Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. jún 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/306/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715212777
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715212777.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

SPP Distribúcia, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 44/B, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti
odporkyni M. C., nar. XX.XX.XXXX, V. - O., O. W. XXXX/X, štátna občianka SR, o zaplatenie 463,40
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 463,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
%ročnezosumy463,40€od04.02.2016dozaplateniaanahradiťnavrhovateľovitrovykonaniavovýške
451,98 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh v sume 27,50 € a z trov

právneho zastúpenia v sume 424,48 €, ktorá je povinná zaplatiť advokátovi navrhovateľa SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 07.09.2015 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 28.08.2015, ktorým sa
navrhovateľ domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi
sumu 463,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 463,40 € od 27.12.2013 do
zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 27,50 € a trovy právneho

zastúpenia vo výške 95,83 € za dva úkony právnej služby vrátane režijného paušálu zvýšené o 20 %
DPH.

Svoj návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že na odbernom mieste Jánošíkova 2536/3, 960 01 Zvolen
u žalovanej v období od 21.09.2013 do 28.11.2013 dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného
plynu napriek skutočnosti, že odporkyni bola dodávka plynu v predchádzajúcom období prerušená,
pričom takýto odber je v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. f/ Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike

(ďalej len „Zákon o energetike“) považovaný za neoprávnený odber plynu. V prípade neoprávneného
odberu zemného plynu Zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi
distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním odporkyne vznikla
navrhovateľovi škoda vo výške 463,40 €¸ ktorá bola vyčíslená v súlade s Vyhláškou Ministerstva
hospodárstva SR číslo 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávnenýmodberomplynuavyfakturovanáodporkynifaktúroučíslo9000171316zodňa12.12.2013,
splatná 26.12.2013 znejúca na sumu 463,40 €. Navrhovateľ vyzval odporkyňu listom na úhradu

vyfakturovanej sumy za neoprávnený odber zemného plynu vo vyššie uvedenom období, odporkyňa
na túto výzvu nereagovala a faktúru za neoprávnený odber do dňa spísania žalobného návrhu na súd
neuhradila napriek tomu, že je po lehote splatnosti a navrhovateľ ju vyzval na jej úhradu. Po právnej
stránke zdôvodnil navrhovateľ svoj návrh odkazom na ustanovenie § 82 ods. 1, § 82 ods. 2 Zákonao energetike a tiež odkazom na § 1 ods. 14 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z.
Pokiaľ ide o úrok z omeškania, odkázal navrhovateľ na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z.

Na návrh vydal súd dňa 02.11.2015 platobný rozkaz sp. zn. 10C/306/2015-20, ktorý bol odporkyni
doručený dňa 03.02.2016, keď prevzala platobný rozkaz spolu s prílohami osobne v kancelárii
informačného centra OS Zvolen, keď predtým prevzala platobný rozkaz jej matka a navyše sa v tejto
poštovej zásielke nenachádzali prílohy tohto žalobného návrhu. Na základe týchto skutočností bol

prostredníctvom e-mailu dňa 04.01.2016 doručený na tunajší súd odpor proti platobnému rozkazu, ktorý
však nebol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
Dňa 08.01.2016 bol na tunajší súd doručený odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 02.11.2015,
sp. zn. 10C/306/2015-20, v ktorom okrem iného odporkyňa uviedla, že nespotrebovala deklarované
množstvo plynu, ani žiaden neodoberala, nakoľko navrhovateľ mal vtedy uzatvorenú zmluvu s iným
odberateľom, proti ktorému si svoju pohľadávku neuplatnil a preto sa pokúšal spotrebu za rozhodujúce

obdobie vyúčtovať proti nej a záver navrhovateľa o výške spotreby v rozhodujúcom období je iba
odvodený od odhadu počiatočného stavu merača spotreby a nie dôkazne podložený. Má za to, že
silnejšia strana spotrebiteľského vzťahu je navrhovateľ a ten je povinný preukázať svoje tvrdenia, najmä,
že odhad počiatočného stavu zakladá správny údaj pre stanovenie skutočnej spotreby plynu, inak by
išlo o bezdôvodné obohatenie dodávateľa. Navrhla, aby súd nariadil navrhovateľovi preukázať skutočnú

spotrebu a kto plyn spotreboval, nakoľko s ňou dodávateľ zmluvu nemal. Z týchto dôvodov navrhla
platobný rozkaz zrušiť a navrhovateľa zaviazať zaplatiť jej 27,50 € za odpor.

