Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/142/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115213587
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115213587.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu

JUDr. Martina Holiča a JUDr. Evy Barcajovej v právnej veci žalobcu: I. N., nar. X. M. XXXX, trvalo bytom
Y., E. XXXX/XX, proti žalovanému: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Ludvika van Beethovena 26,
917 08 Trnava, IČO: 00 175 480, zastúpenému splnomocnenkyňou: UNITED LAWYERS, advokátska
kancelária, s. r. o., Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 36 662 291, o 69,71 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 3. decembra 2015 č. k. 11C/259/2015-42
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd nepripúšťa zmenu žaloby.

II. Návrh na pristúpenie subjektov - 32 vlastníkov bytov na ulici E. XX,XX v Y. do konania na strane
žalovaného z a m i e t a .

III. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

IV. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu (ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal

náhrady škody 69,71 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.5.2014 do zaplatenia a náhrady
trov konania) zamietol; II. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume
89,94 eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalovaného. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 120 ods. 4 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších zmien a doplnení); § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 488, § 489 O. z. (Občianskeho zákonníka
č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 6 ods. 1 a 2, § 8b ods. 1 a 4, § 10 ods. 3 a 4
zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „ZVB“). Vecne dôvodil, že

žalobca sa žalobou, doručenou súdu prvej inštancie 1.6.2015 domáhal uloženia žalovanému povinnosti
zaplatiť žalobcovi z fondu prevádzky, údržby a investícií za výmenu sporáka sumu, ktorú si žalovaný
určil ako záväznú. V konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom bytu v bytovom dome, ku ktorému
správu vykonáva žalovaný. Od 1.9.2005 je v účinnosti Smernica pre tvorbu a použitie fondu prevádzky,
údržby a opráv Bytového družstva so sídlom v Trnave, podľa ktorej „Z fondu prevádzky, údržby a opráv
sa čerpajú finančné prostriedky na zabezpečovanie riadneho a bezporuchového chodu na spoločných
častiach, zariadeniach a spoločných priestoroch domu. Vo výnimočných prípadoch môže prísť i k

odlišnému čerpaniu, o ktorom musí byť rozhodnuté a odsúhlasené nadpolovičnou väčšinou všetkých
vlastníkov, resp. nájomcov bytov príslušného domu. Na zahájenie všetkých druhov prác mimo havárií
a vyhradených technických zariadení je bezpodmienečne nutná riadne vyplnená žiadanka (tlačivo na
BD) podpísaná zodpovedným zástupcom domu, ktorého na BD evidujeme včetne jeho vzorovéhopodpisu ... Žiadanka na práce, ktoré majú byť financované z FPÚaO musí obsahovať špecifikáciu prác,
konkrétneho dodávateľa, približný odhad ceny diela, dátum vystavenia, meno a podpis zástupcu domu.“
Z pokladničného dokladu a Protokolu o odvoze tovaru zákazníkovi z 26.4.2014 vyplýva, že žalobca

24.4.2014zakúpilsporákElektroluxzakúpnucenu269eur.Zobjednávkynavykonanieopráv(žiadanky)
vyplýva, že ňou žalobca žiada žalovaného o vykonanie uvedených opráv: výmena sporáka, 1995 Sk =
66,22 eur, pričom uvedená objednávka je podpísaná vlastníkom bytu a zástupcom vlastníkov bytu, nie
je datovaná. Z listu z 25.4.1995, ktorý adresoval žalovaný žalobcovi, vyplýva, že mu ním oznamuje, že
rezerva na výmenu sporáka je 2100 Sk (69,71 eur).

Žalobca tvrdil, že žalovaný si neplní svoje povinnosti, ktoré mu ukladá zákon a smernica, nezvoláva
členskú schôdzu najmenej raz do roka alebo podľa potreby, nezvolal členskú schôdzu v roku 2014, ale
ju zvolal na podnet žalobcu až na 9.9.2015, kde boli prítomní zástupcovia žalovaného, táto schôdza
bola veľmi chaotická a žalobca na nej nemal možnosť si uplatniť všetky svoje požiadavky z dôvodu,
že predsedajúci schôdze p. G. ho neustále prerušoval. Manželka p. G. bola zvolená za zapisovateľku,
proti čomu mal žalobca výhrady, že rodinný príslušník by nemal byť zapisovateľ zápisnice, neuvádzala

