Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. október 2006

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/160/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6103893055
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2006:6103893055.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci žalobcu - Ing. Z.

S., nar. X.X.XXXX,. bytom T. S. XX,. B. B., zastúpená Mgr. M. K., advokátkou, so sídlom H. XX,. B. B.,
proti žalovanému v 1. rade - Ing. M. M., nar. X.X.XXXX,. bytom H. Z. XX,. B. B., zastúpený JUDr. M. K.,
advokátom, so sídlom H. X,. B. B. a žalovanému v 2. rade - I. S., nar. XX.X.XXXX,. bytom S. C. XX,.
B. B., o zaplatenie 145.110,- Sk s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 145.110,-
Sk s 12,5% úrokom z omeškania od 13.11.2003 do zaplatenia a na účet JUDr. M. K., advokátky trovy
konania vo výške 51.452,- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 12,5% úrok z omeškania zo sumy 145.110,-
Sk od 18.10.2003 do 13.11.2003 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 27.10.2003 žiadala žalobkyňa, aby jej žalovaný v 1. rade uhradil
sumu 3.500 Eur a úrok z omeškania vo výške 13% ročne od 26.9.2003 do zaplatenia. Podaním zo dňa
28.10.2003 upravila žalobkyňa svoj návrh tak, že žiada uhradiť sumu 145.110,- Sk s príslušenstvom.

Žalobkyňa žiadala uhradiť predmetnú sumu od žalovaného v 1. rade na základe pôžičky uzatvorenej
dňa 17.9.2003, záväzok žalovaného v 1. rade vznikol tým, že jej nevrátil požičanú sumu v stanovenom
termíne splatnosti, t.j. dňa 25.9.2003. Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným v 1. rade síce uzavrela
písomne zmluvu o pôžičke, avšak v skutočnosti mal žalovaný pre ňu zakúpiť úžitkové motorové vozidlo
a suma 3.500 Eur mu bola poskytnutá ako záloha, nakoľko to nebola plná cena motorového vozidla,
ktoré mal pre ňu zakúpiť. Predmetné motorové vozidlo mal žalovaný dodať najneskôr do 25.9.2003.
Auto jej však nedodal a nevrátil jej ani peniaze. Žalovaný v 1. rade ju ubezpečoval, že jej peniaze určite

vráti a zmluvu o pôžičke s ním uzavrela za tým účelom, aby mala zabezpečené vrátenie predmetných
peňazí. Žalobkyňa uviedla, že mala vedomosť o tom, že dodať, respektíve zabezpečiť motorové vozidlo
S. I. pre ňu mal pán I. S., ktorý mal vycestovať do T. a mal zabezpečiť nákup automobilu S. I., avšak
predmetné vozidlo nedodal, následne s ním jednala a sľuboval, že auto dodá. Žalobkyňa uviedla, že
takýchto jednaní bolo veľa, prítomný bol pri nich aj jej manžel. S pánom S. sa kontaktovali telefonicky a
jedenkrátsastretli,vtedyopätovnepánS.tvrdil,žeautododávpriebehudvochdní,pričomautonedodal.
Žalobkyňa uviedla, že dňa 17.9.2003 podpísala splnomocnenie, ktorým splnomocnila žalovaného v 1.

rade k odovzdaniu zálohy vo výške 3.500 Eur na nákup automobilu S. I. sprostredkovateľovi dovozu
pánovi S. I.. Uviedla však, že nevie, či žalovaný v 1. rade predmetné peniaze odovzdal I. S..Žalobkyňa podaním zo dňa 26.4.2004 navrhla pripustenie ďalšieho účastníka do konania na strane
žalovaného a to I. S.. Zároveň v podaní uviedla, že „zmluva o pôžičke“ zo dňa 17.9.2003 s prihliadnutím
na vôľu účastníkov, ktorí predmetný úkon urobili bola vlastne zmluva o obstaraní veci v zmysle §