Dňa 19.05.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa k podanému
odporu, v ktorom okrem iného uviedli, že so skutočnosťami uvedenými odporkyňou v odpore nesúhlasia.

Pokiaľ odporkyňa v odpore uvádzala, že stav meradla plynu pre začiatok neoprávneného odberu
je odvodený od odhadu počiatočného stavu meradla, k tomu sa vyjadrili, že v tomto prípade ide
o prerušenie dodávky plynu na žiadosť dodávateľa plynu. Požiadavku o dočasné prerušenie poslal
dodávateľ plynu systémovo. Na základe tejto požiadavky sa technici navrhovateľa pokúsili meradlo
zaslepiť, čo však z dôvodu nedostupnosti meradla (odberateľ nesprístupnil meradlo) neprebehlo a

prišlo k účtovnému prerušeniu dodávky. Počiatočný stav ku dňu začatia neoprávneného odberu sa
teda počítal kvalifikovaným odhadom - metódou typového diagramu dodávky pre dané odberné miesto
(reálnuspotrebunebolomožnéodčítať).Ažukončenieneoprávnenéhoodberubolonazákladefyzického
odpočtu sprístupneného plynomeru. Tiež k veci uviedli, že počas obdobia neoprávneného odberu
dochádzalo k reálnej spotrebe plynu na žalovanom odbernom mieste. Odporkyňa neoprávneným

odberom plynu škodu spôsobila a je povinná túto škodu navrhovateľovi nahradiť. Vzhľadom na to, že
odporkyňa vo svojom odpore neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnila nárok
navrhovateľa, pokladali vyššie uvedený odpor za bezdôvodný a preto mali za to, že Okresný súd Zvolen
mal odmietnuť podaný odpor odporkyne ako neodôvodnený. Trvali na tom, aby súd vyniesol rozsudok v
zmysle podaného žalobného návrhu, keď ďalej opierali túto žalobu o právne tvrdenia a skutkové zistenia

v nej uvedené.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 13.06.2016, na ktoré sa nedostavil navrhovateľ, dostavil sa
právny zástupca navrhovateľa prostredníctvom substitučne splnomocneného právneho zástupcu s tým,
že právny zástupca mal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Dostavila

sa odporkyňa, ktorá mala tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd
postupoval podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v
neprítomnosti navrhovateľa.

Súd na pojednávaní vykonal listinné dôkazy, ktoré označil navrhovateľ a ktorých fotokópie doložil

do spisu v priebehu konania a to: faktúru č. 9000171316 z č.l. 3, výpočet škody spôsobenej
neoprávneným odberom zemného plynu po prerušení distribúcie z č.l. 4, vyfakturovanie škody
spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 11.12.2013 z č.l. 5 vrátane prílohy z č.l.
6, zápis zo dňa 28.11.2013 z čl. 7, zápis zo dňa 09.09.2013 z čl. 8, cenník externých služieb SPP
Distribúcia, a.s. z čl. 12-13, náhľad z počítačového programu navrhovateľa, výpis z Listu vlastníctva

č. 2053 zo dňa 03.12.2013 pre k.ú. Zvolen, a tiež vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne na
pojednávaní a oboznámil sa s prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, pričom zistil tento skutkový
stav:Z faktúry č. 9000171316 zo dňa 12.12.2013 súd okrem iného zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený
navrhovateľ, ako odberateľ je tu uvedená odporkyňa, deň splatnosti 26.12.2013, ako predmet fakturácie
jeuvedenéškodazaNOZPfakturovanázaobdobieod21.09.2013do28.11.2013,množstvo11.033,400

kWh, cena za mernú jednotku 4,20/100 kWh, cena spolu bez DPH 463,40 €, sadzba DPH 0,0 %, celková
fakturovaná suma 463,40 €.
Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu po prerušení distribúcie podľa
§ 50 ods. 11 Vyhlášky č. 24/2013 Z.z. pre objekty určené na trvalé bývanie, zdravotnícke zariadenia,
zariadenia sociálnych služieb, školy, ktorá tvorila prílohu k predmetnej faktúre č. 9000171316 s tým, že

