Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109205561
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8109205561.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcov: 1. T.. M.. O. L., bytom U., 2. M. L.,
bytom U., právne zastúpení Mgr. Zuzanou Novákovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Slovenská 84
proti žalovanému: L. M., bytom C., E. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Petrom Ličákom, advokátom so
sídlom v Kapušanoch, Záhradná 19/ 468, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcov v
1.a 2.rade a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 29C/79/2009-716 zo dňa 27. 11.
2015 a o odvolaní znaleckej organizácie J., s. r. o., so sídlom J. č. 5, K., proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov, č. k. 29C/79/2009-516 z 29. 07. 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Potvrdzuje uznesenie.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi v 1.rade sumu
148,43 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 05. 04. 2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni v 2.rade sumu 74,26 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania

ročne od 05. 04. 2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. O trovách konania a trovách štátu bude rozhodovať v lehote do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom z 02. 07. 2014 zaviazal súd prvej inštancie
žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1.rade 410,82 Eur s úrokom z omeškania a žalobkyni v 2.rade 205,41
Eur s úrokom z omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Odvolací súd rozhodnutím z 08.

12. 2014 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že je
potrebné v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne uviesť, či pozemok, ktorý je predmetom tohto konania
sa považuje za pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. 06. 1991, a teda či
ide o pozemok, na ktorý sa vzťahuje režim zákona č. 504/2003 Z. z.. Ak bude prijatý takýto záver,
potom je potrebné postupovať podľa zákona č. 504/2003 Z. z. a ďalší postup súdu bude potom
zameraný na zisťovanie výšky nájomného a tomu zodpovedajúceho bezdôvodného obohatenia vo
vzťahu k predmetnému pozemku, pričom návod na to poskytuje vyhláška č. 38/2005 Z. z.. Z výpisu

z obchodného registra spoločnosti Q. M. s. r. o., ktorá má v predmete podnikania okrem iného aj
prenájompoľnohospodárskejadopravnejtechniky, poľnohospodárskuvýrobu,vrátaneprácsostrojnými
mechanizmami.ČestnéprehláseniapodnikateľskýchsubjektovT..M.K.aY.V.,ktorívpriestorochstavby
umiestnenej na predmetnom pozemku využívali na výkon svojej podnikateľskej činnosti v predmetepredaja prenájmu a servisu poľnohospodárskej techniky, služieb poľnohospodárske výrobe, predaja
strojovazariadenípreživočíšnuvýrobuastýmsúvisiaceslužbyprepoľnohospodárskuvýrobu.Pôvodne
stanovená znalecká organizácia uviedla, že všeobecnú hodnotu nájomného za predmetný pozemok

je možné stanoviť postupom podľa zákona č. 504/2003 Z. z., avšak nemajú znalca zapísaného v
tomto odbore. Znalkyňa T.. B. J. v znaleckom posudku č. XX/XXXX v jeho závere uviedla, že za
sledované obdobie vychádzala zo zistenej hodnoty pozemku určenej podľa K. XXXXXXX a parcely N.
XXX/X vo vlastníctve žalobcov v súlade so zákonom č. 504/2003 Z. z. a faktu, že tento je zastavaný
stavbou na poľnohospodárske účely do 24. 06. 1991. Zákon č. 504/2003 Z. z. neobsahuje žiadnu

metódu na určenie nájmu, ale určuje iba výšku minimálnej hodnoty nájmu, t. j. 1 % z ceny pôdy podľa
osobitného predpisu. Hodnota nájmu 667 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určila ako maximum
hodnoty zo zistených hodnôt nájmov okolitých porovnateľných poľnohospodárskych, hospodáriacich
subjektov aj v širšom regióne pri rovnakom spôsobe užívania, t. j. pozemkov zastavaných stavbami na
poľnohospodárske účely zastavaných územiach obcí a mesta O., berúc do úvahy najväčšieho správcu
pôdy za neznámych vlastníkov, ako aj za pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky - Slovenský

pozemkový fond, ktorý zvýšil nájom plôch zastavaných stavbami z 2,5 % na 3,667 % v rámci celej SR.
Určená hodnota nájmu je totožná so skutočným nájmom, ktorý je obvyklý a reálny nájom v zistených
organizáciách a subjektoch a vychádzal zo zistenej reálnej skutočnosti, že podniky so zastavanými
stavbami na poľnohospodárske účely do 24. 06. 1991 sa riadi zmluvným nájmom podľa zákona č.
504/2003 Z. z. a uzatvárajú dohody o výške nájomného najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej

pôdy BPJ určenej podľa osobitného predpisu. Na základe ohliadky parcely v príslušnosti k zastavanému
územiu mesta O., nájmom Slovenského pozemkového fondu a vzhľadom na stúpajúci trend zvyšovania
nájmov za užívanie predmetnej parcely určila hodnotu nájomného vo výške 3,667 % z ceny pôdy,
čo je za XXX m2 za obdobie od 23. 03. 2007 do 23. 03. 2009, celková suma 3,49 Eur. Zo správy
hlavného architekta mesta O. z 20. 01. 2009, ako aj zo znaleckých posudkov vypracovaných v