733 - § 736 Občianskeho zákonníka, kde predmetom obstarania bol dovoz úžitkového motorového
vozidla, ktoré mal žalovaný v 1. rade obstarať do termínu 25.9.2003 za dohodnutú cenu 3.500
Eur. V zmysle ustanovenia § 733 veta druhá Občianskeho zákonníka obstarávateľ má právo vec
obstarať aj prostredníctvom inej osoby. Dňa 17.9.2003 žalobkyňa udelila žalovanému v 1. rade písomné
plnomocenstvo, v zmysle ktorého do predmetného zmluvného vzťahu na strane obstarávateľa vstúpil

ďalších účastník I.. S., čím sa však žalovaný v 1. rade voči žalobkyni nezbavil svojich povinností
vyplývajúcich zo zmluvy o obstaraní veci uzatvorenej dňa 17.9.2003. Vzhľadom na skutočnosť, že v
dohodnutom termíne, t.j. 25.9.2003 k obstaraniu veci nedošlo, pričom z článku II zmluvy vyplýva, že
žalobkyňa nemala záujem na plnení po tomto termíne s odkazom na ustanovenie § 518 Občianskeho
zákonníkamázato,žezmluvaoobstaranívecizodňa17.9.2003saodzačiatkuzrušilaatedavzmysle§
457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný

vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby boli žalovaní
v 1. a 2. rade zaviazaní uhradiť jej sumu 145.110,- Sk spolu s príslušenstvom z titulu bezdôvodného
obohatenia. Zároveň žalobkyňa uviedla, že žalovaný v 1. rade sa nezbavil povinnosti vrátiť jej peniaze,
pretože bol hlavným obstarávateľom veci a to že obstarávaním veci poveril inú osobu ho nezbavuje
zodpovednosti. Žalobkyňa uviedla, že asi po mesiaci (od 17.9.2003) sa kontaktovala s pánom S., aby

jej vyjasnil čo sa deje a prečo vozidlo nebolo dodané. Následne sa stretli, žalovaný v 2. rade jej sľúbil,
že auto dodá do dvoch dní, avšak o dva dni auto nedodal a mal vypnutý mobil.

Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným v 1. rade sa kontaktovala v súvislosti s tým, že chcela, aby jej
zabezpečil auto S. I., nakoľko vedela, že pozná osobu, ktorá sa zaoberá dovozom takýchto áut zo

zahraničia. Z týchto dôvodov mu vyplatila zálohu vo výške 3.500 Eur, nebola to však cena celého auta,
dohodli sa, že mu ešte niečo doplatí, celková cena mala byť okolo 180.000,- Sk. Nezaoberali sa tým
komu cenu doplatí, mala za to, že ju doplatí žalovanému v 1. rade a tento to vybaví s ďalšou osobou,
auto malo byť dodané do 25.9.2003. Následne keď telefonovala so žalovaným v 2. rade tento jej hovoril,
že vozidlo už je dovezené na S., malo byť v colnom sklade v T., avšak keď tam telefonovali bolo im

povedané, že žiadne také auto tam nie je dovezené. Žalobkyňa uviedla, že žalovanému v 1. rade dala
písomné splnomocnenie na to, aby ju tento zastupoval vo veci dovozu auta zo zahraničia. Žalobkyňa
uviedla, že pokiaľ ide o dohodnutú odmenu žalovanému v 1. rade za obstaranie veci žiadna odmena
dohodnutá nebola.

