Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/302/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315218347
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighova

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315218347.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

navrhovateľa: K. N., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Za P. XXX/X, J., Y. Č. X. XXX, XXX XX W. E., Š. Q. N., proti
odporkyni: G. N. N., J.. XX.XX.XXXX, G. M. O. XX, S., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: M. N., J.. XX.XX.XXXX M. Q. Z. N., J.. XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych
vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo K. N., J.. XX.XX.XXXX I. J. a G. N. N., V.. N.J., J.. XX.XX.XXXX I. G., uzavreté dňa
XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev S. Ú. O. X.Ž., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX,

pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .

Súd zveruje maloleté deti: M. N., J.. XX.XX.XXXX M. Q. Z. N., J.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode
manželstvadoosobnejstarostlivostimatky,ktorábudemaloletédetizastupovaťaspravovaťichmajetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého M. N., J.. XX.XX.XXXX sumou 50 eur mesačne a na
maloletého Q. Z. N., J.. XX.XX.XXXX sumou 40 eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k

rukám matky maloletých detí vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd styk otca s maloletými deťmi M. N., J.. XX.XX.XXXX M. Q. Z.J. N., J.. XX.XX.XXXX neurčuje.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 28.08.2015 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva
s odporkyňou a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode

manželstva tak, že tieto budú zverené do osobnej starostlivosti matky a on bude zaviazaný prispievať
na ich výživu v minimálnom rozsahu.

Svoj návrh odôvodnil tým, že manželia uzatvorili manželstvo v roku 2003, pričom pred uzavretím
manželstva sa z ich vzťahu dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý M. N. a následne z manželstva sa dňa
XX.XX.XXXX narodil maloletý Q. Z. N.. Postupom času došlo k vážnemu narušeniu vzťahov medzi
manželmi, ktorých príčinou boli problematické medziľudské vzťahy v rodine, násilie, alkoholizmus a

opakovaná nevera odporkyne. Manželia žili v spoločnej domácnosti približne do narodenia druhého
dieťaťa, kedy navrhovateľ zo spoločnej domácnosti odišiel a prespával u kamarátov či v aute. U
navrhovateľa sa pod vplyvom týchto skutočností prejavili psychické problémy, odišiel do Č. V., kde
spočiatku žil ako bezdomovec, ktoré skutočnosti mali za následok existenčné a život ohrozujúceproblémy, ktoré nebol schopný zvládať. V súčasnosti sa snaží žiť usporiadaným životom, no nemá
pravidelný príjem a nevlastní žiaden majetok. Odporkyňu, jej rodinu a ani maloleté deti nevidel cca
10 rokov pričom v roku 2004 bol Okresným súdom Bratislava II upravený výkon rodičovských práv a

povinností k maloletým deťom. Dlh navrhovateľa na výživnom voči maloletým deťom predstavuje ku
dňu podania návrhu na rozvod manželstva cca 6 500 €. Spochybnil svoje otcovstvo k maloletému Q.
Z., keďže sa narodil v čase, kedy manželia už nežili v spoločnej domácnosti a odporkyňa udržiavala
mimomanželské známosti. Manželské spolužitie účastníkov konania je v súčasnosti už iba formálnym
zväzkom, ktorý si neplní žiadnu zo svojich funkcií tak, ako to má na mysli Zákon o rodine, ani jeden

z manželov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia a rozvod manželstva je i v záujme
maloletých detí z tohto manželstva pochádzajúcich.

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, nemala záujem na obnovení manželského
spolužitia. S navrhovateľom nežijú v spoločnej domácnosti cca 11 rokov, pričom v tomto období mala
odporkyňa záujem na rozvode manželstva, avšak nepoznala miesto pobytu navrhovateľa. Pokiaľ ide

o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode navrhla, aby
boli deti zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že otcovi bude určené výživné primerané k jeho
životnej situácii. Poukázala na to, že navrhovateľ sa s deťmi 11 rokov nekontaktuje, neplní si k nim svoju
vyživovaciu povinnosť a žiadnym spôsobom sa o deti nezaujíma.

Kolízny opatrovník doporučil súdu upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas po rozvode manželstva tak, že tieto budú zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude
zároveň maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, a to vzhľadom k tomu, že otec o deti
neprejavuje žiaden záujem. Výživné doporučil určiť v sume 50 € mesačne na maloletého M. a v sume
40 € mesačne na maloletého Q.. Styk maloletých detí s otcom doporučil ponechať bez úpravy.

Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa zo dňa 28.08.2015, sobášnym listom manželov, rodnými
listami maloletých detí a správou ÚPSVaR Senec zo dňa 20.04.2016. Súd ďalej vykonal dokazovanie
výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch ide o manželstvo prvé. Pred uzavretím
manželstva sazichvzťahudňaXX.XX.XXXXnarodilmaloletýM.N.azmanželstvasadňaXX.XX.XXXX
J. S. Q. Z. N.. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu bola daná bydliskom odporkyne na adrese M. O.
XX, S..

Maloletý M. N.J. v školskom roku 2015/2016 navštevuje 9. V. L.Š. I. O. X., ide na SŠ U. I. G.. Je vedený
v ortopedickej ambulancii, trpí alergiami a ekzémami.

Maloletý Q. Z.J. N. v školskom roku 2015/2016 navštevuje X. V.Í. L. I. O. X.. Zdravotný stav maloletého
nie je dobrý, je vedený v ortopedickej ambulancii, diabetologickej ambulancii pre diabetes a taktiež v

pľúcnej ambulancii kvôli astme. Jeho stav je monitorovaný a pravidelne užíva lieky.

