Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/416/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115217868
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7115217868.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov

JUDr. Dany Popovičovej JUDr. Dany Bystrianskej, v spore žalobcu: E.. H. A., S.. XX.X.XXXX, M. M.
XX, Z., zastúpený: JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX,
v zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava,
IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 35C 416/2016, z 15. marca 2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I určil, že ustanovenie Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorý
ustanovuje poplatok 215,75 € za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne 3
akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi
sumu 1.029,92 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
342,86 €, na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Monike Marjanovič, advokátke, Urbánkova 6,
Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil zaplatiť súdny poplatok vo výške 161 €,

na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu zo dňa 8.7.2015, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že poplatok
215,75 € za služby spočívajúce v možnosti odkladu splatnosti maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a súčasne žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
1.029,92 € a priznanie náhrady trov konania.

3.Súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení sporu podľa ust. § 502 obchodného zákonníka,
podľa ust. § 1 ods.1, 2, §9 ods. 1,2, §10 ods. 1 a §11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských
úverochaust.zákona258/2001Z.z.,oochranespotrebiteľaaust.§3,§39,§52ods.1,2,3,4,§53ods.1,,
§ 54 ods.1, 2,3,4,5,6,,10,13, § 53a ods.1,2,§ 54 ods.2, 3, a § 879r veta prvá občianskeho zákonníka
konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 7.4.2011 uzatvorená zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi úverový limit 1.500 €,
s mesačnou splatnosťou úveru (vrátane úrokov) 80,37 €, celkovou čiastkou, (úver a úroky za celú

dobu čerpania úveru): 3.375,54, s RPMN 66,37 %, ročnou úrokovou sadzbou 70,01 %, priemernou
RPMN 44,86 %, s celkovou čiastkou pri revolvingu pre dlžníka 1.928,88, a predpokladanou RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu 70,01 %, s ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 76,11 %. Z karty klienta č.
8500003556 mal za preukázané, že na základe žiadosti žalobcu zo dňa 6.4.2011, mu bol poskytnutýúver nominálne 3.375,54 €, za trvania úveru 42 (zrejme mesiacov), mu bola ale 7.4.2011 vyplatená len
suma 1.284,25 € a žalobca splatil žalovanému 2.314,17 €. Právne uzavrel, že v zmluve o úvere chýbali
zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona 258/2001 Z. z., o ochrane spotrebiteľa t.j výška,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia, preto podľa §11 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za
bezúročný a bez poplatkov. Súd prvého stupňa súčasne dospel k záveru, že zmluva o úvere obsahovala
70,01 %, úrokovú sadzbu resp. 76,21 % ročnú úrokovú sadzbu revolvingu , čo vyhodnotil ako v rozpore

s dobrými mravmi. Prihliadol na dojednaný úrok a úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov
v čase uzavretia úverovej zmluvy a konštatoval porušenie dobrých mravov podľa § 3 OZ, lebo v
zmluve dojednanú úrokovú mieru považoval v porovnaní s úvermi poskytnutými bankami domácnostiam
za neprimeranú a 6-násobne vyššiu ako poskytovali banky. K argumentácii žalovaného, že výška
priemernej odplaty podľa údajov určených Ministerstvom financií Slovenskej republiky bola 45,11 %
v čase uzavretia tejto zmluvy neprihliadol a konštatoval, že percentuálnu mieru nákladov nemožno

stotožňovať s ročnou úrokovou sadzbou. Súd prvej inštancie z označených dôvodov uzavrel, že zmluva
v časti úroku i úrokovej sadzby revolvingu je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 3 ods. 1 v
spojení s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Za v rozpore s dobrými mravmi považoval aj fakt, že zmluva
vzbudzuje zdanie, ako keby jej obsahom bol len jeden právny úkon, hoci žalovaný súčasne dohodol
so žalobcom niekoľko právnych úkonov, (poskytnutie úveru, revolvingový úver, dohodu o odklade

