Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/119/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713202369
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8713202369.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Secapital S. á. r. L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle,
L-1653, Luxembursko, zastúpený advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, Martin,
proti žalovanému: L. B., bývajúci v P., D.Z. XXX/X, o zaplatenie 6.965,12 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C/101/2013-49 zo dňa 25.3.2014 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá na náhradu trov konania právo. V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa podaným
návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 6.965,12 eur s príslušenstvom. V návrhu uviedol,
že na základe zmluvy zo dňa 5.1.2010 právny predchodca žalobcu Consumer finance holding, a.s.
poskytol žalovanému prostredníctvom svojich dcérskych organizácií pôžičky v celkovej výške 5.725,57

eur.Žalovanýposkytnutépôžičkyvyčerpal,avšakpodmienkysplácanianeplnil.Nakoľkožalovanýneplnil
podmienky zmluvy, svoj dlh neuhradil a nereagoval na výzvy na plnenie, ku dňu 22.5.2010 právny
predchodcažalobcuvypovedalzmluvyoposkytnutíúčelovejpôžičkyavyúčtovalsiúrokyažiadalúhradu
sumy 6.206,09 eur. Súčasne žalovaného upovedomil o tom, že istina vo výške 6.122,72 eur je naďalej
úročená denným úrokom z omeškania vo výške 0,05 % až do zaplatenia.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 17.3.2013 žalobca nadobudol od spoločnosti Consumer finance holding, a.s.
pohľadávku voči žalovanému. Na základe zmluvy zo dňa 5.1.2010 právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému prostredníctvom svojich dcérskych organizácií pôžičky v celkovej výške 5.725,57 eur.
Žalovaný poskytnuté pôžičky vyčerpal, avšak podmienky splácania poskytnutých pôžičiek neplnil.
Nakoľko žalovaný neplnil podmienky zmluvy ku dňu 22.5.2010 právny predchodca žalobca vypovedal

zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky, vyúčtoval úroky a žiadal úhradu sumy 6.206,09 eur. Súčasne
žalovaného upovedomil, že istina vo výške 6.122,72 eur je úročená denným úrokom z omeškania vo
výške 0,05 % až do zaplatenia.

Napojednávanídňa25.3.2014žalovanývzniesolnámietkupremlčaniastým,žekvýpovedizmluvydošlo
k22.5.2010anávrhvovecisamejbolpodanýaž20.2.2013,tedapouplynutízákonnejpremlčacejlehoty.

Ďalej súd v dôvodoch rozhodnutia citoval ustanovenie § 52 ods. 1, 2, ustanovenie § 488 OZ, ustanovenie
§ 48 ods. 2 OZ, ustanovenie § 451 a 457 OZ. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzavrel zmluvu o pôžičke a v zmysle tejto čerpal poskytnuté
prostriedky. Ďalej mal za preukázané, že vyčerpané prostriedky v dohodnutej lehote a výške neuhradil,
v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu a následne aj žalobca žiadal úhradu splatného dlhu. S
ohľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným je nepochybné, že právny predchodca žalobcu

si nárok voči nemu uplatnil po uplynutí zákonnej 2-ročnej premlčacej doby. Súd mal za to, že pokiaľ
právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu k 22.5.2010, najneskôr od uvedeného dňa začala plynúťpremlčacia doba na uplatnenie nároku. Zákonná 2-ročná premlčacia doba skončila 22.5.2012, a návrh
vo veci samej bol podaný 20.2.2013, v dôsledku čoho nebolo možné po vznesení námietky premlčania
nárok žalobcovi priznať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Odvolanie podal z dôvodu ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p.. Súd prvého stupňa

podľa neho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok
vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na to, že k skončeniu záväzkového vzťahu
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaného došlo vypovedaním zmluvy, a to zo dňa 22.5.2010
v spojení s čl. 13 Všeobecných obchodných podmienok a nie odstúpením od zmluvy, teda nedošlo
k zrušeniu zmluvy od začiatku. Výpoveď od zmluvy je jednostranný právny úkon smerujúci k zániku
záväzku. Na rozdiel od odstúpenia od zmluvy, výpoveď neruší právny vzťah s účinkami ex tunc, ale

len do budúcna. V zmysle uvedeného, prvý raz mohol žalobca vykonať svoje právo, a teda vymáhať
žalovanú sumu dňa 23.5.2010, t.j. deň nasledujúci po vypovedaní zmluvy a 3-ročná premlčacia doba
uplynula 23.5.2013. Žaloba bola podaná na súd 20.2.2013, teda ešte v rámci plynutia riadnej premlčacej
doby. Na základe uvedeného nárok žalobcu nie je premlčaný.