tomto súdnom konaní vyplýva, že predmetná parcela je súčasťou funkčnej plochy výroby skladov a
technickej infraštruktúry s tým, že pre túto funkčnú plochu platí regulatív pre priemyselnú výrobu a
sklady a uvedený pozemok je v zastavanom území mesta a je pozemkom stavebným s uvedením,
že toho času sa susedné parcely využívajú na predaj a opravu poľnohospodárskych strojov a na
garážovanie osobných a nákladných automobilov. Oba znalecké posudky uviedli, že predmetná parcela

sa nachádza na rovinatom teréne, je prístupná zo spevnenej mestskej komunikácie s možnosťou
napojenia na verejný vodovod, verejnú kanalizáciu, elektrickú sieť 400 V a plynovod s tým, že parcela
je vzdialená cca 650 m od zastávky MHD a cesta autom do centra je 10 minút. Samotná vzdialenosť
hodnoteného pozemku od zastávky MHD neovplyvňuje stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku,
nakoľko nie je stanovené koľko metrov musí byť zástavka MHD vzdialená s tým, že podstatným kritériom

pre termín cesta vlastným autom do centra 10 minút je dôležitejšie kritériom, čo v danom prípade
zodpovedá skutočnosti. Zároveň pozemok parcela č. XXXX vedený v prospech žalobcov je v zmysle
listu vlastníctva z katastra nehnuteľnosti vedený ako zastavané plochy a nádvoria, ktorý je zastavanou
stavbou vo vlastníctve žalovanej, súp. č. XXXX, ktorá predmetnú stavbu zmluvou o nájme z 20. 01.
2007 prenajala nájomcovi Q. M. s. r. o. na účely súvisiace s predmetom poľnohospodárskej činnosti

nájomcu. Z predmetu podnikateľskej činnosti uvedenej spoločnosti v zmysle zápisu z obchodného
registra vyplýva, že v rozhodnom období spoločnosť vykonávala v predmete svojej podnikateľskej
činnostiajčinnostisúvisiacespoľnohospodárskouvýrobou,atoprenájompoľnohospodárskejtechnikya
poľnohospodársku prvovýrobu. Rozdielnosť všeobecných hodnôt pozemkov bezprostredne susediacich
s pozemkom predmetným, ktoré spoločnosť Q. M. s. r. o. odkúpila alebo prenajala, vyplýva z rôznych

charakteristík, keďže z predložených kúpnych alebo nájomných zmlúv vyplýva, že predmetom boli
nehnuteľnosti charakterizované ako orná pôda. Sporný pozemok je však klasifikovaný ako pozemok
stavebný. Okrem iného súd prvej inštancie poukázal aj na samotné znenie nájomnej zmluvy, ktorá bola
predložená žalovanou uzatvorená medzi Slovenským pozemkovým fondom a spoločnosťou Q. M. s. r.
o., v predmete nájmu nehnuteľnosti charakterizovaných ako zastavané plochy, ale aj orná pôda patriaca

neznámym vlastníkom a uvedeným účelu nájmu, a to nepoľnohospodárske využitie prenajímaných
nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania zároveň bolo preukázané, že budova umiestnená na
predmetnom pozemku bola postavená ako administratívna budova pre B. G. Z. so spôsobom využitia
na stravovanie a kancelárske priestory. Na základe zhodného stanoviska účastníkov konania bolo
nesporne preukázané, že žalovaná užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, keďže za užívanie

nehnuteľnosti nezaplatila žalobcom žiadnu čiastku, a teda sa bezdôvodne obohatila na ich úkor. Sporná
ostala len výška tohto bezdôvodného obohatenia. Predmetný pozemok je zastavaný stavbou, ktorá
bola postavená pre účely B. do 24. 06. 1991. Stavbou na poľnohospodárske účely je objekt, ktorého
spôsob využívania súvisí s poľnohospodárskou výrobu, prevažne ide o maštale, silážne jamy, sklady,poľnohospodárske techniky, sklady plodín, parkovacie plochy, ale aj administratívna budova, pričom
sa zväčša jedná o stavby umiestnené v areáli hospodárskeho dvora. Z uvedeného dôvodu žalovaná
žiadala, aby bezdôvodné obohatenie bolo určené podľa § 10 ods. 1 zákona č.504/2003 Z. z., kde je

uvedené, že výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určeného podľa
osobitného predpisu. Týmto je konkrétne zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách v usporiadaní
pozemkového vlastníctva obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách s tým, že podrobnosti o určení hodnoty pozemkov sú stanovené vo vyhláške č. 38/2005
Z. z.. Podľa právnej úpravy zákona č. 504/2003 Z. z., ktorý bol v znení do 31. 12. 2007 sa pozemkom

na poľnohospodárske účely považoval taký pozemok, ktorý tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo
do neho patrí, alebo časť tohto pozemku, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely.
Až právna úprava zákona č. 504/2003 Z. z. v § 2 v znení účinnom od 01. 01. 2008 považovala za
pozemok na poľnohospodárske účely aj pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do
24. 06. 1991. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania s poukazom na predložené stanoviská,
dospel súd prvej inštancie k záveru, že stavba, súp. č. XXXX na LV č. XXXX, k. ú. G. Z. umiestnená

na pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, je stavbou postavenou pre účely B. do 24. 06.
1991, za ktorú sa považuje objekt, ktorého spôsob využívania súvisí s poľnohospodárskou výrobou.
Aj podľa zápisu v katastri nehnuteľnosti je uvedená stavba pri druhu označenom kódom 2, ktorým sú
podľa vyhlášky č. 461/2009 Z. z. označené poľnohospodárske budovy. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti súd prvej inštancie pri určení výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku v