do zápisnice všetky žalobcove požiadavky, v dôsledku čoho žalobca poslal žalovanému dňa 16.9.2015
list, kde okrem iných záležitostí uviedol skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že uvedená schôdza bola
vykonaná protiprávne. V liste z 12.8.2015, zápisnici zo schôdze vlastníkov z 9.9.2015 a v liste zo
16.9.2015 nie je ani zmienka o platbe za vymenený sporák, čo žalobca zdôvodňoval tým, že si to nemal
možnosť uplatniť a zdôraznil, že aj keď boli na schôdzi zástupcovia žalovaného, a to 3 pracovníčky,

neupresnili priebeh schôdze. Bol názoru, že keď p. G. bola odsúhlasená odmena za rok 2014 v roku
2015, takisto mohla byť odsúhlasená aj platba za žalobcovu výmenu sporáku, čo mu však nebolo
umožnené tam vôbec uplatniť. List na výmenu sporáku malo bytové družstvo 25.5.2015.
Žalovaný sa nestotožnil s tým, že by si nemohol žalobca sám vystaviť žiadanku, táto musí byť
iba podpísaná v zmysle smernice kompetentným zástupcom vlastníkov a v žiadnych predpisoch nie

je uvedené, že je vo výlučnej pôsobnosti zástupcu vlastníkov aj povinnosť vyplňovať samotný text
žiadanky. Žalobca nesprávne uvádza, že nemá k dispozícii tlačivo žiadanky, keďže toto je na internetovej
stránke žalovaného k dispozícii pre všetkých vlastníkov a žalobca mal možnosť žiadanku si stiahnuť
v elektronickej podobe, vyplniť a na schválenie odovzdať zástupcovi vlastníkov. Vyplnená žiadanka
však neobsahovala všetky potrebné náležitosti, ktoré sú stanovené smernicou a pokladničný blok z

24.4.2014predloženýžalobcomnebolomožnézaradiťdoúčtovníctvadomu,anihopreplatiťvroku2015.
Žalovaný spochybnil svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore, nakoľko žalobca sa domáha zaplatenia
finančných prostriedkov, avšak požaduje zaplatenie predmetnej sumy od tretej strany, čiže vlastníkov
bytu a nebytových priestorov na ulici E. XX, Y., nakoľko žiada uhradenie prostriedkov z fondu opráv.
Ak by súd vyhovel návrhu žalobcu, preniesol by oprávnenie z vlastníkov bytov a nebytových priestorov

na žalovaného. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu, že na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových
priestorov na ulici E. XX a XX v Y. dňa 9.9.2015 mu nebolo umožnené sa vyjadriť, nakoľko zo zápisnice
z predmetnej schôdze vyplýva, že žalobca prejavil záujem o nový balkón len keď bude z kuchyne.
Žalobca dôvodil, že škoda mu vznikla tým, že žalovaný nezvolal členskú schôdzu vlastníkov bytov,
pričom suma 69,71 eur vyplýva z listín, ktoré doručil súdu, nemal návrhy na doplnenie dokazovania,

napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O. s. p..
Súd prvej inštancie prišiel k záveru, že záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 69,71 eur nevyplýva
zo žiadneho právneho predpisu, ani zo žiadnej zmluvy, čo žalobca ani netvrdí, ale domáha sa plnenia
titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť vo výške 69,71 eur z dôvodu porušenia povinnosti
žalovaného zvolať členskú schôdzu vlastníkov bytov, v dôsledku čoho žalobcovi nebolo odsúhlasené

mimoriadne čerpanie z fondu prevádzky, údržby a opráv z dôvodu výmeny sporáka, takto skutkovo
vymedzený nárok na náhradu škody bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné právne posudzovať podľa
§ 420 ods. 1 O. z.. S poukazom na § 8b ZVB je možné domáhať sa od žalovaného náhrady škody,
nakoľko správca vykonáva správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome pred súdom, keď zároveň škoda mala žalobcovi vzniknúť (podľa jeho tvrdení) porušením
povinnosti žalovaného, t. j. jeho konaním, resp. opomenutím konania. Súd prvej inštancie bol názoru, že
žalobca nepreukázal vznik škody vo výške 69,71 eur, keď nevyplatenie mu z fondu prevádzky, údržby
a opráv uvedenej sumy za výmenu sporáka, nie je možné stotožňovať so skutočnou škodou, nakoľko
nevznikla ujma v majetkovej sfére žalobcu, keďže nedošlo ani k zmenšeniu majetku žalobcu, ani žalobca

nemusel vynaložiť majetkové hodnoty na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu. Nevyplatenie sumy
za výmenu sporáka nie je pritom možné považovať ani za ušlý zisk. Smernica určuje, že z fondu
sa čerpajú finančné prostriedky na zabezpečenie riadneho a bezporuchového chodu na spoločných
častiach, zariadeniach a spoločných priestoroch domu. Odlišné čerpanie vo výnimočných prípadochje možné, avšak musí byť o ňom rozhodnuté nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov, resp.
nájomcov bytov príslušného domu. Z uvedeného vyvodil, že vlastník bytu nemá právny nárok na
čerpanie akejkoľvek sumy z dôvodu výmeny sporáka z fondu, ale jeho žiadosť musí byť predmetom

hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov a odsúhlasená ich nadpolovičnou väčšinou, z čoho je zrejmé,
že u žalobcu sa nedalo očakávať, že u neho dôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt (ak by sa aj
schôdza v roku 2014 konala), pretože výsledok hlasovania (t. j. kolektívneho rozhodovania) nie je možné
predvídať, a teda nie je možné hovoriť ani o ušlom zisku žalobcu, z čoho súd prvej inštancie vyvodil, že
chýba základný predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu a síce spôsobenie škody a preto nebolo

možné žalobe žalobcu vyhovieť. Dodal, že nie je naplnený ani ďalší predpoklad a síce príčinná súvislosti
medzi tvrdeným protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody. Ak by totiž protiprávne konanie
žalovaného malo spočívať v tom, že v roku 2014 nebola riadne zvolená schôdza vlastníkov bytov, nie je
tu príčinná súvislosť medzi nezvolaním schôdze a vznikom škody, nakoľko rozhodovanie o výnimočnom
čerpaní z fondu je kolektívnym rozhodovaním vlastníkov bytov na schôdzi a nie je možné predvídať jeho
výsledok, hoci by aj predtým v prípade iných vlastníkov bytov, čerpanie z dôvodu výmeny sporáka bolo

odsúhlasené.Niejemožnéuzavrieť,ževprípadezvolaniaschôdzevlastníkovbytovvroku2014bydošlo
automaticky k odhlasovaniu mimoriadneho čerpania vo výške 69,71 eur z fondu v prospech žalobcu
z dôvodu výmeny jeho sporáka, pretože uvedené by záviselo od výsledku kolektívneho rozhodovania,
ktorého výsledok je neistý. Z dôvodu nepreukázania vzniku škody a neexistencie príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym konaním a škodou, súd považoval za nadbytočné a nehospodárne vykonávať

dokazovanie týkajúce sa výmeny sporáka v byte žalobcu a spôsobu vypĺňania objednávky/žiadanky
(prístup k tlačivu, vypĺňajúca osoba, náležitosti a pod.), nakoľko na výsledok konania by uvedené nemalo
žiaden vplyv. Uzavrel, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, nakoľko jednak povinnosť
žalovaného plniť žalobcovi sumu 69,71 eur nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, ani zo zmluvy
a neboli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a síce spôsobenie škody, ani príčinná

súvislosť medzi nezvolaním schôdze a vznikom škody, z ktorých dôvodov žalobcovi právo na náhradu
škody spolu s príslušným úrokom z omeškania od žalovaného nepriznal a žalobu v celom rozsahu
zamietol. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, §
151 ods. 1 a § 160 ods. 1 vety prvej O. s. p. a vecne plným úspechom žalovaného v konaní, z ktorého
dôvodu mu priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v sume 89,94 eur, titulom náhrady trov

právneho zastúpenia. Vzhľadom k výške sumy náhrady trov konania na jej plnenie zaviazal žalobcu v
primeranej dlhšej lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie iba žalobca s návrhom na jeho
zmenu vyhovením žalobe v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil všeobecne dôvodmi uvedenými v §

205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.. Uviedol, že v dôsledku tvrdenia žalovaného (uvedeného v odôvodnení
napadnutého rozsudku) o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie navrhuje odvolaciemu súdu, aby
pribral do návrhu žaloby ako ďalšieho druhého účastníka konania na strane žalovaného vlastníkov bytov
na ulici E. č. XX, XX v Y. a to na základe priloženého zoznamu vlastníkov bytov v počte 32 vlastníkov,
ktorých v zmysle zmluvy o výkone správy zastupuje žalovaný. Ďalej dôvodil, že žalovaná suma i keď

je na prvý pohľad nepatrná oproti vynaloženým nákladov na súdne konanie, pre neho ako dôchodcu
s nízkym starobným dôchodkom je dôležitá, o. i., že mu aj v zmysle spravodlivého rozhodovania vo
veci patrí, čo nepopiera ani žalovaný, ktorý sa iba odvoláva, že účtovný doklad z roku 2014 nemôže
údajne účtovať v roku 2015. Požadovaná suma je pohľadávka u žalovaného, ktorá žalobcovi vznikla
pri celkovom vysporiadaní FFÚaI, keď bolo zmenené financovanie prostriedkov z tohto fondu v tom

zmysle, že už v budúcnosti sa nebude z tohto fondu uhrádzať zariadenie bytu, ako tomu bolo v minulosti
a to výmena kuchynskej linky, plynového sporáka a WC. Tým nájomníkom bytov, čo neboli vymenené
kuchynské linky, plynového sporáky a WC bola vyplatená suma s tým, že na výmenu plynového sporáka
bola naďalej zadržiavaná FFÚaI rezerva - suma 2100 Sk až do doby kúpy nového plynového sporáka
nájomníkom, o čom svedčí list žalovaného z 25.4.1995. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za to,

