Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/683/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214200180
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214200180.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a

členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: X. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X B., zastúpený: JUDr. Ľudovítom Földesom, advokátom, Domašská 11,
P. O. Box 21, Bratislava 28, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, o náhradu škody vo výške 75.000,- eur, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu v Komárne zo dňa 22. júna 2016 č. k. 14C/10/2014-108 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca po úprave petitu
domáhal zaplatenia sumy 75.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. Škoda mu mala vzniknúť neoprávnenou väzbou
nariadenou uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. 2Tp/22/2008 dňa 27. júna 2008, z ktorej bol
prepustený uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3ToS/81/2008 z 30. decembra 2008 a následne
rozsudkomKrajskéhosúduvNitreč.k.3To/115/2015-1351z31.01.2013boloslobodenýspodobžaloby.
Súd prvej inštancie rozsudok právne odôvodnil ustanovením § 1, 2, § 3 ods. 1, § 5, § 6 ods. 1, 2, § 8 ods.

6 písm. a, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 4, § 17 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 514/2003 Z. z. Konštatoval, že žalobca
si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť nezákonným rozhodnutím o začatí trestného
stíhania z 18. 06. 2006, uznesením o vznesení obvinenia z 25. 06. 2008 a uznesením Okresného súdu
Komárno sp. zn. 2Tp/22/2008 z 27. 06. 2008, ktorým bol vzatý do väzby. Nemajetkovú ujmu vyčíslil
sumou 75.000,- eur. Predmet konania bol daný a limitovaný rozsahom nároku uplatneného v rámci
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, a preto sa súd mohol zaoberať len skutočnosťami, ktoré
si v žiadosti uplatnil. Z uvedeného dôvodu nemohol prihliadnuť na namietanú nezákonnosť uznesenia

Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/145/2008 z 20. 11. 2008, ktorým bol žalobca ponechaný vo väzbe
a uznesenia Okresnej prokuratúry sp. zn. 1Tv/417/08-14 z 27. 08. 2008, ktorým bola zamietnutá jeho
sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Súd konštatoval, že žalobca nepreukázal vznik škody
v podobe nemajetkovej ujmy pre začatie trestného stíhania, vznesenie obvinenia a vzatie do väzby. Za
nezákonné označil uznesenie z 18. 06. 2008, ktorým bolo začaté trestné stíhanie, ďalej uznesenie,
ktorým mu bolo vznesené obvinenie z 25. 06. 2008 a uznesenie z 27. 06. 2008 o vzatí do väzby. Vznik
škody odôvodnil tým, že počas väzby mala jeho obchodná spoločnosť pozastavenú činnosť, bola bez

príjmu, pri domovej prehliadke mu bolo znehodnotené šatstvo v hodnote 750,- eur, musel uhrádzať
nájomné za byt, hoci sa v byte nezdržiaval, nemohol riadne splácať úvery, rozpadol sa mu vzťah s
družkou, uhynul mu pes, ochorel na diabetes II. stupňa a utrpela jeho česť a vážnosť v spoločnosti, keď
pred vzatím do väzby bol príslušníkom PZ SR. V priebehu konania ustálil, že sa nedomáha náhradymajetkovej ujmy, pretože jej výšku nevie preukázať, ale náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že kvôli
trestnému konaniu sa rozpadol jeho vzťah s družkou, narušil vzťah s bývalou manželkou a deťmi,
ochorel na diabetes a utrpela jeho česť a vážnosť v spoločnosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že titul

na náhradu škody, uvedenie spôsobu, akým škoda vznikla a čoho sa domáha v žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku sú limitujúcim kritériom pre rozhodovanie o nároku, ale žalobca nekonkretizoval
príčinnú súvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Zo
žiadosti je možné vyvodiť, že nezákonnosť vyvodzoval z toho, že bol prepustený z väzby a nakoniec
spod obžaloby oslobodený. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie je absolútne,
ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (článok 46 ods. 4 v spojení s článkom 51 ods. 1 Ústavy
SR) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie (uznesenie ÚS SR sp. zn.
II. ÚS 467/08). Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je
nevyhnutné okrem existencie niektorého zo zásahov podľa § 3 ods. 1 cit. zákona o vzniku škody
preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Žalobca má okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú

povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom toto spočíva k účastníkovi
konania. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. sú ustanovené
kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť. Na základe
vykonaného dokazovania súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že zo strany orgánov činných v
trestnom konaní došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, i keď proti uzneseniu o vznesení obvinenia

z 25. 06. 2008 podal riadne a včas opravný prostriedok (sťažnosť), nepreukázal ale splnenie podmienky
§ 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a to, že rozhodnutie bolo pre nezákonnosť zrušené a voči
rozhodnutiu o začatí trestného stíhania podal riadny opravný prostriedok, keďže z pripojených spisov
takáto skutočnosť nevyplýva a ani ju netvrdil. Z uvedeného dôvodu uzavrel, že žaloba na náhradu
škody z titulu nezákonných rozhodnutí nie je dôvodná.

2. K nároku na náhradu škody uplatnenému v zmysle § 8 ods. 5 z cit. zákona z dôvodu, že bol
vzatý do väzby a následne spod obžaloby oslobodený súd uviedol, že bolo preukázané, že na základe
rozhodnutia Okresného súdu Komárno z 27. 06. 2008 bol žalobca vzatý do väzby a na základe rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 31. 01. 2003 bol spod obžaloby oslobodený. V zmysle ustálenej judikatúry

nemožno pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe vychádzať len z
toho, že ten, kto bol vzatý do väzby bol spod žaloby oslobodený, ale je potrebné aplikovať aj ustanovenie
§ 6 ods. 2 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. a prihliadať i na osobitné okolnosti konkrétnej trestnej veci a
zisťovať, či si osoba poškodeného väzbu nezavinila sama. Zo spisu ČVS: PPZ-57/BOK-B-2008 vyplýva,
že dňa 25. 06. 2008 okresná prokuratúra podala návrh na vzatie žalobcu do väzby a o jej návrhu po

výsluchu žalobcu 27. 06. 2008 rozhodol sudca pre prípravné konanie uznesením č.k. 2Tp/22/2008-26
z 27. 06. 2008 tak, že žalobcu v zmysle § 72 ods. 2 Tp z dôvodov § 71 ods. 1 písm. b a c/ Trestného
poriadku vzal do väzby. V uznesení súd konštatoval, že preskúmaním návrhu Okresnej prokuratúry
v Komárne na vzatie žalobcu - obvineného do väzby po jeho výsluchu zistil existenciu skutočností
odôvodňujúcich jeho vzatie do väzby pre existenciu dôvodov § 71 ods. 1 písm. b, c/ Trestného p.

Z vykonaného dokazovania možno vyvodiť záver, že obvinený (žalobca) je dôvodne podozrivý zo
spáchania trestnej činnosti, keď sa vyhrážal T. N. a L. N. zbitím, zabitím a použitím výbušniny Semtex,
čo u L. N. vzbudilo dôvodnú obavu, v dôsledku ktorej pristala na to, že bude s obvineným - žalobcom žiť
v spoločnej domácnosti. Z uvedeného vyplynula dôvodná obava, že v prípade ponechania obvineného
na slobode bude vplývať na T. N. a L. N. ako aj iných svedkov, resp. že vykoná trestný čin, ktorým hrozil.

Proti uznesenie o vzatí do väzby podal žalobca sťažnosť, ktorú Krajský súd uznesením zo 16. 07. 2008
zamietol. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie uzavrel, že v čase vzatia žalobcu do väzby
existovala dôvodná obava, že bude vplývať na svedkov alebo že vykoná trestný čin, ktorým hrozil, keďže
v zápisnici o výsluchu uviedol, že mal v byte na skrini položenú trhavinu a svedkyňa N. mohla hovoriť
o kufríkoch, v ktorých mal dymovnice. Toto vyjadrenie žalobcu bezprostredne pred vydaním uznesenia

o vzatí do väzby ako aj to, že pri domovej prehliadke boli v jeho byte zaistené chemické stopy označené
špeciálne vycvičeným služobným psom, súd považoval za okolnosti, z ktorých je možné vyvodiť, že si
svojím vlastným pričinením zavinil, že bol vzatý do väzby.

