Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/194/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813224773
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813224773.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36
613 843, proti žalovaným: 1/ H. H., narodenému XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX C., 2/ Y. H., narodenej
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, C., za účasti Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV

SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava ( s účinnosťou do 30.06.2016
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných), zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom
v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie 2.915,08 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. novembra 2015 č. k. 18C/78/2014-176 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej - vo výroku I. a v s ňou súvisiacej časti o náhrade
trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných 1) a 2) - vo výroku II. p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania vo vzťahu žalobcu a Občianskeho
združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV - vo výroku III. z r u š u j e a v
tejto časti vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

III. Žalovaným 1), 2) nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie žalobu výrokom I. proti

žalovaným 1), 2) zamietol, žalovaným výrokom II. náhradu trov konania nepriznal a žalobcu zaviazal
výrokom III. k povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných trovy konania,
spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 827,08 eur na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Patrika Podhorského vedený v Unicredit bank, a.s., č.ú.: 6836984000/1111 a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia

2.915,08 eur s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.12.2010 do 06.08.2011 v sume 12,18
eur, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2 915,08 eur od 07.08.2011 do zaplatenia a
náhrady trov konania dôvodiac, že žalovaní dňa 10.10.2005 uzatvorili s právnym predchodcom žalobcu
( Slovenskou sporiteľňou a.s. ) zmluvu o splátkovom úvere č. 372487438, na základe ktorej poskytla
Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaným peňažné prostriedky. Žalobca zastával názor, že zmluva obsahuje
všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného

zákonníka a zák.č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe zmluvy o postúpení zo dňa
28.06.2011 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky,
ktorá ku dňu postúpenia predstavovala sumu 5.215,41 eur a pozostávala z istiny 4.889,55 eur, úrokuz omeškania 325,86 eur, pričom sumu úroku z omeškania 325,86 eur si žalobca v konaní neuplatňuje.
Podľa zmluvy postupca t.j. Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným úver vo výške 3.319,39 eur,
ktorý mal byť splatný v mesačných splátkach vo výške 50,26 eur vždy k 20. dňu v mesiaci a žalobca si v

tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.12.2010 do 20.09.2015 v počte 58 a celkovej výške
2.915,08 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.08.2011 do 20.09.2015 sa stali splatnými dňa 06.08.2011,
kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Uplatňuje tiež v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Žalovaní odo
dňa postúpenia pohľadávky ku dňu podania žaloby neuhradili na splátkach žiadnu sumu.

3. Vedľajší účastník na strane žalovaných namietal premlčanie uplatneného nároku, nesplnenie
zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky ( § 92 ods. 8 zákona o bankách) a s tým
súvisiacinedostatokaktívnejlegitimáciežalobcuvkonaníatiežnemožnosťpostúpeniatzv.živéhoúveru.

4. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či žalobca je

aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe
predmetnej zmluvy o úvere.

5. Bolo preukázané, že dňa 10.10.2005 medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou
a.s. ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č.

0372487438. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver
vo výške 3.319,39 eur ( 100.000,- Sk). Úroková sadzba úveru bola dohodnutá na 12,10 % ročne
v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.11.2005, so splatnosťou k
20.dňu v kalendárnom mesiaci a s konečnou splatnosťou úveru k 20.09.2015 a výškou mesačnej
splátky 50,26 eur. Splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne posledný deň kalendárneho mesiaca.

Dňa 28.06.2011 bola medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobcom uzatvorená zmluva o
postúpení pohľadávok. Postupca zaslal žalovaným písomné oznámenie o postúpení pohľadávky zo
dňa 18.07.2011. Z priloženej prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že žalovaným bol
poskytnutý úver 3.319,39 eur, zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia bol 5.215,41 eur, z toho istina
4.889,55 eur a úroky 325,86 eur, s počtom dní omeškania ku dňu postúpenia pohľadávky 1.195 dní. Dňa

18.07.2011 vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a vyzval žalovaných k úhrade
dlžnej sumy vo výške 5 390,19 eur najneskôr do 01.08.2011. Žalobca žiadal splátky úveru splatné od
20.12.2010 do 20.9.2015 v počte 58 a v celkovej výške 2.915,08 eur, nevedel sa vyjadril ku skutočnosti,
či právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ani k
tomu, či tento vyzýval žalovaných k úhrade dlhu v zmysle § 92 ods. 7 zákona o bankách a či im takáto

výzva bola doručená.

