Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. október 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 2T/37/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613010211
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Hudák

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1613010211.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudca JUDr. Ľubomír Hudák, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

10.10.2016 v Malackách, rozhodol

r o z h o d o l :

t a k t o :

Obžalovaný:

E. I., nar. XX.XX.XXXX v O. Z., bytom O. Z.
č. XXX, živnostník

j e v i n n ý, ž e

ako navrhovateľ v presne nezistenom čase dňa 28.09.2011 podal prostredníctvom svojho právneho
zástupcu na Okresný súd Malacky návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým chcel zaviazať
poškodenú M. I., trvale bytom O. Z. XXX, zaplatiť navrhovateľovi sumu 36.147,64,- Eur, úroky z

omeškania vo výške 2.168,50,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.200,82,- Eur na základe
neexistujúcej pohľadávky voči poškodenej, ktorá mala spočívať v tom, že za poškodenú zaplatil
podnikateľskému subjektu A. - P. W. so sídlom na A. I. č. X v Y., IČO XXXXXXXX, za stavebné práce,
ktoré mal tento podnikateľský subjekt uskutočniť v rokoch 2006 až 2008 na rodinnom dome č. XX v
C. vo výlučnom vlastníctve poškodenej, pričom k návrhu na vydanie platobného rozkazu ako dôkaz
predložil faktúru č. 7/06 zo dňa 31.05.2006 na sumu 224.574,- Sk (7.454,50,- Eur), faktúru č. 11/06 zo
dňa 30.06.2006 na sumu 267.340,- Sk (8.874,06,- Eur), faktúru č. 12/06 zo dňa 30.09.2006 na sumu
215.200,- Sk (7.143,33,- Eur), faktúru č. 5/07 zo dňa 30.04.2007 na sumu 120.900,- Sk (4.013,14,-

Eur), faktúru č. 07/07 zo dňa 31.07.2007 na sumu 210.070,-Sk (6.973,04,- Eur) a faktúru č. 01/08 zo
dňa 28.02.2008 na sumu 50.900,- Sk (1.689,57,- Eur) spolu s príjmovými pokladničnými dokladmi, na
ktorých je ako dodávateľ uvedený podnikateľský subjekt A. - P. W., hoci obvinený vedel, že podnikateľský
subjekt A. - P. W. takéto stavebné práce na uvedenom rodinnom dome nikdy nevykonával a ani mu
nikdy uvedené sumy nezaplatil, no Okresný súd Malacky dňa 01.02.2012 vydal platobný rozkaz sp. zn.
16Ro/1304/2011, ktorým poškodenej uložil zaplatiť obvinenému celkovú sumu vo výške 39.516,96,- Eur,

t e d a

v konaní pred súdom predložil dôkaz, o ktorom vedel, že je sfalšovaný, na účel použiť ho ako pravý, v
úmysle sebe zadovážiť značný prospech alebo spôsobiť značnú škodu,

č í m s p á c h a l

zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák.Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 344 ods. 2 Tr. zák. § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu obvinenému

p o d m i e n e č n e odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. ukladá súd obžalovanému povinnosť osobne alebo písomne sa
ospravedlniť M. I., nar. XX.XX.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Súd na podklade obžaloby okresného prokurátora po vykonaní dokazovania vydal dňa 15.12.2014
rozsudok, ktorým uznal obžalovaného vinným zločinom marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm.

a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody 3 roky s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu 3 roky, za súčasného uloženia probačného dohľadu. Obžalovanému bola
uložená povinnosť ospravedlniť sa M. I..

V dôsledku odvolania podaného obžalovaným rozhodoval vo veci Krajský súd v Bratislave, ktorý

uznesením zo 16.09.2015, sp. zn. 3To/40/2015, rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec vrátil okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V odôvodnení predmetného uznesenia odvolací súd vyslovil domnienku resp. názor, že svedkov, ktorí
boli vo veci vypočutí bude potrebné prepočuť a ich poučenie doplniť o ďalšie ustanovenia Trestného

poriadku. Taktiež bude potrebné dať priestor obžalobe na kontradiktórny výsluch obžalovaného.