3. Ku vzniku škody, nemajetkovej ujmy, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v súvislosti s väzbou a trestným

stíhaním a mala byť príčinou rozpadu jeho vzťahu s družkou, narušenia vzťahu s bývalou manželkou
a deťmi, ochorenia jeho psa, choroby diabetes a poznačenia jeho cti a vážnosti v spoločnosti súd
konštatoval, že žalobca mal povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno a okrem listinného dôkazu, že
dňa 24. 10. 2008 mu bolo diagnostikované ochorenie Diabetes mellitus, neprodukoval žiaden dôkaz,ktorým by preukázal, že v dôsledku väzby a trestného stíhania sa rozpadol vzťah s družkou, narušil
sa vzťah s bývalou manželkou a deťmi. V priebehu konania uviedol, že ich vzťah sa upravil, keď
bol oslobodený. Neprodukoval ani dôkaz o tom, že v dôsledku väzby a trestného stíhania došlo k

zníženiu jeho cti a vážnosti v očiach verejnosti. Konštatoval že, pre vyslovenie vzniku nemajetkovej
ujmy nepostačovalo tvrdenie žalobcu, že k nej došlo a ani abstraktná právna kvalifikácia ujmy ako
nemajetkovej a nemajetkovú ujmu za vznik ochorenia Diabetes mellitus nie je možné v tomto konaní
prejednávať, pretože nebol uplatnený v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
so žalovaným zo dňa 06. 06. 2013 a nebolo ani preukázané, že príčinou choroby bola väzba žalobcu.

4. Súd ďalej poukázal na to, že v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 poškodenému, ktorému
vznikla ujma nezákonným rozhodnutím alebo rozhodnutím o väzbe patrí náhrada nemajetkovej ujmy
v peniazoch za splnenia dvoch podmienok, a to že samotné konštatovanie porušenia práva nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu a jednak, že vzniknutú ujmu nie je možné
uspokojiť inak, napr. formou ospravedlnenia a pod. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej než

majetkovej sféry poškodeného a môže tak predstavovať rôzne negatívne následky osobnej integrity
poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší život. Zákon pri určovaní výšky
nemajetkovejujmynestanovuježiadnekritériáaponechávanaúvahusúdu,abysohľadomnakonkrétne
skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti významné pre určenie
výšky náhrady. Úvahy o výške majetkovej ujmy musia byť založené na konkrétnych a preskúmateľných

hľadiskách, ktoré musia vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania
na zisťovanie následkov v jednotlivých oblastiach spoločenského života dotknutej osoby. Žalobca v
konaní nepreukázal rozsah nepriaznivých následkov, ktoré mu mali v súvislosti s väzbou vzniknúť a
jeho tvrdenia zostali dôkazmi nepodložené, preto žalobou uplatnený nárok súd hodnotil ako nedôvodný.
Dodal, že žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím o väzbe a zásahom do

inej než majetkovej sféry. V závere poukázal, že pokiaľ orgány činné v trestnom konaní aplikujú
ustanovenia Trestného poriadku a postupujú počas trestného stíhania v súlade so zákonom, nejde o
neoprávnený zásah do práv obvineného. Pri objasňovaní trestných činov prevláda nad individuálnymi
záujmami fyzickej osoby vyšší záujem na tom, aby bol trestný čin riadne zistený a jeho páchateľ
potrestaný. Pre vznesenie obvinenia postačuje dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin a

kto je jeho páchateľom, istota bez všetkých pochybností je podmienkou až pred vynesením rozsudku.
V žiadnom prípade nie je možné simplifikovať proces posúdenia predpokladov pre priznanie nároku
na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. prezumovaním záveru, že skutočnosť, že proti
jednotlivcovi bolo vedené trestné stíhanie, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením automaticky
znamená odôvodnenosť jeho nároku na náhradu škody. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142

ods. 1 OSP, vychádzajúc z výsledku konania bol plne úspešným žalovaný, ktorému priznal titulom
náhrady trov konania náhradu cestovného za cestu z Bratislavy do Komárna a späť na pojednávanie
12. 11. 2015, 20. 01. 2016 a 01. 06. 2016 v sume 44,41 eura.

5. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca domáhajúci sa zrušenia rozsudku a vrátenia

veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávny procesný postup, inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne
posúdenie veci. Vytýkal súdu, že sa nezaoberal nárokom podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv, ktorý
je v zmysle článku 154c ods. 1 Ústavy SR súčasťou právneho poriadku, má prednosť pred zákonom, a
preto ho mal súd ex offo aplikovať na daný prípad. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 8 zákona č. 514/2003

Z.z. zakladá zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe. Subjektmi zodpovednosti sú
štát a na druhej strane ten, komu bola väzba vykonaná. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie č.
35/1991, podľa ktorého oslobodenie spod obžaloby z hľadiska § 4 cit. zákona má rovnaký význam
ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/68/2009 z 29. 02. 2012).
Podľa rozhodnutia č. 13 zo Zbierky rozhodnutí NS SR a rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/177/2005 z 31.

