Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/84/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112201688
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1112201688.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, proti odporcovi O.. F. Y.,
bývajúcemu v Z., N. Y. XX, zastúpeného JUDr. Martinom Ribárom, advokátom, so sídlom v Bratislave,
Mickiewiczova 2, o náhradu škody 812 Eur, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 812 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 812 Eur od 20.01.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I sumu 48,50 Eur ako súdny poplatok
za podaný návrh, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 18.01.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia
sumy 812 Eur spolu s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej porušením povinností
odporcu pri plnení pracovných úloh. Dôvodil, že vymenovaním odporcu do štátnej služby podľa

rozhodnutia služobného úradu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo
spravodlivosti") zo dňa 30.01.2009, č. 21683/2009-45/5, vznikol medzi ním a odporcom s účinnosťou
od 01.02.2009 štátnozamestnanecký pomer. Odporca bol zaradený do funkcie hlavný štátny radca, na
odbore štátnej služby - 1.01 riadenie štátnej služby a túto vykonával na Sekcii ekonomiky, rozvoja a
správy, na právnom referáte. Podľa organizačného poriadku navrhovateľa zo dňa 10.05.2007 medzi
úlohy právneho referátu patrili aj tie, ktoré vyplývali navrhovateľovi priamo zo zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu

- 2 -

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č.
514/2003 Z.z."). Odporca v súvislosti so žiadosťou M. O. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody zo dňa 09.02.2009, ktorá bola doručená navrhovateľovi dňa 10.02.2009, nesplnil svoju povinnosť
oznámiť údaje požadované v zmysle § 26 ods. 2 písm. a) až d) zákona č. 514/2003 Z.z., a v rozpore s
ustanovením § 26 ods. 3 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. tieto oznámil ministerstvu financií Slovenskej

republiky (ďalej len "ministerstvo financií") až oznámením zo dňa 06.03.2009, odoslaným na poštovú
prepravu dňa 09.03.2009, t.j. 12 dní po zákonom stanovenej lehote. Predmetné podanie M. O. bolo
totiž administratívnym omylom založené do spisu evidovaného pod č. 236122009/46, ktorý sa týkal
žiadosti M. O., W. O., P. O.Á. V. O. V. O. o predbežné prerokovanie, doručenej navrhovateľovi dňa05.02.2009 a rovnako pridelenej na vybavenie odporcovi. Za nedodržanie oznamovacej povinnosti
bola navrhovateľovi uložená pokuta vo výške 3.310 Eur, a to rozhodnutím zo dňa 24.06.2009, č.
MF/017534/2009/-243, ktorého správnosť v rámci rozkladu potvrdil minister financií rozhodnutím zo

dňa 07.09.2009, č. MF/21500/2003-23. Krajský súd v Bratislave preskúmavajúci zákonnosť rozhodnutia
ministra financií na podklade podanej žaloby rozsudkom zo dňa 14.01.2011, č.k. 4S 207/2009-33,
zrušil rozhodnutie ministra financií a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď mal za to, že v ňom
absentovala presná identifikácia správneho deliktu, za ktorý bola navrhovateľovi uložená sankcia. V
nadväznosti na to minister financií rozhodnutím zo dňa 04.05.2011, č. MF/015561/2011-2C, zrušil

prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 24.06.2009, ktorý rozhodnutím zo dňa 06.07.2011,
č. MF/016126/2011-243, opätovne uložil navrhovateľovi pokutu v sume 3.310 Eur za správy delikt
spočívajúci v nesplnení oznamovacej povinnosti podľa § 26 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vo vzťahu
k žiadosti M. O. zo dňa 10.02.2009 o predbežné prerokovanie. Navrhovateľ uhradil pokutu ministerstvu
financií dňa 19.01.2010. Vzhľadom na to, že zaplatením predmetnej pokuty vznikla navrhovateľovi
škoda v priamej príčinnej súvislosti s nekonaním odporcu, ktorý nesplnil oznamovaciu povinnosti vo veci

žiadosti M. O. zo dňa 09.02.2009, navrhovateľ si ako služobný úrad z titulu štátnozamestnaneckého
vzťahu s odporcom uplatňoval s poukazom na § 115 a § 116 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe
náhradu takto vzniknutej škody, a to len rozsahu funkčného platu odporcu pred porušením právnej
povinnosti.

Konajúci súd vydal vo veci dňa 20.02.2012 platobný rozkaz, č.k. 26Ro 5/2012-48, voči ktorému podal
v zákonom stanovenej lehote odporca odpor s odôvodnením. Odporca namietal splnenie predpokladov
zodpovednosti za škodu, dôvodiac, že navrhovateľ je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý spravuje
majetok štátu, vrátane finančných prostriedkov a pokutu uloženú ministerstvom financií uhradil z
rozpočtových prostriedkov. Uhradením pokuty v sume 3.310 Eur teda došlo len k presunu finančných

prostriedkov z rozpočtovej kapitoly navrhovateľa do rozpočtovej kapitoly iného ústredného orgánu
štátnej správy, navrhovateľov majetok sa nezmenšil, a preto na jeho strane nemohla vzniknúť žiadna
škoda. Pokiaľ išlo o samotné porušenie právnych predpisov a zodpovednosť odporcu uviedol, že
zástupca právneho referátu na poradách generálneho riaditeľa sekcie v období roka 2009 a 2010
opakovane poukazoval na dlhodobý havarijný stav právneho referátu, jeho poddimenzovanosť z

hľadiska počtu zamestnancov, z dôvodu ktorého nemohli byť úlohy právneho referátu plnené. Odporca
namietal i premlčanie nároku navrhovateľa podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď mal za to,
že navrhovateľ sa dozvedel o vzniku škody z rozhodnutia ministra financií zo dňa 07.09.2009, č. MF
21500/2009-23, ktorým zamietol rozklad a potvrdil správnosť rozhodnutia ministerstva
- 3 -

financií zo dňa 24.06.2009, č. MF/017534/2009-243, o uložení pokuty navrhovateľovi v sume 3.310 Eur.
Právoplatnosťou rozhodnutia o veci samej sa navrhovateľ dozvedel nielen o vzniknutej škode, ale aj o
osobe škodcu, preto podľa mienky odporcu od tohto dátumu začala navrhovateľovi plynúť subjektívna
2-ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde. Pokiaľ navrhovateľ podal žalobu na súd až dňa

18.01.2012, podal ho oneskorene.

Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom po vykonaní dokazovania dňa 29.05.2013 v prítomnosti
účastníkov konania vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami a ústnymi
prednesmi splnomocnených zástupcov navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu, oboznámil sa i s
listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to rozhodnutím o vymenovaní odporcu do štátnej
služby, oznámením o výške a zložení funkčného platu, dohodou o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru, opisom štátnozamestnaneckého miesta odporcu, organizačným poriadkom č. 3424/2007-130,

žiadosťou o predbežné prerokovanie zo dňa 09.02.2009, oznámením zo dňa 06.03.2009, č.
23612/2009/46, rozhodnutím ministerstva financií zo dňa 24.06.2009, č. MF/017534/2009-243 a
zo dňa 06.07.2011, č. MF/016126/2011-243, rozhodnutím ministra financií zo dňa 07.09.2009, č.
MF/21500/2009-23, a zo dňa 04.05.2011, č. MF/015561/2011-2C, rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 14.01.2011, č.k. 4S 207/2009-33, účtovnými dokladmi navrhovateľa, výzvou zo dňa

28.12.2011 a fotokópiami neprevzatých zásielok, oboznámil sa aj s obsahom spisu Krajského súdu v
Bratislave, sp. zn. 4S 207/2009, administratívneho spisu ministerstva financií, ako aj ostatným obsahom
spisu. Súd upustil od vykonania dokazovania výsluchom svedka O.. A. Ď., ktorého výsluch navrhol
odporca na preukázanie pomerov na právnom referáte, k množstvu vecí, ktoré mali zamestnanci vybaviťa k možnému vzniku pochybenia, keď dospel k záveru, že vykonanie dokazovania v tomto smere je
nadbytočné, nehospodárne, keď najmä so zreteľom na výpoveď odporcu je možné ustáliť skutkový stav
na základe súdom vykonaného dokazovania.

Skutkový stav je nasledovný:

Odporca bol rozhodnutím ministerstva spravodlivosti zo dňa 30.01.2009, č. 21683/2009-45/5,
vymenovaný do (dočasnej) štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade

ministerstva spravodlivosti, do funkcie hlavný štátny radca, v odbore štátnej služby riadenie štátnej
služby, s dátumom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru dňa 01.02.2009. Podľa oznámenia zo dňa
30.01.2009č.21665/2009-45/18,mubolsúčinnosťouod01.02.2009priznanýfunkčnýplatspoluvsume
812 Eur zodpovedajúci tarifnému platu v 10. platovej triede.

Podľa opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta bol odporca organizačne začlenený na právny

referát sekcie rozvoja, ekonomiky a správy a medzi činnosti, ktoré mu boli pridelené patrili, okrem iného,
i zastupovanie ministerstva pred súdmi, orgánmi štátnej správy a samosprávy, príprava vyjadrení k
návrhom na začatie konania, preverovanie zákonnosti a dôvodnosti návrhov predložených podľa zákona
č. 65/2001 Z.z., plnenie úloh vyplývajúcich pre ministerstvo spravodlivosti zo zákona č. 514/2003 Z.z.,
najmä zabezpečenie predbežného prerokovania nároku, zastupovanie pred súdmi, v prípade, ak sa

poškodený domáha uspokojenia nároku na súde a konanie vo veciach regresnej náhrady.
- 4 -

Žiadosťou zo dňa 09.02.2009, podanou na ministerstvo spravodlivosti dňa 10.02.2009, Ján Molnár
požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. Er 1252/99 a žiadal o nemajetkovú ujmu v sume 30.000
Eur.Žiadosťbolaopatrenáprezenčnoupečiatkouministerstvaspravodlivostisčíslomzáznamu9737/46,
č. spisu 23612/2009-46. Odporca listom zo dňa 06.03.2009, č. 23612/2009/46 oznámil ministerstvu
financií informácie v súlade s § 26 ods. 2 písm. a) až d) zákona č. 514/2003 Z.z.

Zobsahuadministratívnehospisuministerstvafinanciíč.MF008215/2013-243,súdzistil,žeministerstvo
financií obdržalo dňa 16.02.2013 oznámenie odporcu ohľadne údajov v zmysle § 26 ods. 2 písm.
a) až d) zákona č. 514/2003 Z.z. v súvislosti s pripojenou žiadosťou M. O. a W. O. o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom, a to prieťahmi v
konaniach Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 7Co 90/2006, 26C 210/2006, 10C 84/2008 a sp. zn.

10C 97/2008, na základe ktorých im vznikla nemajetková ujma vo výške 30.000 Eur, keď oznámenie
bolo dané na prepravu poštovým orgánom dňa 13.02.2009. Samotná žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody bola doručená navrhovateľovi dňa 05.02.2009, evidovaná pod č. záznamu
8493/46, č. spisu 23612/2009-46. Ministerstvo financií obdržalo dňa 10.03.2009 oznámenie odporcu
zo dňa 06.03.2009, dané na poštovú prepravu dňa 09.03.2009, ktoré súviselo so žiadosťou M. O.

zo dňa 09.02.2009, ktorou žiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV, vo veci sp. zn. Er 1252/99. Ministerstvo
financií oznámilo listom zo dňa 26.05.2009 navrhovateľovi začatie správneho konania týkajúceho sa
uloženia pokuty podľa § 26 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa
05.06.2009 žiadal správne konanie zastaviť dôvodiac, že žiadosť manželov M. O. V. W. O. doručená