Súd v intenciách uznesenia krajského súdu vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného E. I. (výsluch
vykonal prokurátor), vypočul svedkov M. I., P. W., Q. U., Y. U., M. M., K. P., O. I., E. O., M. I., A.
K., Q. Z., L. Y. a B. Z., doplnil dokazovanie prečítaním ďalších listinných dôkazov, najmä vyjadrenie k

obsahu stavebného denníka, faktúry predložené obžalovaným, písomné stanovisko M. I. a napokon bol
oboznámený obsah rozvodového spisu Okresného súdu Malacky, sp. zn. 5C/6/2008.

Na základe dôkazov vykonaných jednak v prípravnom konaní a jednak pred súdom bol zistený skutkový
stav uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný E. I. spáchanie trestného činu poprel. Uviedol, že spolu s manželkou kúpili v roku 2000
starší dom v C., ktorý bolo potrebné prerobiť. V roku 2005 sa zoznámil so svedkom W., ktorý mal
živnosť na stavebné práce a dohodli sa, že W. vykoná prerábku domu. Na stavbu nastúpil v roku 2006
a práce ukončil koncom roka 2008. Postupne, ako W. vykonával stavebné práce, vystavoval faktúry,

avšak obžalovaný nemajúc peniaze, mu faktúry neuhrádzal. Keď si našetril vyšší obnos, vyplatil W. v
roku 2009 jednorazovo sumou vyše 1,1 milióna Sk.

Keďže v roku 2008 bolo ich manželstvo rozvedené a predmetný dom bol na liste vlastníctva písaný na
manželku, žiadal, aby mu v rámci majetkového vyrovnania vyplatila náklady rekonštrukcie domu. Bývala

manželka však úhradu odkladala, vraj až keď predá dom, preto vyhľadal advokátku a jej prostredníctvom
podal na okresný súd návrh na vydanie platobného rozkazu voči bývalej manželke. Je pravdou, že
neskoršie vzal návrh v civilnom konaní späť, ale konal tak na radu advokátky, aby nebol dom zaťažený
súdnym sporom.Svedkyňa M. I. - bývalá manželka obžalovaného uviedla, že o sporných faktúrach sa prvýkrát dozvedela
pri delení spoločného majetku, keď advokátka vytiahla niekoľko faktúr v hodnote cca 500.000,- Sk, ktorú
treba vraj zarátať na konto obžalovaného.

Prehlásila, že svedok W. ani jeho pracovníci nikdy na dome v C. nepracovali, rekonštrukciu si s
manželom zabezpečovali svojpomocne, odborné práce vykonali objednaní živnostníci.

Svedok P. W. prehlásil, že začiatkom roku 2010 ho obžalovaný požiadal o vystavenie fiktívnych faktúr

na rodinný dom v C., čo odôvodňoval tým, že faktúry potrebuje pre stavebnú sporiteľňu. Za tým účelom
vystavil asi 6 - 7 faktúr, pričom obžalovaný mu diktoval, aké položky a v akej hodnote má vypísať. Bol si
vedomýtoho,ženadomežiadneprácenevykonal,takžeodobžalovanéhoanižiadnepeniazeneprevzal.
Po určitom čase mu telefonovala bývala manželka obžalovaného, že predmetné faktúry sú obyčajný
podvod a žiadala, aby ich ,,odvolal“.

Výpovede ďalších svedkov možno rozdeliť na dve skupiny. Jedna skupina svedkov dokazovala, že P.
W., resp. jeho pracovníci na dome nikdy nepracovali, druhá skupina tvrdila opak.

Už okrem vyššie citovaných svedkov M. I. a P. W. aj svedkovia M. M., Q. U., Y. U. a čiastočne svedkovia
K. P., M. I. a B. Z. vylúčili, že by W., resp. jeho partia na dome pracovali.

Naproti tomu svedkovia O. I., Q. Z., A. K. a E. O. zhodne vypovedali, že koncom roku 2006 až
začiatkom 2007 vykonávali stavebné práce na rodinnom dome v C., kde súbežne pracovali štyria
robotníci stavebnej firmy P. W.. Tento síce fyzicky nepracoval, avšak na modrej dodávke dovážal dva -
trikrát do týždňa rôzny stavebný materiál a zároveň určoval svojim robotníkom, aké práce majú vykonať.

Z listinných dôkazov súd poukazuje na stavebný denník týkajúci sa predmetného domu, podľa ktorého
stavebná činnosť začala výkopovými prácami v máji 2002 a posledný záznam je z augusta 2005 -
vyhotovenie sadrokartónov stropu.