podielovom spoluvlastníctve žalobcov zastavaného stavbou vo vlastníctve žalovanej, vychádzal zo
záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie č. XX/XXXX v spojení s doplnkom k uvedenému
znaleckému posudku. Parcela č. XXXX o výmere XX m2 je označená ako zastavaná plocha a bola
vytvorená z parcely č. XXX/X o výmere XXX m2 vedenej ako orná pôda na LV č. XXXX, k. ú. G.
Z.. Na základe uvedeného preto súd pre účely určenia bezdôvodného obohatenia sa za obdobie

od 23. 03. 2007 do 31. 12. 2007 vychádzal z obvyklého nájmu v zmysle oceňovacieho predpisu,
ktorým bola vyhláška č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty ako pozemku stavebného
s poukazom na jeho číselné označenie podľa § 33 vyhlášky č. 79/1996 Z. z. ako zastavanej plochy
a nádvoria ako záväzného údaja katastra nehnuteľnosti o druhu pozemku parcely registra C. Aj keď
predmetná parcela bola vytvorená z parcely č. XXX/X o výmere XXX m2 evidovanej ako orná pôda,

avšak v registri E, v ktorom druh pozemku nie je záväzným údajom katastra nehnuteľnosti. Z obsahu
znaleckého posudku znaleckej organizácie vyplýva, že vychádzal z totožného skutkového stavu ako
znalecký posudok vypracovaný T.. B. Z. č. XX/XXXX, ktorého závery žalovaná nespochybňovala.
Rozdielnosť určenej všeobecnej hodnoty predmetného pozemku metódou polohovej diferenciácie podľa
posudku T.. Z. a znaleckým posudkom č. XX/XXXX, vrátane jeho doplnku vypracovaného znaleckou

organizáciou v tomto konaní, bola spôsobená zatriedením koeficientov polohovej diferenciácie, ako aj
nesprávnym stanovením diskontnej sadzby v posudku T.. Z.. Znalecká organizácia určila hodnotu nájmu
jednak zo všeobecnej hodnoty predmetného pozemku metódou polohovej diferenciácie, ale aj metódou
porovnávacou. Keďže podľa názoru súdu znalecká organizácia postupovala správne, pokiaľ vychádzala
zo zmlúv, kde zmluvnými stranami neboli účastníci konania alebo ich rodinní príslušníci, prípadne

nebola stanovená hodnota pozemku tak, aby mohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti o zaujatosti
znaleckej organizácie, vo vzťahu ku ktorémukoľvek účastníkovi konania. Pri určení výšky bezdôvodného
obohatenia za užívanie pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcov žalovanou za obdobie od
23. 03. 2007 do 23. 03. 2009 s poukazom aj na závery odvolacieho súdu z 30. 04. 2012 vychádzal z
hodnoty nájomného určenej porovnávacou metódou, čo pri výmere XXX m2 predstavovalo sumu 931,70

Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že stavba vo vlastníctve žalovanej zasahuje do pozemkov v podielovom
spoluvlastníctve žalobcov v rozsahu XX m2, hodnota bezdôvodného obohatenia za obdobie 23. 03.
2007 do 31. 12. 2007 predstavovala sumu 222,12 Eur. Žalobca v 1.rade je podielovým spoluvlastníkom
v podiele 2/3 a žalobkyňa v 2.rade je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3. Tak z uvedenej sumy
patrí žalobcovi 1.rade 148,08 Eur a žalobkyni v 2.rade 74,09 Eur. Pri určení výšky bezdôvodného

obohatenia za obdobie od 014. 01. 2008 do 23. 03. 2009 súd postupoval s poukazom na viazanosť
právnym názorom odvolacieho súdu podľa zákona č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2008,
podľa ktorého za pozemok pre poľnohospodárske účely sa považuje aj pozemok zastavaný stavbou
pre poľnohospodárske účely do 24. 06. 1991, ktorou stavba vo vlastníctve žalovanej nepochybne je.
VychádzaltedazozáverovznaleckéhoposudkuvypracovanéhoT..J.č.XX/XXXX.Zaužívaniepozemku

EKN XXX/XXXX určila hodnotu nájomného vo výške 3,667 % z ceny pôdy, čo za obdobie od 23. 03.
2007 do 23. 03. 2009 pri sadzbe poľnohospodárskej pôdy K. XXXXXXX suma 3,49 Eur. Vzhľadom na
skutočnosť, že stavba vo vlastníctve žalovanej zasahuje do pozemku v podielovom spoluvlastníctve
žalobcov v rozsahu XX m2 hodnota bezdôvodného obohatenia predstavovala vo vyššie uvedenomznaleckom posudku výšku 0,83 Eur, čo ročne predstavuje 0,415 Eur. Na základe uvedeného preto súd
určil výšku bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01. 01. 2008 do 23. 03. 2009 na sumu 0,52 Eur.
Keďže žalobca v 1.rade je podielový spoluvlastník v 2/3 a žalobkyňa v 2.rade v 1/3 za obdobie od 01. 01.

