Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. marec 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5C/338/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214214508
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214214508.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: V. G. nar.XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, X., občan

SR v konaní zast. občianskym združením Asociáciou Finančne Hendikepovaných so sídlom: Nám
Kossútha 3087, 945 01 Komárno, IČO: 42367051, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 o určenie, že úverová zmluva sa považuje za bezúročnú a bez
poplatkov sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že úverová zmluva medzi účastníkmi konania zo dňa 30.3.2011 pod číslom XXXXXXXXX
sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom dňa 30.7.2014 sa domáhal na tunajšom zrušenia zmluvy o úvere, ktorú uzavrel
navrhovateľ s odporcom v plnom rozsahu. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom
zmluvu o úvere číslo: XXXXXXXXX dňa 30. 03. 2011. Odporca poskytol úver v sume 350.- eur za
poplatok 346.- eur, celková čiastka úveru 696.- eur, na dobu 12 mesiacov, v splátkach 58.- eur mesačne.
Nakoľko navrhovateľ neplatil riadne a včas dohodnuté splátky, odporca na základe „Dohody o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov“ uplatnil svoju pohľadávku u zamestnávateľa navrhovateľa. Zamestnávateľ
B. vykonal zrážky zo mzdy v celkovej výške 1093,66 eur. Odporca v liste zo dňa l.10.2013 naďalej

žiadal od navrhovateľa sumu 815,47 eur ako administratívny poplatok. Uvedená zmluva má charakter
spotrebiteľského úveru a riadi sa podľa zákona 129/20l0 Z.z., podľa §11 ods. 1.Zákona č.129/2010
Z.z. poskytnutie spotrebiteľského úveru sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o
spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa.
Ďalším podaním zo dňa 22.9.2014 navrhovateľ doplnil svoj návrh v tom, že odporca v zmluve neuvádza
RPMN , Úrok z omeškania v dohodnutej výške 0,25% denne je v rozpore s ust. vládneho nariadenia
č. 87/1995 Z.z.

Vo veci podal odporca písomné vyjadrenie dňa 12.11.2014, v ktorom namietal miestnu príslušnosť
Okresného súdu Komárno , ďalej namietal prekážku res iudicata, t.j. prekážku rozhodnutej veci.
Legitímnosťou všetkých zmluvných podmienok, resp. zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX ako celku, sa už
prejudiciálne zaoberal v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd v Bratislave v konaní vedenom
pod sp. zo. SR XXXXX/XX, pričom výsledkom tohto konania bolo vydanie rozhodcovského rozsudku,
ktorý zaviazal žalobcu na plnenie. Ďalej bol toho názoru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem

na tomto určení, nakoľko argumentáciu mohol vzniesť v rámci obrany proti žalobe na plnenie podanej
žalovaným na Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava.Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na termín 1.3.2016. Zástupca navrhovateľa ako i navrhovateľ
osobne sa zúčastnili pojednávania. Odporca svoju neúčasť písomne ospravedlnil.
Zástupca navrhovateľa zast. Z. L. prednášal návrh súhlasne s jeho písomným vyhotovením.

Poukázal na uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá nemá zákonom požadované náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy o úvere podľa zákona z dôvodov bližšie rozpísaných v podanom návrhu.
Do spisu krátkou cestou založil originál uzatvorenej zmluvy zo dňa 30.3.2011, kde mal celkovo zaplatiť
odporcovi 696.- eur za poskytnutých 350.- eur.
Navrhovateľ súčasne podpísal i dohodu o zrážkach zo mzdy na splátku 58.- eur pričom zamestnávateľ

navrhovateľa podľa predloženého potvrdenia zrazil z príjmu navrhovateľa celkovo 1.093,66 eur.
Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhol aby súd vydal tento rozsudok:
Súd určuje, že úverová zmluva medzi účastníkmi konania zo dňa 30.3.2011 pod číslom XXXXXXXXX
sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Náhradu trov konania si neuplatnil.

Navrhovateľ na ústnom pojednávaní uviedol, že v rozhodnom období navštívil odporcu v predajni v F.

na J. ulici u pána C. - F. a požiadal ho o poskytnutie finančných prostriedkov.
Zástupca odporcu žiadal od neho podklady ktoré musel dať potvrdiť, ako i zárobok u svojho
zamestnávateľa.
Asi po týždni mu poskytli peniaze, pričom mu nevysvetlili podmienky uzatvorenej zmluvy.
Následne sa dostal do finančných ťažkostí, dôsledkom čoho už nevedel uhrádzať mesačné splátky.