Žalovaný v 1. rade žiadal návrh zamietnuť, namietal neplatnosť zmluvy o pôžičke zo dňa 17.9.2003,
nakoľko nemal úmysel požičať si peniaze. K uzatvoreniu zmluvy o pôžičke vôbec nedošlo. Dňa
17.9.2003 žalobkyňa so žalovaným v 1. rade podpísali splnomocnenie, na základe ktorého splnomocnila
žalobkyňa žalovaného k odovzdaniu zálohy vo výške 3.500 Eur na nákup automobilu S. I.
sprostredkovateľovidovozupánoviS.I..Žalovanýv1.radefinančnéprostriedkyajodovzdalžalovanému

v 2. rade a to dňa 17.9.2003, ktorý mu túto skutočnosť potvrdil na príjmovom doklade. Žalovaný v 1. rade
uviedol, že sa nezaoberal nikdy obstarávaním motorových vozidiel a pokiaľ podpísal zmluvu o pôžičke
išlo o nejaký zabezpečovací akt na obdobie od doby prevzatia peňazí od žalobkyne až do odovzdania
peňazí žalovanému v 2. rade. Žalovaný v 1. rade len sprostredkoval žalobkyni kontakt so žalovaným
v 2. rade.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že odovzdal žalovanému v 2. rade peniaze, ktoré prevzal od žalobkyni ako
zálohu na kúpu motorového vozidla S. I.. Žalovaný v 2. rade mu aj potvrdil prevzatie týchto peňazí.
V predmetnom doklade však uviedol, ako odovzdávajúcu osobu seba, nakoľko zo splnomocnenia,
ktoré mu dala žalobkyňa vyplývalo koľko a komu treba peňazí odovzdať, predmetnú plnú moc však

žalovanému v 2. rade nedal, pretože žalovaný v 2. rade vedel, že sa jedná o zálohu od žalobkyne.

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňa prejavila záujem o kúpu motorového vozidla
S. I. a keďže vedel, že žalovaný v 2. rade sa zaoberá dovozom áut dal žalobkyni kontakt na pána S., aby
sa u neho informovala. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že žalobkyňa si objednala auto priamo u žalovaného

v 2. rade, dohodla s ním aké auto má doviezť aj za akú cenu. S týmto si dohodla aj termín dokedy
sa jej má predmetné motorové vozidlo doviezť. Žalovaný v 2. rade mu následne uviedol, že ak má
žalobkyňa záujem o motorové vozidlo S. I. potrebuje zálohu 3.500 Eur, pričom mu zároveň žalovaný v
2. rade povedal, že so žalobkyňou je dohodnutý na tejto zálohe, on však nemá dostatok času ísť prezálohu a povedal mu, aby peniaze vyzdvihol od žalobkyni a žalovaný v 2. rade sa pre peniaze zastaví
a vycestuje do T.. Žalovaný v 1. rade potvrdil skutočnosť, že dňa 17.9.2003 prevzal od žalobkyne 3.500
Eur, zároveň podpísali splnomocnenie a zmluvu o pôžičke, pričom zmluva o pôžičke medzi žalobkyňou

a žalovaným v 1. rade bola uzavretá z toho dôvodu, aby sa žalobkyňa istila v prípade ak by tie finančné
prostriedky neodovzdal žalovanému v 2. rade tak, aby ich mohla vymáhať od neho. Ďalej uviedol, že ak
sa v zmluve o pôžičke uvádza, že žalobkyňa mu požičala peniaze za účelom zastupovania veriteľa vo
veci dovozu, malo sa predmetnou zmluvou na mysli to, že žalovaný v 1. rade mal odovzdať finančné
prostriedky žalovanému v 2. rade, na ničom inom sa nedohodli. Zároveň sa zaviazal vrátiť predmetnú

sumu do 25.9.2003, avšak to tam bolo uvedené z toho dôvodu, aby predmetné finančné prostriedky vrátil
vprípade,žeichneodovzdážalovanémuv2.rade.Medzinímažalobkyňoudošlolenkzmluveoprevzatí
a odovzdaní finančných prostriedkov. Na samotnom obchode sa žalobkyňa dohodla so žalovaným v
2. rade. Žalovaný v 1. rade uviedol, že aj on dal žalovanému v 2. rade peniaze za tým účelom, aby
mu doviezol motorové vozidlo. Žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobkyňa ho nevyzývala na vrátenie
finančných prostriedkov predtým ako podala návrh na súd. Žalobkyňa ohľadne dovozu auta aj vrátenia

peňazí jednala vždy so žalovaným v 2. rade.

