Rozhodnutie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. február 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 12P/193/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712209937
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5712209937.16

Rozhodnutie

OkresnýsúdMartinsudkyňouJUDr.MáriouGazdačkovouvprávnejvecinavrhovateľkyO.A.,P..XX.XX.
XXXX, X. Y. Y. XX v konaní proti otcovi J. J., P.. XX. XX. XXXX, Y. P., Č. XX/X, právne zastúpenému JUDr.
Petrom Švarcom, advokátom so sídlom Prievidza, Námestie Slobody 1 a maloletému dieťaťu D. A., P..
XX. XX. XXXX, Y. Y. XX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Martin v konaní o úprave rodičovských práv a povinností po určení otcovstva súhlasným vyhlásením

rodičov pred súdom, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je s účinnosťou od 01. 01. 2014 do 31. 09. 2015 povinný prispievať na výživu mal D. A., P.. XX.
XX. XXXX výživným v sume 120 € mesačne a s účinnosťou od 01. 10 .2015 výživným v sume 100 €
mesačne, zročným vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac k rukám navrhovateľky.

II. Dlh na výživnom za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 01. 2017 v sume 4 220 € je otec povinný splácať

v pravidelných mesačných splátkach po 20 € zročných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a s tým, že nezaplatením zročnej splátky stane sa zročný
celý dlh.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa návrh navrhovateľky zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 2.7.2012 a spresneným podaním navrhovateľky zo dňa
16.8.2012 sa navrhovateľka proti otcovi a maloletému synovi D. A. domáhala určenia otcovstva otca k
maloletému a súčasne úpravy rodičovských práv a povinností k tomuto dieťaťu.

2. V návrhu uviedla, že otec je biologickým otcom maloletého avšak rodičia maloletého dieťaťa
spolu nežijú. Otec otcovstvo k maloletému dieťaťu neuznal a ona maloleté dieťa otca vychováva
od narodenia sama. Preto žiadala aby súd určil, že otec je biologickým otcom maloletého dieťaťa.
Súčasne žiadala, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 150,-eur
mesačne a aby bol zaviazaný nahradiť polovicu náklady na nákup detskej výbavičky t. j. 300,-eur. V
priebehu konania navrhovateľka na žalobe zotrvala. Otec v priebehu konania do podania znaleckého

posudku žalobu namietal a svoje otcovstvo k maloletému dieťaťu popieral. Až potom čo súd nariadil
znalecké dokazovanie prostredníctvom znalca z odboru genetiky RNDr. Helenou Polákovou, ktorá
podala znalecký posudok č. 12/2013 z ktorého záverov otcovstvo otca k dieťaťu nepochybne vyplývalo,
otec svoje otcovstvo v konaní pred súdom uznal. Stalo sa tak na pojednávaní dňa 5.3.2014, kedy otec
pred súdom uznal svoje otcovstvo k maloletému dieťaťu. Súčasne uviedol, že nemá výhrady k tomu,
aby bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke, teda navrhovateľke. S výškou výživného, ktorú

požadovala navrhovateľka však nesúhlasil a žiadal ho určiť poukazujúc na svoje výdavky, finančné a
osobné pomery max. vo výške 80,-eur mesačne.3. Vzhľadom na túto skutočnosť súd uznesením sp. zn. 12P/193/2012 zo dňa 24.3.2014 zastavil konanie
o určení otcovstva k maloletému dieťaťu v zmysle § 108 O. s. p. a ďalej pokračoval v konaní o úpravu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

4. Súd v tomto konaní vo veci vypočul navrhovateľku i otca, oboznámil sa s listinnými dôkazmi
preukazujúcimi príjmy účastníkov konania a ich životné náklady, rovnako sa oboznámil s dôkazmi
preukazujúcimi príjmy a životné náklady družky, otca I. E., ktorá je matkou ďalšieho dieťaťa otca a to