že žalovaný v zmysle platných právnych predpisov nezvolal schôdzu vlastníkov bytov v roku 2014, na
ktorej by bol nechal iba formálne odsúhlasiť vyplatiť zadržiavanú rezervu sumy 2100 Sk na výmenu
sporáka, ktorá suma 69,71 eur žalobcovi nepopierateľne patrí v zmysle listu žalovaného z 25.4.1995, v
ktorom mu žalovaný oznamuje, že vysporiadanie FFÚaI je správny výpočet rezervy na výmenu sporáka
v sume 2.100 Sk (69,71 eur). Uvedená rezerva na výmenu sporáku už bola v minulosti odsúhlasená

v zmysle uvedeného listu žalovaného z 25.4.1995 a schôdza vlastníkov bytov iba dáva dodatočný
formálny súhlas na zaplatenie zadržiavanej rezervy na výmenu sporáka z toho dôvodu, aby si vlastník
bytu znova niekoľkokrát po sebe neuplatňoval zaplatenie za výmenu sporáka tak, ako to uskutočnil v
minulomobdobíterajšízástupcavlastníkovbytovZ.G.,žesinechalzospoločnéhoFFÚaIpreplatiťtrikrátza výmenu nového sporáka. Odsúhlasenie schôdzou je iba formálny akt, ktorý podľa názoru žalobcu
môže byť aj dodatočne odsúhlasený, preto o. i. navrhuje aj za žalovaných v 2. rade vlastníkov bytov.
Žalovaný v plnej miere zodpovedá za spôsobenú škodu z dôvodu odmietnutia zaplatenia zadržiavanej

rezervy na výmenu sporáka v sume 69,71 eur. Nevyplatením zadržiavanej sumy za výmenu sporáka sa
vlastníci bytov na ulici E. XX, XX v Y. bezdôvodne obohatili na jeho úkor a preto aj s prihliadnutím na
uvedenú skutočnosť požaduje o vydanie bezdôvodného na jeho osobe obohatenia sa vlastníkov bytov
na ulici E. XX, XX v Y.. Žalobca ďalej uviedol, že v snahe predísť ďalším zbytočným súdnym sporom
sa obrátil na žalovaného so žiadosťou o zvolanie schôdze vlastníkov bytov, a to listom z 3.12.2015, za

účelom odsúhlasenia príspevku na výmenu sporáka, na čo však žalovaný reagoval negatívne listom z
8.12.2016, čo sa prieči z pohľadu žalobcu okrem príslušných zákonných ustanovení aj dobrým mravom,
o. i. aj čl. VII Zmluvy o výkone správy, podľa ktorého je správca povinný zvolávať schôdzu vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome podľa potreby. Poukázal na čl. VII bod 11 Zmluvy o výkone
správy a na skutočnosť, že u žalovaného všetky žiadanky pre vlastníkov bytov vystavuje zaužívaným
dlhoročným spôsobom iba Z. G.. Zadržiavaná suma na výmenu sporáka 69,71 eur je pohľadávka

žalobcu u žalovaného, ktorú pohľadávku žiada zaplatiť - vydať z dôvodu zakúpeného sporáka a to
v zmysle listu žalovaného z 25.4.1995, ktorá pohľadávka nemôže byť premlčaná z dôvodu záväzku
zaplatenia rezervy - tejto pohľadávky, pri výmene sporáka. S poukazom na § 8b ods. 4 ZVB uviedol, že
jeho zadržiavaná suma na výmenu sporáka 69,71 eur je v zmysle listu žalovaného z 25.4.1995 záväzok
- pohľadávka, ktorá je splatná pri výmene sporáka.

3. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti v celom
rozsahu potvrdiť. Dôvodil, že žalobca žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval, k akej vade v konaní
došlo a a ani nevysvetlil, v čom malo konanie inú vadu, ktorá by spôsobovala nesprávne rozhodnutie
vo veci, všetky žalobcom navrhované dôkazy boli vykonané a pred skončením dokazovania nemal

žalobca žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a ostatné ním uvádzané odvolacie dôvody
považuje žalovaný za neopodstatnené a ničím nepodložené. Žiadosť žalobcu o pribratie do návrhu
žaloby druhého účastníka konania na strane žalovaného, žalovaný považuje za bezpredmetnú, nakoľko
súd prvej inštancie námietke žalovaného (o absencii jeho pasívnej vecnej legitimácie) nevyhovel.
Predmetom konania bola náhrada škody a žalovaný má za to, že žalobca v konaní nepreukázal ani

jednu podmienku, ktorá by zakladala zodpovednosť za škodu na strane žalovaného. V zmysle smernice
sa iba vo výnimočných prípadoch môžu prostriedky použiť na odlišné čerpanie, ktoré však podlieha
rozhodnutiu a odsúhlaseniu vlastníkov bytov a nebytových priestorov a to nadpolovičnou väčšinou
všetkýchvlastníkov,resp.nájomcovpríslušnéhobytovéhodomu,avšakžalobcovpostupvtomtoprípade
bol odlišný. Žalovaný považuje tvrdenia žalobcu, že si nemohol uplatniť odsúhlasenie výmeny sporáka

na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v roku 2014 za účelové, nakoľko žalobca tento
argument začal používať až po doručení vyjadrenia žalovaného k žalobe z 18.8.2015, v ktorom bola
uvedená tá skutočnosť, že nárok žalobcu možno uplatniť v zmysle horeuvedenej smernice. Žalovaný
z toho usudzuje, že žalobca nepostupoval v zmysle platných interných predpisov žalovaného, ktoré je
ako vlastník povinný rešpektovať a postupovať v súlade s nimi. V prípade, že by mal žalobca záujem

postupovať v zmysle platnej a účinnej smernice, mohol využiť svoje zákonné právo v zmysle § 11a ZVB
v platnom znení, v zmysle ktorého má štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov právo zvolať
schôdzu vlastníkov, ak na ich žiadosť nezvolal schôdzu vlastníkov správca do 15 dní od doručenia
žiadosti. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca si nárok na výmenu sporáka, resp. odsúhlasenie
na schôdzi vlastníkov neuplatnil ani v roku 2015, konkrétne na schôdzi konanej 9.9.2015, hoci už vedel,

aký je postup a ako má konať v súlade s platnými predpismi. Žalobca 3.12.2015 v deň konania súdneho
pojednávania na súde prvej inštancie doručil žalovanému list, v ktorom žiadal o zvolenie schôdze
vlastníkov za účelom preplatenia sumy na výmenu sporáku. Na túto žiadosť žalovaný odpovedal listom
z 8.12.2015, v ktorom žalobcu poučil, že v zmysle zákona je správca povinný zvolať schôdzu, ak o
to požiada štvrtina vlastníkov. Žalobca si v odvolaní účelovo vykladá text zmluvy o výkone správy,

nakoľko uvádza neúplný text zmluvy, v zmysle ktorej je správca povinný zvolávať schôdzu vlastníkov
bytov v dome podľa potreby najmenej raz za rok alebo ak o to požiada najmenej štvrtina vlastníkov
bytov v dome. Uvedené je plne v súlade so zákonom ZVB v platnom znení. Žalovaný má za to, že
postupoval v súlade so zákonom aj so zmluvou o výkone správy. Smernica stanovuje obligatórne podpis
zástupcu vlastníkov na žiadanke, avšak nestanovuje, že zástupca vlastníkov musí danú žiadanku aj

vlastnoručne vyplniť, žalobca si nesprávne vysvetľuje ním citovaný článok VII bod 11 Zmluvy o výkone
správy, ktorý je vytrhnutý z kontextu a tento vyplýva z ustanovenia § 8a ods. 5 ZVB v platnom znení.
Žalobca v odvolaní nesprávne uvádza, že žalovaný zadržiava žalobcovu sumu na výmenu sporáku.
Žalovaný nezadržiava žiadne peniaze žalobcu. Peňažné nároky, ktoré sa majú hradiť z fondu prevádzky,údržby a opráv sú vlastníctvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov na ulici E. XX, XX v Y. a je v
ich výlučnej kompetencii, aby rozhodli a odsúhlasili odlišné čerpanie fondu, ktorým bude žalovaný ako
správca viazaný mimo toho, ktoré vyplýva priamo zo zákona.