05. 2007 nárok na náhradu nemajetkovej ujmy treba posudzovať aj v súvislosti s článkom 5 ods. 1, 5
Dohovoru, i keď nárok na odškodnenie väzby vznikol podľa zákona č. 58/1969 Zb. Súd prvej inštancie
správne konštatoval, že právo na náhradu škody nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty
podlieha obmedzeniam, za vykonanú väzbu vznikne automaticky právo podľa zák. 514/2003 Z.z. a stačí
len oslobodenie spod obžaloby. Výnimka je, ak si osoba väzbu zavinila sama. Nesúhlasil so záverom

súdu prvej inštancie, že väzbu si zavinil sám s poukazom na rozhodnutie OS Komárno z 27. 06. 2008
o vzatí do väzby a dôvody, pre ktoré bol rozsudkom Krajského súdu v Nitre oslobodený spod obžaloby.
Tvrdenie súdu o ním zavinenej väzbe vzhliadol účelové, arbitrážne a tendenčné. Uviedol, že právo na
náhradu škody nemá ten, kto si väzbu zavinil sám napr. pokusom o útek alebo iným konaním, dal príčinuk obavám, ktoré boli dôvodom na väzbu alebo jej predĺženie, čo nie je jeho prípad. Opätovne poukázal
na osobitosť článku 5 Dohovoru, že pôvodná zákonná väzba, nepredstavujúca porušenie článku 5 ods.
1 - 4 Dohovoru, sa v dôsledku oslobodenia spod obžaloby správa z hľadiska vnútroštátnej úpravy (§ 5

ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb, t. č. § 8 ods. 5 písm. a/ zákona 514/2003 Z. z.) nezákonnou a tým zakladá
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú oslobodenému obžalovanému vykonanou väzbou. Dodal, že
zákon č. 514/2004 Z. z. vypočítava odškodnenie nemajetkovej ujmy a maximalizuje jeho možnú výšku
sumou, ktorá nemôže byť vyššia, než je náhrada poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými
činmi v zmysle § 6 zákona 215/2006 Z. z., t. j. vo výške 50 násobku minimálnej mzdy, ktorá je od

01. 01. 2016 - 405,- eur a vo výške 810,- eur pre najnáročnejšiu prácu, t. j. 20.250,- až 40.500,-
eur. Vzhľadom na neurčitosť vnútroštátnej úpravy a s poukazom aj na judikatúru je súd povinný vo
svojom rozhodnutí zdôvodniť a vyrovnať sa s relevantnými argumentami účastníka o neprimeranosti
odškodnenia s prihliadnutím na rozsah odškodnenia v iných obdobných veciach.

6. Žalovaný k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodal.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 a viazaný rozsahom odvolania a viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 CSP),
viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal odvolanie žalobcu

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia (§
219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Predmetom konania je žaloba podaná na súde prvej inštancie 09. 01. 2014, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy 75.000,- eur podľa zákona č. 514/2003 Z. z pôvodne z titulu majetkovej
ujmy. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18. júna 2008 bolo proti nemu začaté trestné stíhanie pre zločin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a, b, c/ Trestného
zákona. Dňa 25. 06. 2008 vyšetrovateľ Prezídia PZ Úradu boja proti organizovanej kriminalite v

Bratislave vzniesol proti nemu obvinenie. Uznesením OS Komárno sp. zn. 2Tp/22/2008 z 27. 06. 2008
bol vzatý do väzby s lehotou od 23. 06. 2008 a uznesením Krajského súdu Nitra sp. zn. 3T/81/2008
z 30. 12. 2008 bol z väzby prepustený a rozsudkom KS v Nitre č.k. 3To/115/2012 - 1351 z 31. 01.
2013 bol spod žaloby oslobodený. Odškodnenie žiadal z dôvodu, že v priebehu nezákonnej väzby jeho
firma ARPAD - HIT, s.r.o. mala pozastavenú činnosť a nevykazovala zisk, pri domovej prehliadke bolo

