Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/428/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816200341
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6816200341.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej

a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa
Bratislava, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, pobočka Rožňava, Štítnická č. 12, IČO: 30 807
484, proti žalovanému H. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. Z. XX, právne zastúpenému JUDr. Pavlom
Halajom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Námestie slobody 2, Revúca, do 30.06.2016 za
účasti vedľajšieho účastníka Kooperativa poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4,
Bratislava I, Agentúra Banská Bystrica, Nám. Štefana Moyzesa 9, Banská Bystrica, IČO: 00 585 441,
v konaní o zaplatenie 2 181,61 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k.

3C/30/2016-63 zo dňa 06. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi sumu 2 181,61
€ do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to titulom dávok poskytnutých z dôchodkového
poistenia vo forme invalidného dôchodku poškodenému v dôsledku zavineného protiprávneho konania
žalovaného spôsobením dopravnej nehody, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia E. H., poistenca

žalobcu, majúceho za následok čiastočnú invalidizáciu.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu
Revúca sp. zn. 1T/96/2003 bol žalovaný uznaný za vinného, pretože dňa 07. 12. 2002 okolo
20.30 hod. riadil osobné vozidlo, pričom v dôsledku prekročenia povolenej rýchlosti a neskorej reakcie
zrazil pravou prednou časťou vozidla chodca E. H. prechádzajúceho cez vozovku, pričom tento utrpel
amputáciu ľavého predkolenia a pomliaždenie mäkkých tkanív s dobou liečenia a práceneschopnosťou

od 07. 12. 2002, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a tým spáchal trestný čin
ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona. Následne bol z tohto dôvodu vyplatený na
základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 21. 10. 2003 poškodenému E. H. čiastočný invalidný
dôchodok vo výške 3 172.- Sk (v pôvodne platnej mene) mesačne. Okresný súd mal za preukázané z
potvrdenia o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia, odboru dôchodkových dávok, sekcie
dôchodkovéhopoisteniaSociálnejpoisťovne,akoajzrozpisuvyplatenýchdávok,žeE.H.bolzaobdobie
od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014 vyplatený invalidný dôchodok vo výške 2 181,61 €. Aplikujúc ust. § 238

ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný,
nakoľko výplatou dôchodkových dávok E. H. za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014 v celkovom
rozsahu 2 181,61 € vznikla žalobcovi škoda. Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanéhona jeho obranu zdôraznil, že plnenie zmluvných povinností medzi ním ako poisťovateľom a žalovaným
ako poisteným nie je predmetom tohto konania.

3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného
a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte „OSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Podľa názoru žalovaného je výklad prijatý okresným
súdom nesprávny a pre posúdenie nároku žalobcu na náhradu nákladov vynaložených na výplatu dávok
dôchodkového poistenia nie je rozhodný právny predpis účinný v čase výplaty týchto dávok, ale právny
predpis účinný ku dňu vzniku škodnej udalosti. Zdôraznil, že postup prijatý prvoinštančným súdom
odporuje zásade zákazu retroaktivity a poukázal v súvislosti s retroaktivitou na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 2MCdo 9/2013, z ktorého odcitoval ustanovenia týkajúce sa základného princípu
vymedzujúceho kategóriu právneho štátu, ktorým je aj Slovenská republika viazaná a ku ktorým patrí
princíp ochrany dôvery občanov v právo a s tým súvisiaci princíp zákazu spätnej účinnosti (retroaktivity)
právnych noriem. Zdôraznil, že zákon č. 461/2003 Z. z. neobsahuje prechodné ustanovenia, ktoré
by upravovali pôsobnosť jeho ustanovenia § 238 aj na škodné udalosti, ku ktorým došlo pred jeho

účinnosťou. Zodpovednosť žalovaného za škodu mal preto súd správne posúdiť podľa právneho
predpisu účinného v čase vzniku škodnej udalosti, t. j. podľa § 231 zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom
poistení.

5. Ďalším odvolacím dôvodom žalovaného bola skutočnosť, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné

bremeno spočívajúce v preukázaní existencie a výšky škody uplatňovanej voči nemu. Ak totiž okresný
súd vychádzal z ust. § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého výšku škody preukazuje
Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených
dávok, postupoval nesprávne, nakoľko mal postupovať v zmysle zákona č. 413/2002 Z. z., ktorý
obdobné ustanovenie (§ 238 ods. 1 - poznámka odvolacieho súdu) neobsahuje. Žalovaný teda obdobne

popiera existenciu a výšku spôsobenej škody, pretože žalobca nepreukázal výšku dávok dôchodkového
poistenia - invalidného dôchodku vyplatených pánovi H., predložením rozhodnutia o priznaní invalidného
dôchodku, rozhodnutia o jeho prípadnej valorizácii a výpisom z účtu alebo potvrdením Slovenskej pošty
preukazujúceho poukázanie, resp. i prijatie finančných prostriedkov poškodenému (pánovi H.).