05.02.2009 a žiadosť M. O. zo dňa 09.02.2009 boli vzhľadom na zhodnosť mien omylom zaregistrované
pod rovnakou spisovou značkou. V prípade prvej žiadosti manželov O. si splnil oznamovaciu povinnosť
listom datovaným dňa 10.02.2009 a v prípade žiadosti M. O.Á. zo dňa 09.02.2009 až listom datovaným
dňa 06.03.2009. Ministerstvo financií rozhodnutím zo dňa 24.06.2009, č. MF/017534/2009-243, uložilo
navrhovateľovi pokutu vo výške 3.310 Eur za nedodržanie 15-dňovej oznamovacej povinnosti podľa § 26

ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Uloženú pokutu nebolo možné odpustiť, nakoľko zákon č. 514/2003 Z.z.
možnosť odpustenia pokuty nepozná. Správnosť tohto rozhodnutia potvrdil v rozkladovom konaní, na
odporúčanierozkladovejkomisieministerfinanciírozhodnutímzodňa07.09.2009,č.MF/21500/2009-23,
a rozklad navrhovateľa zamietol. Nestotožnil sa s tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v rozklade a jeho
doplnení o tom, že nebral do úvahy okolnosti nesplnenia oznamovacej povinnosti, ale len formálne

aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., o nedostatku finančných prostriedkov na úhradu škôd
vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu, na ktorých zaplatenie navrhovateľ neustále žiadal
o uvoľnenie ďalších prostriedkov. Navrhovateľ žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave dňa
27.10.2009 požiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra financií zo dňa 07.09.2009 a jehozrušenie, ktoré konanie bolo vedené pod spisovou značkou 4S 207/2009. Navrhovateľ zaplatil dňa
19.01.2010 pokutu vo výške 3.310 Eur na účet ministerstva financií, ktoré ho výzvou zo dňa 14.01.2010
vyzvalo na jej úhradu dôvodiac, že podanie žaloby na súd nemá odkladný účinok na vykonateľnosť

druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Po obdržaní stanoviska ministerstva financií zo dňa
27.11.2009, ktoré navrhlo žalobu v celom rozsahu
- 5 -

zamietnuť, Krajský súd v Bratislave na pojednávaní dňa 14.01.2011 napadnuté rozhodnutie zrušil

podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vrátil ministerstvu financií na ďalšie konanie. Mal za
preukázané, že navrhovateľ nepochybne porušil zákonom stanovenú oznamovaciu povinnosť súvisiacu
so žiadosťou M. O. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09.02.2009, za ktorej
nesplnenie ministerstvo financií uložilo navrhovateľovi sankciu v sume 3.310 Eur, čo predstavuje, s
prihliadnutím na dĺžku protiprávneho konania a iniciatívu navrhovateľa pri zistení protiprávneho stavu,
najnižšiu možnú sadzbu určenú zákonom. Vzhľadom na zhodnosť mien a zrejme aj osoby žiadateľa

o náhradu škody v dvoch rôznych podaniach adresovaných navrhovateľovi dospel však krajský súd k
záveru o absencii presnej identifikácie podania, pri ktorom nebola dodržaná oznamovacia povinnosť
navrhovateľa, a obdobia trvania protiprávneho konania, tak, aby nedošlo k možnej zámene s iným
prípadom. V nadväznosti na predmetný rozsudok minister financií rozhodnutím zo dňa 04.05.2011, č.
MF/015561/201-2C, zrušil rozkladom napadnuté rozhodnutie ministerstva financií zo dňa 24.06.2006,

č. MF/017534/2009-243 a vec mu vrátil na nové konanie. Ministerstvo financií následne rozhodnutím zo
dňa 06.07.2011, č. MF/016126/2011-243, opätovne uložilo navrhovateľovi pokutu vo výške 3.310 Eur za
nedodržanie 15-dňovej oznamovacej povinnosti podľa§ 26 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v súvislosti
so žiadosťou M. O.F. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručenej navrhovateľovi dňa
10.02.2009. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.07.2011.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že pôsobil na právnom referáte navrhovateľa od začiatku roka
2009, v ktorom čase tam pracovali dvaja zamestnanci v stálej štátnej službe a dvaja zamestnanci
v dočasnej štátnej službe. Stav na právnom referáte hodnotil ako havarijný, s množstvom agendy,
najmä reštančných vecí, častokrát si preto bral domov spisy na samoštúdium a prípravu vyjadrení.

Na nepriaznivú situáciu právneho referátu upozorňoval na pravidelných poradách u generálneho
riaditeľa sekcie rozvoja ekonomiky a správy jeho kolega A. Ď.. Navrhovateľ sám svoju nadriadenému
neoznamoval nemožnosť plniť úlohy štátneho zamestnanca bez prieťahov, nesignalizoval mu, že nemá
vytvorené vhodné pracovné podmienky, keďže priameho nadriadeného nemal; mal však nadštandardné
vzťahy s vedúcim služobného úradu, ktorého o havarijnom stave právneho referátu informoval v rámci

ústnej debaty. Okrem oznamovania údajov podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vykonával aj iné činnosti,
napríklad sa zúčastňoval na pojednávaniach súdov po celom Slovensku, vybavoval došlú agendu. Na
služobnom úrade pracovali v tom čase dve pracovníčky, ktoré spracovávali došlú poštu, jedna z nich
mala problém s jej prideľovaním. Keďže sa stávalo, že došlá pošta určená pre právny referát ostala
ležať na služobnom úrade aj niekoľko dní, zvykli ju s kolegami brať a vybavovali ju tak, aby dodržali

zákonom stanovené lehoty. Pokiaľ išlo o žiadosť M. O. zo dňa 09.02.2009 odporca uviedol, že bola
založená v spisovom obale formátu A3 vytvorenom asistentkou p. G., s príslušnými nacionáliami a
spisovou značkou, ktorý mu bol pridelený dňa 10.02.2009. Súčasťou tohto administratívneho spisu s č.
23612/2009-46 bola aj žiadosť M.na O. zo dňa 05.02.2009. Dňa 10.02.2009, t.j. v deň, v ktorom urobil
oznámenie ministerstvu financií ohľadne žiadosti M. O. a spol. zo dňa 05.02.2009 odporca už mal k

