Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18C/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716201932
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716201932.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobcu: Intrum Justítia Slovakia,

s.r.o., sídlo: Karadžičova 8, Bratislava 821 08, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom,advokátomsosídlomMýtna48,Bratislava81000ažalovanej:R.Ú.V.,rod.H.,nar.X.X.XXXX,
bytom Š. S. XXXX/X, XXX XX Y., zastúpená splnomocnenou Y. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, Bytom Š..
S. XXXX/X, XXX XX Y., o zaplatenie 232,90 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 110,- Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 110,- Eur
od 16.1.2016 do zaplatenia, sa zastavuje.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 232,90 Eur, úroky z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 232,90 Eur od 16.1.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. V žalobe uviedol, že žalobca ako banka v zmysle § 2 ods. 1 Zákona č. 483/2001 Z.z o bankách
uzatvorila ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom dňa 12.10.2011 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej

platobnej karty VUB, a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku
ktorej viedol účet č. 41303091. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 18 %. Ku
dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 200,- Eur a
bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 10,- Eur.

3. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo
obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu

6.1.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.12.2015, obsahujúci súhrn
debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím
na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 232,90 Eur. Konečný dlh
žalovanej z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 232,90 Eur.

4. Žalovaná si neplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise
z bankovej knihy, s konečným stavom ku dňu 31.12.2015, tj. v lehote splatnosti do dňa 15.1.2016.

Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) v platnom znení vo výške určenej Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti, tj. od 16.1.2016 do zaplatenia.5. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 18C/15/2016-47 zo dňa 22.8.2016.

6. Súd uznesením č.k. 18C/15/2016-57 zo dňa 16.11.2016 zrušil platobný rozkaz v zmysle ust. § 266

ods. 3 CSP, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1.12.2016.

7. Uznesením č.k. 18C/15/2016-71 zo dňa 21.4.2017 súd na základe návrhu na zmenu strany sporu
na strane žalobcu zo dňa 11.11.2016 rozhodol, aby z konania vystúpil žalobca a na jeho miesto do
konania vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justice Slovakia, s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, 821

08 Bratislava, IČO: 35 831 154, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.5.2017.

8. Súd dňa 29.6.2017 vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý
ospravedlnil ich neúčasť na tomto pojednávaní, súhlasil s rozhodnutím vo veci bez účasti žalobcu.

9.Súdvykonaldokazovanielistinamidoloženýmidospisu,vypočulsplnomocnenúzástupkyňužalovanej

a zistil:
Dňa 12.10.2011 právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské
Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 ako veriteľ a žalovaná ako dlžník, uzatvorili Zmluvu o vydaní
nákupnej karty NAY Extra Premium, č. zmluvy 41303091 (č.l. 7). Z obsahu žaloby súd zistil, že právny
predchodca žalobcu schválil žalovanej úverový rámec vo výške 200,- Eur s povinnosťou žalovanej platiť

štandardnú mesačnú splátku vo výške 10,- Eur. Štandardná úroková sadza bola dohodnutá 18
% ročne.

10. V čl. V/1 bol dohodnutý deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky, 45. deň od prvého dňa
predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise; podľa V./2 je uvedený indikatívny výpočet ročnej

percentuálnej miery nákladov, RPMN 24,05 %, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 1.326,19
Eur a celkové náklady spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom 426,19 Eur. Priemerná
hodnota RPMN pre kreditné karty na Slovensku 23,97 % ročne. K zmluve sú pripojené obchodné
podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VUB, a.s.

11. Podľa výpisu z účtu žalovanej zo dňa 6.1.2016 (č.l. 11 a nasl.) žalovaná reálne kreditnou kartou
vyčerpala sumu 247,39 Eur ako výber z bankomatu, príp. platba kartou, vykonala spolu úhrady 340,-
Eur. Poslednú úhradu ku dňu 6.1.2016 vo výške 10,- Eur vykonala dňa 7.10.2015.

