Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. máj 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12Csp/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114225124
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4114225124.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, v spore žalobcu: RWE Energie, s.r.o., IČO: 49
903209,sosídlomLimuzská3135/12,Strašnice,10800Praha10,zast.:AZARIOVÁ&RUŽBAŠÁNLaw
firm s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ing. G. D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX I., o žalobe na zaplatenie sumy 7.551,70 Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.551,70 Kč s 7,75%-ným úrokom z omeškania ročne zo

sumy 7.551,70 Kč od 28.03.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.08.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
7,551,70 Kč s 7,75 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 7,551,70 Kč od 28.03.2012 do
zaplatenia, čo odôvodnil tým, že žalobca ako nástupnícka spoločnosť sa zlúčila so zanikajúcou
spoločnosťou Jihomoravská plynárenská, a.s., Severomoravská plynárenská, a.s., Východočeskou

plynárenskou, a.s. a so zanikajúcou spoločnosťou RWE Key Account CZ, s.r.o., pričom žalovaný
dňa 16.01.2012 uzatvoril so spoločnosťou Východočeská plynárenská, a.s., Zmluvu o združených
službách dodávky plynu, a na základe ktorej žalobca vystupuje ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ.
Na základe poskytnutého plnenia žalobcu bola vystavená faktúra č. 190000636414, vyúčtovanie za
združené služby dodávky plynu a súvisiacich služieb na sumu 7.551,70 Kč, splatná dňa 27.03.2012,
a ktorú žalovaný neuhradil ani čiastočne, čím si žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z

predmetnej Zmluvy a nezaplatil dohodnutú sumu za dodané obdobie v celej výške ani po opakovaných
výzvach na zaplatenie.

2.Súdvsporevydaldňa08.12.2014platobnýrozkazč.k.25RO/358/2014-26,ktorýsanepodarilodoručiť
žalovanému do vlastných rúk a preto bol platobný rozkaz uznesením č.k. 25RO/358/2014-37 zo dňa
22.12.2016 zrušený.

3. Súd v spore pojednával v neprítomnosti strán sporu v súlade s ustanovením § 180 CSP a vykonal
dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, zmluvou o dodávke plynu, vyúčtovaním
dodávky plynu, upomienkou a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Spoločnosť RWE Energie, s.r.o. so sídlom Limuzská 3135/12, 108 00 Praha 10,
Strašnice,IČ:49903209 sa ako nástupnícka spoločnosť zlúčila so zanikajúcou spoločnosťou
Jihomoravská plynárenská, a.s. so sídlom Plynárenská 499/1, Zábrdovice, 602 00 Brno, IČ:49970607,

zapísanouvobchodnomregistrivedenomKrajskýmsúdomvBrne,oddielB,vložka1246,sozanikajúcou
spoločnosťouSeveromoravskáplynárenská,a.s.,sosídlomPlynární2748/6,70272Ostrava-Moravská
Ostrava, IČ:47675748, zapísanou v obchodnom registri vedenom Krajským súdom v Ostrave, oddielB, vložka 757, so zanikajúcou spoločnosťou Východočeská plynárenská, a.s. so sídlom Limuzská
3135/12,108 00 Praha 10, Strašnice, IČ:60108789 zapísanou v obchodnom registri vedenom Mestským
súdom v Prahe, oddiel B, vložka 19343 a so zanikajúcou spoločnosťou RWE Key Account CZ s.r.o.

so sídlom Limuzská 12/3135, 10098 Praha 10, Strašnice, IČ: 28416163 zapísanou v obchodnom
registri vedenom Mestským súdom v Prahe, oddiel C vložka 139953. Na nástupnícku spoločnosť RWE
Energie, s.r.o. prešlo imanie zanikajúcich spoločností Jihomoravská plynárenská, a.s., Severomoravská
plynárenská, a.s., Východočeská plynárenská, a.s. a RWE Key Account CZ, s.r.o.. Nástupnícka
spoločnosť RWE Energie, s.r.o. vstúpila do právneho postavenia zanikajúcich spoločností Jihomoravská