splátok),čo nezvýraznil spotrebiteľovi a takéto jeho konanie považoval za v rozpore s dobrými mravmi a
označil za dôvod neplatnosti zmluvy. Súd prvej inštancie označil za neprijateľnú podmienku dohodnutú
v článku 8, bod 8.1. predmetnej zmluvy, ktorú pokladal za vynútený právny úkon, ktorý si žalobca
nevyžiadal a ako spotrebiteľ pri podpise zmluvy o revolvingovom úvere, keď spotrebiteľ nemal vedomosť
o tom, že podpisuje dohodu o poskytnutí služby za tak vysoký poplatok, (oproti výške úveru), pričom túto

zmluvnú podmienku individuálne nedojednal. Dohodu o odklade splatnosti maximálne 3 akýchkoľvek
splátok úveru za odmenu 215,75 €, pokladal za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo vyjadril vo výroku
svojhorozsudku.Žalovanúsumu uplatnenúžalobcompotomposúdilako bezdôvodnéobohatenie,ktoré
vzniklo na strane žalovaného podľa § 451 ods. 1 a 2, § 456 veta prvá a § 457 občianskeho zákonníka,
lebo i celú zmluvy pokladal z dôvodu rozporu s dobrými mravmi za neplatnú podľa § 39 OZ. Žalovanému

patrilo 1.029,92 Euro menej, než zaplatil žalobca. (žalobcovi bol poskytnutých 1.284,25 €, žalobca splatil
2.314,17 €), rozdiel tak činí v neprospech žalobcu 1.029,92 €.
4.Podľa § 2 ods. 2 prvá veta, § 4 , ods. 2 písm. za), § 6 ods. 1, § 7 ods. 11 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo
výške 161 €, na účet Okresného súdu Košice I. Podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 zákona č.

99/1963 Zb. O.s.p. priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobcovi priznal náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie práva vo výške 342,86 €, predstavujúcu trovy právneho zastúpenia vyrátané v zmysle §
10 ods. 1, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 4 úkony právnej služby.

5. Žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie včas odvolaním v ktorom konštatoval, že záver súdu
o vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného a záver o bezúročnom úvere poskytnutom žalobcovi
žalovaným a tvrdenie o neplatnosti zmluvy sú je nesprávne. S odkazom na judikatúru súdov navrhol
odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť tomuto na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania 114,06 euro, za podané odvolanie.(čl.78).
Podľa žalovaného nebola prekročená nákladovosť v posudzovanom úvere a odplata neprevyšuje
obvykle uplatňovanú na finančnom trhu ( nie na bankovom trhu) regulovanú Ministerstvom financií SR
za spotrebiteľské úvery. Podľa žalovaného zmluva o úvere bola uzavretá v čase, kedy sa nevyžadovalo,
aby sa pri istine a úrokoch uvádzala samostatná splatnosť. Namietal nesprávnu interpretáciu ust. § 9

ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z a poukazom na § 10 ods. 1 písm. h/ Smernice č. Rady č. 2008/48.
Záver súdu prvej inštancie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, podľa 11§ ods.1 zákona 129/2010
Z. z., je podľa neho nesprávny, lebo posudzovaná zmluva má náležitosti aj podľa 9 ods. 2 písm. f/ a k/
cit. zákona. Podľa žalovaného, súd prvej inštancie nesprávne posúdil konečnú splatnosť úveru, ktorá
je vyjadrená v dátume poslednej splátky a nesprávne posúdil akceptovanú výšku dohodnutých úrokov

so záverom o neplatnosti zmluvy v tejto časti.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, zopakoval, že súd prvej inštancie po súdnej kontrole
spotrebiteľskej zmluvy podľa 9 ods. 2 písm. f/ a k/ a podľa §11 ods.1 zákona 129/2010 Z. z. správnekonštatoval že je bez poplatkov a úrokov. Rovnako správne vo výroku uviedol existenciu neprijateľnej
zmluvnej podmienky vzhľadom na dohodu v bode 8.1 revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX z 7. 4.
2011.Správnekonštatovaldôvodyneplatnostizmluvyoúverezdôvodovzisteniakonaniažalovanéhopri

jej uzavretí v rozpore s § 3 a §39 OZ a právne posúdenie sporu. S odkazom na judikatúru súdov navrhol
odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 95 euro za vyjadrenie k odvolaniu.(čl.85)