6. V konaní bolo žalobcom tvrdené, že dňa 28.06.2011 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok
medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a žalobcom ako postupníkom, ktorej
predmetom malo byť aj postúpenie pohľadávky voči žalovaným zo zmluvy o splátkovom úvere zo

dňa 10.10.2005. V konaní nebolo preukázané, že SLSP, a.s. pred postúpením pohľadávky vyhlásila
mimoriadnu splatnosť úveru, k takémuto vyhláseniu došlo až zo strany žalobcu. Súd tak skúmal
súčasné splnenie oboch podmienok uvedených v § 92 ods. 7 zákona o bankách (písomná výzva banky,
omeškanie trvajúce viac ako 90 dní). Súd z listín predložených žalobcom do vyhlásenia rozhodnutia
nemal preukázané, že mali byť žalovaní písomne vyzvaní Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151

653 na úhradu dlžnej sumy, žalobca v konaní nepreukázal, že táto výzva bola žalovaným skutočne
aj zaslaná a doručená, ani že banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca nepreukázal, že
došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože nepreukázal splnenie podmienok citovaných v § 92
ods. 7 Zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách (pokiaľ by boli postúpené tiež splatné splátky nebola preukázaná
výzva) , preto súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné podľa

§ 39 Občianskeho zákonníka a žalobca nenadobudol pohľadávku voči žalovaným. Súd v konaní
tiež vznesenú námietku premlčania považoval aplikujúc príslušné zákonné ustanovenia Občianskeho
zákonníka za opodstatnenú, nárok vyhodnotil ako premlčaný (§ 100, § 101 OZ).

7. Z uvedených dôvodov pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu proti žalovaným

výrokom I. v celom rozsahu zamietol.

8. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. mali tak úspešní žalovaní, ako aj na ich strane vystupujúci vedľajší
účastník, právo na plnú náhradu trov konania. Žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili, preto imnebola priznaná. Priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných za úkony
právnej pomoci: 1.prevzatie a prípravu zastúpenia 111,21 eur, 2.písomné podanie návrhu 111,21 eur,
3.vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa z 10.06.2015 - 111,21 eur, 4.vyjadrenie vo veci z 19.10.2015 -

111,21 eur a 5.účasť na pojednávaní dňa 11.11.2015 - 111,21 eur + režijný paušál v roku 2015 5 x 8,39
eur + náhrada za stratu času 10 x 13,98 eur = 139,80 eur/ za cestu na pojednávanie a späť /cestovné
náhrady: Bratislava - Prievidza - Bratislava 89,28 eur, spolu trovy právneho zastúpenia 827,08 eur.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal

nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP) a
uviedol, že zo znenia ust. § 92 ods. 7 (teraz odsek 8) zákona o bankách nevyplýva, že predmetom
postúpenia môže byť iba pohľadávka, alebo jej časť, ktorá je už splatná, t.j. že by banka nemohla
postúpiť pohľadávku nebanke ako celok, t. j. aj v časti nesplatného úveru. Vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou platného postúpenia pohľadávky. Ďalej uviedol, že v
konaní predložil relevantné spoločné oznámenie postupcu a postupníka adresované žalovanému 1)

o postúpení pohľadávky, čo zakladá jeho aktívnu legitimáciu na vymáhanie postúpenej pohľadávky
a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal
existenciu a platnosť zmluvy o postúpení a toto spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka
pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o
podmienkachplatnostipostúpenia pohľadávok,aleiba opodmienkach,zasplneniaktorýchnedochádza

k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom
ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy
banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. To znamená, že, ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na
plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu a platné postúpenie pohľadávky, predmetnú skutočnosť
žalobca preukázal oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení
pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Namietal tiež priznanie
trov vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných, pretože v tomto prípade nemožno hovoriť o trovách
účelne vynaložených na uplatnenie, alebo bránenie práva. Poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho

súdu 6MCdo/5/2013, ako aj na účelnosť vynaložených trov konania. Vedľajší účastník musí byť sám z
podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach. Musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou základňou minimálne
v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Združenie nemá
žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že sa

jedná o spotrebiteľskú vec. Pre vstup preto nebol žiadny dôvod a predstavuje iba zbytočné navyšovanie
trov konania za účelom získania finančných prostriedkov. Namietal trovy za priznanie úkonu - podanie
návrhu, pretože nemá vedomosť aký návrh mohol vedľajší účastník v konaní podať. Pokiaľ týmto bolo
mienené podanie - oznámenie o jeho vstupe, toto nespĺňa atribúty návrhu z hľadiska priznania odmeny.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov

konania vo výške 143,75 eur.