Žalovaný v 2. rade potvrdil skutočnosť, že od žalovaného v 1. rade prevzal peniaze, uviedol však, že tieto

nemieni zatiaľ vrátiť žalovanému v 1. rade, pretože nie je ukončené trestné konanie, ktoré je vedené voči
nemu. Pokiaľ ide o žalobkyňu s touto nemá žiadny vzťah, na základe ktorého by jej mal peniaze vrátiť.

Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že nemá žiadny vzťah so žalobkyňou, má vzťah len so
žalovaným v 1. rade. Uviedol, že niekedy v roku 2003 na základe objednávky žalovaného v 1. rade mal

zaobstarať pre neho vozidlo S. I., ktoré mal doviezť z T.. Žalovaný v 2. rade uviedol, že pre žalovaného
v 1. rade zabezpečoval viac áut. Pokiaľ ide o S. I. žalovaný v 1. rade mu dal zálohu zhruba 3.000 Eur.
Žalovaný v 2. rade uviedol, že asi mesiac po tom ako si u neho žalovaný v 1. rade objednal dovoz vozidla
S. I. a dal mu peniaze kontaktovala ho žalobkyňa, ktorá mu povedala, že buď jej má vrátiť peniaze alebo
dodať auto S. I., tejto povedal, že sa musí kontaktovať so žalovaným v 1. rade a nepamätá si, že by viac

s ňou hovoril. Zároveň uviedol, že doteraz žalovanému v 1. rade nepovedal, či je predmetné motorové
vozidlo S. I. dovezené alebo čo je s ním, pretože na to nemal čas. Žalovaný v 2. rade uviedol, že prisľúbil
dovoz predmetného vozidla do jedného mesiaca, auto však nedoviezol a neodovzdal. V júni 2004 bol
vzatý do väzby, predtým bol vycestovaný v T.. Žalovaný v 2. rade uviedol, že po tom čo by bolo auto
dovezené z T. toto by odovzdal žalovanému v 1. rade a keďže bola zaplatená záloha tento by doplatil

ešte doplatok. Žalovaný v 2. rade uviedol, že žalovaný v 1. rade si u neho objednal 3 vozidlá a to S. I.,
M. a F. F. a on nemám vedomosť o tom, či to objednával pre niekoho iného. Žalovaný v 1. rade mu vždy
uhradil zálohu na motorové vozidlá. Žalovaný v 2. rade uviedol, že prevzal na základe pokladničného
dokladu od žalovaného v 1. rade zálohu 3.500 Eur na motorové vozidlo S. I., avšak až následne vysvitlo,
že má ísť o vozidlo pre žalobkyňu. Zároveň uviedol, že predmetné peniaze vráti žalovanému v 1. rade

keď bude skončené trestné konanie vedené proti nemu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, prečítaním listinných dôkazov založených v
spise - Zmluvou o pôžičke zo dňa 17.9.2003, výdajkovým a príjmovým pokladničným dokladom zo dňa
17.9.2003, splnomocnením zo dňa 17.9.2003, príjmovým pokladničným dokladom žalovaného v 2. rade

zo dňa 17.9.2003 ako aj ďalšími dôkazmi vykonanými v priebehu konania.

Na základe vykonaného dokazovania súd zo zmluvy o pôžičke zistil, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade
uzatvorili zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo požičanie sumy 3.500 Eur žalobkyňou žalovanému
v 1. rade za účelom zastupovania veriteľa vo veci dovozu úžitkového motorového vozidla v zmysle

vzájomných dohôd dlžníka a veriteľa. Žalovaný v 1. rade potvrdil prevzatie požičanej sumy a zaviazal
sa ju vrátiť najneskôr dňa 25.9.2003. Predmetnú zmluvu o pôžičke podpísali dňa 17.9.2003. Zároveň si
vystavili príjmový a výdajkový doklad o prevzatí a odovzdaní predmetných peňazí.

