Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Elena Kúšová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304125948
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1304125948.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: DAS - PRO, spol. s r.o.,
Lúčna 17, 900 27 Bernolákovo, IČO: 34 136 835, zast.: JUDr. Ján Falis, advokát, Lermontovova 14,
811 05 Bratislava, proti žalovanému: M. C. U., C. XX, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, zast.: Advokátska
kancelária JUDr. NOVÁČKOVÁ, s.r.o., Brančská 7, 851 01 Bratislava, IČO: 36 699 705, o zaplatenie
65.263,29 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 9 Cb/151/2008 - 356
zo dňa 19.08.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 9 Cb/151/2008 - 356 zo dňa 19.08.2013

p o t v r d z u j e .

Žalovaná má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a uviedol, že o trovách rozhodne
samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalobca sa voči žalovanému domáhal
zaplatenia istiny vo výške 1.966.122,-Sk (65.263,29 eur) s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaný m bola dňa 20.10.1999 uzavretá Zmluva o dielo
č. ZD9907, ktorá bola doplnená Dodatkom č. 1 zo dňa 12.01.2000. Predmetom zmluvy bolo zhotovenie

stavebných prác zhotoviteľom (žalobcom) a v prospech objednávateľa (žalovaného) ako je uvedené
v čl. III Zmluvy o dielo. Faktúrou č. 2000/94 zo dňa 29.12.2000, splatnou dňa 11.01.2001, žalobca
fakturoval žalovanému sumu 2.166.122,- Sk za realizáciu stavebných prác na objekte pre skladovanie,
pozberovú úpravu a predaj poľnohospodárskych produktov na O. F. Z. K.. Túto faktúru žalovaný prevzal
dňa 29.12.2000, pričom ju nijak nerozporoval a žalobcovi uhradil len sumu 200.000,- Sk. Žalovaný
mal za to, že žalobca dielo, ktoré mal odovzdať žalovanému, neukončil a neodovzdal. Tiež poukázal
na to, že v zmysle zmluvy žalobcovi vzniká nárok na zaplatenie ceny diela po dokončení a odovzdaní

diela a splatnosť ceny bola dohodnutá čiastkovými faktúrami a konečnou faktúrou, ktorú však žalobca
doposiaľ nevystavil. Z predloženej faktúry, ktorá je predmetom sporu, mu nebolo zrejmé, zaplatenia čoho
sa žalobca domáha. Žalobca v rámci fakturácie ceny diela neoprávnene fakturoval aj sumu 458.238,20
Sk za práce a dodávky, ktoré nevykonal, čo však z ceny diela neodpočítal, hoci ich uznal listom zo dňa
03.06.2003. Tiež poukázal na to, že žalobca v rámci svojej zodpovednosti za vady diela, neodstránil
závady na diele spísané účastníkmi dňa 05.04.2001.

2. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, a to listinnými dôkazmi založenými v spise,
výsluchom žalobcu, žalovaného a svedka a zistil, že dňa 20.10.1999 uzavreli žalobca ako zhotoviteľ a
žalovaný ako objednávateľ Zmluvu o dielo č. ZD9907, ktorej predmetom bolo zhotovenie stavebných
prác na objekte pre skladovanie, pozberovú úpravu a predaj poľnohospodárskych produktov na O.E.F. Z. K. v rozsahu práce a dodávky HSV (zemné práce, zakladanie, zvislé a kompletné konštrukcie,
vodorovné konštrukcie, úpravy povrchov, podlahy, osadenie, ostatné konštrukcie a práce - búranie) a
práce a dodávky PSV (izolácie proti vode, tesárske konštrukcie, klampiarske konštrukcie, konštrukcie -