táto príloha bola vyhotovená dňa 29.11.2013 a spracovaná dňa 11.12.2013, súd okrem iného zistil, že
ako odberateľ je tu uvedená odporkyňa, je tu uvedené číslo a typ plynomeru, začiatok neoprávneného
odberuzemnéhoplynu(prerušeniedistribúcieplynu)dňa21.09.2013,ukončenieneoprávnenéhoodberu
28.11.2013, stavy meradla tak na začiatku, ako i pri ukončení neoprávneného odberu, počet dní
neoprávneného odberu 69, celkové množstvo neoprávnene odobratého plynu 1036 m3 a tiež je tu
uvedený spôsob výpočtu škody predstavujúcej cenu neoprávnene odobratého zemného plynu s tým, že

ako celková výška spôsobnej škody je uvedená suma 463,40 €.
Z listu Vyfakturovanie škody spôsobnej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 11.12.2013 súd
zistil, že ho adresoval navrhovateľ odporkyni, v ktorom jej oznámili, že jej zasielajú faktúru na úhradu
škody spôsobnej neoprávneným odberom plynu, ku ktorému dochádzalo na odbernom mieste G. XXXX/
X, V. v období od 21.09.2013 do 28.11.2013 napriek tomu, že distribúcia tohto plynu bola v zmysle

ustanovenia § 50 ods. 11 Vyhlášky č. 24/2013 Z.z. prerušená dňa 21.09.2013. Škoda spôsobená týmto
neoprávneným odberom plynu bola vyčíslená na sumu 463,40 € a vyfakturovaná priloženou faktúrou
s tým, že táto suma predstavuje cenu skutočne odobratého množstva zemného plynu odo dňa, kedy
došlo k prerušeniu distribúcie zemného plynu do dňa ukončenia demontážou meradla, resp. do dňa jej
obnovenia. Podrobnosti výpočtu škody z neoprávnene odobratého plynu a nákladov zisťovania priložili

v prílohe faktúry. Pre prípad, že nedôjde k úhrade faktúry, resp. nedôjde k uzavretiu dohody o splátkach
oznámili, že si budú pohľadávku vymáhať v občianskoprávnom konaní.
Zo zápisu zo dňa 09.09.2013 súd okrem iného zistil, že sa jedná o tlačivo navrhovateľa s tým, že sa
jednalo o zápis o prerušení dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov odberateľa,
pričom ako odberateľ je tu uvedený Ján Čermák, odberné miesto Jánošíkova 2536/3, 960 01 Zvolen, v

kolonke „zistené skutočnosti“ na odbernom mieste je uvedené „prvá návšteva 09.09.2013 o 08.20 hod,
ráno mi otvoril podnájomník s tým, že prídem po obede a zoženie kľúče od skrinky, neotvoril mi nikto“.
Čas ukončenia úkonu 14.00 hod.
Zo zápisu zo dňa 28.11.2013 súd zistil, že sa jedná o tlačivo navrhovateľa, pričom zápis sa týkal
obnovenia dodávky zemného plynu, ako odberateľ je uvedená M. C., odberné miesto G. XXXX/X, XXX

XX V., v kolonke za odberateľa je uvedený Z. Č. a nečitateľný podpis.
Z cenníka externých služieb SPP-Distribúcia, a.s. účinného od 05.06.2013 súd okrem iného zistil, že sú
tu uvedené ceny-sadzby za jednotlivé personálne výkony, ako aj náklady cestovného, náklady materiálu,
prirážky k sadzbám za prácu v sobotu, nedeľu, vo sviatok, počas nočnej práce a práce v sťažených
podmienkach a podobne s tým, že ako jedna z položiek je napríklad uvedené aj prerušenie/obmedzenie

distribúcie ZP s uvedením ceny bez DPH a s DPH a tiež obnovenie dodávky ZP pre meradlá do G6 bez
fyzického prerušenia s uvedením ceny bez DPH a s DPH a podobne.
Z náhľadu z počítačového programu navrhovateľa označené ako Zobrazenie sledovania úloh výmeny
dát súd zistil, že ako jedna z položiek je tu uvedené import požiadavky o odpojenie z dôvodu neplatenia
dňa 06.09.2013 RWE Gas s tým, že je označené miesto dodávky tam uvedeným číslom (poznámka

súdu: táto položka bola zvýraznená v tomto doklade zo strany navrhovateľa).
Z výpisu z Listu vlastníctva č. 2053 zo dňa 03.12.2013 súd okrem iného zistil, že sa týka katastrálneho
územiaZvolen,obecZvolen,okresZvolenvčastiA:Majetkovápodstatasúuvedenéparcelyregistra„C“,
parcelnéčíslo1562/9ovýmere446m2zastavanéplochy nádvoria,parcelnéčíslo1562/64ovýmere116
m2 zastavané plochy nádvoria a parcelné číslo 1562/65 o výmere 26 m2 zastavané plochy a nádvoria