dispozícii spis obsahujúci obe žiadosti, vrátane žiadosti M. O. zo dňa 09.02.2009 (č.l. 102). Hoci po
odoslaní oznámenia súvisiaceho s prvou žiadosťou M. O. zo dňa 05.02.2009 ministerstvu financií ostal
administratívny spis u neho, odporca až o dva až tri dni pri vykonávaní revízie spisov z vlastnej iniciatívy
zistil, že okrem žiadosti M. O. a spol. zo dňa 05.02.2009 sa v
- 6 -

spise nachádzalo aj iné podanie M. O.Á. (zo dňa 09.02.2009), vo vzťahu ku ktorému si dovtedy nesplnil
oznamovaciu povinnosti a preto následne uskutočnil oznámenie na ministerstvo financií pod tou istou
spisovou značkou.

Právny zástupca odporcu vo svojich ústnych vyjadreniach považoval nárok navrhovateľa za nedôvodný.
S poukazom na ustanovenia zákona č. 278/1993 Z.z., konkrétne § 1 a § 2 ods. 1 a 2 tohto zákona
spochybňoval vznik škody, keďže navrhovateľ ako ústredný orgán štátnej správy nedisponuje majetkovo
právnou subjektivitou, je správcom majetku vo vlastníctve štátu, a ten ho len previedol na iného správcumajetku štátu, a preto nemohol utrpieť škodu v uplatňovanej výške. Aktívna vecná legitimácia by
v danej veci mohla prislúchať len Slovenskej republike, ktorej majetok sa však uhradením pokuty v
prospech ministerstva financií nezmenšil. Prípadnú škodu by bolo možné riešiť ako porušenie povinností

v štátnozamestnaneckom vzťahu (č.l. 99). K pochybeniu v podobe administratívneho omylu došlo v
dôsledku nízkeho počtu a zaneprázdnenosti zamestnancov právneho referátu. Navrhovateľ bol povinný
v zmysle § 177 Zákonníka práce zabezpečiť odporcovi vhodné pracovné podmienky, ktorú povinnosť si
však nesplnil, čoho dôsledkom bolo zaplatenie pokuty ministerstvu financií. Právny zástupca odporcu
vzniesolinámietkupremlčanianárokunavrhovateľapodľa§106ods.2Občianskehozákonníka,keďmal

za to, že navrhovateľ sa o vzniku škody a jej rozsahu dozvedel dňa 16.09.2009, v ktorý deň nadobudlo
právoplatnosť rozhodnutie ministerstva financií zo dňa 07.09.2009, č. MF/21500/2009-23. Od tohto
dátumu navrhovateľ teda vedel nielen o vzniku škody, ale i o tom, kto za ňu zodpovedá. Právny zástupca
odporcu pritom nepovažoval za rozhodujúce kedy skutočne navrhovateľ zaplatil uloženú pokutu, ale
kedy sa o nej dozvedel.

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa vo svojich písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch
zotrvala na dôvodnosti podanej žaloby. Odporca ako štátny zamestnanec si totiž nesplnil povinnosť
podľa § 26 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., oznámil ministerstvu financií podanie žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody 12 dní po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, z
dôvodu ktorého bol navrhovateľ sankcionovaný pokutou v sume 3.310 Eur, ktorú uhradil dňa 19.01.2010.

Za vznik tejto škody je potom zodpovedný odporca, a to titulom všeobecnej zodpovednosti zamestnanca
za škodu. Splnomocnená zástupkyňa odporcu ďalej uviedla, že poštu došlú navrhovateľovi preberá
podateľňa, ktorá opatrí písomnosť podacou pečiatkou s dátumom prijatia, číslom záznamu a počtom
príloh. Následne prerozdelenú poštu prevezmú pracovníci príslušných organizačných útvarov, v danom
prípade preberanie pošty určenej právnemu referátu zabezpečovala asistentka sekretariátu vedúceho

služobného úradu, od ktorej ju preberali referenti právneho odboru. Asistentka opatrila podanie i číslom
príslušného spisu, a to v prípade, ak išlo o písomnosť patriacu k už vytvorenému a existujúcemu spisu, v
opačnom prípade vytvorila nový spis a pridelila mu novú spisovú značku. Keďže povinnosťou asistentky
nebolo skúmať obsah jednotlivých písomností, ak referent právneho odboru zistil, že do spisu bola
zaradená žiadosť nesúvisiaca s vecou tvoriacou predmet už existujúceho spisu, buď záznam vrátil

asistentke za účelom vyhotovenia nového administratívneho spisu alebo tento spis vytvoril on sám.
Pokiaľ išlo o žiadosť M. O. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09.02.2009,
asistentka ju opatrila číslom spisu 23612/2009-46, nakoľko jej zrejme pripadala ako súvisiaca s už
existujúcim podaním (z 05.02.2009) v spise s rovnakou spisovou značkou. Bolo úlohou odporcu, aby
bližšie žiadosť preskúmal, naviac keď ma celý spis k dispozícii. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa

nemala vedomosť kedy bola žiadosť M.
- 7 -

O. zo dňa 09.02.2009 predložená odporcovi na vybavenie, keďže u navrhovateľa nefunguje systém
preberania pošty oproti podpisu. Odporca však nikdy nespochybnil, že žiadosť prevzal včas, t.j.