4. V podaní z 19.2.2016, doručenom súdu prvej inštancie 19.2.2016, po uplynutí žalobcovi odvolacej
lehoty, žalobca uviedol, že dopĺňa odvolanie o dodatočne zistený dôkaz a to list z 2.6.1995: Výpis
z uznesenia č. 167 z P-BD zo dňa 29.5.1995 (ktorý v prílohe predložil), v ktorom Predstavenstvo
po prejednaní súhlasí s vyplatením čiastky 2630 Sk za podmienky, že bude uhradený nedoplatok na

úhradách za užívanie bytu v plnej výške. Uvedený výpis o. i. podľa neho dokazuje aj skutočnosť,
že žalovaný žalobcovi neoprávnene zadržiava ním vyčíslenú oprávnenú pohľadávku 2.630 Sk, s čím
Predstavenstvo súhlasí s vyplatením tejto čiastky za podmienky, že bude uhradený nedoplatok na
úhradách za užívanie bytu v plnej výške, ktorá podmienka je neoprávnená, nakoľko na žalobcovom
konte úhrad za užívanie bytu mu žalovaný protiprávne účtoval aj poplatky z omeškania z nezaplatených
v plnej výške zálohových platieb za užívanie bytu, čo bolo protiprávne účtované z toho dôvodu, že na

zálohové platby sa nevzťahujú poplatky z omeškania, ktoré mu žalovaný účtoval, dôkazom čoho sú
súdne rozhodnutia uvedené v podaní žalobcu. Uvedené skutočnosti podľa neho jednoznačne dokazujú,
že žalobca má oprávnené pohľadávky u žalovaného, ktoré pohľadávky mu protiprávne odmieta zaplatiť
a navrhol, aby súd určil žalovanému povinnosť vyjadriť sa, či uznáva vyčíslené pohľadávky a najmä
či mu odmieta zaplatiť zadržiavanú pohľadávku za výmenu sporáku v požadovanej sume iba z toho

dôvodu, že údajne nemôže zaúčtovať doklad v roku 2014 do účtovníctva v roku 2015.

5. V ďalšom podaní zo 7.3.2016 žalobca uviedol, že vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu považuje za
účelové, neodborné a nepravdivé s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za spôsobenú škodu a zaplatenie
zadržiavanej rezervy - pohľadávky na výmenu sporáka. Žalobca na pojednávaní uviedol iba, že

momentálne nemá ďalšie dôkazy, pokiaľ sa neobjavia ďalšie závažné dôkazy, ktoré po objavení
uplatní. Jeho tvrdenia je možné preukázať aj nahratým záznamom z pojednávania. Žalovaný mal
podľa názoru žalobcu povinnosť z vlastnej iniciatívy koordinovať priebeh schôdze vlastníkov bytov dňa
9.9.2015 svojimi troma zástupkyňa prítomnými na tejto schôdzi, pričom si mal nechať aj odsúhlasiť
výplatu žalobcovi patriacej sumy 69,71 eur za výmenu plynového sporáka. Tým, že mu žalovaný

naďalej zadržiava nevyplatenú rezervu na výmenu sporáka v sume 2100 Sk (69,71 eur) je žalobcovi
spôsobovaná škoda na úrokoch a ušlom zisku, ktorú žalobca vyčíslil za obdobie od 1.1.1996 k 7.3.2016,
t. j. za 20 rokov v celkovej sume 125,48 eur, ktorú sumu dodatočne navrhuje odvolaciemu súdu, aby
prikázal žalovanému zaplatiť mu ju + istinu 69,70 eur s príslušenstvom.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj O. s. p.), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. V prvom rade bolo potrebné sa zaoberať návrhmi žalobcu na pristúpenie subjektov do konania a na
pripustenie zmeny žaloby, ktoré návrhy žalobca podal v odvolacom konaní.
Podľa § 79 CSP na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas

toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.
Podľa § 378 ods. 2 CSP na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov.
Z dikcie zákona teda výslovne vyplýva vylúčenie použitia ustanovení o pristúpení subjektov do konania
v odvolacom konaní, čo bolo dôvodom, pre ktorý odvolací súd zamietol návrh žalobcu na pristúpenie
subjektov (32 vlastníkov bytov na ulici E. XX,XX v Y.) do konania na strane žalovaného.

Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
Podľa § 140 ods. 1 až 3 CSP:
(1) Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.
(2) Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
(3) Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob

usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 143 ods. 1 až 3 CSP:
(1) Súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na
konanie o zmenenej žalobe.(2) Súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo
kauzálne príslušný iný súd.
(3) Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Zmenoužalobyjevzmysle§140CSProzšírenieuplatnenéhopráva,uplatnenieinéhoprávaapodstatná
zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností, tvrdených v žalobe. Nová úprava sporového procesu
zmenu žaloby v odvolacom konaní nepripúšťa, keďže vec sa nachádza v opravnom konaní, cieľom
a úlohou ktorého je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, ide teda o

preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia v konaní o predmete tak, ako bol vymedzený v čase
vydania napadnutého rozhodnutia. Umožnenie zmeny žaloby v tomto štádiu by malo za následok
zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na opätovné prejednanie súdu prvej inštancie, keď takýto postup
by odporoval základnému účelu civilného sporového konania, ktorým je poskytnutie rýchlej, efektívnej a
spravodlivej ochrany ohrozeným a porušeným právam za súčasnej vysokej miery zodpovednosti strán
sporu za výsledok konania.