Z listinného dôkazu splnomocnenia súd zistil, že žalobkyňa splnomocnila žalovaného v 1. rade k

odovzdaniu zálohy vo výške 3.500 Eur na nákup automobilu S. I. sprostredkovateľovi dovozu pánovi S.
I. t.j. žalovanému v 2. rade. Predmetné splnomocnenie bolo podpísané dňa 17.9.2003.Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 17.9.2003 súd zistil, že žalovaný v 2. rade ako podnikateľ
prevzal od žalovaného v 1. rade sumu 3.500 Eur ako zálohu za S. I.. V predmetnom doklade sa uvádza
ako osoba, ktorá odovzdala peniaze žalovaný v 1. rade.

Z výsluchu žalovaného v 2. rade súd zistil, že tento sa zaoberal zaobstarávaním vozidiel z T.. Uviedol,
že žalovaný v 1. rade si od neho žiadal zaobstarať motorové vozidlá S. I., M. a F. F., pričom on nevedel
o tom či pre niekoho iného chce žalovaný v 1. rade tieto motorové vozidlá zaobstarať. Následne potom
čo žalovaný v 1. rade ho požiadal o obstaranie motorového vozidla S. I. a odovzdal mu peniaze sa

dozvedel o tom, že toto vozidlo malo byť obstarané pre žalobkyňu, avšak s touto žalovaný v 2. rade
nejednal ani o cene ani o predmete. Zároveň potvrdil skutočnosť, že asi mesiac po tom čo žalovaný
v 1. rade žiadal od neho, aby mu doviezol motorové vozidlo S. I. sa stretol so žalobkyňou, ktorá od
neho chcela, aby jej odovzdal peniaze alebo auto. Žalovaný v 2. rade zároveň uviedol, že v prípade,
že by bolo predmetné vozidlo dovezené bol by ho odovzdal žalovanému v 1. rade a od tohto by žiadal
aj doplatenie ceny za dovezené motorové vozidlo, nakoľko suma, ktorú mu uhrádzal za autá bola len

zálohou. Žalovaný v 2. rade uviedol, že predmetné motorové vozidla S. I. mu mal odovzdal V. M., ktorý
mu ho však neodovzdal a ako vyplýva z jeho výpovede predmetné motorové vozidlo nemal k dispozícii
tak aby ho mohol odovzdať či už žalovanému v 1. rade alebo žalobkyni. Žalobkyňa vo svojej výpovedi
uvádzala, že ona jednala v súvislosti s dovozom motorového vozidla len so žalovaným v 1. rade, ktorý
jej ho mal doviezť, tomuto odovzdala aj zálohu, nejednala so žalovaným v 2. rade, s týmto jednala až

následne po tom čo jej predmetné auto nebolo dovezené v čase tak ako sa dohodla so žalovaným v 1.
rade a potvrdila aj skutočnosť, že sa stretla so žalovaným v 2. rade s tým, že ho žiadala, aby jej vrátil
peniaze alebo dodal auto, asi po mesiaci od odovzdania zálohy 3.500 Eur.

Súd zistil, že voči žalovanému v 2. rade je vedené trestné konanie na ÚJPR KR PZ Banská Bystrica pod

číslom ČVS: KRP-60/OEK-BB-2004, ktoré nebolo ukončené. Túto skutočnosť aj potvrdil žalovaný v 2.
rade a uviedol, že v prípade, keď bude toto konanie voči nemu ukončené vráti peniaze, ktoré mu vyplatil
ako zálohu žalovaný v 1. rade žalovanému v 1. rade.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka,

zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci učené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 733 Občianskeho zákonníka,

zmluvou o obstaraní veci sa obstarávateľ zaväzuje objednávateľovi obstarať určitú vec. Obstarávateľ má
právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby. Objednávateľ je povinný obstarávateľovi za obstaranie
veci poskytnúť odmenu.