plynárenská, a.s., Severomoravská plynárenská, a.s., Východočeská plynárenská, a.s. a RWE Key
Account CZ,s.r.o.. V rámci tejto fúzie zmenila nástupnícka spoločnosť svoju právnu formu z akciovej
spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 07.12.2011
Zmluvu o združených službách dodávky plynu, na základe ktorej žalovanému bola poskytovaná služba
dodávky plynu, ktorá bola žalovanému dodávaná podľa dojednaných podmienok, s adresou odberného
miesta Palackého 340, 583 01 Chotěboř, Česká republika. Dňa 07.03.2012 bola vystavená faktúra o

vyúčtovaní za združené služby dodávky plynu a súvisiacich služieb č. 190000636414 za obdobie od
22.12.2011 do 06.03.2012, na základe ktorej bol žalovanému vyúčtovaný nedoplatok vo výške 7.551,70
Kč s tým, aby ho uhradil do splatnosti faktúry, a to do 27.03.2012. Žalobca dňa 14.05.2012 vystavil
žalovanému Upomienku, na základe ktorej ho vyzval k úhrade dlžnej pohľadávky.

5. Vzhľadom k tomu, že žalobca je právnickou osobou so sídlom v Českej republike a žalovaný fyzickou
osobou s posledným známym a zisteným bydliskom na území Slovenskej republiky, jedná sa teda o
spor s cudzím prvkom, súd prednostne skúmal, či má právomoc ("medzinárodnú príslušnosť") konať v
tomto spore.

6. Podľa článku 66 veta prvá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.
decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(ďalej len "Nariadenie Brusel I bis"), toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne
vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od
10. januára 2015. Podľa článku 66 veta prvá Nariadenia Rady (EÚ) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o

právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len "Nariadenie
Brusel I"), toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo
zaregistrované ako verejné listiny po nadobudnutí jeho účinnosti v súlade s článkom 76 veta prvá od
01. marca 2002.

7.ZhľadiskačasovejpôsobnostiNariadeniaBruselI,malsúdzato,žebolopotrebnévychádzaťzdátumu
začatia konania, a to od podania žaloby na súd dňa 19.08.2014, teda po 01.03.2002 (od ktorého dňa
sa začalo uplatňovať Nariadenie Brusel I) a pred 10.01.2015 (od ktorého dňa sa začalo uplatňovať
Nariadenie Brusel I bis).

8. Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia Brusel I toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných
veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne
veci.

9. Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia Brusel I, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom

naúzemíčlenskéhoštátusabezohľadunaichštátneobčianstvožalujúnasúdochtohtočlenskéhoštátu.

10. Podľa článku 59 ods. 1 nariadenia Brusel I na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte,
ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

11.Podľačlánku3ods.1nariadeniaBruselIosobysbydliskomnaúzemíčlenskéhoštátumožnožalovať
na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

12. V zmysle článku 15 ods. 1 nariadenia Brusel I vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej
spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa

právomocurčípodľatohtooddielu,pričomniesúdotknutéustanoveniačlánku4ačlánku5bodu5,akide:
a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky;
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má
financovať predaj tovaru, aleboc) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká
v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto
členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu

týchto činností.

13. V zmysle článku 15 ods. 2 nariadenia Brusel I, ak spotrebiteľ uzatvorí zmluvu s účastníkom, ktorý
nemá bydlisko v členskom štáte, ale má pobočku, zastúpenie alebo inú organizačnú zložku v jednom z
členských štátov, tento účastník sa na účely sporov vyplývajúcich z činnosti tejto pobočky, zastúpenia

alebo inej prevádzky považuje za účastníka s bydliskom v tomto štáte.

14. V zmysle článku 16 ods. 2 nariadenia Brusel I, druhý účastník môže žalovať spotrebiteľa len na
súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

15. Z hľadiska časovej pôsobnosti je potrebné vychádzať z dátumu začatia konania, a to podania

žaloby na súd dňa 19.08.2014, teda po 01.03.2002 (od ktorého dňa sa začalo uplatňovať Nariadenie
Brusel I) a pred 10.01.2015 (od ktorého dňa sa začalo uplatňovať Nariadenie Brusel I bis). Súd preto
vychádzajúc z prechodného ustanovenia článku 66 Nariadenia Brusel I uzavrel, že na posúdenie
právomoci slovenského súdu sa použije Nariadenie Brusel I. Nariadenie Brusel I sa vzťahuje tak na
Slovensku republiku, ako aj na Českú republiku, keďže obidva štáty sú členskými štátmi Európskej