J. J., P.. X.XX.XXXX.

5. Po vykonanom dokazovaní súd rozsudkom, ktorý vyhlásil dňa 07. 05. 2014 sp. zn. 12P/193/2012
zveril mal. D. A. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal s účinnosťou od 02. 07. 2012 do 31. 01.
2013 prispievať na výživu dieťaťa výživným v sume 40 € mesačne s účinnosťou od 01. 02. 2013 do 31.
12. 2013 výživným v sume 100 € a súčinnosťou od 01. 01. 2014 výživným v sume 120 € mesačne. Dlh na

výživnomzaobdobieod02.07.2012do07.05.2014vsume1980€zaviazalotcasplácaťvpravidelných
mesačných splátkach po 20 € zročných vždy spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti rozsudku. Súčasne otca zaviazal zaplatiť mal. D. A. sumu 300 € titulom nákladov na
nákup detskej výbavičky a vo zvyšku uplatneného nároku návrh zamietol. Pri tomto rozhodovaní súd
vychádzal zo skutočnosti, že otec a matka maloletého nie sú manželmi a spolu nežijú. Matka žije v

rodinnom dome, ktorý patril jej starému otcovi D. E. na adrese uvedenej v záhlaví rozsudku.

6. Z jej výpovede ale aj zo správy kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa súd zistil, že dom v ktorom
žije rodina má 5 izieb, kuchyňu a príslušenstvo, je čiastočne zrekonštruovaný a domácnosť je udržiavaná
na požadovanej úrovni. Navrhovateľka na domácnosť starému otcovi prispieva sumou cca 100,-eur

mesačneaspolusrodinounavrhovateľkybývavdomácnostiaj17-ročnýbratnavrhovateľkynavštevujúci
strednú školu v Prievidzi. Navrhovateľka dieťaťu platí poistku v poisťovni Allianz (životné poistenie so
sporivou zložkou) v sume 15,50 eur mesačne. Navrhovateľka sa o dieťa osobne stará, vyššie náklady
pravidelne vznikajú len v súvislosti s nákupom plienok za ktoré míňa približne 40,-eur mesačne. Dieťa
má dobrý zdravotný stav a v súvislosti s ním nevznikajú navrhovateľke vyššie náklady. Ako súd zistil

z listinných dôkazov navrhovateľkou predložených, navrhovateľka v roku 2012 mala od januára do
decembra 2012 príjem len z rodičovského príspevku, ktorý v tomto roku poberala vo výške 194,70 eur
a z prídavku na dieťa, ktorý poberala vo výške 22,54 eur. V roku 2013 poberala rodičovský príspevok
vo výške 217,24 eur. V takejto výške poberala tieto dávky aj v januári 2013, následne od februára
2013 poberala tieto dávky spolu vo výške 222,70 eur a to až do januára 2014 a následne od februára

2014 poberá navrhovateľka rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu vo výške 226,72 eur. Tieto
skutočnosti navrhovateľka preukázala výpismi zo svojho účtu.

7. Z výpovede otca a z listinných dôkazov ním predložených súd zistil, že otec mimo vyživovacej
povinnosti k maloletému dieťaťu má vyživovaciu povinnosť aj k ďalšiemu maloletému dieťaťu a to J.

J., P.. X.XX.XXXX, ktorú má zo vzťahu s I. E., P.. XX.X.XXXX, s ktorou žije v spoločnej domácnosti
a ktorá je jeho súčasnou partnerkou. S matkou tohto dieťaťa ale otec nie je ženatý. V roku 2012 v
čase narodenia maloletého D. žil jeho otec s priateľkou v domácnosti jeho rodičov v D. Y. a bol iba
brigádnicky zamestnaný. Podľa potvrdenia o príjmoch v tomto období v čase od septembra do decembra
2012 dosiahol jeho hrubý príjem sumu 1030,-eur a úhrn preddavkov na daň, ktoré mu boli zrazené

sumou 195,69 eur. V období od februára do marca 2012 dosiahol otec hrubý príjem 205,44 eur a
zrazená daň predstavovala sumu 39,03 eur. V období od apríla do júla 2012 dosiahol otec hrubý príjem
438,75 eur a jeho daňová povinnosť predstavovala sumu 83,36 eur. Z týchto skutočností vyplýva, že
v roku 2012 dosiahol otec priemerný čistý príjem 135,61 eur počas desiatich mesiacov. V roku 2013
bol už otec zamestnaný v Hornonitrianskych baniach Prievidza, a. s. so sídlom v Prievidzi a podľa