12. Žalobca podaním zo dňa 28.6.2017 (č.l. 93 a nasl.) zobral žalobcu čiastočne späť, v sume 110,- Eur

s príslušenstvom. Uviedol, že na žalovanú pohľadávku eviduje plnenie počas trvania sporu v sume 110,-
Eur formou platieb v termínoch 6.5.2016 - 6.9.2016, spolu 11 platieb, každá vo výške 10,- Eur, spolu
110,- Eur. Z tohto dôvodu zobral žalobu čiastočne späť, o zaplatenie sumy 110,- Eur s príslušenstvom
a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Ďalej žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 122,90 Eur
a úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 232,90 Eur od 16.1.2016 do 6.5.2016, zo sumy 222,90 Eur

od 7.5.2016 do 6.7.2016, zo sumy 212,90 Eur od 7.7.2016 do 8.8.2016, zo sumy 202,90 Eur od
9.8.2016 do 6.9.2016, zo sumy 192,90 Eur od 7.9.2016 do 6.10.2016, zo sumy 182,90 Eur od
7.10.2016 do 7.11.2016, zo sumy 172,90 Eur od 8.11.2016 do 6.12.2016, zo sumy 162,90 Eur od
7.12.2016 do 9.1.2017, zo sumy 152,90 Eur od 10.1.2017 do 6.2.2017, zo sumy 142,90 Eur od
7.2.2017 do 17.3.2017, zo sumy 132,90 Eur od 18.3.2017 do 6.4.2017, zo sumy 122,90 Eur

od 7.4.2017 do zaplatenia. Odkázal na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EU zo dňa
9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová.

13. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a doplnenie niektorých zákonov (Zákon o spotrebiteľských úveroch ) účinného v čase

podpísania Zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkovnazákladeZmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,odloženejplatby,alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe, alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.15. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkový výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatnenie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie vo všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru.
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítať
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho spracovania
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platný
ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný
kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzavretých do 15-tich kalendárnych dní po
zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok

je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na spotrebiteľský úver za predchádzajúci
kalendárny štvrťrok.

16. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1;
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

17. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa § 52a ods. 1 OZ, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo

sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

22. Podľa § 52a ods. 2 OZ, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených
v ods. 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z
týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než

splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv a to s
obdobnými právnymi účinkami.23. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne,
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

25. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

26.Podľa§53ods.4OZ,zákonuvádza,ktorépodmienkyvspotrebiteľskejzmluvesanajmäpovažujúza

neprijateľné podmienky pod písmenom a) až r). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva (použitím
slova najmä), že za neprijateľné zmluvné podmienky sa okrem podmienok uvedených v § 53 ods. 4
považujú aj iné podmienky, ak spĺňajú kritéria ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

27. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

28. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

29. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Rady 2008/48/

ES“), zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia; písm. i/ v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy
o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to
bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

30. Podľa čl. 23 Smernice 2008/48, členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách za porušenie
vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a príjmu všetky potrebné opatrenia, aby
zabezpečili ich vykonávanie. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

31. Podľa čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48, keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia,
členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, kt. sa odchyľujú
od ustanovení tejto smernice.

32. Podľa rozsudku Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15, Súdny dvor rozhodol:

Čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m/ tejto
smernice sa má vykladať v tom zmysle že;
- zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti v čl.

10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči;
- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že
zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48, a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť
podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky
náležitosti tejto zmluvy v čl. 10 ods. 2 tejto smernice.

Čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva
o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.Čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej

tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia
v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave.

Bod 4. čl. 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej

vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku.

33. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzatvorili Zmluvu o

spotrebiteľskom úvere dňa 12.10.2011, ktorá sa spravuje režimom právnej úpravy podľa Zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase podpísania zmluvy, ktorý upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu cenových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie

opatrenia na ochranu spotrebiteľa (§ 1 ods. 1).