únie, je preto splnená aj miestna pôsobnosť nariadenia. Skúmajúc vecnú pôsobnosť je zrejmé, že v
konaní ide o občiansku vec, na ktorú sa Nariadenie Brusel I uplatňuje (článok 1 ods. 1). Podľa článku
2 ods. 1 Nariadenia Brusel I má právomoc konať v spore súd členského štátu, v obvode ktorého má
osoba bydlisko, pokiaľ nie je ustanovené inak. Nariadenie Brusel I upravuje právomoc súdu členského
štátu inak v prípadoch osobitnej právomoci (články 5-7), právomoci vo veciach poistenia (články 8-14),

právomoci vo veciach spotrebiteľských zmlúv (články 15-17), právomoci vo veciach individuálnych
pracovných zmlúv (články 18-21) a výlučnej právomoci (článok 22).
V prejednávanom spore ide o prípad všeobecnej právomoci v zmysle článku 2 ods. 1 Nariadenia
Brusel I, resp. osobitnej právomoci podľa článku 5 ods. 1 písm. b) Nariadenia Brusel I. Nejedná sa o
prípad právomoci podľa článku 15 Nariadenia Brusel I, pretože zmluvné vzťahy, na základe ktorých

si žalobca uplatňuje nároky v tomto konaní neboli založené žiadnou zo zmlúv vymenovaných v písm.
a) až c) predmetného ustanovenia. Žalobca ani nepodniká, ani nemá žiadnu pobočku či organizačnú
zložku na území SR a svoju podnikateľskú činnosť ani nesmeruje na územie Slovenskej republiky.
Nejedná sa teda o vec spotrebiteľských zmlúv podľa článku 15 odsek 1 Nariadenia Brusel I. To však
automaticky neznamená, že sa nemôže jednať o spotrebiteľské zmluvy z hľadiska hmotného práva

konkrétneho štátu, ktoré sa na túto vec aplikuje. V danej veci nejde ani o prípad výlučnej alebo
špeciálnej právomoci a strany sporu si vzájomne nezvolili právomoc súdu členského štátu. Posudzujúc
preto bydlisko žalovaného podľa článku 59 ods. 1 Nariadenia Brusel I, v zmysle ktorého žalovaný
mal naposledy bydlisko v Slovenskej republike a súdu sa nepodarilo zistiť aktuálne miesto pobytu
žalovaného, ani jeho iné miesto pobytu v čase začatia tohto súdneho konania, súd dospel k záveru, že

súd Slovenskej republiky má právomoc konať vo veci.

16. Vzhľadom na vyššie uvedený cudzí prvok v tejto veci súd ďalej skúmal, hmotné právo ktorého štátu
má aplikovať na posúdenie a rozhodnutie tejto veci.

17. Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. Júna
2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej len "nariadenie Rím I") toto nariadenie sa
uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch
v občianskych a obchodných veciach. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci.

18. Podľa článku 28 nariadenia Rím I v znení Korigenda k Nariadeniu Rím I zverejneného v Úradnom
vestníku Európskej únie L 177 zo 4. júla 2008, toto nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté od
17.decembra 2009.

19. Podľa článku 4 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia Rím I pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre

zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje
zmluva, sa určuje takto: zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého
pobytupredajcu;zmluvaoposkytovaníslužiebsaspravujeprávnymporiadkomkrajinyobvykléhopobytu
poskytovateľa služieb.20. Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia Rím I bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá
fyzickouosobounaúčel,ktorýsamôžepovažovaťzapatriacidooblastimimojejpredmetučinnostialebo

výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti
alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého
pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny

a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

21. Podľa článku 6 ods. 3 nariadenia Rím I, ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 1 písm.
a)alebo b), určí sa rozhodné právo pre zmluvu medzi spotrebiteľom a podnikateľom podľa článkov 3 a 4.

22. Podľa článku 6 ods. 4 písm. a) nariadenia Rím I odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na zmluvu o poskytovaní

služieb, ak sa služby majú poskytnúť spotrebiteľovi výlučne v krajine, ktorá nie je krajinou jeho obvyklého
pobytu.

