Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/98/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513203436
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8513203436.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Starej Ľubovni sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu: I. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. X., XXX XX G., zastúpený JUDr. Róbertom Hnatkom, AK, so sídlom Tehelná
1611/58, 085 01 Bardejov proti žalovaným: X./G., nar. X.X.XXXX, bytom E. námestie XX/XX, XXX XX H.,
2./ V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Y. XX, XXX XX J. Y., v konaní o zaplatenie 630,-- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi sumu vo výške 630,-- eur, úrok z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 210,-- eur od 2.4.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 210,-- eur od 2.5.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 210,-- eur
od 2.6.2011 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd voči žalovanej v 2. rade žalobu z a m i e t a.

III. Súd vo vzťahu ku žalovanému v 1. rade p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

IV. Žalovanej v 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť
mu spoločne a nerozdielne sumu 630,-- eur s úrokom z omeškania vo výške a v lehotách uvedených v
petite žaloby a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanými uzavrel dňa 1.1.2011
zmluvu o nájme bytu podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), na základe ktorej im
prenechal do užívania 2-izbový byt č. XX s príslušenstvom na ul. Q. č. XX v N. Y.. Žalovaní v l. a 2.
rade tento byt s príslušenstvom riadne užívali v súlade s dohodnutými podmienkami, platili nájomné,
ale žalobca ako prenajímateľ bytu zistil, že počas nájmu bytu žalovaní od 1.4.2011 do 30.6.2011 mu

neuhradili riadne nájomné a služby súvisiace s prenájmom bytu vo výške 630,-- eur, a to nájomné za apríl
2011 vo výške 210,-- eur, splatné dňa 2.4.2011, za máj 2011 vo výške 210,-- eur, splatné 2.5.2011, za
jún 2011 vo výške 210,-- eur, splatné 2.6.2011a tvrdil, že tým mu vznikla škoda. Žalovaní boli žalobcom
vyzvaní na úhradu dlžného nájomného, ale doposiaľ žalobcovi neuhradili žiadnu sumu. Výška nájmu
bola v zmysle zmluvy o nájme dohodnutá na sumu 210,-- eur mesačne s tým, že nájomné za jednotlivé
mesiace bolo splatné v hotovosti v plnej výške najneskôr ku 1. dňu príslušného kalendárneho mesiaca.
Žalobca žiadal zaplatiť aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ vo výške 9 % ročne zo sumy

210,-- eur za jednotlivé mesiace, a to za mesiac apríl od 2.4.2011, za mesiac máj od 2.5.2011 a za
mesiac jún od 2.6.2011 do zaplatenia.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 12.12.2013, ktorý doručil stranám sporu spolu so žalobou.3. Žalovaný v 1. rade podal voči platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že dňa 20.12.2010
v prítomnosti manželky žalobcu sa zúčastnil obhliadky predmetného bytu, ktorý sa nachádzal v

dezolátnom a neobývateľnom stave. S manželkou žalobcu sa dohodol, že ak prenajme byt, náklady
spojené s rekonštrukciou a opravou bytu sa započítajú na nájomné. Tvrdil, že byt prenajal a od 1.1.2011
v byte vykonal úpravy, a to vystierkovanie celého bytu, sadrovanie, vymaľovanie, opravu sociálnych
zariadení, zakúpil 5 svietidiel a vypratal celý byt, keďže sa v ňom nachádzal starý nepoužiteľný nábytok.
Za tieto práce spolu s materiálom zaplatil 680,-- eur. Manželka žalobcu po obhliadke bytu v mesiaci