znehodnotené šatstvo v hodnote 750,- eur, nakoľko nahádzané na kope a v priebehu väzby splesnivelo,
že počas väzby musel platiť nájomné za byt 1.400,- euro, hoci v byte nebýval, že nemohol splácať
úvery, za čo bol sankcionovaný, že musel hradiť trovy obhajoby, rozpadol sa mu vzťah s družkou, narušil
sa vzťah so synmi, uhynul mu pes, počas väzby ochorel na Diabetes mellitus II. stupňa a ako bývalý
príslušníkPZutrpelnactiavážnosti,keďžepocelomokreseKomárnoboloznáme,žebolvzatýdoväzby

pre umiestnenie výbušnej nálože do záhrady ústavnému sudcovi a napriek oslobodzujúcemu rozsudku
zostala jeho povesť trvale poškodená.

9. V priebehu konania, na pojednávaní dňa 20. 01. 2016, žiadal zaplatenie sumy 75.000,- eur
titulom nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v súvislosti s neoprávnenou väzbou, ktorá na ňom okrem

iného zanechala zdravotné následky, pričom išlo o morálnu ujmu. Súd prvej inštancie na tomto
pojednávaní uznesením pripustil zmenu návrhu a následne žalobu zamietol. Nárok z titulu nezákonnosti
rozhodnutia Okresného súdu Komárno z 20. 11. 2008 o ponechaní žalobcu vo väzbe a uznesenia
Okresnej prokuratúry Komárno č. 1Pv/417/08-14 z 27. 08. 2008, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť
proti uzneseniu o vznesení obvinenia, zamietol nakoľko neboli predmetom žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody so žalovaným. V súvislosti s rozhodnutím z 18. 06. 2008 o
začatí trestného stíhania z 25. 06. 2008, o vznesení obvinenia a vzatí žalobcu do väzby z 27. 06. 2008
vyslovil, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2013 Z.z. a to, že
rozhodnutia boli príslušným orgánom pre nezákonnosť zrušené. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
za vykonanú väzbu, keďže žalobca bol spod obžaloby oslobodený, súd zamietol z dôvodu, že väzbu

si žalobca zavinil sám a nemajetkovú ujmu, ktorá mu mala byť spôsobená v súvislosti s vzatím do
väzby a trestným stíhaním (rozpad vzťahu s družkou, narušenie vzťahu s bývalou manželkou a deťmi,
zníženie čestnosti, vážnosti v očiach verejnosti, vznik ochorenia Diabetes mellitus) nepreukázal a nárokza ochorenie Diabetes mellitus nebol uplatnený v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody so žalovaným zo 06. 06.2013.

10. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné
dokazovanieavecvzásadesprávneprávneposúdil.Jenesporné,žežalobcaboluznesenímOkresného
súdu Komárno sp. zn. 2Tp/22/2008 z 27. 06. 2008 vzatý do väzby z dôvodov § 71 ods. 1 písm. b
a c/ Trestného poriadku, s lehotou od 23. 08. 2008 a prepustený bol 30. decembra 2008 uznesením
Krajského súdu sp. zn. 3Tos/81/2008. Následne bol spod obžaloby Okresnej prokurátorky v Komárne sp.

zn. 1Pp/417/2008 z 10. 11. 2008 vznesenej pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania
so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a, b/ Trestného zákona oslobodený rozsudkom Krajského súdu
v Nitre č. k. 3To/115/2012-1351 zo dňa 31. 01. 2013. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 75.000,-
eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy vzniknutej vo sfére jeho osobnostných práv v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z. z dôvodu, že bol vo väzbe 191 dní, pričom bol spod obžaloby oslobodený.

11. Nárok na náhradu škody za predchádzajúce nezákonné pozbavenie osobnej slobody zaručuje nielen
vnútroštátna úprava (zákon 514/2003 Z.z.) vykonávajúci článok 46 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého
každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu iného štátneho orgánu,
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, ale aj článok 5 ods. 5 Dohovoru.