pred uplynutím 15- dňovej lehoty na oznámenie ministerstvu financií. Naviac, ani po uplynutí pol
roka od obdržania žiadosti M. O. zo dňa 09.02.2009 túto odporca naďalej evidoval pod tým
istým spisovým označením (23612/2009-46) a nevytvoril nový administratívny spis. Splnomocnená
zástupkyňa navrhovateľa videla pochybenie odporcu i v tom, že zistiac uplynutie lehoty na podanie
oznámenia ministerstvu financií odporca alternatívne nevyčkal, či si Ján Molnár uplatní právo na

náhradu škody na súde a oznámenie údajov podľa § 26 ods. 2 písm. a) až d) zákona č. 514/2003
Z.z. neuskutočnil až následne (č.l. 77, 84). Nestotožnila sa s námietkami nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie navrhovateľa, keďže navrhovateľ si nárok voči odporcovi uplatňoval titulom zodpovednosti
za škodu podľa § 115 zákona č. 400/2009 Z.z., a to v minimálnom rozsahu. Je pravdou, že navrhovateľ
neprerokoval náhradu škody so zástupcami zamestnancov v zmysle § 191 ods. 4 Zákonníka práce z

dôvodu, že odporca už nebol štátnym zamestnancom, a preto takéto prerokovanie by malo len čisto
formálny charakter. Nesplnenie tejto povinnosti však nemá za následok zánik práva navrhovateľa na
náhradu škody. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa sa nestotožnila ani s námietkou premlčania
nároku na náhradu škody, keď začiatok plynutia premlčacej doby odvodzovala od dátumu 19.01.2010,
v ktorý deň navrhovateľ uhradil pokutu ministerstvu financií a ktorý treba považovať za začiatok

plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa
19.01.2012; pokiaľ navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 18.01.2012, nepodal ju oneskorene.Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (ďalej len "zákon č. 312/2001 Z.z.") štátny
zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere
štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby.

Podľa § 149 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov
sa použijú rovnako ustanovenia § 177 až 185, § 187 až 198, § 217 až 222 zákona č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Podľa § 179 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len "Zákonník práce") zamestnanec

zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo
zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

Podľa § 188 Zákonníka práce pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody.

Podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so
zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla
a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Podľa § 115 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len "zákon č. 400/2009 Z.z.") štátny zamestnanec, ktorý zodpovedá za

- 8 -

škodu, je povinný nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu v peniazoch, ak škodu neodstráni

uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 115 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z.z. náhradu škody spôsobenej z nedbanlivosti môže služobný
úrad určiť nižšou sumou, ako je skutočná škoda alebo ako je štvornásobok funkčného platu štátneho
zamestnanca. Suma náhrady škody však musí byť najmenej jedna štvrtina skutočnej škody, a ak škoda

presahuje štvornásobok funkčného platu štátneho zamestnanca pred porušením povinnosti, ktorým
spôsobil škodu, suma náhrady škody musí byť najmenej jeden funkčný plat.

Podľa§ 116 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. služobný úrad je povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú
mu štátny zamestnanec zodpovedá.

Podľa § 120 zákona č. 400/2009 Z.z. na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia
§ 10, § 11a ods. 1, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1, 2, 3, 5 a 8, § 52, §
55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 3 až 5, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, §
72, § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3 a 5, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a,

§ 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 97 až 102, § 103 ods. 4 až 7, § 104 až 114, § 116 ods. 2 a 3, §
117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 7, § 156 až
160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217
až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce.

Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas
zástupcovia zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný zo zástupcami
zamestnancov, je neplatný, ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo Zákonník práce.

Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. štátny zamestnanec, ktorý na základe vymenovania

podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 vykonáva štátnu službu k 31. októbru 2009, sa
považuje za štátneho zamestnanca podľa tohto zákona; na tohto štátneho zamestnanca sa nevťahujú
ustanovenia o adaptačnom vzdelávaní. Rozhodnutie o vymenovaní, na ktorého základe vznikol
štátnemu zamestnancovi štátnozamestnanecký pomer podľa predpisov platných do 31. októbra 2009,
sa považuje za služobnú zmluvu podľa tohto zákona. Za najnáročnejšie činnosti vykonávané štátnym

zamestnancom podľa § 27 ods. 2 písm. h) sa považujú najnáročnejšie činnosti uvedené v opise činností
štátnozamestnaneckého miesta k 31.októbru 2009.Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi nimi existoval štátnozamestnanecký pomer, ktorý
vznikol vymenovaním odporcu do štátnej služby podľa rozhodnutia ministerstva spravodlivosti zo dňa
30.01.2009, č. 21683/2009-45/5, s dátumom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru od 01.02.2009,
pričom odporca sa považoval za štátneho zamestnanca i v zmysle zákona č. 400/2009 Z.z. (§ 129 ods.
1 veta prvá pred bodkočiarkou). Odporca bol zaradený do funkcie hlavný štátny radca, odbor štátnej

služby - 1.01 riadenie štátnej služby, ktorú vykonával u navrhovateľa ako služobného úradu. Odporca
bol organizačne
- 9 -

zaradený na sekciu rozvoja, ekonomiky a správy, na právny referát, a do jeho náplne práce patrili
tie činnosti podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta, okrem iného aj v plnenie úloh

vyplývajúcich pre navrhovateľa zo zákona č. 514/2003 Z.z. (č.l. 92,93), ktoré úlohy patrili podľa
organizačného poriadku zo dňa 10.05.2007 (č.l. 64 a nasl.) i do náplne práce právneho referátu.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že v rámci plnenia pracovných úloh odporca oznamoval ministerstvu
financií údaje podľa § 26 ods. 2 písm. a) až d) zákona č. 514/2003 Z.z., mal na starosti a bol mu
pridelený administratívny spis č. 23612/2009-46, v ktorom sa nachádzala žiadosť M. O. o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09.02.2009 z titulu nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Bratislava IV vo veci sp. zn. Er 1252/99, pri ktorej odporca oneskorene oznámil
ministerstvu financií zákonom požadované údaje, za ktoré porušenie povinnosti obdržal navrhovateľ
pokutu v sume 3.310 Eur. Nebolo sporné, že navrhovateľ túto pokutu uhradil dňa 19.01.2010 a titulom
štátnozamestnaneckého pomeru a zodpovednosti odporcu sa regresne domáhal jej zaplatenia od

odporcu.