potvrdenia o zdaniteľných príjmoch jeho hrubý príjem v období od februára do decembra predstavoval
sumu 8862,53 eur a po odpočítaní príspevkov do sociálneho a zdravotného poistenia čiastkový základ
dane predstavoval 7698,93 eur s tým, že úhrn preddavkov na daň predstavoval sumu 901,56 eur. Z
toho vyplýva, že v období od februára do decembra 2013 priemerný čistý príjem otca predstavoval
sumu 617,94 eur. Podľa potvrdení, ktoré predložil otec ohľadne svojich príjmov za rok 2014, čistá

priemerná mzda otca v období januára až februára 2014 predstavovala sumu 961,32 eur u toho istého
zamestnávateľa.Knákladomotcavroku2012patrilpríspevoknabývanieastravurodičomvdomácnosti
v ktorej žil so svojou partnerkou v sume približne 100,-eur mesačne. V roku 2013 krátko žil otec so svojou
súčasnou rodinou v dome svojej starej matky a neskôr sa presťahoval do prenajatého bytu, kde bývadoteraz. K sťahovaniu došlo v septembri roku 2013. Aj starej matke u ktorej býval do septembra roku
2013 prispieval sumou 100,-eur. Za prenajatý byt od septembra 2013 otec na základe ústnej zmluvy platí
mesačné zálohové platby na plyn vo výške 38,-eur, za elektrinu 25,-eur. Otec splácal 2 úvery splátkami v

sume 51,19 eur mesačne a 29,93 eur mesačne avšak v závere konania tieto úvery zaplatil z finančných
prostriedkov získaných z hypotekárneho a splátkového úveru, ktorý si zobral vo výške 18 550,-eur spolu
so svojou družkou a ktorý spláca splátkou v sume 98,75 eur mesačne a súčasne si zobral splátkový úver
vo výške 5300,-eur, ktorý spláca splátkou vo výške 27,79 eur mesačne. Titulom životného poistenia platí
približne 36,- eur mesačne a titulom splátky pôžičky v nebankovej spoločnosti sumu 15,44 eur. Súčasne

spláca ďalšiu pôžičku od nebankových subjektov splátkou vo výške 12,60 eur mesačne a tretiu pôžičku
splátkou v sume 25,97 eur mesačne. Tieto pôžičky si otec zobral na nákup práčky a televízora, teda
vybavenia domácnosti, ktorú vedie so svojou priateľkou. Otec k ceste do zamestnania potrebuje osobné
motorové vozidlo, ktoré má povinné zmluvné poistenie a toto platí približne v sume 38,- eur štvrťročne.
Poplatky za telefón otca predstavujú sumu približne 20,-eur mesačne. Výživné na dieťa - J. mu určené
nebolo, vzhľadom na skutočnosť, že s jeho matkou žije v spoločnej domácnosti. Matka maloletej J. je

naďalej na materskej dovolenke a má príjmy len z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa v rovnakej
výške ako navrhovateľka.

8. Tento rozsudok odvolaním napadol otec a Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudkom sp. zn.
10CoP/58/2014 zo dňa 26. 09. 2014 zmenil rozsudok Okresného súdu Martin vo výrokoch o určení

výživného v období od 01. 01. 2014 a o zameškanom výživnom za dobu od 01. 01. 2014 do 07. 05.
2014 tak, že určil, že otec je povinný platiť výživné na dieťa s účinnosťou od 01. 01. 2014 v sume 120
€, a to bežné výživné v sume 100 € je povinný platiť k rukám matky mesačne a 20 € je povinný platiť
na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého, ktorý zriadi matka. Súčasne určil, akým spôsobom má
byť splácané zameškané výživné. Rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý vo výrokoch o zverení

maloletého D. do osobnej starostlivosti matke, vo výrokoch o určení výživného v období od 02. 07. 2012
do 31. 12. 2013 a vo výroku o zameškanom výživnom v období od 02. 07. 2012 do 31. 12. 2013, ako aj
vo výroku o povinnosti otca zaplatiť náklady výbavičky v sume 300 € a vo výroku o zamietnutí návrhu
vo zvyšku uplatneného nároku.