Maloleté deti sa z finančných dôvodov mimoškolskej činnosti nevenujú.

Navrhovateľ je nezamestnaný, nemá pravidelný príjem. Venuje sa oprave PC, jedná sa o činnosť,

ktorá ho baví a rozumie jej, pričom z tejto činnosti dosahuje príjem cca 8 000-8 500 Kč, je to hraničný
príjem. Býva v W. E. v podnájme, za ktorý uhrádza čiastku 7 000 Kč mesačne. Nemá ďalšie vyživovacie
povinnosti.

Odporkyňa je nezamestnaná, pracuje na dohodu cestou pracovnej agentúry F. J. s tým, že vykonáva

rôzne práce, napr. v Y., v tlačiarňach a pod, z ktorých činností má príjem cca 300 € mesačne. Poberá
rodinné prídavky na dve deti a náhradné výživné v celkovej výške 73 € mesačne, občas chodí upratovať
a umývať okná, jedná sa však o sporadické činnosti. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Spolu s deťmi
a svojou matkou býva v rodinnom dome v M. O..

Podľa § 88 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov namiesto
všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého mali manželia posledné
spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tumanželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd,
je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa.

Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželstvo je zväzkom muža a ženy.
Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si
rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi

prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac
dopredu.

Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom prípade
súsplnenévšetkyzákonnépodmienkyrozvodumanželstvaúčastníkovkonania.Vzťahymedzimanželmi
sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel.
Účastníci ako manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe
uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak,

ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd
ustálil diametrálne odlišné predstavy o vzájomnom manželskom spolužití, ktoré viedli medzi manželmi
k úplnému citovému odcudzeniu, pričom manželia nie sú 11 rokov v žiadnom kontakte.

Súd mal za to, že rozvod manželstva účastníkov konania je i v záujme maloletých detí. Ohľadom úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rodičia zhodne navrhli, aby boli maloleté
deti zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť i od ukončenia spolužitia manželov
vykonáva a v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Pokiaľ ide o právo zastupovať
maloleté deti a spravovať ich majetok, toto súd na doporučenie kolízneho opatrovníka priznal výlučne
matke maloletých detí, pričom vychádzal z preukázaného dlhodobého nezáujmu otca o maloleté deti

a neexistencie kontaktu a komunikácie medzi rodičmi maloletých, kedy by priznanie tohto práva obom
rodičombolovkonečnomdôsledkuvrozporesozáujmamimaloletýchdetí.Zuvedenýchdôvodovtaktiež
súd vyhovel návrhu oboch rodičov i kolízneho opatrovníka a styk otca s maloletými deťmi ponechal bez
úpravy.

PokiaľideovýškuvyživovacejpovinnostiotcavočimaloletýmdeťomM.M.Q.Z.tusúdnemoholvyhovieť
návrhu otca a túto upraviť v minimálnom rozsahu, keďže k uvedenému nezhliadol žiadny dôvod. Otcom
uvádzané skutočnosti, týkajúce sa jeho celkových osobných, príjmových a majetkových pomerov súd
čiastočne zohľadnil, avšak je potrebné uviesť, že k ukončeniu spolužitia rodičov maloletých detí došlo
pred 11 rokmi, za ktoré obdobie si otec žiadnym spôsobom neplnil svoje rodičovské povinnosti, žiadnym

spôsobomneparticipovalnaosobnejstarostlivostiomaloletédetiadokoncasineplníaninajzákladnejšiu
rodičovskú povinnosť, a to vyživovať svoje deti, keď na ich výživu neprispieval ani len čiastočne, a
to napriek rozhodnutiu súdu. Na strane otca maloletých detí pritom súd nezhliadol žiadne zdravotné
obmedzenia či iné objektívne dôvody, ktoré by ho obmedzovali v pracovnom procese a pre ktoré by
nebol schopný vykonávať prácu, z ktorej bude dosahovať príjem, z ktorého bude následne schopný

uspokojovať potreby maloletých detí v takom rozsahu, aby nedochádzalo k ohrozovaniu ich zdravého
vývinu. Súd poukazuje na to, že skutočnosti týkajúce sa vzájomného spolužitia rodičov maloletých detí
ako manželov a dôvody, pre ktoré prišlo k jeho ukončeniu, nemôžu byť na ťarchu maloletým deťom a
ich vývinu. Za tohto stavu veci súd prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akom rozsahu sa o deti stará, na
prístup povinného rodiča k plneniu si všetkých svojich rodičovských povinností, ako aj na neexistenciu

objektívnych dôvodov na strane otca maloletých detí pre určenie výživného v minimálnom rozsahu a
určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému M. na sumu 50 € mesačne a voči maloletému Q. Z.Á.
na sumu 40 € mesačne. Súd dáva ocovi maloletých detí do pozornosti, že sa, vzhľadom k veku oboch
detí, jedná o nízke čiastky výživného, ktoré sú spôsobilé výlučne k participácii na základných životnýchpotrebách maloletých detí ako ľudských jedincov bez toho, že by tieto umožnili matke ako rodičovi, ktorý
sa o deti osobne stará, uspokojovať na strane detí iné, než existenčné potreby.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže odporkyňa a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva

vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.

Proti tomuto rozsudku môže navrhovateľ podať odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa
ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého
smeruje.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z ).

V Bratislave, dňa 28. apríla 2016