Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/120/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200167
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013200167.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: A.. A. A., bytom R. č. X, C., zastúpeného
JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom Sibírska č. 4, Bratislava, proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 15. apríla 2014, č. k. 8Sd/17/2013-17, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15. apríla 2014, č. k.

8Sd/17/2013-17, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 15. apríla 2014, č. k. 8Sd/17/2013-17, potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX
XXX XXXX z 20.12.2012 a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX z 20.12.2012 bol

navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok v sume 261,70 € mesačne. Navrhovateľ v návrhu na jeho
preskúmanie považoval rozhodnutie za nezrozumiteľné, keďže nie je jasné, prečo boli vybrané osobné
vymeriavacie základy len z určitých rokov, resp. prečo mu neboli určené osobné mzdové body aj za roky
1978 a 1979, kedy navštevoval Právnickú fakultu UK. Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku
poukázala na to, že navrhovateľ nezískal 20 rokov v I. pracovnej kategórii a preto nespĺňa podmienky
na zníženie dôchodkového veku a v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o

sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) mu na nárok a
sumu starobného dôchodku nie je možné započítať ani dobu služby v I. a II. pracovnej kategórii. Krajský
súd poukázal na toto vyjadrenie odporkyne a jej rozhodnutie potvrdil, keďže dospel k záveru, že bolo
vydané v súlade so zákonom.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním, ktoré na výzvu súdu doplnil

podaním z 01.08.2014. Namietol, že rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Službu policajta ukončil dňom 31.12.1996 a od 01.01.1997 mu bol podľa §§ 119 a 120
zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru priznaný príspevok za
službu. Dobu služby vojaka z povolania a dobu služby policajta vykonával v celkovom rozsahu 17 rokov
a 211 dní v 1. kategórii funkcií. Okrem toho získal 2 roky a 131 dní v zamestnaní, zaradenom do I.
pracovnej kategórie ako hutník v elektrolýze v Závodoch SNP (doba tohto zamestnania mu mala byť

zhodnotená vo zvýhodnenej pracovnej kategórii v širšom rozsahu) a 25 rokov a 180 dní v III. pracovnej
kategórii. Odporkyňa mu preto pre nárok na starobný dôchodok mala započítať všetky odpracované
roky, vrátane doby evidovanej nezamestnanosti, ako aj dobu poistenia po dovŕšení dôchodkového veku
56 rokov podľa § 174 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. z titulu výkonu činnosti exekútora, ktorú
vykonáva doteraz.

Navrhovateľ namietol, že krajský súd sa dostatočne neriadil zákonom č. 461/2003 Z. z. a nevysporiadal
sa ani so skutočnosťou, že mu bol priznaný príspevok za službu. Žiadal, aby odvolací súd rozsudokkrajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie a súčasne aby
uložil odporkyni povinnosť nahradiť mu trovy právneho zastúpenia.

Navrhovateľ k odvolaniu dodatočne, dňa 08.08.2014, pripojil oznámenie Ministerstva vnútra SR o jeho
hrubých zárobkoch v rokoch 1992 až 1996.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že pre aplikáciu ustanovenia § 174 ods. 1 zákona
č. 100/1988 Zb. bolo potrebné splnenie podmienky trvania zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie

k 31. decembru 1999 (§ 174 ods. 2), ktorú navrhovateľ nespĺňa. Keďže nezískal 20 rokov v I. pracovnej
kategórii, dôchodkový vek dosiahol až dovŕšením veku 62 rokov. V súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods.
5 zákona č. 461/2003 Z. z. mu pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku nie je možné započítať
dobu služby. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského
súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené

podmienky pre jeho potvrdenie alebo zmenu.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a

povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho
orgánu").

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Krajský súd sa citovaným ustanovením náležite neriadil. V odôvodnení rozsudku uviedol len obsah
opravného prostriedku, výrok ním napadnutého rozhodnutia odporkyne a obsah vyjadrenia odporkyne
k nemu a iba skonštatoval, že „po preskúmaní napadnutého rozhodnutia konajúci súd dospel k záveru,

napadnuté rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX z 20.12.2012 je správne a bolo vydané v súlade
so zákonom“.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu
normu a vyvodzuje právne závery. V odôvodnení rozsudku súd musí uviesť nielen podstatný obsah

prednesov (podaní) účastníkov konania. Je povinný stručne a jasne vyložiť, ktoré skutočnosti mal
preukázané a ktoré nie, akými úvahami sa pri posudzovaní súladu preskúmavaného rozhodnutia so
zákonom spravoval, ako posúdil zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

Nedostatočné odôvodnenie rozsudku je okolnosťou, ktorá bráni účastníkovi konania riadne konať pred

súdom a namietať konkrétne dôvody, pre ktoré považuje právne posúdenie veci súdom za nesprávne.
Odvolací súd nie je oprávnený nahrádzať chýbajúcu právnu úvahu súdu prvého stupňa, keďže takým
postupom by sa účastníkom konania odňalo právo na prejednanie veci v dvojinštančom súdnom konaní.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p.

V ďalšom konaní krajský súd preskúma zákonnosť rozhodnutia odporkyne z hľadiska namietanej
zrozumiteľnosti a úplnosti, a vysporiada sa s námietkou (ne)zhodnoteniu dôb poistenia vo zvýhodnenej
I. pracovnej kategórii a vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 274 zák. č. 461/2003 Z. z. v spojení

s § 174 zákona č. 100/1988 Zb. ako aj s otázkou započítania všetkých dôb zamestnania (poistenia),
vrátane náhradných dôb a z nich plynúcich príjmov pre nárok a výšku starobného dôchodku vo vzťahu k
namietanému priznaniu príspevku za službu podľa § 119 a § 120 zák. č. 410/1991 Zb. Nové rozhodnutievo veci riadne odôvodní (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane
trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.