krytiny tvrdé, konštrukcie stolárske a konštrukcie doplnkové kovové stavebné). Bolo dohodnuté, že dielo
bude vybudované podľa projektovej dokumentácie a bude mať základné akostné technické ukazovatele
stanovené projektovou dokumentáciou. Cena bola dohodnutá vo výške 4.959.397,- Sk bez DPH, pričom
cena jednotlivých fakturačných celkov bola špecifikovaná v rozpočte stavby zo dňa 21.08.1998, ktorý
je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V Dodatku č. 1 Zmluvy o dielo č. ZD9907 zo dňa 12.01.2000

bolo uvedené, že je uzavretý na základe požiadavky žalovaného. Dôvodom pre uzavretie Dodatku
č. 1, bola skutočnosť, že projektová dokumentácia neuvažuje so samostatným priestorom predaja
poľnohospodárskych produktov. Po zahájení stavebných prác sa žalovaný rozhodol pre vytvorenie
takého priestoru rozšírením objektu - posunutím sociálnych zariadení a kancelárií o 12 m, čím vznikne
samostatný oddelený priestor pre skladovanie a predaj. Žalobca vypracoval dodatok rozpočtu stavby
z roku 1999 a žalovaný akceptoval zmenu termínu plnenia a vzniknuté náklady vzhľadom k rozšíreniu

stavby. Pôvodne dohodnutá cena bola zvýšená o 1.056.585,- Sk bez DPH.

3. Z výsluchu strán sporu konajúci súd zistil, že po uzavretí písomnej zmluvy o dielo došlo k dohode
o rozšírení diela, a to ústnou formou, pričom táto dohoda bola dodatkom k pôvodnej zmluve o dielo,
preto sa na vzťahy týkajúce sa rozšírenia diela vzťahujú ustanovenia písomnej zmluvy o dielo (jedná

sa o totožné dielo, z výpovedí strán vyplýva, že sa jedná len o jeho rozšírenie a nie o nový predmet
diela, dielo považovali za celok, naviac práce boli vykonávané priebežne, nie až po ukončení prác,
ktoré boli predmetom písomnej zmluvy o dielo a dodatku, takže tiež existuje časová súvislosť). V
konaní bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že práce vyúčtované faktúrou, ktorej zaplatenie je
predmetom sporu, boli skutočne vykonané. V konaní však ďalej bolo preukázané, že práce na diele

neboli v plnom rozsahu dokončené, keď samotný žalobca v zápise zo dňa 05.04.2001 svojím podpisom
potvrdil, že ešte bude potrebné vykonať: morenie dreva - krov do 30.04.2001, dodávku a montáž
ventilátorov do 09.04.2001, opravu stropu - pleseň do 12.04.2001, dodávku projektovej dokumentácie
elektroinštalácia, vodoinštalácia, plynoinštalácia do 09.04.2001, odvoz a zariadenia staveniska do
11.04.2001, dokončenie obkladu v kuchyni - Dekora do 30.04.2001 a opravu roštu zberového kanálu do

30.04.2001. Nebolo preukázané, že by práce uvedené v zápise zo dňa 05.04.2001 žalobca dokončil, a
teda dielo ostalo nedokončené, a preto žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela doposiaľ nevznikol. Súd
preto nemohol dielo považovať za dokončené, keď samotný žalobca v zápise potvrdil potrebu vykonania
prác, na ktoré sa zaviazal. Vyhotovenie, doručenie a splatnosť faktúr tvorili len spôsob zaplatenia ceny
za dielo, moment splatnosti ceny diela bol však viazaný na prevzatie dokončeného diela.