9. Tento rozsudok dovolaním napadol otec a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.
5Cdo/101/2015 zo dňa 09. 12. 2015 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline z 26. 09. 2014 vo výroku,
ktorým bol zmenený prvostupňový rozsudok Okresného súdu Martin o určení výživného v období od 01.
01. 2014 a o zameškanom výživnom za obdobie od 01. 01. 2014 do 07. 05. 2014, a v tomto rozsahu
vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

10. Následne Krajský súd v Žiline zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o určení vyživovacej
povinnosti vrátane zameškaného výživného za obdobie od 01. 01. 2014 a vec vrátil Okresnému súdu
Martin na ďalšie konanie, a to svojim uznesením sp. zn. 10CoP/9/2016 zo dňa 30. 06. 2016.

11. Vo svojom zrušujúcom uznesení krajský súd uviedol, že vzhľadom na opísanú procesnú situáciu
a podstatný časový odstup od meritórneho rozhodovania okresného súdu je nevyhnutné konštatovať
absenciu relevantných skutkových zistení týkajúcich sa určujúcich kritérií, na strane výživou oprávnenej
i povinnej osoby, pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti za rozhodné obdobie, teda od 01.
01. 2014 do aktuálnej doby. Ich zisťovanie a dokazovanie presahuje rozsah odvolacieho konania, z

ktorého dôvodu odvolací súd pristúpil k zrušeniu rozsudku okresného súdu v dotknutej časti. Úlohou
prvostupňového súdu bude preto po aktualizácii skutkových zistení opätovne posúdiť predmetnú časť
uplatneného nároku.

12. Vzhľadom na takúto procesnú situáciu Okresný súd Martin znova vo veci konal a dokazovaním

zisťoval relevantné skutočnosti pre posúdenie práv a povinností rodičov, pokiaľ ide o rozsah ich
vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu s účinnosťou od 01. 01. 2014. Znova takto
vypočul matku dieťaťa, otca dieťaťa a oboznámil sa s listinnými dôkazmi preukazujúcimi ich príjmy a
životné náklady po 01. 01. 2014.

13. Matka pri svojom výsluchu naďalej trvala na tom, aby vyživovacia povinnosť otca voči dieťaťu bola
na čas od 01. 01. 2014 určená v sume 120 € mesačne. Uviedla, že takmer do februára 2015 bola na
materskej dovolenke a poberala len rodičovský príspevok. Následne bola od februára do septembra
2015 nezamestnaná a evidovaná na úrade práce s tým, že jej bol určený preddavok na pomoc vhmotnej núdzi okolo 117,20 € mesačne. Ak v tom období dostala nejaké výživné od otca, musela v
zodpovedajúcej sume dávku v hmotnej núdzi vrátiť štátu. Jej pomery sa inak nezmenili, žije u starého
otca, pričom od septembra 2015 je zamestnaná vo firme RIALTO s.r.o. v Nitrianskom Pravne. Matka na

dôkaz tejto skutočnosti predložila potvrdenie o zamestnaní za mesiace september až december 2015 a
za 7 mesiacov roku 2016. Jej ďalší príjem tvoria len rodinné prídavky v sume 23,52 €. Starému otcovi,
s ktorým býva prispieva na domácnosť sumou 180 € mesačne a to na spoločné stravovanie, ďalších
50 € platí starému otcovi za elektrinu, vodu a za drevo a uhlie platí ďalších 20 €. Matka nie je vydatá a
nemá ďalšie deti. Maloletý D. navštevuje materskú školu, kde matka platí školné v sume 10 € a strava sa

