Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3CoE/188/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205200
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715205200.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza
Palaja a členov senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a JUDr. Jána Deáka, v exekučnej veci oprávneného:
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105,
právne zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom AK Martinčekova 13, 821
01 Bratislava, korešpondenčná adresa Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 42 174 716, proti

povinnému: K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX U., vedenej pod sp. zn. EX 2615/15
súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Borovianska 17, 960
01 Zvolen, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 416,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 15Er/166/2015-13 zo dňa 02.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je
vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2014-1605 zo dňa 18.06.2014.
Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru uzavretá medzi

právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej
oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, preto na daný právny
vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky
zákonník) upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Konštatoval, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou podmienkou. V tomto smere poukázal
na to, že ustanovenia Zmluvy o spotrebnom úvere ako zmluvy formulárovej vyhotovenej na predtlači

sú dôkazom ich koncipovania predovšetkým v záujme zmluvného partnera spotrebiteľa. Rozhodcovská
doložka je neprijateľná aj z toho dôvodu, že nebola medzi spotrebiteľom a dodávateľom osobitne
(individuálne) dojednaná, nakoľko je súčasťou vopred naformulovaných všeobecných obchodných
podmienok síce ako neoddeliteľnej súčasti úverovej zmluvy, avšak spotrebiteľ mohol túto zmluvu prijať
buď ako celok, alebo odmietnuť, a to vrátane všeobecných obchodných podmienok. Vychádzajúc z takto
koncipovanej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje riešenie prípadných

sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je
vydaný v rozpore so zákonom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej
lehote odvolanie. Veľmi obšírne, vo viacerých smeroch a v širokých teoretických súvislostiachprezentoval svoje výhrady voči uzneseniu okresného súdu. Namietal, že okresný súd prekročil zákonné
limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné
znenie ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia je súd oprávnený

skúmať výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul, nemá teda žiadne oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá
obsahuje rozhodcovskú doložku. Ďalej uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok,
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už
ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len

ako tzv. exekučný súd. Zatiaľ čo rozhodcovia pri postupe v zmysle § 37 zák. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) môžu preskúmať rozhodcovský rozsudok v plnom rozsahu,
súd v konaní o neplatnosť rozhodcovského rozsudku tento preskúmava z dôvodov podľa § 40 ZoRK.
Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu podľa ustanovení § 159 ods.
2/ O. s. p. Súd nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie

následneprávnehodnotiť-navyšebezúčastioprávneného.Oplatnostirozhodcovskejdoložkyrozhoduje
rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Je tu
teda prekážka „res iudicata“. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.
Ďalej uviedol, že oprávnený postupoval v súlade § 93b ods. 1/ zákona o bankách, ktorý mu ukladá
povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať

túto zákonom stanovenú ponuku a to, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody.
Podľa oprávneného tiež došlo k porušeniu zákazu retroaktivity, keď súd na vec aplikoval ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka v znení pred účinnosťou tohto znenia. V rozhodnutí absentujú akékoľvek
dôkazy pre právne závery, ktoré sú v ňom uvedené. Zároveň sa exekučný súd nijako nevysporiadal
s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný

súd. Poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy
trojčlenný sená, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na
výbere predsedajúceho člena senátu. Rozhodcami sú pritom výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné
fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí SR, čo zabezpečuje
prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžník ako spotrebiteľa nevynímajúc.

V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012. Namietal, že súd
konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom a skutkovému stavu. Ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods.
2/ Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v tomto ustanovení,
ako aj v prípadoch, keď na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný

titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej
situácii vyjadriť. Ďalej namietal, že súd v danej veci aplikoval smernicu Rady č. 93/13/EHS a judikatúru
Európskeho súdneho dvora. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to
vzhľadomnavýsledok,ktorýsamádosiahnuť,pričomsavoľbaforiemametódponechávavnútroštátnym
orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené,

je záväzné len pre nich. Pokiaľ by aj súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku,
nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko
ide o akt výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného
zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež pri úvahe o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca

sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách nie je
vočijednotlivcom-atedaanivočiúčastníkomtohtokonaniabezprostrednezáväzná.Podľaoprávneného
dochádza k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a
právne obdobných veciach poverenie vydajú aj zamietajú. Naviac exekučný súd povinného na základe
jeho postavenie neprimerane zvýhodňuje. Exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo

priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.
Poukázal tiež na to, že rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul, je držiteľom povolenia rozhodovať
spotrebiteľské spory v súlade s ust. § 73 ods. 5/ zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo

alternatívne aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods.
1/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej
bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2014-1605 zo dňa 18.06.2014. Oprávnený uplatnil
svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru uzavretej dňa

27.10.2009 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom.

