Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. august 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010402
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010402.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Františka Kováča, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. augusta 2017
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného

X. B.

nar. XX.X.XXXX v K., trvale bytom K., Y. XX/X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/95/2016 zo dňa 28.9.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/95/2016 zo dňa 28.9.2016 bol obžalovaný X. B.
uznaný vinným zo zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák.
a prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1 Tr. zák., pretože R.
Q., Y. B., S. M., W. R. spolu s ďalším páchateľom sa dňa 4.2.2016 v presne nezistenom čase medzi 00,00

hod. až 02,00 hod. v K., okres B., v osobnom motorovom vozidle zn. K. H. dohodli, že pôjdu odcudziť
televízor do bytu W. H. na Ul. W. J. XX v K., okres B., a keď ho predajú, peniaze si rozdelia, následne
sa presunuli k tomuto bytu tak, že sa spolu všetci doviezli v aute zn. K. H., ktoré viedol ako vodič R.
Q., kde asi cca 50 metrov od tohto bytu zostali stáť, pričom S. M. a W. R. spolu s ďalším páchateľom
išli k tomuto bytu, kde ten ďalší páchateľ rozbil kameňom sklenú výplň okna na kúpeľni bytu, ktorým
vošiel W. R. a S. M. do tohto bytu a z obývacej izby odcudzili 3D Y. televízor zn. B., typ: TX-XXCSXXXE,

výrobné číslo NC XXXXXXXX, ktorý následne cez okno v obývacej izbe podali ďalšiemu páchateľovi a
s S. M. a W. R. ho dali do kufra auta R. Q. a následne spolu všetci išli do bytu v K., J. XX/X, okres B.,
k Y. B., kde odcudzený televízor vyložili, počkali u neho cca do 08,30 hod. dňa 4.2.2016, kedy ho ďalší
páchateľ spolu s R. Q. zaniesli do záložne, kde za tento televízor im bola vyplatená suma 250,- eur,
ktorú si rozdelili, čím spôsobili W. H. škodu na zariadení - rozbitom okne vo výške 18,- eur a odcudzení
televízora škodu vo výške 650,- eur.

Bol za to odsúdený podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1 Trestného
zákona, § 36 písmeno l), n) Trestného zákona, § 37 písmeno h), m) Trestného zákona, § 38 odsek
2 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona, k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 10
mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona bol na výkon uloženého
trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa §

287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný spoločne a nerozdielne nahradiť W. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom K., M. J. XXXX/XX, škodu vo výške XX eur.Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote v neprospech
obžalovaného voči výroku o treste napadol prokurátor. V písomných dôvodoch uviedol, že trest uložený

obžalovanému považuje za neprimerane mierny. Obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, i
napriek tomu, že mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, v skúšobnej dobe sa dopustil znovu
úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú mu bol už uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8
mesiacov. Majetkovej trestnej činnosti sa dopustil v čase, keď proti nemu bolo vedené trestné konanie za
prečinvýtržníctva.Bolimutedauloženérôznetrestyzaúčelomjehoprevýchovy,avšakdoposiaľnedošlo

k jeho náprave. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil rozsudok čo do výroku o treste a obžalovanému
uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, bez
použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., a pre výkon trestu obžalovaného zaradiť do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom svojej obhajkyne. S argumentáciou

prokurátora nesúhlasí, rozsudok považuje za správny, spravodlivý. Je síce pravdou, že sa v minulosti
dopustil trestnej činnosti, svoje správanie však oľutoval, jednalo sa z jeho strany o nerozvážnosť.
Doterajší výkon trestu ho prinútil prehodnotiť svoje správanie a svoj život. Pred nástupom do výkonu
trestu bol zamestnaný, v zamestnaní mieni pokračovať aj po prepustení z výkonu trestu. Z miesta
bydliska bol taktiež pozitívne hodnotený. Ohľadom odsúdenia Okresného súdu Partizánske sp.zn.