pohybuje v závislosti od počtu dní pobytu dieťaťa v materskej škole, približne okolo sumy 23 € mesačne.
Dieťa navštevuje základnú umeleckú školu, odbor výtvarný a tanečný a za toto matka polročne platí 10
€. Matka dieťaťu zvýšila poistenie v poisťovni Allianz, ktoré platí v súčasnosti už 22 € mesačne. Matka u
starého otca má ďalšídlh titulom pôžičky, ktorú jej poskytol, ktorý spláca sumou 60 € mesačne. Telefónne
poplatky pre matku predstavujú náklad približne 20 € až 22 € mesačne a starému otcovi prispieva ďalšou
sumou 20 € mesačne na benzín, keďže jej nosí dieťa do škôlky a navyše jej ho zo škôlky vyberá, dieťa

totiž navštevuje materskú školu v Slovenskom Pravne.

14. Svoje životné náklady matka potom preukázala listinnými dôkazmi, ktoré pripojila do súdneho spisu
a rovnako preukázala výšku príjmu v roku 2014, keď matka poberala počas celého roka sumu 226,72 €
titulom rodičovského príspevku a sumu 23,52 € titulom rodinných prídavkov. V roku 2015 matka poberala

jednak rodičovský príspevok a jednak dávky v hmotnej núdzi, a to až do augusta 2015 a potom mzdu
svojho nového zamestnávateľa firmy RIALTO s. r. o., a to od septembra 2015 do decembra 2015. Súd
zistil priemerný príjem matky v roku 2015, ktorý bol tvorený jednak rodičovským príspevkom, jednak
poberanými dávkami v hmotnej núdzi a jednak príjmom z pracovného pomeru, predstavoval mesačne
sumu 226,67 €, k tomu je nutné pripočítať sumu prídavku na dieťa vo výške 23,52 €. Následne v roku

2016 bol u matky titulom pracovného pomeru zistený príjem v období od januára do júla 2016 priemerne
vo výške 383,92 € v čistom zárobku a príjem z rodinných prídavkov cca 23,52 €.

15. Otec J. J. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho osobné pomery sa zmenili, pretože okrem vyživovacej
povinnosti k dcére J. mu pribudla vyživovacia povinnosť k synovi J. J., ktorý sa mu narodil v priebehu

konania dňa 13. 10. 2015, a ktorého matkou je družka otca I. E.. Otec u svojho zamestnávateľa
Hornonitrianskych baní ukončil pracovný pomer 31. 03. 2016 a je nezamestnaný. Pre veľké množstvo
exekúcií zvažuje vyhlásenie osobného bankrotu. Maloletý J. sa narodil chorý a dieťa bolo opakovane
hospitalizované a operované v Bratislave, v dôsledku čoho vznikajú rodine ďalšie náklady v súvislosti
s cestovaním na vyšetrenia maloletého J., pobytom v nemocnici a v súvislosti s nákupom liekov. Po

ukončení pracovného pomeru v Hornonitrianskych baniach Prievidza otec poberal približne do októbra
2016 podporu v nezamestnanosti, avšak v čase svojho výsluchu v novembri 2016 bol už bez príjmu.
Výdavky,ktorékonštatovalpokiaľšloopôžičkysaoprotijehovýpovedipredvyhlásenímprvéhorozsudku
Okresného súdu Martin nezmenili, pribudli však výdavky v súvislosti s narodením J..

16. Z potvrdenia Hornonitrianskych baní Prievidza a.s., posledného zamestnávateľa otca, súd potom
zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie od januára 2014 do marca 2016 bol 714,80
€, pričom otcovi boli vykonávané exekúcie na bežné a zameškané výživné celkovo v sume 2 074,77 €.
Pokiaľ šlo o jednotlivé roky, tak v roku 2014 priemerný čistý príjem otca predstavoval sumu 807,65 €.
V tomto období, ako súd zistil z potvrdenia o príjme družky otca I. E., poberala družka otca rodičovský