Na č. l. 68 až 79 spisu sú zadokumentované faktúry a príjmové pokladničné doklady od firmy A. - P.
W. a to:

1.) faktúra č. 7/06 z 31.05.2006 na sumu 224.574,- Sk, zaplatené 12.12.2009,

2.) faktúra č. 11/06 z 30.06.2006 na sumu 267.340,-Sk, zaplatené 12.01.2009,

3.) faktúra č. 12/06 z 30.09.2006 na sumu 215.200,- Sk, zaplatené 12.01.2009,

4.) faktúra č. 5/07 z 30.04.2007 na sumu 120.900,- Sk, zaplatené 12.01.2009,

5.) faktúra č. 07/07 z 31.07.2007 na sumu 210.070,- Sk, zaplatené 12.01.2009,

6.) faktúra č. 01/08 z 28.02.2008, na sumu 50.900,- Sk, zaplatené 12.01.2009.

Lustráciou v evidenciách Okresného riaditeľstva PZ Čadca a Žilina bolo zistené, že svedok P. W. nie je
vodičom (nebol mu vydaný vodičský preukaz) a on, ani jeho synovia nevlastnia dodávkové motorové
vozidlo.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Malacky, sp. zn. 16Ro/1304/2011 vyplynulo, že obžalovaný podal

dňa 28.09.2011 návrh na vydanie platobného rozkazu proti odporkyni M. I. na sumu 36.147,64,- Eur
(1,088.984,- Sk) a k tomu ako príslušenstvo trovy konania. Ako dôkaz okrem iného pripojil už vyššie
citované faktúry a príjmové pokladničné doklady vystavené firmou A. - P. W.. Súd vydal dňa 01.02.2012
platobnýrozkaz,ktorýbolvdôsledkupodanéhoodporuzrušený,pričomdňa17.12.2012vzalobžalovaný
návrh späť a konanie bolo zastavené. K tomu treba dodať, že obvinenie bolo obž. I. vznesené dňom

24.04.2012 (č. l. 7).

Na podklade vyššie uvedeného a relatívne podrobného dokazovania dospel súd k záveru, že skutok,
ktorý je predmetom obžaloby sa stal a jeho páchateľom je obžalovaný E. I..V konaní bolo predovšetkým potrebné vyriešiť, či dôkazy, ktoré obžalovaný pripojil k návrhu na vydanie
platobného rozkazu (faktúry a príjmové pokladničné doklady) vo veci Okresného súdu Malacky, sp.

zn. 16Ro/1304/2011, boli sfalšované, pričom tieto vedome použil v úmysle spôsobiť inému škodu a
zadovážiť sebe značný prospech. Z týchto dôvodov súd najprv zisťoval, či práce na rodinnom dome v
C. č. XX boli skutočne firmou A. - P. W. Y. vykonané a či teda faktúry a následne ich preplatenie (č. l. 68
- 79 spisu) odrážajú reálny stav veci. Ak by totiž P. W. práce vo fakturovanom rozsahu vykonal, nebolo
by možné tieto listiny označiť za sfalšované.

Dokazovaním súd zistil, že P. W., ani žiadni jeho pracovníci na stavbe rodinného domu nepracovali,
fakturované práce nevykonali a faktúry vrátane príjmových dokladov boli sfalšované na priamu žiadosť
obžalovaného I.. Túto skutočnosť potvrdil predovšetkým svedok P. W., ktorý podrobne vypovedal, za
akých okolností ho obžalovaný nahovoril na vystavenie inkriminovaných listín (čerpanie stavebného
úveru). Aj ďalší svedkovia, najmä I., M., U., U., P., I. a Z. potvrdili, že P. W., ani jeho partia na dome

nepracovali.

Výpovede vyššie uvedených svedkov podporujú aj listinné dôkazy. Z obsahu stavebného denníka
vyplýva, že práce na rodinnom dome započali v máji 2002 a posledný záznam je z augusta 2005.