4. Súd prvej inštancie poukázal na § 536 ods. 1, 3, § 548 ods. 1, § 549 ods. 1, § 554 ods. 1, § 324
ods. 1, 3 Obchodného zákonníka a na rozhodnutia NS ČR sp.zn. 29Odo/11/2001 a 29Cdon/373/1997.
Skonštatoval, že podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo je okrem určenia zmluvných strán, záväzok
zhotoviteľakvykonaniudiela,záväzokobjednávateľakzaplateniucenyzajehovykonanie avymedzenie

predmetu diela a cena (ktorá musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť stanovený spôsob
jej určenia, jedine že by z jednania o uzavretí zmluvy vyplývala vôľa strán uzavrieť zmluvu i bez tohto
určenia). Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ
zo zmluvy alebo z Obchodného zákonníka nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na zaplatenie ceny
vykonaním diela (§ 548 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať

dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste,
inak v mieste stanovenom Obchodným zákonníkom. V zmysle § 324 Obchodného zákonníka (ktoré
je kogentným ustanovením, od ktorého sa zmluvné strany nemôžu odchýliť) zhotoviteľ môže splniť
svoj záväzok vykonať dielo len jeho riadnym, t.j. bezvadným vykonaním. Ak má dielo vady, záväzok
zhotoviteľa nezaniká, ani keď objednávateľ dielo prevzal, prípadne jeho predmet užíva. Ak má dielo

vady (a objednávateľ nemá právo od zmluvy odstúpiť alebo toto právo nevyužije), mení sa obsah
záväzku zhotoviteľa vykonať dielo spôsobom, ktorý zodpovedá právam objednávateľa z vadného
plnenia. Konajúci súd poukázal na to, že súčasná právna úprava existenciu ani drobných ojedinelých
vád pre platný zánik záväzku splnením, nepovoľuje.

5. Tiež skonštatoval, že ak by sa aj stotožnil s názorom žalobcu v tom, že vzťah medzi sporovými
stranami treba riešiť prednostne na základe ustanovení Obchodného zákonníka, keďže ohľadom
rozsahu prác, ktorých hodnota je predmetom tohto konania, došlo medzi stranami len k ústnej dohode
a tento rozsah prác nebol dojednaný v písomnej zmluve o dielo, žalobcovi by nárok na zaplatenieceny diela aj tak nevznikol. Obchodný zákonník totiž viaže vznik nároku na zaplatenie ceny diela na
vykonania diela (§ 548 ods. 1), čo v zmysle § 554 ods. 1 znamená riadne ukončenie diela, teda
vykonanie diela bez vád. V konaní však bolo preukázané, že dielo malo vady a odstránenie týchto

vád preukázané nebolo. Žalobcovi tak nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela, či už by bola ústna
dohoda medzi stranami považovaná za dodatok k pôvodnej zmluve o dielo alebo za novú samostatnú
zmluvu. Žalobcovi nevznikol nárok ani na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko v konaní bolo
jednoznačne a nepochybne preukázané, že strany sa dohodli na predmete diela a že cena diela bude
žalobcom určená po vykonaní prác (teda z ich prejavov vyplývala vôľa uzavrieť zmluvu aj bez určenia

konkrétnej výšky ceny alebo spôsobu jej určenia), teda, že boli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy
o dielo, teda k bezdôvodnému obohateniu dôjsť nemohlo (nebola naplnená ani jedna zo skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia).

6. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že skutočnosť, že stavba bola skolaudovaná,
preukazuje, že dielo bolo vykonané riadne. Akt vydania kolaudačného rozhodnutia totiž s bezvadným

vykonaním diela priamo nesúvisí, existencia niektorých vád totiž kolaudácii nebráni. Súd sa tiež
nestotožnil s jeho tvrdením, že žalovaný si mal práva z vád diela uplatniť v samostatnom konaní,
keď tvrdenie žalovaného o existencii vád a ich včasnom uplatnení u žalobcu je účinnou obranou a
argumentáciou pri posúdení vzniku nároku žalobcu na cenu diela. V konaní bolo preukázané riadne
a včasné oznámenie vád žalobcovi, a to zápisom zo dňa 05.04.2001, z ktorého jednoznačne vyplýva,

že mu predchádzalo oznámenie vád a nedorobkov (čo sú vlastne vady diela týkajúce sa kvantity diela)
žalobcovi. Skutočnosť, že vady boli špecifikované až v roku 2013, nie je pre posúdenie včasnosti
oznámenia vád relevantná.