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že právo na náhradu dávok
poskytnutých z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia vzniknuté pred 01. 01. 2004,
t. j. pred účinnosťou zákona č. 461/2003 Z. z. o Sociálnej poisťovni kontinuálne upravoval zákon č.
274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, a to v § 31, ktorým jej vzniklo právo
voči tretím osobám na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a z dôchodkového

zabezpečenia v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby. Z prechodných ustanovení
jednoznačne vyplýva kontinuita nositeľa sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ako aj jej právo na
náhraduškodyvočitretímosobám,ktorájejvzniklavýplatoudávokvdôsledkuzavinenéhoprotiprávneho
konania. Ujma jej vznikla za účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, keďže pre
posúdenie nároku na náhradu nákladov vynaložených na výplatu dávok dôchodkového poistenia je

rozhodujúci právny predpis účinný v čase výplaty týchto dávok a nie právny predpis účinný ku dňu
vzniku škodnej udalosti. Pokiaľ ide o výšku škody, táto bola v konaní preukázaná potvrdením o výške
vyplatených dávok dôchodkového poistenia v súlade s § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení. Súčasťou žaloby bolo aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní čiastočného
invalidného dôchodku zo dňa 21. 10. 2003. Potvrdenie s výpisom vyplatených dôchodkových dávok

bolo vystavené oddelením dôchodkových dávok, sekcie dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne,
ústredie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

7. Kooperatíva poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4,
vystupujúca v konaní do 30. 06. 2016 ako vedľajší účastník na strane žalovaného, v písomnom vyjadrení

k odvolaniu žalovaného uviedla, že sa stotožňuje s jeho odvolaním, s dôvodmi v ňom uvádzanými a
rovnako považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, pretože súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na svoje vyjadrenia v doterajšompriebehu konania a opätovne zdôraznil, že z ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. účinného k dátumu
pred 01. 11. 2003 nevyplýva zákonná povinnosť poisťovateľa nahradiť za škodcu nároky uplatňované
zo strany žalobcu. Povinnosť uhrádzať na základe povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj dôchodkové dávky vyplýva pre neho až od dňa
01. 11. 2003 a táto povinnosť bola poisťovateľovi stanovená iba vo vzťahu k poškodenému, a nie vo
vzťahu k Sociálnej poisťovni, ktorá nemá status poškodeného. Až zákonom č. 110/2007 Z. z. účinným
od 01. 04. 2007 došlo k založeniu možnosti Sociálnej poisťovne domáhať sa od komerčných poisťovní,
akou je aj intervenient, náhrady regresných nárokov existujúcich voči poistenému z titulu nároku na

náhraduškodyvzniknutejvýplatousociálnychdávokvdôsledkujehozavinenéhoprotiprávnehokonania.
Z uvedeného preto vyvodil, že v dôsledku vyššie uvedenej právnej „neúpravy,“ resp. určitého právneho
vákua v predmetnom období nemal povinnosť uhrádzať na základe povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj dôchodkové dávky v rozhodnom
období, ktoré sú predmetom tohto konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a
žalobu zamietol.

8. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 06. 06. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte ,,CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1
stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaného a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal v medziach daných ust. § 379 a
§ 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného

súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v
dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie
aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi
na strane druhej. Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré

sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd -
súd prvej inštancie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Okresný súd stručne a jasne objasnil skutkový, ako aj právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre
záver o tom, že nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému je dôvodný. Treba dodať, že podľa judikatúry

Ústavného súdu SR nepatrí do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na
spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo
strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa
riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá strana sporu (II.ÚS 3/97,

II.ÚS251/03).

12. Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho
odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími
dôvodmi. Odvolacím dôvodom žalovaného bolo, že pre posúdenie nároku žalobcu na náhradu nákladov

vynaložených na výplatu dávok dôchodkového poistenia nie je rozhodný právny predpis určený v čase
výplaty týchto dávok, ale právny predpis účinný ku dňu vzniku škodnej udalosti. S uvedeným odvolacím
dôvodom a jeho právnou argumentáciou sa nestotožňuje ani súd odvolací a v tejto súvislosti poukazuje
na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktorý sa zaoberal
otázkou regresného nároku zdravotnej poisťovne titulom náhrady nákladov vynaložených na zdravotnú

starostlivosť pri poškodení zdravia poistenca poisťovne spôsobeného zavineným protiprávnym konaním
žalovaného ( sp. zn. 1Cdo 70/2009), uviedol : „Jednou z rozhodujúcich otázok v predmetnej veci
je vznik nároku na náhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť. Ide o posúdenie, s ktorou právnou
skutočnosťou je spojený vznik práva domáhať sa takto vynaložených nákladov. Dovolací súd v tomtosmere dospel k záveru, že je to deň zaplatenia úhrady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Súdy
preto správne postupovali, keď za určujúci považovali okamih zaplatenia príslušnej úhrady zdravotnou
poisťovňou.Vznikprávananáhradunákladovvynaloženýchnazdravotnústarostlivosťnemôžebyťdaný

ani protiprávnou udalosťou majúcou za následok poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ani deň podania
žaloby na súde.“

13. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu dávok poskytnutých z
dôchodkového poistenia vo forme invalidného dôchodku poškodenému v dôsledku zavineného

protiprávneho konania žalovaného spôsobením dopravnej nehody, pri ktorej došlo k poškodeniu
zdraviaR.H., poistenca žalobcu, majúceho za následok čiastočnú invalidizáciu, vynaložaním
dôchodkovej dávky od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014, je ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení, v spojení s ustanovením § 260 ods. 1 tohto zákona, v zmysle ktorého
Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v
dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Zákonným predpokladom vzniku tohto nároku je, že

poisťovňa uhradila svojmu poistencovi dávky dôchodkového poistenia, ktoré boli poskytnuté a vyplatené
ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi. Ust. § 238 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (od 01. 12. 2004) priznáva žalobcovi špecifické právo požadovať
„náhradu poskytnutých dávok“ od tretích osôb v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania voči
poberateľovi dávky. Ak bola teda poistencovi poskytnutá niektorá z uvedených dávok, ako je tomu i

v prejednávanom prípade, má Sociálna poisťovňa v zmysle citovaných ustanovení regresné právo na
náhradu tejto dávky (škody) - viď aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 MCdo 19/2008.

14. Sociálna poisťovňa totiž rozhoduje o dávkach dôchodkového poistenia a zabezpečuje ich výplatu
v rozsahu podľa osobitných predpisov. Ust. § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zakladá regresný

nárok Sociálnej poisťovne voči tretím osobám, ak sú splnené zákonné predpoklady v ňom uvedené.
Poskytnutím dávok z dôchodkového poistenia, na ktoré vznikol oprávneným osobám nárok v dôsledku
zavineného protiprávneho konania tretích osôb, vzniká Sociálnej poisťovni nepochybne majetková ujma,
ktorá je odškodniteľná pri splnení stanovených predpokladov.

15. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu dávok poskytnutých z
nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia do 31. 12. 2003 bolo ustanovenie § 31 ods. 1
zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, podľa ktorého Sociálna poisťovňa mala právo voči tretím
osobám ( ako i podľa novej právnej úpravy ) na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia
a z dôchodkového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. K výplate dávok do

31.12.2003 dochádzalo zo strany žalobcu poškodenému poistencovi v zmysle tejto právnej úpravy.

16. Z §-U 260 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že dávky nemocenského poistenia, dávky
dôchodkového zabezpečenia, plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania, peňažná náhrada a podpora v nezamestnanosti, priznané podľa

predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za dávky podľa tohto
zákona, teda podľa zákona č. 461/2003 Z. z.. Ak nárok na výplatu týchto dávok trval k 31. decembru
2003, dávky sa vyplácajú aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31.
decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že napriek tomu, že k protiprávnemu konaniu tretej osoby -
žalovaného došlo v zmysle vyššie uvedených zákonných úprav v čase, kedy sa žalovaný dopustil
trestného činu ublíženia na zdraví dňa 07. 12. 2002, žalobcovi vznikla škoda - regresný nárok voči
žalovanému dňom zaplatenia dávky dôchodkového poistenia jeho poistencovi. Škoda (ujma) totiž
žalobcovi vznikla vyplatením týchto dávok z dôchodkového poistenia formou invalidného dôchodku.