2008 do 23. 03. 2009 žalobcovi v 1.rade priznal sumu vo výške 0,35 Eur a žalobkyni v 2.rade vo výške
0,17 Eur. Žalobcovi v 1.rade tak bol priznaný voči žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
v celkovej sume 148,43 Eur a žalobkyni v 2.rade 74,26 Eur. Zároveň priznal aj nárok na náhradu úroku
z omeškania podľa § 517 ods. 2, § 563 OZ a vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z.. Pokiaľ ide o listinný
dôkaz predložený žalovanou na pojednávaní 06. 11. 2015, ktorým je zmluva o nájme nehnuteľnosti

okrem iného aj predmetnej stavby medzi žalovanou a spoločnosťou Q. M. s. r. o. ako nájomcom zo
dňa 20. 01. 2007, súd na uvedený dôkaz neprihliadol, nakoľko ho považuje za účelový a majúc za to,
že žalovaná dôkazy v predmetnom konaní prispôsobuje okamžitej dôkaznej situácií napriek tomu, že
súdu predložila originál zmluvy o nájme predmetnej stavby uzavretej medzi ňou ako prenajímateľkou a
spoločnosťou Q. M. s. r. o. ako nájomcom datovaný v rovnaký deň 20. 01. 2007 ako prílohu vyjadrenia
predloženého jej právnym zástupcom z 24. 09. 2009. Pričom pravosť nebola spochybňovaná v priebehu

celého konania. Predloženie upraveného listinného dôkazu, aby zodpovedal potrebám dôkazného
bremena účastníka konania bolo preto nevyhnutné vyvodiť ako neprípustný dôkazný prostriedok.

3. Výrok o trovách konania bol odôvodnený ust. § 151 ods. 3 O. s. p..

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná v časti mimo sumu 0,35 Eur vo vzťahu k žalobcovi v
1.rade a 0,17 Eur vo vzťahu k žalobkyni v 2.rade. V odvolaní žalovaná uviedla, že nesúhlasí s názorom
súdu prvej inštancie, ktorý rozhodoval o bezdôvodnom obohatení za obdobie od 23. 03. 2007 do 31.
12. 2007 s tým, že vychádzal z vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a zo záverov znaleckej organizácie č. XX/
XXXX v spojení s jeho doplnkom. Podľa názoru žalovanej mal súd prvej inštancie rešpektovať názor

odvolacieho súdu a v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí a mal vypočítať výšku bezdôvodného
obohatenia výlučne zo záverov znalkyne T.. J.. To, že súd prvej inštancie postupoval podľa zákona č.
504/2003 Z. z. až od 01. 01. 2008 považuje za nesprávny. Pokiaľ aj bol doplnený § 1 ods. 2 zákona
č. 504/2003 Z. z. počnúc 01. 01. 2008 aj o pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely
zriadenou do 24. 06. 1991 v podstate podľa názoru žalovanej sa nič v právnej úprave nezmenilo,

nová právna úprava iba výslovne explicitne spresnila § 2, a to o pozemky slúžiace poľnohospodárskej
výrobe. To však neznamená, že už aj v predchádzajúcej právnej úprave nebol obsiahnutý, hoci nie
priamo aj pozemok prenechaný, resp. iný pozemok slúžiaci na poľnohospodárske účely. Čiže termín
pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely doplnený po novele len explicitne výslovne
upresňuje rozsah tejto právnej úpravy. Preto považuje žalovaná postup súdu prvej inštancie za obdobie

od 23. 03. 2007 do 31. 12. 2007 za nesprávny a je potrebné vychádzať z posudku T.. J.. Ďalej tiež
dáva do pozornosti odvolaciemu súdu, že pokiaľ súd prvej inštancie opakovane uznal dôvody znaleckej
organizácie, ktorá nevychádzala zo zmlúv, ktoré by najbližšie sa dali porovnať nároky žalobcov s priamo
susediacimi parcelami len z toho dôvodu, že predložené zmluvy boli uzatvárané blízkymi príbuznými
alebo samotnou žalovanou, to neobstojí tento argument, keďže či už blízki príbuzní alebo samotná

žalovaná uzatvárali zmluvy s tretími osobami, preto je možné vychádzať z týchto zmlúv ako podklad pre
porovnanie, ak by aj odvolací súd uznal, že je potrebné za obdobie od 23. 03. 2007 do 31. 12. 2007
postupovať podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z.. Odvolací súd dal priamo pokyn súdu prvej inštancie, že
pokiaľ bude vychádzať z tejto vyhlášky, je potrebné doplniť znalecké dokazovanie výsluchom znalca,
ktorý bol zainteresovaný vo vypracovaní predmetného znaleckého posudku a jeho doplnku a ten by sa

bol vyjadril práve k namietanej nevhodnosti zmlúv, na ktoré účely porovnávacej metódy použila znalecká
organizácia. S touto záležitosťou sa vôbec nezaoberal. Žalovaná si ďalej myslí, že je dôležitý stav
uvedenej nehnuteľnosti v čase reálneho využívania tejto nehnuteľnosti, čiže od obdobia od 23. 03. 2007
do 23. 03. 2009, za ktoré žiada vydať bezdôvodné žalobca 1.rade a žalobkyňa v 2.rade. V tom čase
išlo o ornú pôdu a až geometrickým plánom č. XX/XXXX došlo k zmene označenia kultúry z ornej pôdy