7. Na záver skonštatoval, že je nesporné, že žalobca stavebné práce vyúčtované vo faktúre, ktorej

zaplatenie je predmetom tohto sporu, vykonal a dielo bolo odovzdané (aj keď nebolo odovzdané
formou písomnej zápisnice, čo ani nebolo v zmluve dohodnuté, avšak žalovaný užívanie predmetu diela
potvrdil), čo však nie sú skutočnosti, od ktorých by sa odvíjal vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny
diela. Touto rozhodujúcou skutočnosťou bolo prevzatie dokončeného diela, k čomu však nedošlo, preto
súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom neuviedol
žiadneodvolaciedôvody.Navýzvusúdudoplnildôvodyodvolania.Malzato,žezápiszodňa05.04.2001
súd nevyhodnotil správne, keď ho považoval za nedokončené práce. Žalobca si však vo svojom návrhu
uplatňoval len práce, ktoré vykonal a odovzdal a tieto práce boli samostatne dojednávané, a to čiastkovo.

Nie je správny záver, že tieto práce boli dojednané ako jedno dielo. Vzhľadom na to, že práce uplatnené
v nároku boli dojednávané ústne, mal za to, že je potrebné hodnotiť každú z prác samostatne ako jedno
dielo a právo na zaplatenie každého takého diela hodnotiť samostatne. Rozsah prác bol preukázaný
znaleckým dokazovaním. Ak mal súd za to, že odovzdanie diela nebolo preukázané, nariadené znalecké
dokazovanie bolo nepotrebné a jeho vykonanie nehospodárne. Skolaudovaním stavby bolo preukázané,

že dielo bolo užívaniaschopné a vady, ktoré podľa žalovaného boli na určitých čiastkových dielach si
mohol uplatňovať v samostatnom konaní, resp. zľavou z ceny diela, neoprávňovalo ho to k úplnému
pozastaveniu celej úhrady. Namietal tiež, že súd nezobral do úvahy čiastkovú úhradu faktúry, a teda
ignoroval ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Aj z výpovede strán vyplýva, že žalovaný poskytol
čiastočné plnenie vo výške DPH z predmetnej faktúry, čím akceptoval aj zostatok faktúry. Vzhľadom na

uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

9. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý ho žiadal odmietnuť ako oneskorene podané. Poukázal na to,
že rozsah a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) bez nariadenia pojednávania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade
s § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania a vyjadrením
žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšiedôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom
vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne
hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

13. Úlohou odvolacieho súdu, vzhľadom na námietky odvolateľa, bolo v prvom rade posúdiť, či v
prejednávanej veci došlo medzi stranami sporu k uzavretiu novej zmluvy o dielo v ústnej forme (resp.
viacero samostatných zmlúv o dielo) alebo k rozšíreniu pôvodnej Zmluvy o dielo č. ZD9907 zo dňa
20.10.1999.

14. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca pre žalovaného vykonal aj práce, ktoré neboli pôvodne
predmetom Zmluvy o dielo č. ZD9907 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 12.01.2000. Konateľ žalobcu
na pojednávaní dňa 11.05.2005 uviedol, že žalovaný si doobjednával práce, ktoré žalobca postupne
vykonával a následne mu vystavil faktúru. Žalovaný na pojednávaní dňa 13.06.2005 potvrdil, že ďalšie
práce na objekte boli objednávané už len ústne tak, že žalobca práce vykonal a potom ich fakturoval.

Vykonanie prác bolo preukázané znaleckým dokazovaním.