Odporca namietal dôvodnosť nároku navrhovateľa z dôvodu 1/ nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa v konaní, 2/ premlčania jeho nároku podľa § 106 Občianskeho zákonníka, a 3/nedostatku
pochybenia samotného odporcu.

Vzhľadom na obranu odporcu, predtým ako súd prikročil k samotnému vecnému skúmaniu uplatneného
nároku navrhovateľa, musel sa nevyhnutne zaoberať vznesenými námietkami, a to ohľadne vecnej
legitimácie navrhovateľa v konaní a námietkou premlčania nároku navrhovateľa.

Odporca odôvodňoval námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa tým, že v jeho
majetkovej sfére zaplatením pokuty v sume 3.310 Eur nedošlo k žiadnemu úbytku, nakoľko navrhovateľ
nedisponuje majetkovo právnou subjektivitou, nevlastní finančné prostriedky, ktorých vlastníkom je len
štát v zmysle ustanovení zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu a navrhovateľ ako správca
tento majetok len spravuje, a preto zaplatením pokuty vo výške 3.310 Eur ministerstvu financií došlo

len k presunu peňažných prostriedkov z navrhovateľa ako ústredného orgánu štátnej správy a správcu
majetku štátu na druhý ústredný štátny orgán.

Kto je vecne legitimovaným v konkrétnom prípade vymedzuje výlučne hmotné právo, ktoré určuje,
ktorý účastník je nositeľom práv, resp. povinností, o ktorých v súdnom konaní ide. Pre posúdenie

otázky vecnej legitimácie je rozhodujúce to, ako je vymedzený predmet konania v návrhu na začatie
konania. Nedostatok vecnej legitimácie (či už aktívnej, na strane navrhovateľa alebo pasívnej, na strane
odporcu),znamená,ženiekto,ktoosebetvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnehooprávneniaalebookom
navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom tohto oprávnenia alebo
povinnosti v spore. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa

navrhovateľdomnieva,žesubjekt,protiktorémunávrhsmeruje,jeúčastníkomurčitéhohmotnoprávneho
vzťahu, ale vždy iba to, či ním objektívne je alebo nie je.

Súd sa nestotožnil s predmetnou námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa,
keď mal za to, že navrhovateľ sa domáhal náhrady škody z titulu zodpovednosti odporcu za škodu

vyplývajúcu z porušenia povinností v rámci štátnozamestnaneckého pomeru, v
- 10 -ktorom vzťahu vystupoval navrhovateľ ako služobný úrad a odporca ako štátny zamestnanec.
Navrhovateľ teda vyvodzoval dôvodnosť žalobného nároku z ustanovení o zodpovednosti odporcu
ako štátneho zamestnanca za vzniknutú škodu, pri ktorej sa predpoklady zodpovednosti skúmajú s

poukazom na § 149 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. (rovnako podľa § 120 zákona č. 400/2009 Z.z.) za
primeraného použitia ustanovení § 177 až § 185 Zákonníka práce. Tým, že navrhovateľ sa ako služobný
úrad domáhal voči odporcovi náhrady škody za porušenie jeho povinností pri plnení pracovných úloh, a
teda uplatňoval si voči nemu nároky vyplývajúce zo štátnozamestnaneckého pomeru, bol podľa mienky
súdu v spore aktívne vecne legitimovaný.

V poradí druhou námietkou, ktorú vzniesol odporca, bola námietka premlčania nároku navrhovateľa
podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (odporca síce udával § 106 ods. 2 OZ, avšak vychádzajúc z
obsahujehoargumentáciemalnamysli§106ods.1OZ-pozn.súdu).Odporcastanovilpočiatokplynutia
2- ročnej subjektívnej premlčacej doby odo dňa 16.09.2009, ako dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia ministra financií zo dňa 07.09.2009, č. MF/21500/2009-23, ktorým potvrdil rozhodnutie

ministerstva financií zo dňa 24.06.2009, č. MF/017534/2009-243, o uložení pokuty vo výške 3.310 Eur.
Navrhovateľ sa v tento deň dozvedel nielen o vzniknutej škode, ale i o tom, kto za škodu zodpovedá, a
preto pokiaľ podal žalobu na súd dňa 18.01.2012, podal ju oneskorene.

Podľa § 123 zákona č. 400/2009 Z.z. na premlčanie a počítanie času sa použijú ustanovenia § 100 ods.

1 a 2, § 101 až 103, § 106, § 107, § 110 až 113 a § 122 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,

a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Ani v tomto prípade sa súd nestotožnil s argumentáciou odporcu a považoval ju za nedôvodnú.

Pri práve na náhradu škody je stanovená tzv. kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna
a objektívna (§ 106 Občianskeho zákonníka). Obe lehoty začínajú, bežia a končia nezávisle od
seba. Subjektívna premlčacia doba je kratšia - dvojročná, kým objektívna je trojročná, a v prípade
úmyselne spôsobenej škody dokonca desaťročná. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, tak pre jej
začiatok je rozhodné, kedy sa poškodený dozvedel o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Pri posudzovaní momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode je treba vychádzať z vedomosti
poškodenéhoovzniknutejškode,t.j.kedysadozvedelomajetkovejujmeurčitéhodruhuarozsahu,ktorú
možno vyčísliť v peniazoch. Plynutie subjektívnej premlčacej doby však nemôže nastať skôr ako plynutie
objektívnej premlčacej doby, t.j. nemôže nastať skôr ako škoda vôbec vznikla (k tomu rozhodnutie NS
ČR sp. zn. 25Cdo 2232/2005).