Podľa § 734 Občianskeho zákonníka,

o uzavretí zmluvy musí obstarávateľ vydať objednávateľovi písomné potvrdenie, v ktorom musí byť
uvedený predmet obstarania, jeho cena a doba obstarania.

Podľa § 774 Občianskeho zákonníka,

sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie
zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok
dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa § 31 Občianskeho zákonníka,

pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za
týmto účelom plnomocenstvo splnomocencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho

oprávnenia.

Podľa § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka,ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí že koná vo vlastnom mene.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka,

kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka,

ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnymi predpismi alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Na základe vykonaného dokazovania a príslušných ustanovení zákona súd rozhodol tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia. Súd má za to, že pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke uzatvorenú dňa 17.9.2003
medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, nejde o zmluvu o pôžičke, ako to vyplýva z výpovedí žalobkyne

a žalovaného v 1. rade nebolo úmyslom, aby žalobkyňa požičala žalovanému v 1. rade peniaze vo
výške 3.500 Eur. Ako sama žalobkyňa uviedla v podstate si chcela zabezpečiť, aby peniaze, ktoré
dala žalovanému v 1. rade s tým, aby ich odovzdal žalovanému v 2. rade sa jej vrátili a vlastne táto
zmluva mala zabezpečiť vrátenie týchto peňazí. V prípade, že mala takýto úmysel žalobkyňa mala
možnosť zabezpečiť svoj nárok v súlade so zákonom tak ako to upravuje Občiansky zákonník v ôsmej

časti, prvej hlavy, v piatom oddieli. Ako vyplýva z výpovede žalobkyne nemala úmysel prenechať
žalovanému na určité obdobie finančné prostriedky s tým, že po uplynutí tohto obdobia by jej mal
predmetné peniaze žalovaný v 1. rade vrátiť. Žalobkyňa podpísala aj splnomocnenie dňa 17.9.2003,
ktorým splnomocnila žalovaného v 1. rade k odovzdaniu zálohy vo výške 3.500 Eur na nákup automobilu
S. I. sprostredkovateľovi dovozu pánovi S. I., t.j. žalovanému v 2. rade. Predmetné splnomocnenie

podpísala ako splnomocňujúca osoba žalobkyňa ako splnomocnený ju podpísal žalovaný v 1. rade.
V predmetnom splnomocnení sa uvádza, že peniaze mali byť odovzdané sprostredkovateľovi dovozu,
avšakakovyplývazvykonanéhodokazovaniaatozvýsluchužalobkyneavýsluchužalovanéhov2.rade
medzi nimi sprostredkovateľská zmluva uzatvorená nebola, pretože spolu nejednali ohľadne dovozu
motorového vozidla S. I. pre žalobkyňu.

Žalobkyňa svoj nárok voči žalovanému v 1. rade opierala o tú skutočnosť, že s ním uzavrela zmluvu o
obstaraní veci. Žalovaný poprel skutočnosť, že by bol zmluvu o obstaraní veci so žalobkyňou uzavrel
aleboinúzmluvu,uviedoltoľko,žemallenodovzdaťzálohuvovýške3.500EurnanákupautomobiluS.I.
žalovanému v 2. rade a toto aj urobil. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobcom

a žalovaným v 1. rade nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o obstaraní veci ani zmluvy o sprostredkovaní. Pri
obidvoch zmluvách sa vyžaduje dohoda o odmene, či už za obstaranie veci alebo sprostredkovanie,
pričom o takomto niečom medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade nebolo jednané. Nesporne však
bolo v konaní preukázané, že žalobkyňa odovzdala žalovanému v 1. rade sumu vo výške 3.500 Eur
ako zálohu na kúpu automobilu S. I., ktorého dovoz mal zrealizovať žalovaný v 2. rade. V konaní tiež

bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade predmetnú sumu odovzdal žalovanému v 2. rade, toto potvrdil
aj žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 2. rade mal za to, že predmetné motorové vozidlo S. I. má doviezť
žalovanému v 1. rade, ktorý by mu potom následne mal doplatiť aj zvyšok kúpnej ceny.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 17.9.2003 súd zistil, že žalovaný v 1. rade odovzdal