na zastavanú plochu. Ďalej cituje definíciu ornej pôdy podľa stavebného zákona a pozemok zastavaný
stavbou podľa stavebného zákona, čo v konečnom dôsledku jedno nevylučuje druhé, čiže môže ísť o
ornú pôdu a zároveň aj pozemok zastavaný stavbou. V prípade kúpnych zmlúv, ktoré posudzoval T.. B.
Z. sa nejedná o podobné pozemky predmetu sporu. Pri predmetnom pozemku sa nachádza sklad šrotu
starých poľnohospodárskych strojov, traktorov a olejových škvŕn a pri porovnávacom pozemku podľa

znaleckého posudku T.. Z. išlo o napríklad v prípade kúpnej zmluvy č. X o luxusný tenisový areál. Na
základe uvedeného sa žalovaná domnieva, že nepoužil správny porovnávací materiál pri vypracovaní
posudku znaleckou organizáciou a naviac opakovane poukazuje na nesprávny výpočet priemernej ceny
pozemku, keď vychádzal znalec z troch zmlúv pri cene za 1 m2 pri jednej 39,50 Eur, pri druhej 26,56 Eura pri tretej 3,32 Eur. Priemer neznamená 36,06 Eur, ale podľa výpočtov žalovanej je to 23,12 Eur. Preto
žalovaná žiadala v napadnutej časti rozhodnutie zmeniť a vychádzať pri výpočte výšky bezdôvodného
obohatenia alebo vydania bezdôvodného obohatenia z posudku T.. J..

5. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie aj žalobcovia v 1.a 2.rade v časti za obdobie od 01. 01.
2008 do 23. 03. 2009. Za obdobie od 23. 03. 2007 do 31. 12. 2007 odvolanie vo výške 222,12 Eur
nebolo podané. Žalobcovia v 1.a 2.rade považujú nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti v tom, že na režim vzťahov medzi účastníkmi konania v danom období aplikoval súd

§ 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z., pričom sa odvoláva na viazanosť právnym názorom odvolacieho
súdu, ktorý však nebol vyslovený v predošlom rozhodnutí. Naopak, odvolací súd uložil, aby sa súd
vyporiadal s touto otázkou, k čomu však nedošlo. Nie je veľmi zrejmé, čo je skutkový stav a čo sú
úvahy súdu, resp. tvrdenia účastníkov, no z č. l. 10 ods. 1 vyplýva, že súd pri svojom právnom
posúdení vychádzal z výpisu z obchodného registra podnájomcu, ktorý má v predmete podnikania aj
poľnohospodársku prvovýrobu. No až do 08. 05. 2012, teda až po období, ktoré je predmetom žaloby,

prenájom poľnohospodárskej techniky, jej predaj a práca so strojnými mechanizmami nie je vykonávanie
poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku ako to upravuje § 7 ods. 1 citovaného zákona. Pri
aplikácií zákona má súd vychádzať z objektívneho výkladu zákona, teda podľa toho, čo zákon sleduje
a aký má cieľ. Aj samotná dôvodová správa k zákonu č. 504/2003 Z. z. uvádza, že zo súkromného
právneho hľadiska nie je rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie pozemku, ani druh pozemkov

evidovaných v katastri nehnuteľnosti, ale skutočné hospodárske využitie pozemku. Táto právna úprava
rozlišuje nájom pozemku na poľnohospodárske účely a nájom pozemku na poľnohospodárske účely
pri prevádzkovaní podniku. Cieľom zákona je stabilizovať dlhodobý nájom poľnohospodárskej pôdy a
ide o právnu normu, ktorá dopĺňa všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy špeciálnymi ustanoveniami, a
to osobitne prenájom pozemku na poľnohospodárske účely a nájom pozemku na poľnohospodárske

účely pri prevádzkovaní podniku vrátane nájmu podniku alebo jeho časti. Zákon zohľadňuje špecifiká
predmetu a účelu poľnohospodárskych a lesných nájmov. Úmyslom zákonodarcu v danom prípade
bolo poskytnúť zvýšenú ochranu nájomcom vzhľadom na zohľadnenie špecifík predmetu a účelu týchto
poľnohospodárskych a lesných nájmov a podporiť potenciál takejto pôdy, hlavne podpora výrobcov.
Tiež účelom zákona je umožnenie riadneho hospodárenia na predmete nájmu a ochranu nákladov

nájomcu vynaložených na tento účel. Výklad tejto právnej normy súdom je nesprávny, nakoľko bez
logickej súvislosti poukazuje na zákonné ustanovenia vytrhnuté z kontextu bez prihliadnutia na ciele
a účel právnej úpravy ako to vyplýva z citovanej dôvodovej správy. Žalovaná nemôže v žiadnom
prípade používať zvýšenú ochranu, ktorá sa vzťahuje len na využívanie poľnohospodárskej pôdy na
poľnohospodársky účel a nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku tak,

aby bol využití potenciál poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Toto, že na predmetnom pozemku sa
žiadna poľnohospodárska výroba dlhodobo nevykonáva a žalovaná neprevádzkuje poľnohospodársky
podnik je preukázané z listinných dôkazov. Samotná skutočnosť, že predmetný pozemok bol zastavaný
stavbou, ktorú užívalo poľnohospodárske družstvo ako jedáleň, resp. kancelárie do 24. 06. 1991 nie je
relevantná. Jednak tento fakt nespĺňa požiadavku zákona o stavbe postavenej na poľnohospodárske