15. Súd prvej inštancie ustálil, že po uzavretí písomnej Zmluvy o dielo došlo k dohode o rozšírení diela
a to ústnou formou, pričom táto dohoda bola dodatkom k pôvodnej zmluve o dielo, preto sa na vzťahy
týkajúce sa rozšírenia diela vzťahujú ustanovenia písomnej zmluvy o dielo. Odvolací súd v tejto súvislosti

poukazuje na čl. XI. bod 11.2 Zmluvy o dielo, podľa ktorého meniť alebo doplňovať obsah tejto zmluvy
je možné len formou písomných dodatkov, ktoré budú platné, ak budú riadne potvrdené a podpísané
oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán. V danom prípade nebola dodržaná písomná forma
dodatku,alekzmenezmluvydošloústne.Odvolacísúdpretoposudzoval,čibolomožnétaktodojednanú
zmluvu meniť aj ústnou formou.

16. Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že môže byť zmenená len dohodou strán v
písomnej forme, prípadná konkludentná dohoda by nemala formu dohodnutú stranami. Vzhľadom na to,
že nedostatok písomnej formy právneho úkonu je dôvodom neplatnosti určeným na ochranu všetkých
jeho účastníkov, neuplatní sa § 267 Obchodného zákonníka vymedzujúci tzv. relatívnu neplatnosť vo

sfére obchodnoprávnych vzťahov, podľa ktorého je dôvod neplatnosti určený len na ochranu niektorého
z nich. Je preto potrebné použiť všeobecné pravidlá o relatívnej neplatnosti právnych úkonov obsiahnuté
v § 40a Občianskeho zákonníka (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Cdo/433/2015). Odvolací súd poukazuje
na rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 1264/11, podľa ktorého písomne uzavretú zmluvu s dohodnutou
výhradou zmien v písomnej podobe je možné meniť aj inou formou, ak nie je včas namietaná ich

relatívna neplatnosť. Podľa názoru Ústavného súdu ČR zmena zmluvy vyžaduje ofertu a jej akceptáciu,
čo sú jednostranné právne úkony čo do svojho obsahu zhodné. Zákonodarca vyriešil konflikt skoršej
zhodnej vôle zmluvných strán robiť právne úkony vo vymienenej forme a neskoršej - taktiež zhodnej
vôle - prejavenej v rozpore s ich skoršou dohodou takto: Vo všeobecnosti môže oblát namietať relatívnu
neplatnosť oferty, ak nie je dodržaná dohodnutá forma. Akceptant môže prejaviť svoju vôľu prijať návrh

a ofertu akceptovať taktiež vo forme, ktorá je v rozpore s dohodu. Oferent potom môže namietať
relatívnu neplatnosť tejto akceptácie. Je teda zrejmé, že zákonodarca preferoval faktickú (zhodnú)
vôľu účastníkov zmluvy s tým, že ktorákoľvek zo strán môže včas svojím právnym úkonom spôsobiť
neplatnosť úkonov protistrany a tým dosiahnuť stav dojednaný skôr, teda aby takéto právne úkony boli
urobené v písomnej forme.

17. Odvolací súd preto neakceptoval námietku odvolateľa, že každú prácu je potrebné hodnotiť ako
jedno dielo. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z výpovedí strán vyplýva, že
sa jednalo o rozšírenie diela a nie o nový predmet diela. Naviac práce boli vykonávané priebežne, nie až
po ukončení prác, ktoré boli predmetom Zmluvy o dielo a jej Dodatku č. 1. V priebehu vykonávania diela

došlo k rozšíreniu predmetu Zmluvy o dielo ústnou formou, preto je potrebné všetky práce posudzovať
ako jeden celok a na vzťahy týkajúce sa rozšírenia diela sa vzťahujú ustanovenia písomnej zmluvy o
dielo. Účastníci zmluvy nenamietali neplatnosť ústnej formy rozšírenia predmetu zmluvy.18. Pokiaľ ide o vznik nároku na zaplatenie ceny, v tomto smere sa odvolací súd tiež stotožňuje s
názorom vysloveným súdom prvej inštancie, že nárok doposiaľ nevznikol, pretože dielo nebolo riadne
dokončené.