Celkovo mohol zaplatiť asi 2 splátky. Následne na podklade dohody o zrážkach zo mzdy jeho
zamestnávateľ mu zrazil 1093,66 eur a to v mesačných splátkach po 58.- eur.
Napriek tak vysokej zaplatenej sume mu odporca oznámením oznámil jeho nedoplatok 815,47 eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem výsluchu prítomných účastníkov konania oboznámením sa
s pripojenými listinnými dôkazmi a to: Oznámenie č.l. 4,potvrdenie č.l. 5, zmluva o úvere č.l. 6 - 7,

vyjadrenie odporcu č.l. 18 - 23.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver:

Navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o úvere číslo: XXXXXXXXX dňa 30. 03. 2011. Odporca poskytol
úver v sume 350.- eur za poplatok 346.- eur, celková čiastka úveru 696.- eur, na dobu 12 mesiacov, v

splátkach 58.- eur mesačne. Nakoľko navrhovateľ neplatil riadne a včas dohodnuté splátky, odporca na
základe „Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov“ uplatnil svoju pohľadávku u zamestnávateľa
navrhovateľa. Zamestnávateľ B. vykonal zrážky zo mzdy v celkovej výške 1093,66 eur. Odporca v liste
zo dňa l.10.2013 žiadal od navrhovateľa zaplatiť sumu 815,47 eur ako administratívny poplatok.

Podľa §488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie ( pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa §489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) v znení
účinnom v súčasnosti:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1ods. 4 písm. k) , ods. 5 a 8 OZ v znení účinnom v súčasnosti:

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určite, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľnépodmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku. Neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach môže dodávateľ uplatniť právo podľa §656 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa §1 ods. 2 zák. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
spotrebiteľov: Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona
nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 2 a), b) zák. č. 129/2010 Z.z.:
a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
b) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojej podnikateľskej činnosti

Podľa §9 ods. 2 f), k) zák. č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti :
dobutrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvereatermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru,výšku,
počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru

na účely jeho splatenia.
Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že v danom prípade uzatvorený záväzko právny
vzťah - Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou v zmysle vyššie uvedeného §52 Občianskeho
zákonníka a preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa Občianskeho
zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania súd dospel k záveru, že uvedený
úver v zmysle § 11 ods. 1písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. možno považovať za bezúročný a bez
poplatkov a to z dôvodu že Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa §9 ods. 2 f)/
k. V samotnej zmluve o úvere je uvedená len výška úveru teda 350.- eur, a poplatok vo výške 346.-

eur, výška splátok úveru a počet splátok. Zmluva neobsahuje výšku RPMN. Zo zmluvy o úvere je
zrejmé, že neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru v zmysle §9 ods. 2 f), výšku, počet a
termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Táto náležitosť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva z ustanovenia §9 ods. 2 písm.

k) zákona č. 129/2010 Z.z.
Z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje vyššie uvedené náležitosti podľa §11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.

Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava

spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola
spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových
zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999
účinnou od 01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou

zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol
režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu
podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne

nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako
nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že
práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej
úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom
na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v

zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu
(nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010
zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v
Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Odporca poskytuje za odplatu službu, navrhovateľka túto
službu využívala na základe odporcom pripravenej zmluve. Navrhovateľka nemala možnosť individuálne
zmluvu pripomienkovať. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať

ako na spotrebiteľskú zmluvu. Tým sa zároveň otvára priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Nemali by byť pritom žiadne pochybnosti, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu
informovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej
(predtlačenej) zmluvy.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných
podmienkach (ďalej len ,,smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred

predajcombeztoho,abymoholvplývaťnaichobsah(rozsudkySúdnehodvoraEÚz27.6.2000,Oceáno
Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006,
Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia súdneho dvora vo veci C-76/10
Pohotovosť/Korčkovská).

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva
obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných
ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51).

Podľa č.l. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka ktorá nie je individuálne dojednaná
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa má

klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality
života (pozri uznesenie súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50).

Ustanovenie §53 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára

zmluvu s dodávateľom od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá
poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho
zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta
druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám

zmluvy. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti o inom, ako hlavnom predmete zmluvy sa rovná
absolútnej neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu.
Ustanovenie § 53a citovaného zákona sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (§
53 ods. l, 4). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto
ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ

v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných
podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá možnosťči už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Vždy treba vychádzať zo zásady „ právo je umením
dobrého a slušného“. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá
právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa

právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa
sa týka iba formulárových zmlúv ( v aplikačnej praxi súdov sa používa aj pojem typová, štandardná,
adhézna zmluva). Ide o zmluvy, uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára,
ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý dodávateľ používa v dvoch alebo viacerých prípadoch,
pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok nezáväznosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu

vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

K námietke odporcu týkajúcej sa miestnej nepríslušnosti súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu

v Bratislave č.k.:X zo dňa 30.6.2015, v ktorom uznesení určil miestnu príslušnosť tunajšieho súdu.

Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ust. §142 ods. 1 O.s.p. Súd úspešnému
navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre do l5 dní
odo dňa jeho písomného doručenia. Odvolanie musí mať náležitosti ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní
sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. ust. § 205 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.