Zmenou žaloby teda nie je zmena právneho dôvodu bez zmeny skutkových tvrdení; právne posúdenie
je vecou súdu.
Na základe uvedeného prišiel odvolací súd k záveru, že hoci žalobca okrem práva na náhradu škody
uplatnil až v odvolaní aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (iba voči vlastníkom bytov,
ktorých vstup do konania neúspešne navrhoval v odvolacom konaní), avšak na základe nezmenených

skutkových tvrdení, nejedná sa o zmenu žaloby, keď právne posúdenie je vecou súdu a nebol tu preto
dôvod na rozhodovanie o zmene žaloby z tohto dôvodu.
Pokiaľ ide o zmenu žaloby, ktorú žalobca navrhol až v jeho podaní zo 7.3.2016, ktorou žiadal, aby
odvolací súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu aj škodu na úrokoch a ušlom zisku, vyčíslenú za obdobie
od 1.1.1996 do 7.3.2016, t. j. za 20 rokov, v sume 125,48 eur, a popri istine 69,71 eur aj 9% ročný úrok z

omeškania od 24.4.2014 do zaplatenia, túto odvolací súd nepripustil z dôvodu uvedeného v § 371 CSP
t. j., že žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 O.s.p., účinného v čase jeho podania, akt. § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou

(predtým účastníkom konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p., akt. § 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 O. s. p.,
akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.
s. p., aj § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O. s.
p., akt. § 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods.

1 O. s. p., akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba navzdory námietkam žalobcu považovať
za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový
stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke.
Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej

argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej
inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich
správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej
veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§
387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej

inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

9. Žalobca odvolanie odôvodnil dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p., keď iba označil a citoval
v zákone taxatívne uvedené dôvody, pre ktoré je možné odvolanie podať, neuviedol však žiadnu
konkrétnu argumentáciu vo vzťahu k odvolacím dôvodom. Zopakoval svoje skutkové tvrdenia, s ktorými

sa súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vyporiadal v napadnutom rozsudku. Zotrval na tom, že
žalovaný zodpovedá v plnej miere za žalobcovi spôsobenú škodu, a to z dôvodu odmietnutia zaplatenia
zadržiavanej rezervy na výmenu sporáka v sume 69,71 eur žalobcovi, zároveň v odvolaní uviedol,
že nevyplatením zadržiavanej sumy za výmenu sporáka sa vlastníci bytov na ulici E. XX, XX v Y.bezdôvodne obohatili na jeho úkor a preto aj s prihliadnutím na uvedenú skutočnosť požaduje o vydanie
bezdôvodného na jeho osobe obohatenia sa vlastníkov bytov na ulici E. XX, XX v Y..
Odvolací súd sa vzhľadom k tomu, že 32 vlastníkov bytov na ulici E. XX,XX v Y. sa nestalo z dôvodov

vyššie uvedených stranou v spore, ďalej nezaoberal tvrdením žalobcu vo vzťahu k nim, keďže žalobca
netvrdil,žeškoduspôsobilispoločnežalovanýavlastnícibytov,keďvprvoinštančnomkonaníivodvolaní
uvádzal, že žalovaný zodpovedá v plnej miere za žalobcovi spôsobenú škodu a nárok voči nemu
uplatňuje titulom náhrady škody.
Podľa § 420 ods. 1 až 3 O. z. :

(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Právna úprava všeobecnej zodpovednosti postihuje všetky vzťahy tejto zodpovednosti, pokiaľ nie sú

predmetom právnej úpravy v osobitných ustanoveniach v O. z. alebo ustanoveniach iného zákona
tvoriaceho súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky.
Všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť
s predpokladaným zavinením škodcu. To znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
preukázať, že škodu spôsobil škodca (žalovaný), existenciu škody a jej výšky zaťažuje poškodeného