žalovanému v 2. rade 3.500 Eur ako zálohu na S. I.. Súd tento úkon vzhľadom aj na ďalšie vykonané
dokazovania posúdil v súlade s § 32 Občianskeho zákonníka, z tohto úkonu žalovaného v 1. rade
nevyplývalo, že za niekoho koná a teda sa má za to, že konal vo vlastnom mene. Žalovaný v 2. rade
sa následne dozvedel od žalobkyne, že vlastne ide o motorové vozidlo pre ňu a táto ho ako vyplýva zvykonaného dokazovania požiadala najneskôr 17.9.2003, aby jej buď vrátil peniaze alebo dodal auto.
Ako uviedol žalovaný v 2. rade predmetné motorové vozidlo sa malo zabezpečiť najneskôr do mesiaca.
Žalovaný v 2. rade uviedol, že do zmluvného vzťahu vstupoval len so žalovaným v 1. rade nie so

žalobkyňou a tomuto aj predmetné peniaze vráti, ale až po tom čo bude ukončené voči nemu trestné
konanie.

Súd zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie žalovanej sumy, nakoľko je nesporné, že žalobkyňa
mu predmetné peniaze odovzdala, avšak tento síce odovzdal žalovanému v 2. rade 3.500 Eur, avšak

nie v mene žalobkyne a teda v súlade s § 32 Občianskeho zákonníka sa má za to, že konal voči
žalovanému v 2. rade pri odovzdávaní peňazí vo vlastnom mene, žalovaný v 1. rade porušil svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo splnomocnenia a to tým, že neodovzdal 3.500 Eur žalovanému v 2. rade v
mene žalobkyne, teda mu vznikla povinnosť predmetné peniaze vrátiť žalobkyni. Žalobkyňa si uplatnila
nárok voči nemu na vrátenie peňazí až podaním návrhu, ktorý bol doručený žalovanému v 1. rade dňa
12.11.2003. Súd zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s § 563

Občianskeho zákonníka nasledujúci deň po tom ako bol žalovaný v 1. rade vyzvaný na plnenie (t.j. od
nasledujúceho dňa po doručení návrhu).

Súd tiež zaviazal žalovaného v 2. rade na plnenie voči žalobkyni spoločne a nerozdielne so žalovaným
v 1. rade. Žalovanému v 2. rade vznikla povinnosť plniť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia.

Súd ho tiež zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka a to od
18.9.2003, kedy ho žalobkyňa vyzvala na vrátenie peňazí.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Súd priznal úspešnému žalobcovi trovy
konania voči žalovaným a to vo výške súdneho poplatku 7.225,- Sk a trov právneho zastúpenia

– príprava a prevzatie veci - 5.010,- Sk,
– návrh vo veci zo dňa 27.10.2003 - 5.010,- Sk,
– účasť na pojednávaní 16.3.2004, 20.4.2004, 25.11.2004 po 5.010,- Sk,
– písomné podanie na súd zo dňa 26.4.2004 - 5.010,- Sk,
– účasť na pojednávaní 19.6.2006, 16.10.2006 po 5.150,- Sk t.j. 10.300,- Sk,

– účasť pri vyhlásení rozhodnutia 20.10.2006 - 2.575,- Sk,
– paušálna náhrada výdavkov 2x po 128,- Sk, 4x 136,- Sk a 3x 164,- Sk, t.j. spolu 1.292,- Sk,
– t.j. spolu 51.452,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo

vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba

predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.