účely v rozhodnom období, teda do 24. 06. 1991 a ak by bol aj prijatý opačný výklad v zmysle § 7
a § 9 citovaného zákona, súčasne musí byť splnená podmienka, že pozemok slúži na vykonávanie
poľnohospodárskej činnosti riadnym spôsobom. Zároveň podľa § 17 citovaného zákona je nájomca,
teda v danom prípade žalovaná povinný prevádzkovať podnik vo vlastnom mene, bez možnosti
prenechať tento do podnájmu. Aj s poukazom na toto ustanovenie zákona nemožno tento právny predpis

aplikovať na daný právny vzťah. Toto ustanovenie má za úlohu chrániť subjekty, ktoré vykonávajú
poľnohospodársku prvovýrobu, no nie však subjekty, ktoré v priestoroch bývalých poľnohospodárskych
družstiev vykonávajú podnikateľskú činnosť s tým, že nehnuteľnosti sú prevedené na fyzickú osobu,
ktorá nie je podnikateľom. Takýto výklad zákona je zjavne absurdný a nie je prípustný z dôvodu rozporu
s Ústavou SR. Zo strany žalovanej sa jedná zrejme o zneužívanie práva na úkor žalobcov, čo je

v rozpore s § 2 O. s. p., ako aj § 3 OZ. Nemožno mechanicky vytrhnúť zo zákona len jednotlivé
ustanovenia ohľadom výšky nájmu, ktorá by mala predstavovať bezdôvodné obohatenie bez toho,
aby boli brané do úvahy aj ďalšie podmienky, ktoré zákon prísne stanovuje a ktoré v danom prípade
nie sú splnené. Z podnájomných zmlúv v spise vyplýva, že kancelárie v budove postavenej z časti
na pozemku žalobcov sú prenechané do podnájmu v cene cca 25 - 27 Eur/m2 za rok a asfaltové

plochy za 1,60 Eur/m2 za rok. No vlastníkovi pôdy prináleží podľa rozsudku 0,014875 Eur/m2 za
rok. Takéto rozhodnutie je v hrubom rozpore so zásadou dobrých mravov, v zmysle ktorej je nutné
vykladať zákon. Vo svetle rozhodnutia ESĽP vo veci Urbárska obec Trenčianske Bohuslavice c/a
SR., kedy boli v rozsudkoch konštatované porušenia práva na pokojné užívanie majetku vlastníkovpôdy, na ktorých boli zriadené záhradkárske osady a v tejto súvislosti priznané náhrady majetkovej i
nemajetkovej ujmy sa javí byť minimálne problematicky aj tento zákon, ale v našom prípade nemožno
aplikovať režim zákona č. 504/2003 Z. z. Práve aj s poukazom na príslušné rozhodnutie ESĽP a články

Ústavy SR, Dodatkového dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prijatého Radou
Európy v Paríži z 20. 03. 1952 je nutné pristúpiť aj k výkladu znenia zákona č. 504/2003 Z. z. a
v žiadnom prípade nemožno tento vykladať tak, ako to prezentuje súd. Pokiaľ v rozhodnom období
pozemok nebol využívaní poľnohospodárskym podnikom a ani sa nejednalo o poľnohospodársku pôdu,
nemožno režim tohto zákona aplikovať. To, ak niekto má v predmete podnikania medzi asi desiatkami

iných činností predaj a opravu poľnohospodárskej techniky a túto aj komerčne využíva a vykonáva
pre poľnohospodárov, nemôže sa jednať o prevádzkovanie poľnohospodárskej činnosti. Z uvedeného
žiadajú zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, priznať aj za obdobie od 01. 01. 2008 do 23. 03. 2009
sumu, ktorá bola vypočítaná znaleckou organizáciou a priznať úrok z omeškania, ako aj náhradu trov
konania.

6.Kodvolaniužalobcovv1.a2.radesavyjadrilažalovaná,ktoráuviedla,žejesprávneaplikovaťzákonč.
504/2003 Z. z.. Súd sa plne a správne pridržiaval záväzného názoru vyjadreného v rozhodnutí Krajského
súdu v O.e. V predmetnom pozemku sa jedná o pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske
účely do 24. 06. 1991 a platí preňho režim uvedený v zákone č. 504/2003 Z. z. a je potrebné tento
dôsledok v zásade premietnuť aj do postupov konajúceho súdu. Poukazuje na rozhodnutie Okresného

súdu Prešov sp. zn. 11C/3/2014, kde rovnako obdobne bol pozemok zastavaný stavbou a konajúca
sudkyňa dala pokyn znalkyni vypracovať tento posudok podľa zákona č. 504/2003 Z. z.. Preukázané
boli jednoznačne skutočnosti, na čo slúži tento pozemok, ako stavbou je zastavaný a akými postupmi
sa má riadiť súd prvej inštancie. Nakoniec je dôkazné bremeno na žalobcoch v 1.a 2.rade, ktorí svoje
tvrdenia majú preukázať aj konkrétnymi dôkazmi.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z.(ďalej len „CSP“)
prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378
a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v 1.a 2.rade a ani odvolanie žalovanej nie je
dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a veci aj správne právne posúdil. Na týchto

skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

8. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že žalobcovia v 1.a 2.sú podielovými spoluvlastníkmi pôvodne
parcely č. XXX/X vedenej na LV XXXX, k. ú. G. Z. - žalobca v 1. rade v podiele 2/3 a žalobkyňa v 2.
rade v podiele 1/3 toho času vedených ako parcela č. XXXX o výmere XXX m2, parcela č. XXXX o

výmere XX m2 a parcela č. XXXX/X o výmere XX m2 s uvedením druhu pozemku zastavané plochy
a nádvoria, ktoré sa nachádzajú v areáli spoločnosti V. s.r.o. a Q. M. s.r.o. na ulici V. v k. ú. G.
Z. v zastavanom území M. O.. Nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1.a 2. rade
parc. č. XXXX vo výmere XX m2 je zastavaná časťou stavby súp. č. XXXX vo vlastníctve žalovanej
vedenej na LV č. XXXX k. ú. G. Z.. Žalovaná predmetnú stavbu okrem iných nehnuteľností prenajala

nájomnou zmluvou zo dňa 20.1.2007 spoločnosti Q. M. s.r.o., ktorej konateľom je jej otec na účely
súvisiace s predmetom podnikateľskej činnosti nájomcu. (č. l. 61) Znalecký posudok T.. B. Z. č. XX/
XXXX ako aj znalecký posudok znaleckej organizácie J. s.r.o. č. XX/XXXX zhodne konštatovali, že
parcely XXXX, XXXX a XXXX/X pôvodne ako parcela č. XXX/X sa nachádzajú v areáli V. s.r.o. a
Q. M. s.r.o na ulici V. v k. ú. G. Z. v zastavanom území M. O.. Sú na rovinatom teréne, prístupné

zo spevnenej mestskej komunikácie. Na ulici Družstevnej je možnosť napojenia na verejný vodovod,
verejnú kanalizáciu, elektrickú sieť 400 V a plynovod. Tieto inžinierske siete sú vo vzdialenosti cca 25
m od parc. č. XXXX, no prístup k nej je po parcelách č. XXXX a XXXX vo vlastníctve žalovanej. Jedná
sa o lokalitu v priemyselnej časti mesta O., čo vyplýva aj zo stanoviska odboru hlavného architekta
M. O. k funkčnému využitiu pozemku parc. č. XXX/X (č. l. 112), kde sa uvádza, že sa jedná o plochy

výroby, skladov a technickej infraštruktúry s tým, že toho času sa susedné parcely využívajú na predaj a
opravu poľnohospodárskych strojov a na garážovanie osobných a nákladných automobilov. V súlade s
ustanoveniami Stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení a územného plánu M. O. je pozemok
v zastavanom území mesta a je pozemkom stavebným. Podľa znaleckého posudku vypracovaného T..
B. Z. č. XX/XXXX bola určená všeobecná hodnota parciel vo vlastníctve žalobcov č. XXXX, č. XXXX

a č. XXXX/X vo výške 8.100,- EUR, znaleckým posudkom znaleckej organizácie J. s.r.o. č. XX/XXXX
vo výške 11.886,72 EUR metódou polohovej diferenciácie. Rozdielnosť uvedenej ceny bola v zmysle
záveru znaleckej organizácie spôsobená v rozdieloch zatriedenia koeficientov polohovej diferenciácie a
zároveňvnesprávnostipoužitýchdiskontnýchsadziebvznaleckýchposudkochpredloženýchžalobcamič. XX/XXXX vypracovaného T.. P. Z. ako aj znaleckého posudku vypracovaného T.. B. Z. č. XX/XXXX
v súdnom konaní.

9. Pre rozhodnutie vo veci bolo rozhodujúce vychádzať z predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho
súdu a z platnej právnej úpravy, ktorá sa vzťahovala na príslušné obdobie. Preto postup súdu prvej
inštancie považoval za správny a v celom rozsahu na odôvodnenie rozsudku odvolací súd poukazuje
(str. 4 a 5 rozsudku súdu prvej inštancie).

10. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal znalečné znaleckej organizácií B. za podaný
doplnok č. X k znaleckému posudku č XX/XXXX, nasledovne

„P r i z n á v a znalečné znaleckej organizácii B.. za podaný doplnok č.X k znaleckému posudku číslo
XX/XXXX takto:

1. Hodinová odmena podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a
náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov

- preštudovanie spisu ..............................................................................................40 min
- miestne šetrenie...........................................................................................1 hod 25 min

- spracovanie znaleckého úkonu..................................................................23 hod 20 min

spolu ...................................(24hod 85 min × 13,26 eur) / 2.......................................172,64 eur

2. Paušálna odmena podľa § 5 vyhl. č. 491/2004 Z.z.

prevzatie a prvotné oboznámenie sa so spisom .................................................19,92 eur

spolu 19,92 eur

3. Náhrada hotových výdavkov podľa § 14 vyhl.č. 491/2004 Z.z.
- poštovné...................................................7 × 1,1........................................................7,70 eur
písomné vyhotovenie úkonu......................................4 x 2,66 eur..........................10,64 eur
čiernobiele vyhotovenie listu....................................132 x 0,10 eur.......................13,20 eur
farebné vyhotovenie listu...........................................4 × 0,83 eur...........................3,32 eur

cestovné náhrady....................................................................................................91,19 eur
---------------------------------------------------------------------------
Spolu................................................................................................................................126,06 eur