12. Ustanovenie § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z. upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú
rozhodnutím o väzbe. Subjektmi tejto zodpovednosti sú štát a na druhej strane ten, na kom bola väzba
vykonaná. Podmienkami zodpovednosti sú rozhodnutie o väzbe, škoda a príčinná súvislosť medzi nimi.
Predpokladom zodpovednosti je skutočnosť, že voči tomu, na kom bola väzba vykonaná bolo trestné
stíhanie zastavené, bol oslobodený spod obžaloby alebo vec bola postúpená inému orgánu. Právo na

náhradu škody však nemá ten, kto si väzbu zavinil sám (§ 8 ods. 6 písm. a). V súvislosti s väzbou zákon
nepredpokladánezákonnosťrozhodnutiaoväzbe,aleužnazákladeoslobodeniaspodobžalobyzakladá
v zmysle vyššie uvedeného právo na náhrady škodu spôsobenej rozhodnutím o väzbe a súčasne
stanovuje kto právo na náhradu škody nemá. Nárok teda nevzniká oslobodením spod obžaloby bez
ďalšieho, ale je potrebné skúmať, či si väzbu poškodený nezavinil sám.

13. Žalobca po zmene žaloby na pojednávaní dňa 04. 01. 2016 si nárok na náhradu škody v sume
75.000,- uplatňoval titulom náhrady nemajetkovej ujmy, (nie náhrady majetkovej škody) z dôvodu
nezákonnéhorozhodnutiaoväzbe.Ajkeďzákonč.514/2003Z.z. v§8nepoužívaformulácienezákonné
rozhodnutie o väzbe, z § 8 ods. 5 písm. b/ je možné vyvodiť, že pokiaľ bol žalobca spod obžaloby

oslobodený, bolo rozhodnutie o väzbe nezákonné. S ohľadom na žalobcom uvedené skutkové tvrdenia,
ktoré mali viesť k vzniku ujmy, bolo nadbytočné súdom prvej inštancie učinené právne posúdenie
rozhodnutí, o ktoré žalobca pôvodne opieral nárok na náhradu škody - uznesenie o vznesení obvinenia
z 25. 06. 2008, uznesenie o vzatí do väzby z 27. júna 2008, uznesenie z 20. 11. 2008, ktorým bol
ponechaný vo väzbe a uznesenia Okresnej prokuratúry z 27. 08. 2008 ktorým bola zamietnutá jeho

sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pretože si náhradu uplatňoval podľa § 8 ods. 5 písm.
b) zák. č. 514/2003 Z.z. za to, že bol vzatý do väzby a bol spod obžaloby oslobodený. Právne posúdenie
rozhodnutí by bolo dôvodné, ak by nárok uplatňoval z dôvodu nezákonnosti rozhodnutí (§ 5, 6 cit.
zákona), čo ale žalobca netvrdil.

14. Právne významné bolo posúdenie, či žalobcovi v súvislosti s nezákonnou väzbou (keďže bol spod
obžaloby oslobodený) vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
správne skúmal, či existujú skutočnosti vylučujúce vznik práva na náhradu škody v z zmysle § 8 ods.
6 cit. zákona. Správne konštatoval, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
štátneho orgánu alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle článku 46 ods. 3 Ústavy SR nie

je absolútne, ale podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Pre
posúdenie, či si obvinený zavinil väzbu sám sú významné skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre vzatie
obvineného do väzby, prípadne pre jej trvania alebo predĺženie. Väzba je prostriedkom k zaisteniu
obvineného (trest osoby, ktorej bolo vznesené obvinenie pre účely trestného konania zo zákonom
stanovených dôvodov). Žalobca bol vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b), c) TP.

14.1. Podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný,
má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že skutok spáchal obvinený a z jeho konaniaalebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pôsobiť na svedkov znalcov
spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie alebo bude
pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý

pripravoval alebo ktorým hrozil (§ 71 ods. 1 písm. c/). Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že z vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-57/BOK-B/2008 z 25. 06. 2008 vyplýva, že
žalobca (obvinený) bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Komárno č. k. 2Tp/22/2008-26 z
27. 06. 2008. Podľa § 71 ods. 1 písm. b, c/ Trestného poriadku, nakoľko sudca prípravného konania
dospel k záveru, že bol dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a, b, c/ Trestného zákona, za ktorý mu bolo
dňa 25. 06. 2008 vznesené obvinenie. Obvinený sa vyhrážal T. N. a L. N. zabitím, zbitím, použitím
výbušniny Semtex, čo u L. N. vzbudilo dôvodnú obavu, a preto pristala, že s ním bude žiť v spoločnej
domácnosti. Súd konštatoval, že existujú skutočnosti odôvodňujúce obavu, že obvinený bude vplývať
na svedkov, eventuálne ďalších svedkov, aby dosiahol pre seba priaznivejší výsledok a je dôvodná
obava, že vykoná čin, ktorým hrozil, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že obvinený po určitý čas

prechovával výbušniny aj rozbušky vo svojom byte.