marec 2011 mu odmietla vyplatiť peniaze, ktoré investoval do bytu, resp. byt mu žalobca nechal užívať
naďalej do júna 2011 bez platenia nájomného, aby peniaze, ktoré do bytu investoval, sa započítali na
nájomné. Dňa 30.6.2011 byt odovzdal žalobcovi vymaľovaný a opravený a prostredníctvom pošty mu
poslal kľúče od bytu. Tvrdil, že žalobcovi nespôsobil žiadnu škodu. Uviedol, že po obhliadke bytu do
zmluvy o nájme bytu uviedol seba a O. V. ako nájomcov bytu, ale O. V. potom, čo byt obhliadla, sa do
bytu nenasťahovala z dôvodu, že bol v dezolátnom stave a nebol obývateľný. Do predmetného bytu

sa nasťahoval sám a oznámil túto skutočnosť aj otcovi žalobcu, u ktorého v jeho zamestnaní podpísal
zmluvu a tento o tom informoval aj svojho syna - žalobcu. Žalobca na to telefonicky oznámil, že novú
zmluvu o nájme bytu nevypracuje a stačí, aby podpísal zmluvu žalovaný v 1. rade aj za O. V.. Na základe
uvedeného zmluvu o nájme bytu podpísal aj za O. V.. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd vylúčil z
tohto konania žalovanú v 2. rade O. V., t. j., aby súd žalobu voči nej zamietol.

4. Súd poučil strany sporu o ich právach a povinnostiach doručil im poučenia a vyzval ich, aby sa v
lehote 15 dní vyjadrili k žalobe.

5. Žalovaná v 2. rade v písomnom vyjadrení (čl. 37) so žalobou nesúhlasila, žiadala, aby ju súd voči

nej zamietol. Poukázala na to, že zmluvu o nájme bytu podpísal žalovaný v 1. rade aj za ňu, keďže
ani žalobca, ani otec žalobcu, nemali čas za ňou prísť a ponáhľali sa s podpísaním zmluvy. V byte
nikdy nebývala, pretože byt bol v dezolátnom stave, čo uviedol aj žalovaný v 1. rade. Predmetný byt
zobral do prenájmu žalovaný v 1. rade, ktorý mal žalobcovi platiť nájomné vo výške 210,-- eur mesačne.
Nezaplatenienájmuainvestovaniefinančnýchprostriedkovdobytujepretopotrebnériešiťsožalovaným

v 1. rade.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení (čl. 59) uviedol, že písomné vyjadrenia žalovaných v 1. a v 2.
rade považuje za zavádzajúce, svojvoľné a nepotvrdené. Tvrdenie žalovaného o úpravách v byte a o
investíciách do nehnuteľnosti sú nepravdivé. Nepravdivé je tiež aj tvrdenie žalovanej v 2. rade, že v byte

nikdy nebývala. Tvrdil, že žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli s ním nájomný vzťah, predmetom ktorého
malo byť užívanie bytu, dohodli sa na nájomnom, ale dlžné nájomné neuhradili. Žalovaní nereagovali
na výzvy žalobcu na úhradu dlžného nájomného. Na žalobe trval a žiadal, aby jej súd vyhovel.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu a právneho zástupcu žalobcu. Na

pojednávanie sa nedostavil žalobca, žalovaní v 1. a v 2. rade, žalobca svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil z dôvodov pracovných. Žalovaná v 2. rade svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila.
Žalovanému v 1. rade bolo predvolanie na pojednávanie doručované na adrese trvalého pobytu,
zásielka sa vrátila súdu späť dňa 25.4.2047 s poznámkou, že zásielku neprevzal v odbernej lehote. S
poukazom na ust. § 106 ods. 1 písm. a/ a § 112 CSP sa považuje zásielka za doručenú dňom vrátenia

nedoručenej zásielky súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Na základe uvedeného súd
s poukazom na ust. § 180 CSP prejednal vec bez prítomnosti žalobcu a žalovaných v 1. a v 2. rade

8. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi,
zmluvou o nájme bytu (čl. 5 - 7), výzvou žalobcu žalovaným na zaplatenie žalovanej sumy (čl. 8 - 11),

odporom žalovaného v 1. rade proti platobnému rozkazu (čl. 30 - 32), vyjadrením žalovanej v 2. rade
(čl. 37), vyjadrením žalobcu (čl. 59, 60), ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Na pojednávaní pr. zástupca žalobcu trval na podanej žalobe, trval na tom, žalovaní v 1. a v 2. rade
uzavreli nájomnú zmluvu, o čom svedčí aj podpis žalovanej v 2. rade na zmluve o nájme bytu a obidvaja

predmet nájmu užívali. Vyjadrenie žalovaného v 1. rade že investoval do bytu, považoval za účelové a
tvrdil, že žalovaný v 1. rade v byte vykonával bežnú údržbu súvisiacu s užívaním bytu a bežné drobné
úpravy v byte, ale nevykonával stavebné úpravy. Poukázal na čl. 4 ods. 3 nájomnej zmluvy, podľa
ktorého stavebné úpravy a iné podstatné úpravy v byte nájomcovia mohli vykonávať iba so súhlasomprenajímateľa a taký súhlas im prenajímateľ nedal a bežné drobné opravy a obvyklé práce si nájomcovia
mali zabezpečiť na vlastné náklady. K tvrdeniu žalovanej v 2. rade, že byt sa nachádzal v dezolátnom
stave, poukázal na čl. V. zmluvy o nájme bytu, kde nájomcovia prehlásili, že sa riadne oboznámili so

stavom bytu a potvrdili, že byt je spôsobilý na bývanie. Žalovaný v 1. rade na jeho výzvu mu nepredložil
doklady o vykonaných opravách v byte. Tvrdenie žalovanej v 2. rade, že byt neužívala, považoval za
zavádzajúce, ale dôkaz o tom, že byt užívala, nepredložil. Tvrdil, že ak byt neužívala, mohla kedykoľvek
vypovedať nájomnú zmluvu. Žalovaná v 2. rade nepreukázala, aby nájomnú zmluvu nepodpísala. Tvrdil,
že preukázal tak aktívnu, ako aj pasívnu legitimáciu žalovaných v 1. a v 2. rade a dôvodom podania

žaloby je dlžné nájomné na základe uzavretej zmluvy o nájme. Žiadal žalobe vyhovieť a priznať mu
náhradu trov konania.

10. Z predloženej zmluvy o nájme bytu uzavretej dňa 1.1.2011 vyplýva, že sú v nej uvedení ako
prenajímatelia žalobca a jeho manželka a nájomcovia žalovaní v 1. a 2. rade. Túto zmluvu pripravili
vopred prenajímatelia - žalobca a jeho manželka. Predmetom zmluvy bol prenájom bytu č. XX na 4.

poschodí s príslušenstvom na ulici Q. č. XX v N. Y., ktorý pozostával z dvoch izieb a príslušenstva -
kuchyne, WC, kúpeľne, chodby a pivnice s celkovou výmerou podlahovej plochy 40,93 m2, vedenom v
katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX k. ú. N. Y., kde sú pod B42 zapísaní ako vlastníci bytu - žalobca
a jeho manželka v podiele 1/1 a títo sú zapísaní tiež ako spoluvlastníci na spoločných častiach a
zariadeniach domu v podiele 1/148. Predmetom nájmu malo byť právo nájomcov užívať byt, spoločné

priestory a zariadenia bytu a používať služby, resp. plnenia spojené s užívaním bytu a povinnosť platiť
prenajímateľom nájomné mesačne vo výške 210,-- eur v hotovosti, ktoré bolo splatné vždy ku 1.dňu
kalendárneho mesiaca. Cena poskytovaných služieb spojených s užívaním bytu (vykurovanie, voda,
plyn, elektrická energia, odvoz odpadkov) bola zahrnutá v nájomnom. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že pred uzavretím zmluvy v decembri 2010 žalovaný v 1. rade si byt obhliadol za prítomnosti