3T/257/2012 sa na neho hľadí ako na netrestaného, preto na toto odsúdenie nemožno prihliadať.
Navrhuje preto, aby súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného navrhol obžalovaný odvolanie prokurátora
zamietnuť ako nedôvodné. Prokurátor na dôvodoch odvolania zotrval.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa v tomto smere v odvolaní nebola vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vydal vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal,
odvolací súd tento výrok preskúmal iba z hľadiska chýb odôvodňujúcich podanie dovolania v zmysle

§ 371 ods. 1 Tr. por., pričom v tomto smere žiadne pochybenie nezistil.

K vytýkaným chybám v odvolaní prokurátora týkajúcim sa výroku o treste, uvádza senát odvolacieho
súdu nasledovné. Možno len prisvedčiť názoru prokurátora, že s poukazom na osobu obžalovaného a
jeho predchádzajúci život, je u neho potrebný výkon trestu odňatia slobody.

Obžalovaný však správne namietal, že je osobou pracujúcou a aj po výkone trestu sa mieni zaradiť do
pracovného procesu. Zároveň je pozitívne hodnotený aj z miesta bydliska. Je teda osobou s vytvoreným
jednak pracovným, ale aj rodinným zázemím.

K objektívnemu posúdeniu osoby obžalovaného s ohľadom k odsúdeniam obžalovaného namietaným
prokurátorom je potrebné uviesť, že hoci bol súdne trestaný, jedno odsúdenie má už zahladené a ďalší
mu uložený trest odňatia slobody aktuálne vykonáva.

Prvostupňový súd obžalovanému správne priznal okrem priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h )

Tr.zák. /teda, že spáchal viac trestných činov/, aj priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Tr.
zák., pretože takýto spôsob jeho života nemožno hodnotiť pozitívne a v súlade s pojmom „vedenie
riadneho života“, resp. nemožno na uvedené jeho ďalšie dve odsúdenia neprihliadať. Odvolací súd
však nebol takého názoru, že by namietané hodnotenie osoby obžalovaného vrátane potrieb jeho
prevýchovy, nevyhnutne muselo viesť k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody vyššieho

ako je 10 mesiacov.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom prokurátora v tom, že použitie ustanovenia § 39 ods. 1
Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu prichádza do úvahy len v dôsledku „výnimočných“ okolnostíprípadu, prípadne „mimoriadnych“ pomerov páchateľa. Takéto vymedzenie okolností prípadu a pomerov
páchateľa obsahovalo pôvodné ustanovenie § 40 Tr. zák. účinného od 1.1.1962. V súčasnosti platné a
účinné ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu už takéto vymedzenie okolností

prípadu ani pomerov páchateľa neobsahuje.

Z obsahu znenia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nepochybne vyplýva: „...že pre mimoriadne
zníženie trestu pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom svedčia všetky také
okolnosti prípadu alebo zistené pomery páchateľa (prípadne ich kombinácia), ktoré by pre páchateľa

znamenali neprimeranú prísnosť trestu, ak by bol uložený v rámci trestnej sadzby ustanovenej Trestným
zákonom...“.

K odôvodeniu použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu súdom prvého
stupňa, senát odvolacieho súdu dopĺňa, že vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/
Tr.por., je takou okolnosťou prípadu (obžalovaný sa prakticky vzdáva spravodlivého súdneho procesu

- kontradiktórnosti vykonávania dôkazov na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k výroku o vine). Ide o
analogický postup pri mimoriadnom znižovaní trestu odňatia slobody, ako je to pri dohode o vine a treste
podľa § 39 ods. 2 písm. d, ods.4 Tr.zák.

Tu je potrebné upriamiť pozornosť aj na nízky vek obžalovaného, z ktorého zrejme aj pramenila jeho

nerozvážnosť pri páchaní skutku. Použitie ustanovenia § 39 ods.1 Tr. zák. teda v jeho prípade plne
zodpovedalo kritériám na výmeru trestu tak, ako ich upravuje Trestný zákon.
Ani záujem všeobecnej (generálnej) prevencie nemôže viesť k uloženiu „represívneho“ trestu (ak takýto
trest nevyplýva priamo zo zákona) tak, že sa uprednostní táto zložka trestu pred výchovnou zložkou
trestu.

Preto uložený 10 mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody spĺňa všetky kritériá na ukladanie
trestov uvedené v § 34 ods.1, ods.4 Tr. zák., a je plne spôsobilý v dostatočnej miere zabezpečiť nápravu
a prevýchovu obžalovaného.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.