14.2 Proti uzneseniu o vzatí do väzby podal žalobca (obvinený) sťažnosť, ktorá bola uznesením
Krajského súdu v Nitre č. k. 4 Tpo/30/2008 zo 16. 07. 2008 zamietnutá, keď odvolací súd konštatoval,
že z dôkazov v predbežnom vyšetrovacom spise považuje rozhodnutie o väzbe za správne. Aj ďalšia

žiadosť obvineného o prepustenie z väzby bola Okresným súdom Komárno č. k. 2Tp/36/2008-10 zo 7.
októbra 2008 zamietnutá, keďže súd nevzhliadol dôvody na jeho prepustenie z väzby.

14.3 Zo zápisnice o výsluchu žalobcu spísanej na Okresnom súde Komárno dňa 27. júna 2008 (čl.
29 vyšetrovacieho spisu) vyplývajú skutočnosti konštatované súdom prvej inštancie (str. 14 ods. 2), t.j.

dôvody, pre ktoré bol žalobca vzatý do väzby z dôvodov § 71 ods. 1 písm. b, c/ Trestného poriadku.

15. Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že v zmysle Dohovoru a ochrane ľudských práv a základných
slobôd je žalovaný nárok na odškodnenie bez ďalšieho (t. j. automaticky) dôvodný. S uvedeným
názorom žalobcu sa odvolací súd nestotožňuje. Článok 5 ods. 1 až 4 Dohovoru vo všeobecnej rovine

vyžaduje, aby pozbavenie slobody bolo materiálne a procesne v súlade s vnútroštátnym právom, pričom
postačuje naplnenie jedného zo šiestich dôvodov taxatívne vymenovaných v čl. 5 ods. 1 Dohovoru,
okrem dôvodov, pre ktoré môže byť jednotlivec pozbavený slobody, obsahuje čl. 5 Dohovoru v odsekoch
2 až 4 ďalšie procesné záruky, ktoré musia každé zbavenie slobody sprevádzať. Podmienkou práva na
odškodnenie je porušenie niektorého ustanovenia čl. 5 ods. 1-4 Dohovoru alebo že pozbavenie osobnej

slobody je v rozpore s vnútroštátnym právom ((porovnaj rozsudok ESĽP z 26. 04. 1990, Wassink proti
Nizozemsku, sťažnosť č. 12535/89, odst. 38). Predpokladom nároku je vznik škody v príčinnej súvislosti
s namietaním porušením článku 5. Podľa Judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa pod škodou v
zmysle článku 5 ods. 5 Dohovoru rozumie tak škoda materiálna ako aj nemateriálna. Ak je konštatované
porušeniečl.5ods.1až4Dohovoru,poskytujesaodškodneniepriamouaplikácioučl.5ods.5Dohovoru

bez toho, aby bolo obmedzované národnou úpravou zodpovednosti štátu za spôsobenú ujmu.

16. Podľa úpravy článku 5 ods. 1 Dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho
nemožno pozbaviť slobody okrem prípadu, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaným ustanoveným
zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný

súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody
domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní (čl.
5 ods. 1 písm. c) Podľa čl. 5 ods. 5 má každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s
ustanoveniami tohto článku nárok na odškodnenie. Inými slovami, nárok na odškodnenie podľa cit. čl.
Dohovoru má len ten, kto bol zadržaný alebo zatknutý v rozpore s ustanovením cit. článku, teda ak by k

pozbaveniu slobody došlo, hoci neexistovali oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť
tejto osobe v spáchaní trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní.

