Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/573/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413206560
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413206560.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senát JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený:
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, za ktorú koná doc.
JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej: G. P. nar. XX... o zaplatenie sumy 888,74 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 1. júna 2016
pod č.k. 6C/204/2013-102, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou voči žalovanému uplatnil pohľadávku podľa článku 4 ods.1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007 (ďalej aj „nariadenia“), v sume 888,74 eura so
zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 1678,74 eur od 03.02.2010 do 07.07.2010, čo predstavuje
sumu 650,52 eur, zo sumy 1608,74 eur od 08.07.2010 do 05.08.2010, čo predstavuje sumu 120,90 eur,
zo sumy 1573,74 eur od 06.08.2010 do 06.09.2010, čo predstavuje sumu 130,70 eur, zo sumy 1563,74
eur od 07.09.2010 do 06.10.2010, čo predstavuje sumu 121,78 eur, zo sumy 1553,74 eur od 07.10.2010

do 07.11.2010, čo predstavuje sumu 129,10 eur, zo sumy 1513,74 eur od 08.11 2010 do 06.12.2010,
čo predstavuje sumu 114,10 eur, zo sumy 1478,74 eur od 07.12.2010 do 09.01.2011, čo predstavuje
sumu 130,79 eur, zo sumy 1443,74 eur od 10.01.2011 do 07.02.2011, čo predstavuje sumu 109,02 eur,
zo sumy 1418,74 eur od 08.02.2011 do 07.03.2011, čo predstavme sumu 103,51 eur, zo sumy 138,74
eur od 08.03.2011 do 07.04.2011, čo predstavuje sumu 113,05 eur, zo sumy 1368,74 eur od 08.04.2011
do 05.05.2011, čo predstavuje sumu 100,01 eur, zo sumy 1348,74 eur od 06.05.2011 do 06.06.2011,
čo predstavuje sumu 112,70 eur, zo sumy 1323,74 eur od 07.06.2011 do 07.07.2011, čo predstavuje

sumu 107,24 eur, zo sumy 1298,74 eur od 08.07.2011 do 01.08.2011 čo predstavuje sumu 84,92 eur,
zo sumy 1278,74 eur od 02.08.2011 do 06.09.2011, čo predstavuje sumu 120,49 eur, zo sumy 1248,74
eur od 07.09.2011 do 06.10.2011, čo predstavuje sumu 98,16 eur, zo sumy 1223,74 eur od 07.10.2011
do 07.11.2011, čo predstavuje sumu 102,70 eur, zo sumy 1198,74 eur od 08.11.2011 do 06.12.2011,
čo predstavuje sumu 91,26 eur, zo sumy 1168,74 eur od 07.12.2011 do 03.01.2012, čo predstavuje
sumu 86,01 eur, zo sumy 1143,74 eur od 04.01.2012 do 06.02.2012, čo predstavuje sumu 102,32 eur,
zo sumy 1118,74 eur od 07.02.2012 do 07.03.2012, čo predstavuje sumu 88,41 eur, zo sumy 1088,74

eur od 08.03.2012 do 04.04.2012, čo predstavuje sumu 80,41 eur, zo sumy 1063,74 eur od 05.04.2012
do 06.05.2012, čo predstavuje sumu 89,90 eur, zo sumy 1038,74 eur od 07.05.2012 do 05.06.2012,
čo predstavuje sumu 82,41 eur, zo sumy 1013,74 eur od 06.06.2012 do 08.07.2012, čo predstavuje
sumu 88,59 eur, zo sumy 988,74 eur od 09.07.2012 do 06.08.2012, čo predstavuje sumu 76,04 eur,zo sumy 968,74 eur od 07.08.2012 do 06.09.2012, čo predstavuje sumu 79,73 eur, zo sumy 948,74
eur od 07.09.2012 do 07.10.2012, čo predstavuje sumu 78,18 eur, zo sumy 923,74 eur od 08.10.2012
do 07.11.2012, čo predstavuje sumu 76,24 eur, zo sumy 898,74 eur od 08.11.2012 do 06.12.2012, čo