7.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania

podľa § 385 ods. 1 a contrario zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/,d/, f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods.
1 a ods. 2 veta prvá CSP podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

8.Rozsudok je v napadnutom výroku v zamietavej časti vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle

ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.9. 2016 o 09.30 hod. v poj.
miestnosti č. dv. 227/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa
22.9.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd

rozsudok v napadnutej zamietavej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené. Konaním a rozhodovaním súdu prvej inštancie v posudzovanom spore nedošlo z jeho strany
k nesprávnym skutkovým záverom ani nesprávnemu právnemu posúdeniu veci,

12.Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Námietka žalovaného o inej interpretácii § 9
a § 10 zákona o spotrebiteľských úveroch v korelácii so Smernicou Rady č. 2008/48 je špekulatívna.
Judikatúra súdov ustálila ochranu spotrebiteľa striktným dodržiavaním ustanovení vnútroštátnej právnej

úpravy ochrany spotrebiteľa, keď európsky štandard jeho ochrany bol implementovaný do slovenského
právneho poriadku. Medzinárodné zmluvy majú prednosť pred vnútroštátnou úpravou, ak zabezpečujú
väčšiu ochranu práv. Priama aplikácia Smerníc EU musí byť podľa názoru odvolacieho súdu
posudzovaná aj v iných súvislostiach. V posudzovanom spore bolo zistené a konštatované konanie
„silnejšej zmluvnej strany“ v rozpore s dobrými mravmi a konštatovaná z tohto dôvodu i neplatnosť

zmluvy.

13.Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že „spotrebiteľský charakter“ zmluvy o
úvere predurčoval aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka pri posúdení otázky platnosti zmluvy o
úvere poskytnutom spotrebiteľovi, ako i ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch

a zákona 258/2001 Z. z., o ochrane spotrebiteľa. V posudzovanom spore bol súd povinný ex offo skúmať
dodržanie zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Jeho konštatovanie a právne posúdenie
ochrany spotrebiteľa nevybočuje z rámca zákonných kritérií, na ktorých založil právne hodnotenie celej
zmluvy. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval,
že v posudzovanom právnom vzťahu došlo k dojednaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky v článku 8,

bod 8.1. predmetnej zmluvy, ako súd uviedol vo výroku rozsudku.

14.Podľa§3ods.1Obč.zákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi. Podľa § 39 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15.Odvolacísúdnezistilpochybeniesúduprvéhostupňapriaplikáciiust.§3,§39aostatnýchustanovení
občianskehozákonníkaauvedenýchzákonovvovzťahukuplatnostiúverovejzmluvy.Svojerozhodnutiesprávnesúdprvejinštancieodôvodnilajkonštatovanímoneplatnostiúverovejzmluvyakocelkuaprávne
posúdil spor podľa ustanovení o vzniknutom bezdôvodnom obohatení žalovaného na úkor žalobcu.

16. Právnym posúdením je aplikácia práva, konkrétneho zákonného ustanovenia na posudzovaný
skutkový stav, formulovaný do skutkových záverov. Odvolací súd konštatuje, že správne zistený
skutkový stav súd prvej inštancie zhrnul do skutkových záverov, ktoré správne právne posúdil. Správne
a zákonné je i jeho rozhodnutie, ktorým priznal náhradu trov konania úspešnému žalobcov, keď jeho
trovy pokladal za účelne vynaložené podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

17.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP. v spojení s § 256 ods. 1
CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, má preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Neúspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nepatria.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).