manželky žalobcu a podľa jeho tvrdenia byt bol v dezolátnom stave, preto sa dohodol s manželkou
žalobcu, že v byte urobí úpravy a finančné prostriedky, ktoré vynaloží na úpravy v byte, budú započítané
na nájomné. Z písomného vyjadrenia žalovaného v 1. rade vyplýva, že tento nadiktoval žalobcovi do
zmluvy ako nájomcu seba a žalovanú v 2. rade. Obidvaja žalovaní zhodne tvrdili, že žalovaná v 2. rade
po obhliadke bytu sa rozhodla do bytu nenasťahovať, keďže tento bol v dezolátnom stave. Ešte pred

podpisom zmluvy žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi prostredníctvom jeho otca, že žalovaná v 2. rade
sa do bytu nenasťahuje a žalobca sa vyjadril, že nebude pripravovať novú zmluvu a stačí, ak žalovaný
v 1. rade podpíše nájomnú zmluvu aj za žalovanú v 2. rade. Na základe uvedeného žalovaný v 1. rade
zmluvu o nájme bytu podpísal aj za žalovanú v 2. rade pred otcom žalobcu v jeho zamestnaní. Obidvaja
žalovaní zhodne tvrdili, že žalovaná v 2. rade zmluvu o nájme nepodpísala. Žalobca tvrdil, že zmluvu o

nájmebytužalovanáv2.radepodpísala.Vkonaní všakžalobcanevyvrátiltvrdeniažalovanýchotom,že
táto zmluvu nepodpísala, žiadnym spôsobom nepreukázal, aby predmetnú zmluvu skutočne podpísala
žalovaná v 2. rade na strane nájomcu a ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz (napr. vypočuť v konaní
otca žalobcu, pred ktorým mala byť zmluva podpísaná). Súd na základe uvedeného uzavrel, že zhodné
tvrdenia obidvoch žalovaných o tom, že žalovaná v 2. rade predmetnú zmluvu o nájme nepodpísala,

ale ju za ňu podpísal žalovaný v 1. rade, sú pravdivé. Tento záver súd vyvodil aj z porovnania podpisu
žalovanej na zmluve o nájme bytu s podpismi na jej písomnom vyjadrení (čl. 37), doručenom súdu,
na doručenke o prevzatí PR a žaloby, na doručenke o prevzatí poučenia a na doručenke o prevzatí
predvolania na pojednávanie a podľa názoru je zrejmé, že podpis žalovanej v 2. rade na zmluve o nájme
je iný, ako sú podpisy na písomnom vyjadrení a na doručenkách uvedených vyššie.

11. Spornou bola skutočnosť, či žalovaná v 2. rade sa do bytu nasťahovala a či predmetný byt užívala
alebo nie. Obidvaja žalovaní zhodne tvrdili, že žalovaná v 2. rade po obhliadke nikdy v byte nebývala,
keďže bol v dezolátnom stave a predmetný byt nikdy neužívala, preto žiadal aj žalovaný v 1. rade a aj
žalovaná v 2. rade žalobu voči nej zamietnuť. Žalobca síce tvrdil, že žalovaná v predmetnom byte bývala

a ho užívala, ale nepredložil súdu o tom žiaden dôkaz. Na základe uvedeného súd je toho názoru, že
zhodné tvrdenia obidvoch žalovaných, že žalovaná v 2. rade predmetný byt v období od 1.1.2011 do
30.6.2011 neužívala, sú hodnoverné.

12. Predmetom konania je zaplatenie dlžného nájomného za predmetný byt s príslušenstvom na

základe uzavretej zmluvy o nájme bytu za obdobie od 1.4.2011 do 30.6. 2011 vo výške 630,--- eur s 9
% ročným úrokom z omeškania za jednotlivé mesiace zo sumy 210,-- eur od 2.4.2011 do zaplatenia,
zo sumy 210,-- eur od 1.5.2011 do zaplatenia a zo sumy 210,-- eur od 1.6.2011 do zaplatenia.13. Podľa § 685 ods. 1 OZ Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak

nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 686 ods. 1 OZ Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku
nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež
obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví
sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa§ 700 ods. 1, 2 OZ Byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú
rovnaké práva a povinnosti.
Spoločný nájom vzniká tiež dohodou medzi doterajším nájomcom, ďalšou osobou a prenajímateľom.