Fakturácie však prebehli od mája 2006 do februára 2008, pričom úhrada bola vykonaná v dvoch
termínoch a to 12.01.2009 päť faktúr a 12.12.2009 jedna faktúra. Časový rozdiel od fakturácie po úhradu
predstavoval od jedného roka po tri a pol roka. Je nepredstaviteľné, že by P. W. doslovne sponzoroval
obžalovaného po tak dlhú dobu, najmä, ak by musel za vyfakturované ale nezaplatené práce odviesť
daň. Taktiež je nelogické tvrdenie obžalovaného, že zbieral a šetril peniaze, aby mohol W. jednorazovo

vyplatiť.

Zámer a racionalita konania obžalovaného bude lepšie pochopená po zaradení jednotlivých udalostí v
časovej osi. V roku 2000 kupujú manželia I. nehnuteľnosť v obci C.. Výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
(viď výpis listu vlastníctva) sa formou zúženia BSM stala M. I.. Od roku 2002 do roku 2005 prebiehali na

nehnuteľnosti stavebné práce. Vo februári 2007 (výpoveď sv. I.) sa manželia rozchádzajú a v roku 2008
rozvádzajú. Fiktívne pokladničné doklady preukazujú, že obžalovaný už ako rozvedený uhradil P. W. v
roku2009sumu(vyše1,1miliónabývalýchSk)atovšetkozaosobu,sktorounebolužvrodinnomvzťahu
a navyše na nehnuteľnosti nemal žiadny vlastnícky podiel. Časové súvislosti končia podaním návrhu na
súd dňa 28.09.2011, kde od M. I. obžalovaný žiada uhradiť sumu 36.147,64,- Eur plus príslušenstvo,

avšak nedočkajúc konca civilného konania berie návrh dňa 17.12.2012 späť, teda v čase, keď už bolo
proti nemu vznesené obvinenie.

Dôkazná situácia si vyžiadala, aby sa súd v intenciách § 168 ods. 1 Tr. por. vysporiadal aj s výpoveďami
svedkov O. I., Q. Z., A. K. a E. O., ktorých výsluch navrhol obžalovaný na podporu svojej obhajoby.

Pokiaľ ide o svedka O. I. (syna obžalovaného), tento v prípravnom konaní pri výsluchu dňa 02.11.2012
využil svoje právo nevypovedať. Na hlavnom pojednávaní dňa 03.03.2014 už k veci vypovedal s tým,
že osobne videl W. na stavbe v C., ako dováža materiál na modrej dodávke. Pri dopočutí na hlavnom
pojednávaní dňa 20.06.2016 si na meno P. W. už nevedel spomenúť. K výpovedi tohto svedka je
potrebné uviesť, že na č. l. 567 - 568 spisu sa nachádza výpis z listu vlastníctva č. XX, podľa ktorého obž.

I.právoplatnýmidarovacímizmluvamizo14.05.2013a15.04.2014previedoltamuvedené nehnuteľnosti
na syna O. s vecným bremenom na pozemky a rodinný dom v prospech obž. E. I.. Súd nekomentuje
samotné darovanie, na ktoré bol obžalovaný oprávnený, avšak vzhľadom na uvedené časové súvislosti
predmetná skutočnosť oslabuje hodnovernosť výpovede O. I..

Pokiaľ ide o ďalších svedkov, ktorí tvrdili, že boli prítomní na stavbe rodinného domu v C., keď
P. W. koncom roka 2006 a v priebehu roka 2007 dovážal na modrej dodávke pre partiu svojich
pracovníkov stavebný materiál, súd preveroval hodnovernosť výpovedí, okrem iného aj lustráciou v
evidenciách okresných dopravných inšpektorátov Čadca a Žilina. Pritom zistil, že P. W. nie je držiteľom
vodičského preukazu, nevlastní dodávkové motorové vozidlo a taktiež ani jeho synovia. Vzhľadom na

tieto skutočnosti a ostatné vykonané dôkazy považuje súd výpovede týchto svedkov za nevierohodné.

S poukazom na všetky, vo veci vykonané dôkazy súd uzatvára, že obžalovaný nahovoril svojho
známeho P. W., aby mu vystavil sfalšované faktúry za stavebné práce na rodinnom dome v C. a následneaj príjmové pokladničné doklady, ktoré mali preukázať, že tieto faktúry obžalovaný uhradil. Motiváciu
takéhoto konania obžalovaného treba hľadať v rozchode manželov v roku 2007 a následne v ich rozvode
v roku 2008.