Odvolacísúdpodľa§212ods.1prejednalvecvmedziach,ktorýchsaodvolateľdomáhaljejpreskúmania
a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

Súd prvého stupňa konštatoval, že zmluvný vzťah medzi žalobcom, resp. právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bol ukončený na základe zrušenia zmluvy, z čoho vyplýva, že žalobcovi vznikol

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže tento nárok je v zmysle § 107 ods. 1 OZ premlčaný
v dôsledku námietky premlčania uplatnenej žalovaným, návrh žalobcu zamietol. Toto právne posúdenie
však nie je v súlade s obsahom spisu, pretože ukončenie zmluvy je upravené v čl. 13 Všeobecných
obchodných podmienok, v ktorom sa uvádza, že klient, ako aj spoločnosť sú oprávnení zmluvu
kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu, pričom účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku

skutočnosti podľa bodu 13.1 vyššie. V čl. 13 bod 13.1 je upravené aj právo klienta odstúpiť od zmluvy
v prípade, že táto bude uzatvorená na diaľku podľa zákona o zásielkovom predaji, alebo zákona o
finančných službách na diaľku. Z listu zo dňa 22.5.2010 vyplýva vypovedanie zmluvy zo strany právneho
predchodcu žalobcu, a to zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5004649 zo dňa 20.1.2010, a to ku
dňu 22.5.2010. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalobca, resp. právny predchodca žalobcu a žalovaný

uzavreli zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky, a to dňa 5.1.2010 s tým, že účelom pôžičky je, aby sa z
tejto uhradili podľa nasledujúcej špecifikácie záväzky žalovaného voči spoločnosti a záväzky voči VÚB,
a.s., kde spoločnosť vystupuje ako správca. Schválená výška pôžičky bola 5.725,57 eur.

V súvislosti s uvedenými listinnými dôkazmi odvolací súd konštatuje, že list zo dňa 22.5.2010, ktorým

žalobca vypovedal zmluvu je treba vyhodnotiť ako odstúpenie od zmluvy, keďže podľa § 582 ods. 1 OZ,
výpoveďou možno ukončiť len zmluvu, ktorá bola dohodnutá na dobu neurčitú, a ktorej predmetom je
záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti, alebo strpieť
určitú činnosť, čo v danom prípade zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky takúto charakteristiku nemá,
keďžeznejvyplývakonečnásplatnosťpo26-tichmesiacoch.Súdprvéhostupňavšaknesprávneposúdil

účinky odstúpenia od zmluvy, a to z toho dôvodu, že v danom prípade právna úprava odstúpenia od
úverovej zmluvy je upravená v ustanovení § 506 Obchodného zákonníka. Odstúpením od zmluvy de
facto dochádza k mimoriadnej splatnosti úveru a strate výhody splátok s tým, že uvedené odstúpenie od
úverovej zmluvy v zmysle ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka nie je zhodné s právnym inštitútom
odstúpenia od zmluvy podľa § 344 a nasl. Obchodného zákonníka a právnymi účinkami ustanovenými v

ustanovení § 351 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka je ustanovením
špeciálnym k všeobecnému ustanoveniu § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, preto pri odstúpení
od zmluvy veriteľom pre nesplácanie úveru dlžníkom budú naďalej účtované úroky z úveru, i úroky z
omeškania, tzv. sankčné úroky v zákonnej alebo zmluvne dohodnutej výške. Odstúpením od zmluvy o
úvere nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len

podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Uvedený právny záver je potvrdený
odbornou literatúrou i súdnou praxou (viď PR5/96, PR3/2002, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
32Cdo 513/2010, obdobne tiež 32Cdo 2007/182/99, 29Cdo 2606/2000, 32 Odo 420/2004). Odvolací súd
v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenie § 13 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úverocha o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré síce nie je aplikovateľné na tento prípad, ale
upravuje právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez uvedenia dôvodu, pričom
v takomto prípade je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa

spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny. Na toto ustanovenie odvolací súd poukazuje
z toho dôvodu, že ide o rovnaký inštitút, teda inštitút odstúpenia od zmluvy a jeho účinky sa nemôžu líšiť
podľa toho, či od zmluvy odstupuje veriteľ alebo dlžník. Naviac z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný
uzatváral zmluvu ako živnostník a aj z tohto pohľadu bolo potrebné právny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným posúdiť z toho pohľadu, či ide o úverovú zmluvu ako zmluvu medzi dvoma podnikateľmi,

alebo spotrebiteľskú zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Uvedená skutočnosť má význam aj
pre posúdenie otázky premlčania, pretože ak by šlo o úverovú zmluvu medzi dvoma podnikateľmi,
tento úverový vzťah a jeho premlčanie by sa riadilo výlučne Obchodným zákonníkom, a ak by išlo o
spotrebiteľskú zmluvu, právny vzťah z hľadiska premlčania by sa riadil Občianskym zákonníka, a v
takomto prípade by platila všeobecná 3-ročná premlčacia lehota.

Vzhľadom na to, že súd v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru nepostupoval, musel odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. a) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým,
že v ďalšom postupe vykoná dokazovanie so zreteľom na uvedený právny názor. V novom rozhodnutí
súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.