14. Podľa§ 34 OZ Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 OZ Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa§ 37 ods. 1 OZ Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 OZ Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
Podľa§ 40 ods. 3 prvá veta OZ Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.

Podľa§ 41 OZ Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

15.Podľa§132ods.1CSP Vžalobesaokremvšeobecnýchnáležitostípodaniauvedieoznačeniestrán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný

návrh. Podľa § 132 ods. 2 CSP Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy. Podľa § 132 ods. 3 CSP Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa,
okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
Podľa § 147 ods. 1, 2 CSP Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na

započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje
taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

Podľa § 149 CSP Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom

protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 150 ods. 1 CSP Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 1512 ods. 2 CSP Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré
sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach,

inak je popretie neúčinné.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podľa predloženej zmluvy o nájme
bytu nedošlo k spoločnému nájmu bytu u žalovaných v 1. a 2. rade ako nájomcov, predmetná zmluva o
nájme bytu je v zmysle § 35 ods. 1, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, 3, § 41 a § 39 OZ vo vzťahu ku žalovanej

v 2. rade ako nájomcu neplatná. Predmetná zmluva je neplatná z toho dôvodu, že ju žalovaná v 2. rade
nepodpísala, podpísal ju za ňu žalovaný v 1. rade, hoci ho na tento úkon nesplnomocnila. Žalovaná v 2.
rade nemala v úmysle po obhliadke bytu tento prenajať a užívať, keďže zistila, že je v dezolátnom stave
a v skutočnosti sa do bytu nenasťahovala a ho neužívala. Z uvedených dôvodov predmetná zmluva onájme bytu vo vzťahu ku žalovanej v 2. rade ako nájomcu je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom
a účelom odporuje zákonu a ho obchádza a prieči sa aj dobrým mravom.

17. Ohľadom tvrdenia žalobcu, že žalovaná v 2. rade je pasívne legitimovaná v spore súd dodáva, že
okruhstránsporuurčuježalobcavychádzajúczhmotnéhopráva.Vecnálegitimáciavyjadrujepostavenie
strán sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu
v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu legitimáciu. Vecná
legitimácia sa na začiatku sporu tvrdí, pričom súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,

ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak uvedené žalobca v konaní nepreukáže, súd žalobu
zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Z vykonaného dokazovania
dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že žalovaná v 2.rade predmetnú
zmluvu o nájme bytu podpísala a predmetný byt v období od 1.1.2011 do 30.6.2011 užívala. Súd z
vykonaného dokazovania a zhodného tvrdenia obidvoch žalovaných ustálil, ako je uvedené vyššie, že
vo vzťahu ku žalovanej v 2. rade predmetná zmluva o nájme bytu je z uvedeného dôvodu neplatná,

keďže ju žalovaná nepodpísala, t. j., túto zmluvu ako nájomca bytu neuzavrela, byt neužívala, teda nie
je pasívne legitimovaná v tomto spore, preto súd žalobu proti nej zamietol.

18. K aktívnej legitimácii žalobcu súd dodáva, že aj keď žalobcom je len jeden z prenajímateľov - I. I.,
ale s prihliadnutím na to, že prenajímaný byt je v BSM obidvoch prenajímateľov, je v spore o zaplatenie

dlžného nájomného aktívne legitimovaný aj len jeden z prenajímateľov, resp. z manželov.

19. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že zmluvu o nájme uzavreli ako prenajímatelia - žalobca a
jeho manželka a ako nájomca len žalovaný v 1. rade na obdobie od 1.1.2011 do 30.6.2011, v ktorej sa
dohodli na nájomnom mesačne vo výške 210,-- eur v hotovosti so splatnosťou vždy ku 1. dňu každého

kalendárneho mesiaca. Nebolo sporné, že prenajímatelia odovzdali žalovanému v 1. rade kľúče od
predmetného bytu, tento mal byt k dispozícii od 1.1.2011 a do 30.6.2011. Obidvaja žalovaní zhodne
tvrdili, že byt bol v dezolátnom stave a nebol obývateľný, ale nešpecifikovali a neuviedli, z akého dôvodu
nebol byt obývateľný, aké závady boli v byte, ktoré bránili jeho riadnemu užívaniu. Žalobca tvrdil, že byt
odovzdal v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, o čom svedčí čl. V. zmluvy o nájme. V tom článku

zmluvy o nájme bytu okrem iného žalovaný v 1. rade prehlásil, že sa so stavom prenajatého bytu, jeho
príslušenstva, spoločných priestorov domu a zariadení v ňom riadne oboznámil a potvrdil, že sú v stave
spôsobilom na dohodnuté užívanie.

20. Podľa § 687 ods. 1, 2 OZ Prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na

riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu. Ak
nájomná zmluva neurčuje inak, drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s
bežnou údržbou uhrádza nájomca. Pojem drobných opráv a nákladov spojených s bežnou údržbou bytu
upravuje osobitný predpis.

Podľa § 691 OZ Ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady brániace riadnemu užívaniu
bytu, alebo ktorými je výkon nájomcovho práva ohrozený, má nájomca právo po predchádzajúcom
upozornení prenajímateľa závady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať od neho náhradu účelne
vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo
zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia závad.

Podľa § 692 ods. 1 OZ Nájomca je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi potrebu
tých opráv v byte, ktoré má znášať prenajímateľ, a umožniť ich vykonanie; inak zodpovedá za škodu,
ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla.

21. Žalovaný v konaní nepreukázal, aké závady mu bránili pri prevzatí bytu tento riadne užívať,
nepreukázal, aby na tieto závady brániace riadnemu užívaniu bytu v zmysle § 691 OZ upozornil
prenajímateľov bez zbytočného odkladu, ktorí aj napriek tomuto upozorneniu si nesplnili svoju
povinnosť a tieto závady neodstránili. V zmysle § 691 OZ žalovaný mohol odstrániť závady brániace
užívaniubytuvnevyhnutnejmiereažpoupozorneníprenajímateľovapožadovaťodnichnáhraduúčelne

vynaložených nákladov. Žalovaný tvrdil, že od januára 2011 do marca 2011 vykonal v byte úpravy, a
to byt vystierkoval, vymaľoval, vypratal, keďže sa v ňom nachádzal starý nábytok, tiež opravil sociálne
zariadenia a zakúpil 5 svietidiel a za práce a materiál zaplatil celkom 680,--eur. Žalovaný nešpecifikoval,
z čoho suma 680,-- eur pozostáva, koľko z tejto sumy vynaložil na zakúpenie materiálu a aký materiálzakúpil, koľko vynaložil na práce a na aké práce, nepredložil súdu žiaden doklad o zakúpení materiálu,
o zakúpení 5 ks svietidiel a ani žiaden výdavkový pokladničný doklad, resp. faktúru za uhradené práce.
Žalovaný nevzniesol vzájomný návrh o zaplatenia sumy 680,-- eur a jeho tvrdenie, že vynaložil náklady

na úpravy za materiál a práce vo výške 680,-- eur súd považoval za obranu žalovaného. Žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, aby skutočne uvedenú sumu 680,-- eur vynaložil na
odstránenie závad v byte, resp. na úpravy v byte a na odstránenie akých závad ju vynaložil, preto súd
považoval za nadbytočné skúmať a zaoberať sa, či išlo o náklady vynaložené na drobné opravy v byte
súvisiace s užívaním bytu a na bežnú údržbu bytu alebo išlo o náklady vynaložené na odstránenie závad