Rozhodné je preto obdobie, kedy k výplate týchto dávok došlo, pre posúdenie uplatnenia tohto nároku,
keď súčasne je nepochybné, že žalovaný svojim protiprávnym konaním spôsobil škodu na zdraví E.
H., ktorému bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne- žalobcom priznaný invalidný dôchodok na následky
ublíženia na zdraví, ktorý menovaný utrpel pri dopravnej nehode dňa 07. 12. 2002.

18. Aj v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 3MCdo 19/2008 je zákonným predpokladom vzniku
nároku žalobcu podľa uvedených ustanovení Zákona o sociálnom poistení, že poisťovňa uhradila
svojmu poistencovi dávky dôchodkového poistenia, ktoré boli poskytnuté a vyplatené ako následok
zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi. Ust. § 31 ods. 1 zákona č. 274/1994Z. z. o Sociálnej poisťovni a § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení priznávali
žalobcovi špecifické práva požadovať „náhradu poskytnutých dávok“ a „náhradu škody“ od tretích osôb
v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania voči poberateľovi dávky. Ak teda bola poistencovi

poskytnutá niektorá z uvedených dávok, ako je tomu i v prejednávanom prípade a vznik tohto nároku na
dávku bol zapríčinený zavineným protiprávnym konaním žalovaného, má Sociálna poisťovňa v zmysle
citovaných ustanovení regresné právo na náhradu dávky (škody). V tejto súvislosti preto aj odvolací súd
poznamenáva, že žalobca uniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie a výšky škody
uplatňovanej voči žalovanému.

19. Výška škody bola v konaní preukázaná potvrdením o výške vyplatených dávok dôchodkového
poistenia tak, ako to vyžaduje § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s tým,
že potvrdenie s rozpisom vyplatených dôchodkových dávok bolo vystavené oddelením dôchodkových
dávok v sekcii dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Súčasťou žaloby bolo aj
rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní čiastočného invalidného dôchodku zo dňa 21. 10. 2003.

Výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne o výške vyplatených dávok, a nie výpisom z účtu, resp. potvrdením Slovenskej pošty
preukazujúcim prijatie finančných prostriedkov pánom H. tak, ako to nesprávne uvádza žalovaný v
odvolaní. Existencia škody ako aj výška škody bola v dostatočnej miere preukázaná zo strany žalobcu.

20. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že výklad ponúkaný žalovaným by umožňoval žalobkyni možnosť
domáhať sa náhrady vyplatených dávok v prípade, ak došlo ku škodnej udalosti v roku 2002 len ohľadne
dávok vyplatených žalobcom do účinnosti novej právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z., teda dávok,
ktoré by boli vyplatené len do 01. 12. 2004 napriek tomu, že k ich výplate dochádza i po tomto dni
na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Nelogicky by potom v prípade, ak by k

protiprávnemu konaniu došlo za účinnej úpravy zákona č. 274/1994 Z. z. o sociálnom poistení a k výplate
dávok na základe tohto protiprávneho konania by došlo po 01. 12. 2004, žalobkyňa by už nárok na
výplatu týchto dávok nemala. Takýto výklad by však bol úplne v rozpore s účelom a zmyslom týchto
zákonov. Pri výklade treba vychádzať zo širšieho kontextu ustanovení zákona a účelu právnej úpravy
sociálneho ( dôchodkového ) poistenia. Niet rozumného dôvodu, prečo by zákonodarca pri úprave

Zákona o sociálnom poistení chcel vylúčiť právo Sociálnej poisťovne uplatňovať si náhradu vyplatených
dávok, ktoré vznikli na základe protiprávneho konania tretej osoby dňa 07. 02. 2002, avšak vyplatené boli
až v období roku 2014. Argumentácia žalovaného je preto príliš formálna, zužujúca a bez zohľadnenia
ďalších súvislostí a relevantnej právnej úpravy.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd nepovažuje odvolanie žalovaného za dôvodné.
Odvolacie dôvody žalovaného neobstoja, v dôsledku čoho odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil
ako vecne správne, a to vrátane výroku o náhrade trov konania, ktorú skutočnosť odvolací súd
uvádza napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi rozhodnutie o náhrade trov konania nebolo žalovaným
napadnuté, avšak ide o výrok závislý.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, teda podľa pomeru úspechu v odvolacom konaní. Žalovaný nebol v odvolacom konaní
úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca, ktorý úspešný v odvolacom
konaní bol, trovy odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané a odôvodnené a ktoré by predstavovali

účelne vynaložené výdavky žalobcu (§ 251 CSP), nevznikli. Na základe uvedeného odvolací súd
rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).