19. Podľa čl. V bod 5.4. Zmluvy o dielo objednávateľ sa zaväzuje, že dokončené dielo prevezme a zaplatí
za jeho zhotovenie dohodnutú cenu.

20. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v

čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

21. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,

vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

22. V zmysle citovaných ustanovení nárok na zaplatenie ceny za dielo zhotoviteľovi vzniká až vtedy, keď
je dielo vykonané. Dielo je vykonané vtedy, ak ho zhotoviteľ riadne ukončí a odovzdá objednávateľovi.
Za riadne ukončenie diela sa považuje také, ktoré je bez vád, teda dielo nemôže mať žiadnu vadu,

aby bolo považované za riadne ukončené a aby došlo k splneniu prvej podmienky. Pre vznik nároku
na zaplatenie ceny nestačí len odovzdanie diela a jeho prevzatie objednávateľom, pretože Obchodný
zákonník jasne definuje, že dielo je vykonané až jeho riadnym ukončením a odovzdaním. Na splatnosť
ceny prevzatého diela potom má vplyv to, či dielo v čase plnenia vykazuje vady alebo nie. Pokiaľ v
zmluve nie je doba vzniku práva na zaplatenie dohodnutá, aplikuje sa ustanovenie druhej vety § 554

ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého možno požadovať zaplatenie len pri bezvadnom plnení,
lebo dielo, ktoré je vadné, nie je možné považovať podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka za dielo
vykonané. Nakoľko si strany v zmluve nedojednali, že objednávateľ je povinný zaplatiť cenu za dielo aj
vtedy, ak má vady, platia ustanovenia Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého odovzdaním vadného
plnenia zhotoviteľovi nárok na zaplatenie ceny za dielo nevzniká. Odvolací súd poukazuje aj na ust. §

324 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého vadným plnením záväzok nezaniká, ale mení sa len
jeho obsah tak, že zodpovedá nárokom objednávateľa vzniknutým z vadného plnenia a záväzok zaniká
až uspokojením práva z vadného plnenia. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že existencia vád na
odovzdanom diele je potvrdená v zápise zo dňa 05.04.2001.

23. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

24. Žalobca plnenie žalovaného, ktoré malo spočívať v uhradení DPH z faktúry, ktorá je predmetom
tohto konania, považoval za uznanie zvyšku záväzku v zmysle citovaného ustanovenia Obchodného

zákonníka. Odvolací súd sa nestotožnil s týmto názorom, nakoľko z dokladov predložených v konaní
vyplýva, že žalovaný nesúhlasil s fakturovanou sumou (vrátenie faktúry žalovaným zo dňa 10.01.2001,
16.05.2003 - žalovaný uznal faktúru len do výšky 250.000,- Sk). Navyše čiastočnou úhradou v prípade,
žežalovanýbynevzniesolnámietkykzvyškuceny,vzniknelenvyvrátiteľnáprávnadomnienkaexistencie
predmetného záväzku žalovaného k žalobcovi. V konaní však bolo preukázané, že nárok žalobcu

nevznikol, nakoľko dielo vykazovalo vady, ktoré neboli odstránené.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne
správny.
26. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že odvolanie bolo treba odmietnuť ako oneskorene podané,

odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné dodať, že skutočnosť, že žalobca podal blanketové
odvolanie, teda také, ktoré neobsahuje odvolacie dôvody, je dôvodom na to, aby súd vyzval odvolateľa
na odstránenie vád odvolania, t.j. doplnenie chýbajúcich dôvodov. V tomto prípade môžu byť na
rozdiel od rozšírenia dôvodov, dôvody odvolania doplnené bez ohľadu na uplynutie odvolacej lehoty, do
rozhodnutia odvolacieho súdu.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP. Úspešnej žalovanej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne
súd prvej inštancie.28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

30. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.