brániacich užívaniu bytu. Na základe uvedeného súd pri rozhodovaní nezohľadnil obranu žalovaného
a nezapočítal sumu 680,-- eur na dlžné nájomné za mesiac apríl až júna 2011 vo výške
630,-- eur. Žalovaný nepreukázal, aby po upozornení prenajímateľov závady brániace užívaniu bytu
na vlastné náklady odstránil, nepreukázal, či skutočne v byte vykonal vystierkovanie, vymaľovanie,
opravu sociálnych zariadení, či zakúpil do bytu 5 svietidiel, či prevádzal nejaké stavebné úpravy a či na
tieto úpravy mal súhlas prenajímateľov a či došlo medzi ním a prenajímateľmi k dohode, že náklady

vynaložené na odstránenie závad v byte a na práce budú započítané prenajímateľmi na nájomné. Súd
dodáva, že v prípade takých závad v byte, ktoré bránia nájomcovi riadne užívať byt alebo ohrozujú
výkon jeho nájomného práva, je nájomca povinný bez zbytočného odkladu potrebu opráv týchto závad
prenajímateľovi oznámiť a aj umožniť ich opravu a prenajímateľ je povinný závady odstrániť. Ak ani po
upozornení prenajímateľ závady neodstráni, je nájomca oprávnený nedostatky v nevyhnutnej miere na

vlastné náklady odstrániť a žiadať od prenajímateľa náhradu účelne vynaložených nákladov. Právo na
náhradu nákladov si musí nájomca uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu a ak si ho neuplatní
do šiestich mesiacov od odstránenia nedostatkov, toto právo zanikne. Žalovaný nepreukázal, aby právo
na náhradu vynaložených nákladov si uplatnil u prenajímateľov bez zbytočného odkladu od odstránenia
závad a tiež nepreukázal, aby si ho uplatnil do 6 mesiacov od ich odstránenia. Žalovaný síce tvrdil, že

najskôr sa dohodol s manželkou žalobcu na vykonaní úprav a na úhrade nákladov vynaložených na
úpravy v byte, ale po ich vykonaní táto mu ich v marci 2011 odmietla vyplatiť a tiež tvrdil, že žalobca
ho nechal byt užívať bez platenia nájomného s tým, že náklady vynaložené na úpravy a opravy v byte
budú započítané na nájomné do júna 2011, ale neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a tieto skutočnosti
nepreukázal.

22. V konaní bolo preukázané, že žalovaný prevzal od prenajímateľov kľúče od bytu dňa 1. 1. 2011
a zaslal ich žalobcovi poštou dňa 30. 6. 2011. Žalovaný nepreukázal, aby za žalované obdobie od 1.
4. 2011 do 30. 6. 2011 uhradil žalobcovi dlžné nájomné za jednotlivé mesiace po 210,-- eur v lehote
splatnosti ku 1. dňu každého kalendárneho mesiaca, t.j. spolu 630,-- eur, preto ho súd zaviazal na

zaplatenie dlžného nájomného v žalovanej výške 630,-- eur so zákonným úrokom z omeškania
9 % ročne z dlžného nájomného za jednotlivé mesiace 210,--eur od nasledujúceho dňa po lehote
splatnosti v kalendárnom mesiaci (od 2.4., od 2.5. a od 2.6.) do zaplatenia podľa § 517 ods. 1, 2 OZ
a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. V čase omeškania so zaplatením dlžného nájomného bola základná
úroková sadzba ECB vo výške 1 % + 8 percentuálnych bodov je úroková sadzba 9 % ročne.

23. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobca mal v konaní plný úspech vo vzťahu ku žalovanému v 1. rade, preto má

nárok voči žalovanému v 1. rade na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100
%, o čom súd rozhodol v III. výroku rozsudku. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd
v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Žalovaná v 2. rade vo vzťahu ku žalobcovi mala plný úspech, ale táto si trovy konania
neuplatňovala a zo spisu nevyplýva, aby jej nejaké trovy konania vznikli, preto jej súd náhradu trov

konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak
tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže
intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
4/ Odvolanie v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa

jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.