príspevok v sume 203,20 €. V roku 2015 priemerný čistý príjem otca predstavoval sumu 731,05 € a v
tom období jeho družka I. E., poberala príjem titulom rodičovského príspevku 203,20 €. Za rok 2016
otec v prvých troch mesiacoch roka 2016 otec dosiahol priemerný čistý príjem len v sume 199,51 €,
tento príjem je tvorený mzdou a nemocenskými dávkami podľa potvrdenia zamestnávateľa. Ako otec
vysvetlil práve v tomto období vykonával absencie, keďže potreboval lekárske ošetrenia v súvislosti s

postihnutím mal. J. J.. Ako súd zistil z potvrdenia Hornonitrianskych baní Prievidza a.s. pracovný pomer
s otcom bol skončený k 31. 03. 2016 výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce z dôvodu
neospravedlnenej absencie. Otec neprodukoval dôkaz, že by platnosť tejto výpovede napadol v konaní
pred súdom. Aj v roku 2016 I. E. poberala rodičovský príspevok v sume 203,20 €, avšak v období marca
až júna 2016 bola zamestnaná vo firme ContiTech Vibration Control Slovakia s. r. o., kde jej priemerný

mesačný príjem dosiahol vrátane dávok nemocenského za toto obdobie sumu spolu 465,29 €. Otcovi
bola v období apríla 2016 až septembra 2016 vyplácaná dávka v nezamestnanosti spolu vo výške 3
066,60 €, čo pre otca predstavuje mesačne priemerne 511,11 €. Podľa dohody o pracovnej činnosti zo
dňa 30. 11. 2016 otec si dohodol pracovno-právny vzťah u zamestnávateľa E. Y. - AUTOPET so sídlomJ. Siváka 4/9, Prievidza do 30. 06. 2017 na pracovný úväzok 32 hodín mesačne pri hrubej hodinovej
mzde 2,40 €.

17. Je pravdou, že v roku 2016 príjem otca bol postihnutý niekoľkými exekúciami, ktoré vykonávali Mgr.
Peter Krušina - súdny exekútor, JUDr. Štefan Kvasnica - súdny exekútor a najnovšie aj JUDr. Martin
Bujna - súdny exekútor. Exekúcie sú vedené v prospech oprávnených KOOPERATÍVA poisťovňa a.s.
so sídlom v Bratislave, Benet s.r.o. so sídlom v Novákoch a Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s. so
sídlom v Bratislave.

18. Rodina otca býva v byte, za ktorý platí inkaso približne v sume 146,14 € mesačne, poplatky za
domový odpad 18,12 € ročne, poplatky za internet 9,90 € mesačne. Keďže otec neodkázal so svojou
družkou splácať riadne hypotekárny úver uvedený vyššie, banka 23. 11. 2016 vyhlásila jeho mimoriadnu
splatnosť. Otec má niekoľko zmlúv o spotrebiteľských úveroch, a to s obchodnou spoločnosťou Privdent
Financial s.r.o. so sídlom v Bratislave, kde spláca spotrebiteľský úver v sume 160 € splátkami po 3,52

€ týždenne, u obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ a.s. so sídlom v Bratislave, kde otec dlhoval ku
koncu roku 2016 sumu 231,44 € a jeho družka I. E. má dlh v obchodnej spoločnosti Pôžičkomat SK v
sume 127,22 €.

19. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd pri posudzovaní nárokov účastníkov vychádzal z ust. § 62

a nasl. Zákona o rodine.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%

zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa, podľa
osobitného zákona.

23.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 65 ods. 5 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
opravného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd iba vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Súd mal za preukázané, že otec dosahoval pomerne slušný príjem u svojho posledného
zamestnávateľa Hornonitrianskych baní Prievidza, ktorý mu v období od 01. 01. 2014 do 31. 09.
2015 umožňoval bez problémov platiť na výživu mal. D. sumu 120 € mesačne aj pri rešpektovaní tej