34. Nesporne podľa Zmluvy o úvere, ktorú strany sporu uzatvorili, bola žalovanej poskytnutá kreditná
platobná karta, na ktorú bol schválený úverový rámec vo výške 200,- Eur a ku ktorej bol vedený účet č.
41303091. Prostredníctvom tejto karty bol žalovanej poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 18

%. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

35. Zmluva o spotrebiteľskom úvere mala zákonom predpísanú písomnú formu v zmysle ust. § 9

ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Túto súd súčasne vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú,
z ktorého dôvodu na tento zmluvný vzťah bolo dôvodné aplikovať aj právnu úpravu ust. § 52 a nasl.
OZ a zákona o ochrane spotrebiteľa. V zmysle ust. § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zmluvnými
stranami boli na jednej strane žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ (§ 2 písm. a/ Zákona č.

250/20071 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), žalobca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v
rámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnosti.Zuvedenéhodôvodujetátozmluvaregulovanáosobitnou
právnou úpravou Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa a tiež ochrannými
ustanoveniami OZ, keďže ide o vzťah medzi dodávateľom - predávajúcim a spotrebiteľom.

36. Napriek skutočnosti, že zmluvy o úvere sú upravené v ust. § 497 a nasl. OBZ a v zmysle § 261
ods. 6 písm. d) OBZ účinného ku dňu podpísania Zmluvy o úvere sú absolútnym obchodnom, nemožno
opomenúť fakt, že súčasne ide aj o zmluvu majúcu charakter zmluvy spotrebiteľskej a preto normy
obchodného práva sú pre právne vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv použiteľné len vtedy, ak
neodporujú právnej úprave, majúcej z dôvodu povahy prednosť, teda ak neodporujú právnej úprave

spotrebiteľských vzťahov.

37. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere a VOP mal súd preukázané, že zmluva neobsahuje zákonom
predpísané náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2, písm. f/, g/ a k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch; potom v zmysle § 11 ods. 1, písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z. sa poskytnutý

spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

38. Z obsahu Zmluvy o úvere neboli dostatočne zistené podmienky upravujúce jeho čerpanie (§ 9 ods.
2 písm. g/). V čl. III. Zmluvy o vydanie karty, označenom ako podmienky úveru, je dojednanie zmätočné,
nakoľko z tam uvedených možností ohľadne výšky úverového rámca je označený úverový rámec 600,-

Eur a štandardná mesačná splátka 20,- Eur, avšak súd z obsahu žaloby zistil, že právny predchodca
žalobcu odsúhlasil žalovanej úverový rámec 200,- Eur s dohodnutou mesačnou splátkou vo výške 10,-
Eur, ktoré splátky aj žalovaná skutočne podľa výpisu z kartového účtu realizovala, čo však nie je zrejmé
z obsahu zmluvy o úvere ani obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobnýchkariet ani inak nie sú zrejmé konkrétne podmienky čerpania úverového rámca, Je uvedená len v čl. V.
celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sumou 1.326,19 Eur a náklady vo výške 426,19 Eur.
Bez toho, aby bola určená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru, ako to vyžaduje ust.§ 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. Takto dohodnuté
podmienky upravujúce čerpanie úveru pôsobia zmätočne pre spotrebiteľa, ako aj každú tretiu osobu,
nakoľko bolo rozhodné, aby v čase podpísania zmluvy boli dostatočne zrejmé podmienky upravujúce
čerpanie úveru v zmysle právnej úpravy ust. § 9 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Túto zmätočnosť neodstránili ani obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných

kariet, v čl. III. - vydanie karty a PIN, nakoľko tieto sú všeobecné. Pod bodom 10 banka si vyhradzuje
právo viazať začiatok platnosti karty na bankou vopred určený spôsob jej aktivácie, čo podľa názoru
súdu je zmätočné vo vzťahu k zákonnej úprave v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ ohľadne doby trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

39. Náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k/, výšku, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov... bolo dôvodne vyhodnotiť aj v súlade s bodom 4 Rozsudku
Súdneho dvora vo veci C-42/15 a teda, že bolo podstatné uviesť termíny splátok istiny, úrokov a i.
poplatkov pre právnu istotou spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti odkazuje na rozhodnutie Súdneho dvora
v bode 2 aj vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu podaním zo dňa 30.11.2016, podľa ktorého článok 10 ods. 2
písm. h/ Smernice 2008/48 (výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa a prípadne poradie...) sa má

vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Žalovaná ako spotrebiteľ nemohla dostatočne
identifikovaťdátumyjednotlivýchsplátok,lebozmluvadeňsplatnostištandardnejmesačnejsplátkyurčila
45. deň od prvého dňa predchádzajúceho mesiaca, že bude uvedený vo výpise, čo je podľa názoru súdu

neurčité dojednanie, aj v kontexte čl. III./10 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet, lebo banka si podľa tohto zmluvného dojednania vyhradzuje právo viazať začiatok
platnosti karty a teda čerpanie finančných prostriedkov na bankou vopred určený spôsob jej aktivácie.
Žalovaná ako spotrebiteľ nemohla bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum splatnosti jednotlivých
splátok už pri vzniku zmluvy.

40. Vychádzajúc z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-42/15 pod bodom 3, že čl. 10 ods. 2 písm. h/ a
i/ Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu
istinu po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny, na ktoré rozhodnutie odkazuje aj žalobca, súd

uvádza, že bolo dôvodné znova vychádzať aj z bodu 4 uvedeného rozhodnutia, tj., že ide o okolnosť,
ktorej neuvedenie môže spochybniť a v danom prípade aj spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku, v danom prípade čo do jeho výšky s ohľadom na skutočnosť, že neuvedenie
zákonom predpokladaných náležitostí v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f/, g/ a k/ spochybňuje možnosť
žalovanej posúdiť rozsah svojho záväzku čo do jej výšky a doby trvania.

41. Podľa názoru súdu, Rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 nevylučuje a teda nebráni
ani čl. 23 smernice 2008/48, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v
prípade, ak zmluvy o úveru neobsahujú všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto
zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej

neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

42. Zo zmluvy o úvere a výpisu z účtu žalovanej mal súd preukázané, že žalobca reálne poskytol
žalovanej úver vo výške 247,39 Eur, žalovaná podľa výpisu z účtu žalovanej (č.l. 11-15) vykonala úhrady
340,- Eur ku dňu 7.10.2015 a po tomto termíne v období od 6.5.2016 až do 6.4.2017 vykonala 11 úhrad

po 10,- Eur, spolu 110,- Eur. Spolu úhrady vykonala vo výške 450,- Eur. S ohľadom na prijatý právny
záver, pri aplikácii ust.§ 9 ods. 2 písm. g/, f/ a k/ a § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010
Z.z., bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi len skutočne čerpanú sumu 247,39 Eur, ktorá ku dňu
rozhodovania súdu bola v celom rozsahu splatená a to pred podaním žaloby na súd v rozsahu 340,- Eur
a po podaní žaloby v rozsahu 110,- Eur. V časti 110,- Eur žalobca zobral žalobu späť, súd konanie v tejto

časti zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Vo zvyšku
súd žalobu zamietol ako nedôvodnú s ohľadom na vyššie uvedený právny záver, nakoľko žalovaná pred
podaním žaloby zaplatila celú čerpanú sumu 247,39 Eur a preto nebol dôvodný ani úrok z omeškaniauplatnený žalobou od 16.1.2016, nakoľko sumu 340,- Eur žalovaná zaplatila v splátkach, naposledy
podľa výpisu z účtu žalovanej dňa 7.10.2015. V zmysle ust. § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným
návrhomžalobcu.Podľa§216ods.2CSP,súdmôžeprekročiťžalobnýnávrhaprisúdiťviac,nežčohosa

strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu, čo nie je daný prípad.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspech vo veci, v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého, o nároku

na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovanej
ako úspešnej priznal súd náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.