(žalobcu).OvšeobecnúzodpovednosťpodľaO.z.idelenvtedy,aksúkumulatívnesplnenépredpoklady:
1. vznik škody, 2. protiprávnosť konania, 3. zavinenie škodcu, 4. príčinná súvislosť medzi škodou a
konaním.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť

aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je teda porušenie právnej povinnosti (existencia
protiprávneho úkonu). Protiprávnosť sa nepredpokladá, ale musí byť poškodeným preukázaná.
Porušením právnej povinnosti je objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne konala
(prípadne opomenula konať) a tým ako konať mala aby splnila povinnosť jej uloženú právnym predpisom

alebo inou právnou skutočnosťou.
Za škodu sa považuje majetková ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Za túto sa považuje
nielen skutočná škoda (škoda, o ktorú sa majetok poškodeného zmenšil), ale aj to, čo poškodenému
v dôsledku škodnej udalosti ušlo (ušlý zisk), teda to o čo by sa majetok poškodeného zväčšil, ak by
nedošlo k škodnej udalosti.

Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a
skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu, súčasne však musí byť preukázané, že škoda
by bez tejto príčiny nebola nastala.
Zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo záveru, že žalovaný neporušil žiadnu svoju
právnu povinnosť, nakoľko povinnosť žalovaného plniť žalobcovi sumu 69,71 eur nevyplýva zo žiadneho

právneho predpisu ani zo zmluvy a neboli splnené ani ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za
škodu, a to vznik škody ani príčinná súvislosť medzi nezvolaním schôdze žalovanou a vznikom škody
žalobcovi.
Súd prvej inštancie správne konštatoval neexistenciu 3 atribútov zodpovednosti za škodu, ktoré musia
byť splnené kumulatívne, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie,

odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti
takému uplatneniu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

10. K dôkazu predloženému odvolateľom až po uplynutí mu odvolacej lehoty (list žalovaného z 2.6.1995
adresovaný žalobcovi), ktorý žalobca označil za dodatočne zistený dôkaz, odvolací súd (napriek tomu,
že sa nejaví relevantným pre rozhodnutie v predmetnej veci) uvádza nasledovné:
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa

týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania
bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.Z podmienok prípustnosti uplatnenia až v odvolacom konaní skutočností či dôkazov neuplatnených už
v konaní na súde prvej inštancie tu nemohlo ísť o podmienky podľa § 205a ods. 1 písm. a/ ani b/ O. s. p.
(skôr neuplatnený dôkaz nemal preukazovať žiaden z dôvodov tzv. zmätočnosti konania ani jeho vadu

majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a do úvahy by prichádzali len podmienky podľa
písmena c/ alebo d/. Z tých o prípad absencie poučenia účastníka konania (t. č. strany) súdom prvej
inštancie podľa § 120 ods. 4 O. s. p. ísť nemohlo preto, že odvolateľ - žalobca bol riadne poučený podľa
§ 120 ods. 4 O. s. p. (o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a

označené neskôr súd neprihliada, skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za
podmienok uvedených v § 205a O. s. p.) na pojednávaní dňa 3.12.2015. O prípad nemožnosti označenia
či predloženia dôkazu už pred vyhlásením napadnutého rozsudku bez viny žalobcu taktiež nejde, keď
ani sám žalobca netvrdí, že tvrdenia a dôkazy nemohol uviesť, označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvej inštancie, žalobca ani neuviedol žiadnu prekážku brániacu mu v označení, navrhnutí alebo
predložení dôkazu ani v uvedení ním tvrdení.

Aj CSP prebral doterajšiu úpravu, v zmysle práva novôt v odvolacom konaní ho terminologicky
prispôsobil novej koncepcii civilného sporového konania (viď § 366 a § 373 CSP).
Vyššie uvedené malo za následok nepoužiteľnosť dôkazu označeného a navrhnutého až v odvolacom
konaní a nespôsobilosť zvrátenia ním výsledkov konania prvej inštancie.

11. Súd prvej inštancie postačujúco odôvodnil svoje rozhodnutie; jeho zdôvodnenie ako celok spĺňa
parametre zákona na odôvodnenie rozsudku, je v ňom totiž dostatočne vysvetlené z ktorých dôkazov pri
rozhodovaní vychádzal aj ako vec - zistený skutkový stav - právne posúdil. Za odňatie možnosti konať
pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa
predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu

právažalobcunaspravodlivýsúdnyproces.Doprávanaspravodlivýprocestotižnepatríprávoúčastníka
konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.
ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych

záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto
odvolanie žalobcu z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
Žalobca v odvolaní neprodukoval žiadne relevantné nové tvrdenia, s ktorými by sa nevysporiadal už
súd prvej inštancie, odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane odvolaním
nespochybneného výroku o trovách konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

12. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal právo

na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech
vo veci (žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci
úspech nemala (žalobca).
Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu
trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262

ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

13. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)