skutočnosti, že okrem mal. D. mal otec v tomto období vyživovaciu povinnosti aj k mal. J. J., ktorú
otec má s matkou I. E.. Príjem rodiny otca v tomto období bol podstatne vyšší ako príjem matky mal.
D., ktorá v tomto období žila len z rodičovského príspevku, prídavku na dieťa a z dávok v hmotnej
núdzi (príslušnom období roku 2015). Súd potom zohľadnil od 01. 10. 2015 skutočnosť, že otcovisa narodilo ďalšie dieťa J. J.N., P.. XX. XX. XXXX, ktoré maloleté dieťa má zdravotné problémy
vyžadujúce si vyššie finančné náklady rodiny. Na druhej strane ale otec sa v tomto období podľa
presvedčenia súdu neúmerne zadlžoval a naviac ľahkomyseľne sa staval k plneniu svojich pracovných

povinností, čo nakoniec viedlo jeho zamestnávateľa k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou pre
porušenie pracovnej disciplíny, neospravedlnené absencie. Aj keď otec zdôvodňoval, že pracovné
smeny vynechával z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa, v tomto smere neprodukoval žiaden dôkaz
a naviac platnosť výpovede nenapadol v konaní pred súdom, preto súd takúto obhajobu otca zohľadniť
nemohol.

28. Súd preto v ďalšom období od 01. 10. 2015 a najmä v roku 2016 zohľadňoval skutočnosť, že je
v schopnostiach otca dosahovať príjem, ktorý sa pohybuje od 730 € do cca 807 € mesačne v čistom
zárobku,čobolpríjem,ktorýotecdosahovalvrokoch2014a2015usvojhoposlednéhozamestnávateľa,
a vychádzal pritom z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, avšak v období od 01. 10. 2015 už súd zohľadnil
skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť voči mal. J. J., ktorá musí byť plnená vo vyššom

rozsahuvzhľadomnazlýzdravotnýstavdieťaťa.Vtomtoobdobívšakužmatkamal.D.bolazamestnaná
aj keď poberala veľmi nízky príjem v obchodnej spoločnosti RIALTO s.r.o., predsa sa len v tomto období
jej príjem oproti predchádzajúcim obdobiam zvýšil. Avšak aj s výživným, ktoré súd stanovil otcovi od 01.
10. 2015 príjem matky s týmto výživným nedosahoval ani polovicu príjmu otca a jeho partnerky I. E. v
sledovanom období. Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je plnením povinnosti, ktorá má prednosť

pred všetkými ostatnými dlhmi otca, súd dospel k presvedčeniu, že bolo v možnostiach a schopnostiach
otcasprihliadnutímnanízkypríjemmatkymal.D. vobdobíod01.01.2014do31.09.2015prispievaťna
výživu mal. D. sumou 120 € mesačne a to tak, ako súd pôvodne určil a s prihliadnutím na jeho možnosti
od 01. 10. 2015 až do konca marca 2016, a následne na jeho schopnosti, je v silách otca prispievať na
výživu D. sumou 100 € mesačne s účinnosťou od 01. 10. 2015.

29. Súd obe sumy uvádzané vo výrokovej časti tohto rozsudku určil na plnenie bežného výživného,
nakoľko podľa presvedčenia súdu, vzhľadom na nízky príjem matky, takto určené výživné dokáže len v
nevyhnutnej miere pokryť bežné potreby mal. D..

30. V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by otec v kritickom období za obdobie od 01.
01. 2014 do 31. 01. 2017 zaplatil na výživu mal. D. nejakú sumu a preto súd určoval dlh na výživné za
21 mesiacov po 120 € a za mesiace, október až december 2015, celý rok 2016 a za mesiace január
až február 2017 v sume 100 €.

31. Ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu bolo už zročné výživné na február 2017 (čiže spolu za 17 mesiacov
po 100 €), takže dlh na výživnom za obdobie uvádzané vo výrokovej časti tohto rozsudku predstavuje
sumu 4 220 € s tým, že súd otcovi povolil vzhľadom na výšku dlhu a sociálne pomery otca dlh splácať
v splátkach, ktorých výšku a zročnosť určil vo výrokovej časti tohto rozsudku.

32. Vo zvyšku uplatneného nároku potom súd návrh matky ako nedôvodný zamietol.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 C. m. p. (zák. č. 161/2015 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Martin.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.