- 11 -

V danom prípade vznikla navrhovateľovi škoda faktickým zaplatením pokuty vo výške 3.310 Eur

v prospech ministerstva financií, ku ktorej úhrade došlo dňa 19.01.2010; od tohto dátumu začala
navrhovateľovi plynúť 3- ročná objektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Keďže subjektívna premlčacia doba plynie síce nezávisle od objektívnej premlčacej doby, avšak nemôže
začať plynúť skôr, a je zrejmé, že navrhovateľ v deň úhrady pokuty (19.01.2010) mal vedomosť o
tom, že mu vznikla škoda a vedel i osobe, porušením ktorej povinnosti táto škoda vznikla, od tohto

momentu začala navrhovateľovi plynúť i subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu
škody voči odporcovi na súde, ktorej koniec potom pripadol na 19.01.2012. Navrhovateľ preukázateľne
podal žalobu na súd dňa 18.01.2012, t.j. pred uplynutím premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 a 2
Občianskehozákonníka.Súdvtomtosmerepoukazujeinaustálenújudikatúru,ktorázaujalastanovisko,
že subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody vlastníkom nehnuteľnosti

nezačne bežať dňom, kedy mu bola príslušným štátnym orgánom uložená pokuta za porušenie zákona
správcom nehnuteľnosti, ale dňom, kedy vlastník nehnuteľnosti pokutu uhradil (rozhodnutie NS ČR, sp.
zn. 25Cdo 1836/2001).Vyhodnotiac obe námietky vznesené odporcom za nedôvodné súd pristúpil k vecnému preskúmaniu
žalobného návrhu navrhovateľa.

Z ustanovenia § 179 Zákonníka práce vyplýva, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za
škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady, a to 1/ vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s týmto plnením, 2/ protiprávny úkon, 3/ príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti
a vznikom škody a napokon 4/ zavinenie na strane zamestnanca. Pre vyvodenie zodpovednosti
zamestnanca za škodu sa vyžaduje pritom splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak nie je

prítomný čo i len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že navrhovateľ v konaní preukázal existenciu
predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu.

Z opisu činností odporcu ako štátneho zamestnanca vyplývalo, že do rámca jeho náplne práce patrilo i
oznamovanie údajov podľa § 26 ods. 2 písm. a) až d) zákona č. 514/2003 Z.z. ministerstvu financií, ktorú

skutočnosť odporca potvrdil vo svojej výpovedi. Odporca pritom mal vedomosť i o lehotách stanovených
zákonomč.514/2003Z.z.prepodanietakéhooznámenia,(vovýpovedinač.l.102uviedol,žesastávalo,
že podávali oznámenia ministerstvu financií i bez vytvorenia spisu, aby stíhali lehoty). Odporca ďalej
výpoveďou potvrdil, že mal na starosti a vybavoval žiadosť M. O. o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 09.02.2009, ktorá bola podaná do podateľne navrhovateľa dňa 10.02.2009, vo

vzťahu ku ktorej uskutočnil oznámenie údajov podľa § 26 ods. 2 písm. a) až d) zákona č. 514/2003 Z.z.
listom datovaným dňa 06.03.2009, č. 23612/2009-46, daným na poštovú prepravu dňa 09.03.2009 a
doručeným ministerstvu financií dňa 10.03.2009, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej 15- dňovej lehoty.
Odporca porušenie oznamovacej povinnosti nepopieral, pričom práve v dôsledku oneskorene podaného
oznámenia bol navrhovateľovi sankcionovaný pokutou vo výške 3.310 Eur. Je teda zrejmé, že nebyť

porušeniapovinnostivčasnéhooznámeniaúdajovpožadovanýchzákonomč.514/2003Z.z.ministerstvu
financií, nebola by navrhovateľovi uložená pokuta, ktorej úhradou sa majetok navrhovateľa zmenšil.
- 12 -

Odporca sa v súvislosti s porušením oznamovacej povinnosti bránil tým, že na právnom referáte

nemal zo strany navrhovateľa vytvorené vhodné pracovné podmienky podľa § 177 Zákonníka práce,
keďže z hľadiska počtu zamestnancov a objemu vybavovanej agendy bol stav poddimenzovaný, a
práve v dôsledku toho vznikol administratívny omyl. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že
žiadosť M. O. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09.02.2009 bola priradená
k inej žiadosti M. O. a spol. zo dňa 05.02.2009, vo vzťahu ku ktorej oznámil odporca príslušné údaje

ministerstvu financií listom datovaným dňa 10.02.2009, daným na poštovú prepravu dňa 13.02.2009 a
doručeným ministerstvu financií dňa 16.02.2009. Administratívny omyl zistil odporca až po niekoľkých
dňoch, pri revízii spisov z vlastnej iniciatívy. Na havarijný stav na právnom referáte pritom osobne
nadriadeného neupozorňoval, keď priameho nadriadeného nemal, avšak na tento stav na právnom
referáte upozorňoval jeden z jeho kolegov na poradách generálneho riaditeľa sekcie.

Z vykonaného dokazovania, konkrétne z výpovede samotného odporcu jednoznačne vyplynulo, že
žiadosť M.na O. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09.02.2009 bola súčasťou
administratívneho spisu, č. 23612/2009-46, ktorý mu bol podľa vlastného vyjadrenia pridelený dňa
10.02.2009, obsahom tohto spisu boli tak žiadosť M. O. a spol. zo dňa 05.02.2009, ako aj žiadosť M. O.

zo dňa 09.02.2009, obe žiadosti označené rovnakým číslom administratívneho spisu. Odporca teda v
čase, v ktorom urobil oznámenie ministerstvu financií ohľadne žiadosti M. O. a spol. zo dňa 05.02.2009
disponoval s celým administratívnym spisom, ktorého súčasťou bola i žiadosť M. O. zo dňa 10.02.2009.
Skutočnosť, že odporca z nezistených príčin nezistil obsah oboch žiadostí, t.j. nielen žiadosti M. O. a
spol. zo dňa 05.02.2009, ale i žiadosti M. O. zo dňa 09.02.2009 v čase oznamovania údajov ministerstvu

financií, a spoliehal sa na to, že obe žiadostí sa týkajú rovnakej veci, zakladá jeho zavinenie v podobe
nedbanlivosti. Odporca totiž musel vedieť, že oneskorené oznámenie zákonom stanovených údajov je
sankcionované uložením pokuty.