4. Náhrada z stratu času strávenú na miesto úkonu a späť podľa ust. § 17 ods. 1 vyhl. č. 491/2004 Z.z.

o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
- náhrada za stratu času.................................6 × 3,32 eur......................................19,92 eur

ODMENA, NÁHRADA HOTOVÝCH VÝDAVKOV, NÁHRADA ZA STRATU
ČASU.............................................................................................................................338,54 eur

N a r i a ď u j e učtárni Okresného súdu Prešov vyplatiť znalečné v sume 406,25 eur znaleckej organizácii
B.. do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Znalečné bude v
sume 150 eur vyplatené zo zloženého preddavku pod pol. P.. Zk XX/XX, v sume 150 eur zo zloženého

preddavku pod pol. P.. Zk XXX/XX a v sume 106,25 eur preddavkovane zo štátnych prostriedkov do 3
dní od právoplatnosti uznesenia.“

11. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri určení znaleckej odmeny vychádzal z náročnosti znaleckého
dokazovania, rozsahu podaného znaleckého posudku a porovnania so znaleckými úkonmi v obdobných

prípadoch. Na základe uvedeného bola priznaná hodinová odmena znaleckou organizáciou účtované
položky: preštudovanie spisu 40 minút, miestne šetrenie 1 hod 25 minút a spracovanie znaleckého
úkonu 23 hodín 20 minút, spolu teda 24 hodín 85 minút, len v rozsahu 13 hodín. Súd pri tom
vychádzal zo skutočnosti, že znalecká organizácia získala tieto podklady na spracovanie doplnku č. Xznaleckého posudku č. XX z roku 2011 pri vypracovaní znaleckého posudku č. XX/XXXX. Uznesením
č. k. 29C/79/2009-310 z 13. 04. 2011 jej súd priznal odmenu za účtované položky: preštudovanie
spisu 3 hodiny 20 minút, spracovanie dokumentácie 4 hodiny 30 minút a spracovanie znaleckého

posudku 33 hodín, spolu v rozsahu 40 hodín 50 minút. Z uvedeného dôvodu potom súd krátil hodinovú
odmenu, ktorú si znalecká organizácia uplatnila za doplnok č. X. k predmetnému znaleckému posudku
na polovicu a bola jej priznaná odmena v počte 13 hodín. Vychádzajúc z uvedeného, súd priznal
znaleckej organizácií znalečné vo výške 338,54 Eur, hodinová odmena 172,64 Eur, paušálna odmena
19,92 Eur, náhrada hotových výdavkoch 126,06 Eur a náhrada za stratu času 19,92 Eur, ako to vyplýva

z výrokovej časti rozhodnutia. Zároveň priznala aj 20 % DPH. Vyplatila znalečné zo zálohy 300 Eur a zo
štátnych prostriedkov vo výške 106,25 Eur. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil § 2,. § 3 zákona
č. 382/2004 Z. z., § 16, § 35 a § 14 vyhlášky č. 491/2004 Z. z .

12. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie znalecká organizácia. Vo
svojom odvolaní namietala, že zdôvodnenie rozhodnutia o priznanom znalečnom nepovažuje za celkom

odborné. Poukázala na to, že znalec si môže účtovať hodinovú odmenu 13,85Eur, za každú aj započatú
hodinu. Zrejme konajúci súd nedisponuje odborníkmi, ktorí sú schopní posúdiť odbornú prácu znalcov.
Čiastočne potom je možné vyvodiť z toho aj nesprávny záver súdu o priznaní a o krátení znalečného,
keďže zrejme predpokladajú, že vyšší súdny úradník, ktorý vypracoval rozhodnutie nemôže relevantne
posúdiť koľko času je potrebné na znalecké dokazovanie a následne vypracovanie posudku. Už len

skutočnosť, že znalecká organizácia bola nútená pre nedodanie podkladov zaoberať sa spisom 12
mesiacov bez 10 dní a riešiť dielčie úkony by malo byť relevantným podkladom na vyúčtovanie viac ako
23 hodín a 20 minút, ktoré boli vyúčtované zo strany znaleckej organizácie. Pre získanie podkladov,
ktoré mali byť už jednoznačne predmetom spisového materiálu boli nútení preštudovať mapu O.,
vyhľadať prislúchajúce pozemky, ich parcelné čísla, listy vlastníctva. Následne predložili konajúcemu

súdu 11 listov vlastníctva, na základe ktorých bolo potrebné zabezpečovať príslušné zavkladované
zmluvy cestou katastrálneho úradu, aby bolo možné vyselektovať, ktoré zmluvy boli uzavreté za účasti
účastníkov konania, či už na jednej alebo druhej strane a následne vyselektovať zmluvy, ktoré dali
objektívnu odpoveď na úlohu súdu. Preto trvá na priznaní znalečného v rozsahu, v akom tieto vyúčtovali.

13. Odvolací súd prejednal aj toto rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, súd prvej inštancie
dostatočne zhrnul skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci a vec aj správne právne posúdil.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že k dodatku č. 1 vyžiadala znalecká organizácia podklady pre vypracovanie

dodatku od súdu (06.09.2012) a ktoré súd aj zabezpečil (27.09.2012). Následne po odvolacom konaní,
ktoré sa týkalo preddavku na znalečné, dňa 21. 05. 2013 bol spisový materiál doručený znaleckej
organizácií. Preto bol správny postup súdu prvej inštancie pri priznaní výšky znalečného.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).