A. C. vyplýva, že
podielovými spoluvlastníkmi sporného pozemku je cca 20 fyzických osôb, pričom navrhovateľ v návrhu
označil za odporcu len Slovenský pozemkový fond. Ďalej poukázal na to, že Slovenský pozemkový
fond zastupuje v konaniach len neznámych vlastníkov, t. j. nie vlastníkov, ktorých možno identifikovať
podľa dostupných identifikačných znakov tak ako je tomu aj v tomto prípade. V závere svojho vyjadrenia
poukázal na to, že držba navrhovateľa nie je oprávnená, pretože súdu nepreukázal existenciu právneho
titulu, o ktorý opiera svoju dobrú vieru držiteľa.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľa, vyjadrením odporcu,
výpisom z LV č. XXX pre k.ú. A. C., vyjadrením Obce A. C. zo dňa 2.11.2012, prehlásením starostu Obce
Stará Kremnička zo dňa 8.7.2013, čestným prehlásením podielových spoluvlastníkov zo dňa 2.11.2012,
geometrickým plánom zo dňa 21.1.2013 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ je jedným z podielových spoluvlastníkov parc. č. E KN 324 o výmere 1314 m2 orná pôda
evidovanej Okresným úradom, Katastrálnym odborom Žiar nad Hronom, na LV č. XXX pre k. ú. A. C..
Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/XXXX vyhotoveným T.. U. C. dňa 21.1.2013, ktorý bol úradne
overený Správou katastra v Žiari nad Hronom, došlo k obnoveniu časti hraníc pôvodných E KN parc.
č. 323, čím došlo k vzniku novovytvorených parciel 74/3 o výmere 205m2, zast. plochy a nádvoria 75/2
o výmere 449 m2 záhrady.
Podľa § 90 OSP, účastníkmi konania sú navrhovateľ ( žalobca) a odporca ( žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť, a to hneď
z niekoľkých dôvodov. V sporovom konaní vždy proti sebe vystupujú dve strany. Navrhovateľom je ten,
kto podal na súd návrh, a odporcom ten, koho navrhovateľ v návrhu označil ako odporcu. V sporovom
konaní, ktoré môže súd začať iba na základe návrhu, preto nemožno považovať za účastníka konania
toho, koho sa vec inak týka, ak nebol v návrhu navrhovateľom určený ako účastník konania. V niektorých
veciach okruh účastníkov určuje priamo zákon. Toto určenie nemusí upravovať iba Občiansky súdny
poriadok, ale akákoľvek iná zákonná úprava.
V danom prípade navrhovateľ v návrhu o určenie vlastníckeho práva neoznačil správny (úplný)
okruh účastníkov konania na strane odporcu a navyše označeného odporcu (Slovenský pozemkový
fond) označil nesprávne ako účastníka konania, nakoľko Slovenský pozemkový fond v konaní
zastupuje neznámych vlastníkov, v konaní však nie je sám vecne legitimovaný (nie je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti). V konaniach o určenie vlastníckeho práva je navrhovateľ povinný označiť
úplný okruh účastníkov konania (všetkých vlastníkov uvedených na LV), nemožno označiť len
niektorého z nich. Na tom nemôže zmeniť nič ani tá skutočnosť, že navrhovateľ súdu doručil čestné
prehlásenie ostatných podielových spoluvlastníkov, ktorí s vydržaním predmetnej nehnuteľnosti súhlasili.
Vymedzenie účastníkov konania sa zakladá procesným spôsobom - navrhovateľom je ten, kto podal
návrh na začatie konania ( žalobu ) a odporcom je ten, koho navrhovateľ v žalobe za tohto účastníka
konania označil. Inštitút účastníctva konania je inštitút rýdzo procesný, t.j. inštitút občianskeho práva
procesného je potrebné odlíšiť od vecnej legitimácie, ktorá so zreteľom k hmotnému právu ustanovuje,
kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Uvedené skutočnosti
stanovujú predpisy hmotného práva. Či účastník procesného práva je vecne legitimovaný (aktívne
alebo pasívne ), sa ukáže až v konečnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie znamená,
že účastník nebol nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní išlo. V danom prípade navrhovateľ
pochybil, keď ako vecne pasívne legitimovaného odporcu označil Slovenský pozemkový fond, ktorý nie
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti uplatneného nároku na vydržanie vlastníckeho práve (týmito sú
podielový spoluvlastníci, ktorí sú zapísané na LV, hoci sú neznámi) a taktiež pochybil, pokiaľ v návrhu
neuviedol úplný okruh odporcov - všetkých podielových spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti, ku ktorej
žiadal určiť vlastnícke právo na základe vydržania. Na podklade takto označeného okruhu účastníkov
konania, pokiaľ návrh smeruje len voči niektorým vlastníkom (resp. v danom prípade žiadnym) nemožno
vykonať zápis zmeny vlastníctva na LV, preto súd návrh navrhovateľa z vyššie uvedených dôvodov
zamietol.
Súd okrajom poznamenáva, že navrhovateľ bol v súdnom konaní právne zastúpený, a súd nemá pokiaľ
ide o procesné postavenie účastníkov konania poučovaciu povinnosť. Uvedenú nezrovnalosť nemožno
odstrániť ani postupom podľa § 43 OSP. Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keďže si však úspešný odporca žiadne trovy
konania neuplatnil, súd vo výroku rozhodnutia uviedol, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba
predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.