predstavuje sumu 69,51 eur, zo sumy 873,74 eur od 07.12.2012 do 06.01.2013, čo predstavuje sumu
72,37 eur, zo sumy 848,74 eur od 07.01.2013 do 07.02.2013, čo predstavuje sumu 72,70 eur, zo sumy
828,74 eur od 08.02.2013 do zaplatenia a so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 1678,74 eur od
03.02.2010 do 07.07.2010, zo sumy 1608,74 eur od 08.07.2010 do 05.08.2010, zo sumy 1573,74 eur
od 06.08.2010 do 06.09.2010, zo sumy 1563,74 eur od 07.09.2010 do 06.10.2010, zo sumy 1553,74

eur od 07.10.2010 do 07.11.2010, zo sumy 1513,74 eur od 08.11 2010 do 06.12.2010, zo sumy 1478,74
eur od 07.12.2010 do 09.01.2011, zo sumy 1443,74 eur od 10.01.2011 do 07.02.2011, zo sumy 1418,74
eur od 08.02.2011 do 07.03.2011, zo sumy 138,74 eur od 08.03.2011 do 07.04.2011, zo sumy 1368,74
eur od 08.04.2011 do 05.05.2011, zo sumy 1348,74 eur od 06.05.2011 do 06.06.2011, zo sumy 1323,74
eur od 07.06.2011 do 07.07.2011, zo sumy 1298,74 eur od 08.07.2011 do 01.08.2011, zo sumy 1278,74
eur od 02.08.2011 do 06.09.2011, zo sumy 1248,74 eur od 07.09.2011 do 06.10.2011, zo sumy 1223,74

eur od 07.10.2011 do 07.11.2011, zo sumy 1198,74 eur od 08.11.2011 do 06.12.2011, zo sumy 1168,74
eur od 07.12.2011 do 03.01.2012, zo sumy 1143,74 eur od 04.01.2012 do 06.02.2012, zo sumy 1118,74
eur od 07.02.2012 do 07.03.2012, zo sumy 1088,74 eur od 08.03.2012 do 04.04.2012, zo sumy 1063,74
eur od 05.04.2012 do 06.05.2012, zo sumy 1038,74 eur od 07.05.2012 do 05.06.2012, zo sumy 1013,74
eur od 06.06.2012 do 08.07.2012, zo sumy 988,74 eur od 09.07.2012 do 06.08.2012, zo sumy 968,74

eur od 07.08.2012 do 06.09.2012, zo sumy 948,74 eur od 07.09.2012 do 07.10.2012, zo sumy 923,74
eur od 08.10.2012 do 07.11.2012, zo sumy 898,74 eur od 08.11.2012 do 06.12.2012, zo sumy 873,74
eur od 07.12.2012 do 06.01.2013, zo sumy 848,74 eur od 07.01.2013 do 07.02.2013, zo sumy 828,74
eur od 08.02.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 5,60 eur, z dôvodu, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 25.03.2009 na zmenkovú sumu

1678,74 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 03.02.2010
a indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia". Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zo zmenkovej sumy
nič nezaplatil.
1.1. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 25. 03. 2009 žalovaný, ako dlžník, uzavrel so spoločnosťou

POHOTOVOSŤs.r.o.,Pribinova25,Bratislava,akoveriteľom,Zmluvuoúverečíslo4570845,nazáklade
ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 800 eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi úver spolu
s poplatkom vo výške 700 eur, t.j. celkovo čiastku 1500 eur, a to v 12 mesačných splátkach po 125
eur, počnúc dňom 20. 04. 2009. V zmluve bolo uvedené, že finančné prostriedky boli poskytnuté na
výkon zamestnania a zároveň na druhej strane zmluvy o úvere sa nachádzajú Všeobecné podmienky

poskytnutia úveru, kde v článku 14 sú uvedené ustanovenia dohody o vyplnení zmeniek, podľa
ktorých na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z tejto
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok

stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky prípadne uhradí
len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma
budepozostávaťzosumyvšetkýchpeňažnýchnárokovveriteľavočidlžníkovi,ktoréveriteľovivzniknúku
dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zároveň

žalovaný dňa 25. 03. 2009 podpísal veriteľovi zmenku s tým, že zaplatí za túto zmenku pri predložení
na rad POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava sumu 1678,74 eura a zmenkový úrok 0,25 % denne od 03. 02.
2010, pričom zmenková suma, ako aj dátum začiatku úročenia boli do zmenky dopísané dodatočne,
keď sa stal splatný celý dlh. V zmenke je uvedené, že je splatná „bez protestu“, „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“ a že je splatná pre POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava

(zmluva o úvere a zmenka ).
1.2.VexekučnomkonanívedenomnaOkresnomsúdeNovéZámkyvedenompodsp.zn.5Er/1393/2010
sa spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, ako oprávnená domáhala voči
žalovanému ako povinnému vymoženia sumy 2226,75 eura s príslušenstvom. K žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doložená Zmluva o úvere č. 4570845 zo dňa 25.03.2009 a

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava SR 08435/10 zo dňa 15.12.2009, ktorý bol vydaný
na základe neúplnej zmenky (blankozmenky) vystavenej dňa 25. 03. 2009. Oprávnená doložila uvedenú
zmenku. Okresný súd Nové Zámky uznesením pod č.k. 5Er/1393/2010-10 zo dňa 27. 12. 2010 zamietolžiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.
03. 2011. Uznesením zo dňa 31. 10. 2011 exekučný súd exekučné konanie zastavil.
1.3. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil podľa ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4

Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (zákon číslo 40/1964 Zb. v
znení neskorších predpisov), § 3 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k/, písm. l/, § 39 Občianskeho zákonníka,
§ 2 písm. b), § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 265 Obchodného zákonníka
(zákon číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), a čl. I § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, 5

ods. 1, 2, 3, § 47 ods.1 bod 2, § 77 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon).
1.4. Súd prvej inštancie k argumentácii žalobcu, že mal postupovať výlučne podľa procesných pravidiel
nariadenia č. 861/2007 zdôraznil, že nariadenie žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov neobsahuje, a
v súlade s ustanovením čl. 5, 19 tohto nariadenia je potrebné riadiť sa procesným právom Slovenskej
republiky,povinnosťousúdujeexoffoskúmať,činejdeospotrebiteľskývzťah.Vtejtosúvislostipoukázal,

že žiadne ustanovenie nariadenia nevylučuje takéto skúmanie spotrebiteľského charakteru právneho
vzťahu, ktorý je predmetom konania a to aj v prípade, ak je žalovaný nečinný. Preto vo veci nariadil
pojednávanie za účelom zistenia, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah. Vzhľadom na ustanovenie
bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na
zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom

remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia
zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere dospel k záveru, že zmenka bola vystavená žalovaným
ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, konkrétne ako blankozmenka. Zmluvu o úvere, ktorú
uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu, vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, napĺňajúcu
znaky uvedené v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z toho, že uvedený úver bol

poskytnutý na súkromné účely. Veriteľ, ktorý má v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú
zmluvu, dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy, tieto pochybnosti
neodstránil. Po preskúmaní zmluvy o úvere a všeobecných podmienok dospel k záveru, že zmluva je
koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán a to nielen v zabezpečovacích prostriedkoch (notárska zápisnica prostredníctvom

splnomocnenca, záložná zmluva uzavretá prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné
pokuty, blankozmenka) a zároveň je celá zmluva a podmienky koncipované výlučne na prospech
veriteľa, obsahuje iba povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Takáto nerovnosť podmienok
účastníkov zmluvy sa prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Z
tohtodôvodupretospoločnostiPOHOTOVOSŤs.r.o.,akoveriteľovizozmluvyoúvere nemohlovzniknúť

ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa článku 14 všeobecných podmienok. Ak teda bola zmenka
vyplnená napriek tomu, že právo na jej vyplnenie nevzniklo, nie je možné sa na základe takto vyplnenej
zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Záverom konštatoval, že ustanovenie čl. 14 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru je jednoznačne v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka ako
aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa a spôsobuje značnú nerovnováhu

medzi účastníkmi tohto záväzkového vzťahu a preto zmenku, ktorá bola vystavená na základe tohto
zmluvného dojednania vyhodnotil ako neplatnú, pretože samotná dohoda o vyplnení zmenky je
neplatná. Ďalej uviedol, že ak by zmluva o úvere bola platná, právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo
vzniknúť, pretože dohoda o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytovania úveru
nebola so žalovaným individuálne dojednaná a, preto prestavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V

zmysle § 53 ods-5 OZ je absolútne neplatná. V čase vystavenia zmenky bolo prípustné jej vystavenie,
ale veriteľ ju nemohol prijať, pretože bola vystavená podstatne vyššou zmenkovou než pripúšťalo
ustanovenie § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto dospel k záveru o neplatnosti zmluvy
o úvere, dohody o vypĺňacom práve, nemožnosti predloženia zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu. Z
uvedených dôvodov žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní

žiadne nevznikli a žiadne trovy si neuplatnil (§ 142 ods. 1 OSP).
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd prvej inštancie mu svojím postupom
odňal možnosť konať pred súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie

je prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo žalovaný uplatnený nárok
nepoprel a je tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že strany
sporu nenavrhli dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi,
pričom dokazovanie je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. Predložil ako dôkaz o svojichnárokoch platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli žiadne námietky,
a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie

mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke. Ak
tak neurobil, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy
na skutočnosti, ktoré netvrdila žiadna strana sporu, preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie

nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Poukázal na rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho
prospech. Trval na tom, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho
spotrebiteľského vzťahu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S
odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaný nie je oprávnený vznášať tzv.
kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky.

Súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne
námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom
je irelevantný. Nie je mu známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Ďalej namietal, že dohoda o
vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna
úprava spotrebiteľských úverov explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len

výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Záväzky zo zmenky,
aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nesúhlasil s názorom
súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez
ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou
zmenkou súvisia. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov, a to Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013, č.k. 43CoZm/10/2013, Krajského súdu v Prešove zo dňa
05.09.2016 sp.zn. 10 Co79/2013 rozhodnutia NS ČR a Ústavného súdu ČR.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania

žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok
vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP, keďže

sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie, na tieto ďalej
iba poukazuje.
5. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963
Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku súdu prvej
inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.
6. Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa navrhovateľ domáhal
zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je
navrhovateľ ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa, pričom
indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od

vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.
7. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania, spočívajúcu v prekvapivom rozhodnutí súdu prvej
inštancie, čo považoval za vadu konania, majúcu za následok odňatie možnosti konať pred súdom.
Odvolací súd preto, predtým, ako preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, skúmal, či konanie zaťažilvadou konania namietanou žalobcom. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci 2 krát
pojednával,žalobcasanapojednávanianedostavil.Vovecipodal3písomnépodania,vktorýchnamietal
postup súdu v súvislosti s vytýčením pojednávania, ex offo skúmaním daného vzťahu z hľadiska

spotrebiteľskéhoatrvalnaposúdeníjehonárokuzozmenkyanariadenéhopojednávaniasanezúčastnil.
Okrem toho súd prvej inštancie aj v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia, konštatoval svoj postup
a postup žalobcu, preto námietka žalobcu o prekvapivom rozhodnutí, je nepravdivá a tým účelová.
Odvolací súd nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto
pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

8. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 01. 06. 2016. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod
číslom 93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo
dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo
zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ:
2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky ( bez ohľadu na to,

či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom

stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným
postupomplnilnajvyššísúdzákonomstanovenúpovinnosťdbaťojednotnývýkladajednotnépoužívanie
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch
a sudcoch). Táto povinnosť mu v súčasnosti vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo

rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV.
ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch
kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad najvyššieho
súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú
vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu

má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi
jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel
medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,
ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom
najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované

rozhodnutie Najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho
súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zároveň
zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí
viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec
prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či odchýliť od

názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“
názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie. Zákon č. 191/1950 Sb. a OSP reagovali na prijaté
rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb. v §
17ods.1onovúvetuadoplnilodsek2.Zcitovanéhoustanoveniavyplýva,žeakježalovanýmzozmenky
ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť

námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k predošlým majiteľom
vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada
na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol
uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Poznámka podčiarou odkazuje príkladom na § 52 Občianskeho zákonníka, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. Tento zákon
v čl. I. zmenil a doplnil OSP v § 79 o odseky 3, 4, § 114 ods. 2 OSP, v ktorých upravil náležitosti návrhu
na začatie konania pri nároku uplatnenom zo zmenky a sankciu za nesplnenie povinnosti spočívajúcej

v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie žalovaného o možnosti uplatňovania
námietok.
9. Odvolací súd, riadiac sa judikátom R 93/2015, by preto v zásade nemusel vysvetľovať, prečo
tento judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry,
musí náležite vysvetliť, prečo sa neriadi judikátom). Napriek tomu však viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu, spočívajúcim predovšetkým v zdôraznení platnosti
príslušnejzmenkyanepripusteníakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenkyavykonania
dokazovania v tomto smere udáva, že sa nestotožnil s jeho argumentáciou spochybňujúcou postup
súdu pri vykonávaní dôkazov. Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na
spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania, najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho
pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia.

Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať
procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalostí
určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých

mravov. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov, ako základný procesný predpis platný
na území Slovenskej republiky do 30. 06. 2016, dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, kde
v tretej vete odseku 1 umožňoval súdu výnimočne vykonať aj iné, než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak
je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku
s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvňovaná povahou použitého procesného nástroja.

Skúmanie prípadne absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej súd pristupuje ex offo nie je nariadením
vylúčená. Súd prvej inštancie preto správne vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 120 OSP,
správne v súlade s ustanovením § 132 OSP vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a vyhodnotil
skutkový stav, na ktorý aplikoval správne ustanovenia zákona v správnej interpretácii. Napriek tomu,
že dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesný poriadok - Civilný sporový poriadok, v

zmysle prechodných ustanovení odvolací súd postup súdu prvej inštancie posudzoval podľa ustanovení
doterajších, t.j. podľa Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na neplatnosti
zmluvy o úvere pre hrubé narušenie rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to najmä
v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch. Zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny

úkon, z ktorého veriteľovi nemohlo vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Žalobca v dôvodoch
odvolania neuviedol k právnemu posúdeniu veci nič, argumentoval len tým, že prvostupňový súd
nemohol založiť svoj názor na skúmaní tohto právneho úkonu, ktorého nebol účastníkom konania a mal
rozhodovať len na základe ním predloženej zmenky. Vzhľadom na vyššie uvedené, prijaté stanovisko
NS SR v judikáte R 93/2015, odvolací súd považuje tento odvolací dôvod za bezpredmetný.

10. Súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu o vyplnení blankozmenky ako neplatnú dohodu, pretože
pôvodnému remitentovi vôbec nevzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Pôvodný remitent nemal
práva a povinnosti zo zmenky, preto ich nemohol indosamentom previesť na navrhovateľa. Žalobca v
odvolaní poukázal na zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý pripúšťal vystavenie zmenky. Uviedol, že
limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia a bolo

pripustené vypĺňať ich dodatočne po ich vystavení. V tejto časti odcitoval celý rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn. 43 CoZm 10/2013 z 21.11.2013, na záveroch ktorého založil svoje tvrdenie a
uznesenie Krajského súdu v Prešove 10 Co 79/2013 zo dňa 05.09.2013. Odvolací súd poznamenáva,
že uvedené rozhodnutia nie sú záväzné, vyjadrujú názor dvoch senátov obchodných kolégií odvolacích
súdov, nesúladných s judikátom R 93/2015. Žalobca okrem citácii týchto rozhodnutí, neuviedol žiadne

okolnosti ozrejmujúce, v čom nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Iba z obsahu predložených
rozhodnutí odvolací súd vyvodil, že podľa jeho názoru, súd prvej inštancie bol oprávnený skúmať len
to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona do nej uviesť. S
uvedenými dôvodmi sa odvolací súd vyporiadal vo vyššie uvedených dôvodoch.
11. V závere odvolací súd dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada,

podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú
povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli
záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená,
že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie jespotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj
v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti
nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31. 12. 2010

nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo
zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od
01. 01. 2011 do 30. 04. 2014. S účinnosťou od 01. 05. 2014 je táto ochrana zabezpečená v zákone

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje
žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých
okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch môže byť nepoužiteľná. Na
podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný
zmenkový záväzok.

12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1 CSP,
úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Účinnosťou zákona č. 160/2015 Z.z. od 01.07.2016 došlo k zániku vedľajšieho účastníka o pripustení
ktorého rozhodol uznesením súd prvej inštancie. Bol zastúpený advokátom. Nová právny úprava v CSP
zachovala ako jediné kritérium intervencie v spore kritérium právneho záujmu na výsledku sporu (§
81CSP). Právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa po novom už nemôže

vstúpiť do konania ako intervenient na strane spotrebiteľa, ale v súlade s ustanovením § 291 ods. 1 CSP
sa spotrebiteľ môže ňou dať zastupovať. Združenie spotrebiteľov nesplnilo ani podmienky § 95 ods. 1
CSP, aby nadobudlo postavenie osobitného subjektu. Súd nemá poučovaciu povinnosť o procesných
povinnostiach a právach podľa § 160 ods.2 písm. b/ CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).