6. V bode II.4 zmluvy je upravený návrh banky, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu
boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného v zmysle zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom
banky na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom.

7. V bode IX.3 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov
fyzickým osobám- občanom, ktoré tvorili neodeliteľnú súčasť zmluvy o úvere si oprávnený ako veriteľ
a povinný ako dlžník upravili rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi
nimi vznikli z tejto zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.

z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002
Z. z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo
veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených stranami v lehote
stanovenej rozhodcom. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude považovať predložené
listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca stranám na adresu,

ktorú strana uviedla, alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky doručenia nastanú aj vtedy,
ak adresát písomnosť odmietol prevziať alebo keď si ju ako poštovú zásielku aj napriek oznámeniu
pošty nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia nadobúda účinok
právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a dlžník vyhlasujú, že sa dobrovoľne podriadia rozhodnutiu
rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov obidvoch

zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou.

8. Podľa § 9a ods. 1/ Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 470 ods. 1/ CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ešte za účinnosti zákona

č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o
tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v
zmysle § 9a ods. 1/ Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470
ods. 2/ CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti zachované.

12. V zmysle ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to

či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konaťa rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

13. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,

môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,
podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a

nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti
na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R
58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po

stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

14. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru,
že Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného ako

veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že
povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom právny predchodca oprávneného
pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny

vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce
z vyššie uvedenej zmluvy aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú
doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

15. Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvej inštancie, že rozhodcovskú doložku, ktorá
mala založiť legitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v

znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti
a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho,
aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne
dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie
rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver odmietnuť alebo ho prijať a

podrobiť sa tak všetkým podmienkam zmluvy a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská
doložka- zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá určuje, že spory zo zmluvy
budú riešené výlučne určeným rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Dodávateľ, ktorý vo väčšine
prípadov podáva žaloby z obdobných úverových zmlúv nadobudol voči spotrebiteľovi neprimeranú
výhodu v tom, že v podstate v dopredu naformulovanej zmluve určil, kto s konečnou platnosťou

vzájomný spor rozhodne a vylúčil tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Takto koncipovaná
rozhodcovskádoložkaakozmluvnápodmienkajevrozporespožiadavkouochranyspotrebiteľa,pretože
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a
to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5/ Občianskeho zákonníka

účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatná.

16. K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej s ust. § 93b ods. 1/ zákona o
bankách odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovinávrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú
doložku priamo vo formulárovej zmluve, v obchodných podmienkach, resp. všeobecných obchodných
podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže

banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať
rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom na formulárovej zmluve, ktorej
súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky upravujúce rozhodcovskú doložku, vyjadruje súhlas
tak so samotnou zmluvou, ako aj s Všeobecnými obchodnými podmienkami, a tým aj s rozhodcovskou
doložkou v nich obsiahnutou a preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej

doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

17. V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 6
ECdo 232/2013 zo dňa 30.09.2014, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „ak by za porušenie zásady
kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po

vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného, neoboznámil tohto účastníka exekučného konania so
svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru
dovolacieho súdu, za situácie, že platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení
exekúcie, alebo zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania,
treba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku

skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym
záverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia
uvedenéhonedostatkuinaknežzrušenímrozhodnutíodvolaciehoaexekučnéhosúduavrátenímvecina
opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne
zvyšovalo náklady účastníkov konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s

jedným zo základných princípov právneho štátu, ktorým je princíp racionality“.

18. Taktiež argument oprávneného poukazujúci na aplikáciu Smernice Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Európskeho súdneho
dvora krajský súd nepovažoval za dôvodný, nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval vnútroštátnu

právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa a na uvedenú smernicu
nepoukázal.

19. Námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní sa
odvolací súd podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že okresný súd na prejednávanú vec neaplikoval

uvedené ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná novela
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila
ustanovenie § 45 tohto zákona, v dôsledku čoho považoval tieto námietky za irelevantné. V tejto
súvislosti odvolací súd považoval za potrebné dodať, že ak sa okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto
konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany okresného súdu

sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, ale o posúdenie, či
rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, bola platne dojednaná.

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie
dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre začatie (vedenie) exekúcie,

preto napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1/ CSP potvrdil.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1/ CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1/ CSP).