10. Žalovaní nevyužili svoje zákonné právo písomne reagovať na podané odvolanie.

11. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV ( s účinnosťou do

30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaných), žiadalo rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Pôvodný vedľajší účastník poukázal na tú skutočnosť, že
zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je svojou povahou spotrebiteľskou, a preto sa riadi režimom
Občianskeho zákonníka. Stotožnil sa s konštatovaním súdu o nedostatku aktívnej legitimácie na strane
žalobcu. Poukázal na znenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ako aj na ust. § 524 a

nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich postúpenie pohľadávky. Žalobca nepreukázal, že by v čase,
kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne voči žalovaným postúpená na neho, boli podmienky
postúpenia tak, ako ich vyžaduje zákon, splnené. Mal za to, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o
splnení povinností vyplývajúcich zo zákona, preto je zmluva o postúpení absolútne neplatný právny
úkon, žalobca v prejednávanej veci nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Nebolo preukázané, že

takáto výzva bola skutočne zaslaná a doručená. Spôsobilým predmetom postúpenia však môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, mimoriadnu splatnosť úveru však vyhlásil až žalobca.
Uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, a to podanie písomného
vyjadrenia k odvolaniu vo výške 119,79 eur.12. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“).

13. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu,

krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení
uvedených v § 355 a nasl..

15. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

17. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

18. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací
súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

19. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len

ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

21. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového

poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“ ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej (vo výroku I.) a v s ňou
súvisiacej časti o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných (vo výroku II.) je potrebné ako
vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP a vo výroku III. ktorým rozhodol o náhrade trov konania
vo vzťahu žalobcu a pôvodného vedľajšieho účastníka za použ. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a v

tejto časti v zmysle ods. 2 cit. ustanovenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

23. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
O jeho odvolaní rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v
súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované.

24. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil existenciu vád, týkajúcich sa procesných
podmienok.

25. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom závere
(§ 205 ods. 2 písm. f) OSP - teraz § 365 ods. 1 písm. h) CSP).26. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

27. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny právny záver okresného súdu v otázke posudzovania
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a priznania nároku na náhradu trov konania pôvodnému vedľajšiemu
účastníkovi, ktoré považoval za neúčelne vynaložené.

28. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako
aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
vo veci samej a v súvisiacej časti o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných, v ktorom
sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v
prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením v týchto častiach sa v plnom rozsahu identifikuje (§
387 ods. 2 CSP).

29. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na
rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti.

30. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o

nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu (§ 92 ods. 8 zákona o bankách).

31. Ako správne uvádza súd prvej inštancie, aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo

si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou
tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného,
je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009.

32. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme

medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi
pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo
bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami
s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami
s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

33. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť.
Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne
postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

34. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnom v čase
cesie (postúpenia) pohľadávky.

35. Podľa § 92 ods. 8 (predtým odsek 7) zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka
postúpená (alebo jej časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a

kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

36. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky,
ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.

6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa
vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná
možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

37. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych

predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie
podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.38. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

39. Je bez významu odvolacia námietka žalobcu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky
sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je
súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje
možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové

pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so
zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu
verejného alebo súkromného práva).

40. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona

o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových
činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou
a klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu.
Žalobca v konaní nepredložil dôkaz o existencii či zaslaní takejto výzvy zo strany postupcu na
úhradu dlžnej sumy, ani jej doručenie žalovaným. Preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal prvú

podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z.. Písomné oznámenie postupcu
žalovanému 1) o postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje v odvolaní, nie je výzvou, ako má na mysli
citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza. Rovnako správne súd prvej inštancie uzavrel, že k platnému
postúpeniu je spôsobilou len splatná časť pohľadávky.

41. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných
predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a
postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy
neprešla.

42. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania v tomto smere proti rozsudku súdu prvej inštancie vo
veci samej, potom nebolo možné považovať za opodstatnené. S poukazom na vecne správny záver
súdu prvého stupňa vo vzťahu k nepreukázaniu vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, odvolací
súd už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami zo strany žalobcu v v
prejednávanej veci.

43. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval
odvolací súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak
skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej
veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

44. Za vecne správne odvolací súd považoval tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov
konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných.

45. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vo veci samej (vo výroku I.) a v s ňou súvisiacej časti o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a
žalovaných (vo výroku II.) je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

46. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných podľa § 396
ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že im nepriznal nárok na ich náhradu napriek ich úspechu

v odvolacom konaní, pretože im trovy v odvolacom konaní nevznikli.

47. Ako z časti dôvodné, vyhodnotil odvolací súd námietky žalobcu týkajúce sa rozhodnutia v časti
trov konania vzniknutých a priznaných pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, na zaplatenie ktorých bol
zaviazaný.

48. V zmysle predchádzajúceho procesného kódexu (ust. § 93 ods. 2 OSP platného a účinného do
30.6.2016) bolo možné, aby sa ako vedľajší účastník popri žalobcovi, alebo žalovanom zúčastnila
občianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľaosobitného predpisu. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
vstúpilo do konania a účinne bránilo záujmy žalovaných za vyššie uvedenej predchádzajúcej právnej
úpravy.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.

51. Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu. Zmyslom zásady úspechu,
ktorú dôvodne uplatnil okresný súd aj v tomto prípade, je priznanie úspešnej strane náhrady trov
konania, ktorými sú odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním, alebo bránením práva. Za takúto stranu sporu bolo potrebné s ohľadom na zamietnutie
žaloby nepochybne považovať žalovaných, a tiež Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA

PRÁV SPOTREBITEĽOV (s účinnosťou do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane
žalovaných - oznámenie o vstupe zo dňa 04.11.2014), v prospech ktorého združenia súd prvej inštancie
náhradu trov konania aj priznal.

52. Pôvodný vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto bolo

potrebné posúdiť účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa Vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z.z. („AT“).

53. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku čo do tejto časti však rozhodnutie
je čiastočne nespôsobilé k odvolaciemu prieskumu. Žalobca v odôvodnení namieta vo všeobecnosti

účelnosť priznaných trov a menovite priznaný úkon právnej pomoci - písomné podanie návrhu. Z obsahu
spisu skutočne nevyplýva vykonanie úkonu takéhoto charakteru zo strany pôvodného vedľajšieho
účastníka. Možno sa len domnievať, že pod týmto úkonom mohol mať súd prvej inštancie na mysli buď
podanie písomného vyjadrenia k žalobe, či oznámenie o vstupe združenia do konania, ako namieta
v odvolaní žalobca. V odôvodnení súdneho rozhodnutia však nie je miesto na dohady a domnienky,

pretože za tohto stavu sa odníma možnosť žalobcovi, ako strane sporu na trovy zaviazanej, prípadne
cielene argumentovať voči jeho priznaniu a súčasne podrobiť účelnosť priznania takéhoto úkonu
preskúmaniu odvolacím súdom o to viac vo väzbe na to, že súd prvej inštancie priznal odmenu združeniu
súčasne za ďalšie vyjadrenie vo veci zo dňa 19.10.2015, pričom z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva,
akým spôsobom sa vysporiadal s účelnosťou týchto obdobných úkonov (samozrejme pre prípad ak pod

úkonom „podanie návrhu“ mal na mysli úkon písomného vyjadrenia k žalobe). Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia musí spĺňať požiadavky kvality dané základným právom účastníka na súdnu ochranu aj jeho
právom na spravodlivé súdne konanie a dať mu odpoveď na všetky otázky s jeho právom spojenými, t.j.
musí byť presvedčivé, ktoré atribúty rozhodnutie v tejto napadnutej časti nespĺňa.

54. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku III. ktorým
rozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a pôvodného vedľajšieho účastníka za použ. § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v tejto časti v zmysle ods. 2 cit. ustanovenia vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

55. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude posúdiť účelnosť poskytnutej právnej služby
advokátom pôvodného vedľajšieho účastníka a výšku odmeny podľa Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.
(„AT“) a o týchto trovách opätovne rozhodnúť, pričom odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať požiadavky
uvedené v ust. § 220 ods. 2 vo väzbe na § 234 a nasl. CSP.

56. O výške náhrady trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a Občianskeho združenia
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV rozhodne v súlade s § 396 ods. 3 súd prvej
inštancie.

57. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP)

58. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).