23. Podľa článku 10 ods. 1 nariadenia Rím I existencia a platnosť zmluvy alebo akéhokoľvek jej
ustanovenia sa určí podľa právneho poriadku, ktorým by sa podľa tohto nariadenia spravovala zmluva

alebo jej ustanovenie v prípade ich platnosti.

24. Podľa článku 11 ods. 1 nariadenia Rím I zmluva uzavretá medzi osobami, ktoré sa nachádzajú alebo
ktorých zástupcovia sa v čase jej uzavretia nachádzajú v tej istej krajine, je formálne platná, ak spĺňa
formálne požiadavky právneho poriadku, ktorým sa spravuje podľa tohto nariadenia, alebo právneho

poriadku krajiny, v ktorej sa uzavrela.

25. Podľa článku 11 ods. 3 nariadenia Rím I jednostranný právny úkon týkajúci sa existujúcej alebo
budúcej zmluvy je formálne platný, ak spĺňa formálne požiadavky právneho poriadku, ktorým sa spravuje
alebo ktorým by sa spravovala zmluva podľa tohto nariadenia, alebo právneho poriadku krajiny, v ktorej

sa tento úkon vykonal, alebo právneho poriadku krajiny, v ktorej osoba, ktorá ho vykonala, mala v tom
čase svoj obvyklý pobyt.

26. Podľa článku 12 ods. 1 nariadenia Rím I rozhodným právom pre zmluvu podľa tohto nariadenia sa
spravuje najmä:

a) jej výklad;
b) plnenie zmluvných záväzkov;
c) v rozsahu právomoci udelenej súdu procesnými normami, dôsledky porušenia týchto záväzkov,
vrátane stanovenia výšky náhrady škody, ak sa určuje na základe právnych predpisov;
d) rôzne spôsoby zániku záväzkov, preklúzia a premlčanie;

e) dôsledky neplatnosti zmluvy.

27. Vzhľadom k tomu, že právne vzťahy zo zmlúv o poskytovaní tovaru a služieb medzi stranami
sporu vznikli dňa 07.12.2011, pre určenie rozhodného práva sa použije nariadenie Rím I, ktoré sa
vzťahuje na zmluvy uzavreté od 17.12.2009. Súd má za naplnenú tak miestnu (zmluva uzavretá na

území členského štátu Európskej únie), časovú (aplikácia na zmluvné vzťahy vzniknuté od 17.12.2009),
ako aj vecnú pôsobnosť nariadenia Rím I (občianska zmluvná vec). Z predložených listinných dôkazov
nevyplýva, že by medzi stranami sporu bolo došlo k voľbe rozhodného práva (článok 3). Taktiež sa
nejedná o spotrebiteľské zmluvy v zmysle článku 6 nariadenia Rím I, pretože žalobca nevykonáva svoju
obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa (Slovenskej republike)

ani akýmkoľvek spôsobom nesmeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto
krajiny a napokon sa jedná o zmluvy o poskytnutí tovaru a služieb poskytovaných výlučne v krajine
(Českej republike), ktorá nie je krajinou obvyklého pobytu žalovaného.

28.Vzmyslečlánku4ods.1písm.a)ab)nariadeniaRímIrozhodnýmhmotnýmprávompreposúdeniea

rozhodnutietejtoprávnejvecijepretoprávoČeskejrepubliky.Priurčenírozsahupoužitiatohtohmotného
práva súd vychádzal z článku 10, 11 a 12 nariadenia Rím I.29. Po vyriešení otázky rozhodného hmotného práva, ktoré sa aplikuje v tejto veci sa súd na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanou právnou úpravou riadil nasledovnými úvahami pri
hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:

30. Podľa § 72 ods. 2 veta prvá zákona č. 458/2000 Zb. o podmienkach podnikania a o výkone štátnej
správyvenergetickýchodvetviachaozmeneniektorýchzákonov(energetickýzákon)účinnéhovČeskej
republike v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o združených službách dodávky plynu sa zaväzuje výrobca
plynu alebo obchodník s plynom dodávať zákazníkovi plyn a zabezpečiť vo vlastnom mene a na vlastný

