Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. jún 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216207840
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216207840.2

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: Československá obchodná
banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO:36 854 140, právne zastúpený: HMG LEGAL, s.r.o.,
Červeňova 14, Bratislava, IČO:35 855 459, proti žalovanému: X. X., nar. XX.X.XXXX, bytom O. nad T.
XXX o zaplatenie 1812,53 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.812,53 € spolu s úrokom vo výške 16,9 % ročne

zo sumy 1.056,57 € od 11.5.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
1.594,06 € od 11.5.2016 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 200,- € splatných
vždy k 30 dňu v tom ktorom mesiaci, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc od právoplatnosti
rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1812,53 € s príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.6.2010 na základe ktorej mal byť žalovanému poskytnutý úver.

2. Na pojednávaní dňa 2.6.2016 žalovaný uznal záväzok žalobcu čo do základu a výšky, stotožnil

sa s tvrdeniami žalobcu. Žiadal však aby mohol splatiť dlh splátkami, nakoľko finančný príjem mu
neumožňuje splatiť dlh naraz.

3.Zčinnostisúdujeznáme,žežalobcajeprávnickáosoba,ktorámávpredmetepodnikaniaokreminého
i uzatváranie spotrebiteľských zmlúv a poskytovanie spotrebiteľských úverov. Dňa 30.6.2010 žalobca
ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému

úver vo výške 3000 €, ktorý bol úročený úrokovou sadzbou vo výške 16,9% ročne, a dlžník sa zaviazal
celkovo vrátiť žalobcovi sumu 4955,99 €. Dlžník sa zaviazal úver splácať pravidelne v 60 mesačných
splátkach sumou 73,88 €, pričom splatnosť splátok mala byť vždy 15.dňom v mesiaci a prvá splátka bola
splatná dňa 15,7,2010. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 15.6.2015.
Prípisom zo dňa 30.5.2014 žalobca vyzval na zaplatenie dlžnej čiastky, nakoľko ku dňu 29.5.2014
evidoval voči žalovanému dlh vo výške 357,15 €.

Prípisom zo dňa 16.7.2014 žalobca oznámil žalovanému, že vzhľadom k tomu, že nevyrovnal dlh, stal
sa celý dlh splatný dňom 15.7.2014.

4. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrokyPodľa § 502 ods. 1 obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1, ods. 2 obchodného zákonníka Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom

vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

5. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve

uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z
tohtodôvodunazvaťajzmluvouorientovanounasubjekty.Ibazapredpokladu,žeideovzťahdodávateľa
a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do
právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu
alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany

a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania
právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť
splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.

6. V danom prípade súd úverovú zmluvu posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52

Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ,
keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti
a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. žalobcom, bankou, ktorý ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci
svojej podnikateľskej činnosti. Súd teda primárne i na hodnotenie právneho vzťahu musel použiť
ustanovenie občianskeho zákonníka. Rovnako súd pri posudzovaní vzťahu vychádzal i z ustanovení

zákona 129/2010 Z.z.

7. V danom prípade súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je daný. Súd vychádzal najmä z toho,
že žalovaný uznal nárok žalobcu čo do základu a výšky, a preto v zásade dokazovanie nevykonával,
keďže žiadne tvrdenie nebolo sporné, a žalovaný sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu. Uznávací prejav

žalovaného súd považuje za dostatočný na potvrdenie všetkých vzťahov, ktoré boli medzi žalobcom a
žalovaným.Súdmalvkonanípreukázané,žežalobcauzatvorilsožalovanýmzmluvuoúvere,nazáklade
ktorej žalovanému bol poskytnutý úver (výpis účtu, zmluva), pričom však žalovaný nesplácal riadne
zapožičané peňažné prostriedky. V konaní ďalej bolo preukázané, že žalovaný dlh riadne nesplácal,žalobca zosplatnil dlh a žiadal jeho jednorazové zaplatenie. Súd priznal a žalovaného zaviazal i k
zaplateniu úroku, nakoľko tento bol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý. K povinnosti platiť zmluvný
úrokvstanovenejvýškesúduvádza,žesajednáodohoduzmluvnýchstrán,ktorúumožňujedispozitívne

ustanovenie zákona (občianskeho zákonníka ale i obchodného zákonníka), teda nemožno vylúčiť i takú
úpravu resp. dohodu strán, ktorou si strany zmluvy dohodnú odplatu (úrok) i za dobu, po ktorú bude
istina skutočne užívaná dlžníkom, t.j. za dobu až do faktického vrátenia veriteľovi (obdobne i Fekete, I.:
Občiansky zákonník 2., Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 2011, s. 1976). Uvedené sa vzťahuje
na daný vzťah bez ohľadu na použitie občianskeho alebo obchodného zákonníka, nakoľko v oboch

zákonoch je možnosť dohodnutia úrokov upravená ako dispozitívna norma, teda norma, od ktorej sa
strany môžu odchýliť. K výške úrokov súd uvádza, že tieto boli v stanovenej výške dohodnuté. V konaní
nebolo sporné a ani nijako namietané, že by žalovaný dlh voči žalobcovi nemal, ba dokonca žalovaný
sám uznal záväzok čo do základu a výšky. Žalovaný bol zaviazaný i k povinnosti zaplatiť úroky z
omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a vo výške v zmysle § 3 vyhlášky 97/1995 Z.z. pričom celkový úrok
z omeškania bol priznaný od omeškania dlžníka s platením.

Súd povolil žalovanému splácať dlh v sume po 200 €, nakoľko zohľadnil výšku istiny a pri tejto splátke
bude doba splatenia primeraná. Žalovaný má príjem cca 1000 € mesačne, z nich splácal dlh splátkami
po100€,pričomvýškadlhuje1000€.Zpríjmutaktiežhradíubytovanievovýške200€mesačne.Jeteda
nepochybné, že jednorazové zaplatenie pohľadávky zo strany žalovaného možné nie je, nakoľko vyše

1800 € pohľadávka sa nemôže jednorázovo zaplatiť zo sumy 700 €. Podľa súdu je dôležité uvedomenie
žalovaného, že má dlh voči žalobcovi a ochota žalovaného tento dlh splatiť. Súd musí brať takýto kladný
postup žalovaného na zreteľ a umožniť splácanie dlhu, nakoľko priznaním jednorazového splatenia dlhu,
by mohol žalovaného dostať do horšej finančnej situácii a nehovoriac o tom, že v prípade ak by žalovaný
nemal dostatok financií, musel by žalobca iniciovať ďalšie konanie a to konanie exekučné, a takéto

konanie by bolo neefektívne, zvýšilo by ďalšie náklady pre žalovaného. Súd teda umožnil žalovanému
splácať dlh, nakoľko podľa názoru súdu je 200 € primerané tak k zárobkovým schopnostiam žalovaného,
ako i k výške pohľadávky a súd je názoru, že žalobca takýmto splácaním neutrpí žiadnu škodu a na
druhej strane, žalovaný bude môcť reálne fungovať, bez zásadného zhoršenia kvality života.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi
úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalobcu spočíva
v tom, že žaloba nebola ani čiastočne zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší

súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.