17. Zo spisu vyplýva, že žalobca bol vzatý do väzby z dôvodu, že sa vyhrážal T. N. a L. N. zbitím,
zabitím a použitím výbušniny Semtex a že vykoná trestný čin, ktorým hrozil. Dôvodom väzby žalobcu

bola jednoznačne potreba zabrániť v spáchaní trestného činu, a preto nie je možné konštatovať, že bol
pozbavený slobody v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.18.Žalobcaďalejnamietal,žespoukazomnato,žebolspodobžalobyoslobodený,nemôžeobstáťzáver
súdu, že väzbu si zavinil sám. K uvedenému je potrebné uviesť, že zavinenie obvineného znamená,
že jeho zavinené konanie (vo forme úmyslu alebo nedbalosti) bolo dôvodom k podaniu a vyhoveniu

návrhu na jeho vzatie do väzby. Nejde o to, či jednanie obvineného vyvolalo podozrenie, že bol spáchaný
trestný čin, ale či naplnilo skutkovú podstatu trestného činu, pre ktorý bol stíhaný a spod obžaloby
oslobodený, ale to, či - jednoducho povedané - jeho chovanie bolo dôvodom k obave, že utečie, bude
mariťvyšetrovaniealebobudepokračovaťvtrestnejčinnosti,prektorújestíhaný. Väzbajeprostriedkom
k zaisteniu obvineného (t.j. osoby, ktorej bolo vznesené obvinenie) pre účely trestného konania zo

zákonom stanovených dôvodov. Väzba z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c) má preventívny charakter a má
zabrániť tomu, aby obvinený pokračoval v skutku, pre ktorý mu bolo vznesené obvinene z trestného
činu. Ak žalobca bol stíhaný za určitý skutok, ktorý bol kvalifikovaný ako trestný čin a v tejto činnosti
pokračoval aj po začatí trestného stíhania a toto konanie bolo dôvodom, pre ktorý bol vzatý do väzby,
je zrejmé, že konanie obvineného bolo príčinou vzatia do väzby.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že u žalobcu
existujú dôvody vylučujúce vznik práva na náhradu škody v zmysle § 8 ods. 6 cit. zákona, pretože
dôvodom väzby bolo výlučne konanie žalobcu spočívajúce v prechovávaní výbušniny aj rozbušky vo
svojom byte a vyhrážanie T. N. a L. N. zbitím, zabitím a použitím výbušniny Semtex. Tieto skutočnosti
boli dôvodmi väzby s cieľom zabrániť mu v spáchaní trestnej činnosti a trvali až do 30. 12. 2008, kedy

bol z väzby uznesením KS Nitra sp. zn. 3Tos/81/2008 z väzby prepustený.

20. Žalobca sa po zmene petitu domáhal náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu zdravotných následkov
spôsobených väzbou a morálnej ujmy. Súd prvej inštancie správne skúmal, či žalobca splnil dôkaznú
povinnosť a povinnosť tvrdenia.

20.1 Dôkazná povinnosť strán v sporovom konaní t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia
znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá
neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany.

20.2 V civilnoprávnom konaní sa uplatňuje zásada prejednacia, podľa ktorej sú strany sporu povinné

tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia); sú tiež povinné plniť dôkaznú
povinnosť a teda označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôsledkom nesplnenia týchto
povinností je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá tieto povinnosti nesplnila; súd nie je
sám povinný po významných skutočnostiach pátrať.

20.3 Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v tom, že žalobca nepreukázal vznik
morálnej ujmy, teda že v dôsledku väzby sa rozpadol jeho vzťah s družkou, narušili vzťahy s bývalou
manželkou a deťmi, že sa znížila jeho česť a vážnosť v očiach verejnosti. V tomto smere neuniesol
dôkazné bremeno. Nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom ochorenia Diabetes mellitus a
väzbou, pričom súd prvej inštancie správne uzavrel, že tento nárok nebol ani predmetom prerokovania

podľa § 15 ods. 1 zák.č . 514/2003 Z.z., podľa ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným

orgánom podľa § 4 a 11.

21. Naviac, v zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. je podmienkou náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch aj to, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným, keď v zmysle
záverov uvedených v bodoch 15, 16 a 19 nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nevzniká bez ďalšieho

už oslobodením žalobcu spod obžaloby. Ak po oslobodení spod obžaloby platí pre rozhodnutie,
že bolo nezákonné, nemajetková ujma v zmysle § 17 ods. 2 cit. zákona patrí iba ak samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočné vzhľadom na spôsobenú ujmu. Žalobca nárok nanáhradu nemajetkovej ujmy uvedeným spôsobom ani nezdôvodnil, uviedol iba, že ju požaduje ako
morálnu ujmu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nezákonnej väzby.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V
odvolacomkonaníbolúspešnýžalovaný,ktorémubypatrilo právonanáhradutrovodvolaciehokonania,

ale náhradu si neuplatnil, preto mu odvolací súd trovy odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho

sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).