účet aspoň jednu zo služieb prepravy plynu, distribúcie plynu alebo uskladnenia plynu a zákazník sa
zaväzuje zaplatiť za dodávku plynu cenu a za prepravu plynu alebo distribúciu plynu cenu uplatnenú
v súlade s cenovou

31.Vzmysle§3028ods.3vspojenísods.2zákonač.89/2012Zb.Občianskyzákonníkúčinnýnaúzemí
Českej republiky od 01.01.2014, ak nie je ďalej ustanovené inak, riadia sa iné právne pomery ako právne

pomery týkajúce sa práv osobných, rodinných a vecných vzniknuté pred dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté, vrátane práv a povinností z porušenia zmlúv
uzavretých pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, doterajšími právnymi predpismi. To nebráni
dojednaniu strán, že sa tieto ich práva a povinnosti budú riadiť týmto zákonom odo dňa nadobudnutia
jeho účinnosti.

32. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom na území Českej republiky
v čase uzavretia zmlúv (ďalej len "OZ") spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo,
prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane
dodávateľ. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy
nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu
svojho povolania.

33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný uzatvoril so žalobcom Zmluvu o

združených službách dodávky plynu dňa 07.12.2011, čím medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny
vzťah,nazákladektoréhobolžalobcaakoobchodník-dodávateľplynupovinnýdodávaťplynasúvisiace
služby žalovanému a oprávnený požadovať za to od žalovaného ako odberateľa odplatu v zmysle § 72
ods. 2 energetického zákona. Jedná sa o spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 OZ, nakoľko predmetom
podnikania žalobcu, ako je okrem iného obchod s plynom a elektrinou, teda pri uzatváraní a plnení

zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, je teda dodávateľom a žalovaný, ako zo zmlúv
vyplýva, uzatváral zmluvu na účely odberu plynu pre domácnosť, teda nekonal v rámci obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, ani v rámci samostatného výkonu povolania, je teda spotrebiteľom.
Nakoľko žalobca v zmysle zmluvy a predloženej faktúry- vyúčtovania za združené služby dodávky plynu
a súvisiacich služieb č. 190000636414 za obdobie od 22.12.2011 do 06.03.2012 dodal do odberného

miesta plyn a žalovaný si svoj zmluvný záväzok doteraz nesplnil, cenu služieb nezaplatil, súd priznal v
zmysle zmluvy a energetického zákona žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie vyfakturovanej ceny
za združené služby dodávky plynu a súvisiace služby vo výške 7.551,70 Kč. Z priloženej upomienky
vyplýva, že okrem cien služieb si žalobca vyfakturoval aj zmluvnú pokutu vo výške 100,- Kč podľa čl.
4.13 Obchodných podmienok. Žalobca však v žalobe, v opise rozhodujúcich skutočností žiadne zmluvné

pokuty neuplatňoval, vzhľadom načo sa s ňou súd bližšie ani nezaoberal.

34. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

35.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

36. Podľa § 1 nariadenie vlády ČR č. 142/1994 Zb., ktorým sa ustanovuje výška úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania podľa občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.07.2010 (ďalej len
"nariadenie vlády") výška úroku z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou
národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, vktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. Súd mal z faktúry preukázané,
že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením ceny poskytnutých služieb, pretože nesplnil svoj
záväzok riadne a včas v lehote splatnosti. Žalobcom uplatnená percentuálna výška úroku z omeškania

7,75 % ročne je v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou § 517 OZ a § 1 nariadenia vlády ČR č.
142/1994 Zb., pretože k omeškaniu s plnením došlo dňom nasledujúcim po ich splatnosti uvedenom vo
faktúre, t.j. v 1. polroku 2012 a repo sadzba ČNB platná k 28.03.2012 činila 0,75 %, teda po pripočítaní
7 % činí úrok z omeškania 7,75 %. Preto súd nároku žalobcu ohľadne uplatneného úroku z omeškania
vo výške 7,75 % ročne z priznanej ceny združených služieb dodávky plynu vo výške 7,551,70 Kč od

28.03.2012 do zaplatenia vyhovel.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi súd náhradu trov
konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobca, keďže
žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a
v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej

veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.

39. Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona
č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).