Pokiaľ ide o obranu odporcu, že vzhľadom na poddimenzovaný stav na právnom referáte nemal

vytvorené vhodné pracovné podmienky na prácu, súd túto argumentáciu považoval vzhľadom na
zistenia skutkového stavu a výpoveď odporcu za irelevantnú. Odporca totiž jasne potvrdil, že v čase
rozhodnomprepodanieoznámeniaministerstvufinancií(10.02.209)disponoval celýmadministratívnym
spisom č. 23612/2009-46, v ktorom sa nachádzali obe žiadosti M.na O., t.j. i tá, vo vzťahu ku ktorejoneskorene oznámil údaje podľa § 26 ods. 2 písm. a) až d) zákona č. 514/2003 Z.z. Odporca teda
v relevantnom čase disponoval všetkými potrebnými podkladmi a údajmi pre splnenie oznamovacej
povinnosti voči ministerstvu financií i v súvislosti so žiadosťou M. O. zo dňa 09.02.2009. Pokiaľ

preto prehliadol túto žiadosť M. O. o predbežné prerokovanie došlo na jeho strane k nedôslednému
plneniu pracovných povinností. Vo svetle výpovede odporcu, ktorý jasne potvrdil, že dňa 10.02.2009
disponoval administratívnym spisom č. 23612/2009-46, ktorého obsahom boli žiadosť M. O. a spol.
zo dňa 05.02.2009, ako aj žiadosť M. O. zo dňa 09.02.2009, neobstojí a je irelevantné tvrdenie
splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa ohľadne parafy na žiadosti M. O. zo dňa 09.02.2009.

- 13 -

Súd pre úplnosť poukazuje i na ustanovenie § 178 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého

ak zamestnanec zistí, že nemá vytvorené potrebné pracovné podmienky je povinný túto okolnosť
oznámiť vedúcemu zamestnancovi. Odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že sám neupozorňoval
svojho nadriadeného, príp. služobný úrad na nepriaznivý stav na právnom referáte, na tento
stav upozorňoval len jeho kolega z právneho referátu. Zákonník práce však viaže splnenie
oznamovacej povinnosti ohľadne nevhodných pracovných podmienok priamo s osobou konkrétneho

zamestnanca zodpovedného za škodu, nie na jeho kolegu. Vzhľadom na to, že z opisu činností
štátnozamestnaneckého miesta odporcu vyplýva, že jeho predstaveným, a teda osobou, ktorej mohol
odporca oznámiť nedostatky v pracovných podmienkach bol generálny riaditeľ sekcie, podľa mienky
súdu navrhovateľ si nesplnil svoju prevenčnú povinnosť predchádzať škodám; na zbavenie sa svojej
zodpovednosti sa preto nemôže odvolávať na havarijný stav na právnom referáte.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, možno teda uzavrieť, že súd mal vykonaným dokazovaním za
preukázané splnenie predpokladov na vyvodenie zodpovednosti odporcu za porušenie pracovných
povinností, a teda na vyvodenie jeho zodpovednosti za škodu z titulu štátnozamestnaneckého pomeru
k navrhovateľovi, ktorú je odporca podľa § 115 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. povinný nahradiť.

Škoda vzniknutá navrhovateľovi pritom predstavovala sankciu za oneskorené splnenie povinnosti podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. v sume 3.310 Eur. Z takto vzniknutej škody navrhovateľ žiadal len časť v sume
812 Eur, keď zohľadnil, že k porušeniu povinnosti došlo nedbanlivosťou odporcu (§ 115 ods. 3 zákona
č. 400/2009 Z.z.) a skutočná škoda presahovala štvornásobok funkčného platu odporcu pred vznikom

škody, ktorý funkčný plat podľa oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 30.01.2009 (č.l. 42)
predstavoval sumu 812 Eur. Zohľadniac túto skutočnosť, ako aj dokazovaním zistené zavinenie odporcu
formou nedbanlivosti, súd s poukazom na § 115 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z.z. zaviazal odporcu na
náhradu škody v sume žalovanej istiny 812 Eur.

Pre úplnosť súd udáva, že okolnosť, že nedošlo k prerokovaniu náhrady škody so zástupcami
zamestnancov, tak ako namietal odporca v odpore proti platobnému rozkazu, nemá za následok zánik
práva navrhovateľa domáhať sa náhrady škody z titulu zodpovednosti odporcu, keďže Zákonník práce
nesankcionuje tento nedostatok neplatnosťou takého právneho úkonu.
Navrhovateľ si popri žalovanej istine uplatňoval i úroky z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od

11.01.2012 do zaplatenia, keď mal za to, že odporcu požiadal o náhradu škody listom zo dňa 28.12.2011
(č.l.43) najneskôr do 10.01.2012.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

- 14 -Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal navrhovateľovi i úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 812 Eur, ktorú
výšku úroku z omeškania považoval za súladnú s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., od dátumu
20.01.2012, keď mal za preukázané, že výzva navrhovateľa na úhradu žalovanej istiny zo dňa
28.12.2011 doručovaná odporcovi adresu jeho bydliska sa vrátila navrhovateľovi ako neprevzatá v

odbernej lehote dňa 19.01.2012, ktorý dátum treba považovať za dátum jej doručenia odporcovi. Počnúc
nasledujúcim dňom. t.j. od 20.01.2012 sa potom odporca mohol dostať do omeškania so zaplatením
žalovanej istiny. Vo zvyšnej časti uplatneného príslušenstva súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko navrhovateľ
nežiadal náhradu trov konania a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 48,50 Eur na účet Okresného súdu Bratislava I,
rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, keďže navrhovateľ je zo zákona od platenia súdnych poplatkov oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. a)
zákona). Poplatková povinnosť bola určená podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov,

ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

- 15 -

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.V Bratislave, 29. mája 2013 Mgr. Patricia Skotnická sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:
Henčeková A.