Keďže rokovania o vysporiadaní majetkového spoločenstva manželov neviedli k želanému výsledku,
podal obžalovaný na okresný súd dňa 28.09.2011 návrh na vydanie platobného rozkazu proti bývalej
manželke a k návrhu pripojil dôkazy o ktorých vedel, že sú sfalšované. Obžalovaný konal v priamom
úmysle v snahe docieliť prostredníctvom súdneho rozhodnutia pre seba priaznivý výsledok. Tým

priaznivým výsledkom mal byť jeho majetkový prospech.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. sa na kritérium určenia výšky prospechu vzťahuje odvodene ustálenie výšky
škody. Za značnú škodu zákon považuje sumu dosahujúcu najmenej stonásobok sumy 266,- Eur, t. j.
26.600,- Eur. Obžalovaný v návrhu na vydanie platobného rozkazu požadoval úhradu istiny 36.147,64,-
Eur. Hoci neskoršie vzal svoj návrh späť, v čase jeho podania mal úmysel zadovážiť si značný prospech,

čím by na druhej strane bývalej manželke spôsobil značnú škodu. Pritom nie je rozhodujúce, že k
takémuto následku napokon nedošlo, stačí že obžalovaný konal s týmto úmyslom. Preto ho súd uznal za
vinného zo spáchania zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Z osobných dokladov obžalovaného súd zistil, že je živnostníkom v oblasti stavebných prác, v mieste

bydliska nemajú o jeho osobe negatívne poznatky, v minulosti bol viackrát súdne trestaný (naposledy v
roku 1991), avšak sa na neho hľadí, akoby súdne trestaný nebol.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, taktiež na osobu

obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy.

Na obžalovaného sa hľadí ako na netrestaného (posledne bol odsúdený pred 24 rokmi), pre priestupok
trestaný nebol. keďže priestupkové konanie z dôvodu, že dňa 08.05.2009 sa bývalej manželke a deťom
vyhrážal zničením a otravovaním, bolo zastavené. Súd v prípade obžalovaného nezistil poľahčujúce, ale

ani priťažujúce okolnosti. Ako motív konania ustálil okrem majetkového prospechu aj snahu po pomste,
resp. odvete, čo súviselo s rozvodom manželov I..

Na druhej strane hodnotí súd obžalovaného ako slušného a pracovitého občana, ktorý sa snažil
zabezpečiťrodinu,pričompodstatnúčasťprácnarodinnomdomevykonalsámzapomocisynaaďalších

rodinných príslušníkov. Nezvládol však rozchod s manželkou, čo ho nakoniec priviedlo k protiprávnemu
konaniu.

Za trestný čin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. možno uložiť trest odňatia
slobody vo výmere tri až osem rokov. Treba pripomenúť, že k zamýšľanému následku napokon nedošlo

aj z dôvodu, že obžalovaný vzal svoj návrh na vydanie platobného rozkazu späť. Nebolo preukázané,
že by sa tak stalo pod ťarchou trestného stíhania.

Z týchto dôvodov dospel súd k záveru, že na nápravu obžalovaného postačí uloženie trestu odňatia
slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby. Obžalovaný už štvrťstoročie neprišiel do rozporu so

zákonom a teraz vedené trestné stíhanie má svoj pôvod v osobných a rodinných záležitostiach. Nie je
predpoklad, že obdobná situácia sa bude v živote obžalovaného opakovať. Preto mu súd uložil trest
odňatia slobody vo výmere tri roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 51 ods. 1 Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu

odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na
jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
V takom prípade je potrebné uložiť páchateľovi probačný dohľad.

Súd je toho názoru, že obžalovaný spĺňa vyššie uvedené zákonné podmienky. Preto mu bol výkon
uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu tri roky za súčasného
uloženia probačného dohľadu. Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. je obžalovaný povinný strpieť nad sebou
kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.M. I. síce neutrpela majetkovú ujmu, ale obžalovaným začaté občianskoprávne konanie ju nesporne do
určitej miery traumatizovalo. Je preto dôvodné uložiť obžalovanému povinnosť, aby sa bývalej manželke

ospravedlnil za spôsobené príkorie.

Súd je toho názoru, že rozsudok, tak ako bol vyhlásený, zodpovedá stavu veci a zákonu, pričom druh a
výmera trestu zodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie ako aj princípu spravodlivosti.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom
tunajšieho súdu. Riadne a v lehote podané odvolanie má
odkladný účinok.