a tiež stavby so súpisným číslom 2536 postavená na parcele 1562/64 rodinný dom so súpisným číslom
9654 na parcele 1562/65 garáž. V časti „B“ vlastníci a iné neoprávnené osoby je ako výlučná vlastníčka
v podiele 1/1-ina uvedená D.. M. C., nar. XX.XX.XXXX, ako titul nadobudnutia je uvedená dohoda o
odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 02.11.2012 Z2237/13-2207/13.
Z výsluchu odporkyne na pojednávaní súd okrem iného zistil, že ona je vlastníčkou nehnuteľnosti toho

odberného miesta, ktorej sa táto záležitosť týka. Konkrétne ho kúpila v mesiaci marec 2012 od Jána
Čermáka, ktorý je už nebohý. V tom dome v rozhodnom období žili ale jeho synovia, resp. jeden syn
a o toho sa asi jedná, pokiaľ právny zástupca navrhovateľa uvádzal, že sa zdržovali na tej adrese v
čase, keď mali vykonať odpočet, resp. ukončenie dodávky toho plynu po účtovnej stránke. Ona v tomčase na Slovensku nežila. Žila tam so synom nebohého G. Č., konkrétne s Z. Č. ešte predtým, než tú
nehnuteľnosť odkúpila a potom tam žila aj v čase, keď sa už stala jej výlučnou vlastníčkou a odsťahovala
sa odtiaľ v mesiaci január 2013, kedy pracovne odišla do zahraničia. Zostal tam žiť potom dotyčný Z. Č.,

ktorý v tom čase bol ešte jej priateľom, v súčasnosti je to jej bývalý priateľ, ale podľa jej vedomostí sa tam
zdržoval málo. Na otázku súdu, či ona mala vedomosť o tom, že sa tam dotyčný v nehnuteľnosti zdržuje
uviedla, že áno. Z. Č. nemal k tejto nehnuteľnosti žiaden vlastnícky vzťah. Na otázku súdu, na základe
čoho umožnila dotyčnému v predmetnej nehnuteľnosti žiť uviedla, že pracovne odišla do zahraničia,
ale myslela si, že keď sa vráti, tak tam budú ďalej spolu žiť. Vrátila sa až koncom roku 2013 a potom

následne v decembri 2013 uzavrela zmluvu o dodávke plynu s firmou SPP, a.s. Vtedy sa to prehlasovalo
ešte z mena G. Č., ktorý už bol v tom čase ale nebohý, keďže zomrel v auguste v roku 2012. Preto si
neprehlasovala plyn na seba hneď, keď nehnuteľnosť nadobudla, pretože v tom čase ešte on žil. Na
otázku súdu, prečo si neprehlásila plyn bezprostredne po jeho smrti, pokiaľ v tom čase už bola výlučnou
vlastníčkou uviedla, že tam boli nevysporiadané záležitosti s dedičmi zosnulého, teda s jeho synmi. Ona
to potom prehlasovala na základe úmrtného listu nebohého. Poprela, že by o týchto skutočnostiach

vedela, pretože nikdy nebola vyzvaná na úhradu tejto sumy v tom zmysle, že by jej niečo prišlo na adresu
jej trvalého pobytu, ktorý má na adrese O. W. XXXX/X, V. - O., kde žijú jej rodičia a má tam zabezpečené
preberanie zásielok. Pokiaľ jej boli posielané zásielky na adresu toho odberného miesta, tak ona tam
reálne v tom čase nežila a o týchto skutočnostiach sa dozvedela až potom, čo jej bol doručený platobný
rozkaz, aj to ešte nemala informácie kompletné, pretože jej neboli zaslané prílohy a ona si stále myslela,

že sa jedná o nejaké záležitosti týkajúce sa už toho vzťahu, keď mala uzavretú zmluvu s firmou SPP,
a.s. a prílohy jej poskytnuté, až keď prišla do infocentra na tunajší súd. Na otázku právneho zástupcu
navrhovateľa, či v čase, keď si už prehlásila plyn na seba v decembri 2013 sa reálne opäť zdržovala v
predmetnej nehnuteľnosti, kde je odberné miesto uviedla, že nie, pretože stále zostala žiť v cudzine, len
si prehlásila plyn na seba, ale reálne sa tam nezdržiavala. Na záver uviedla, že distribútor si to uplatnil

tesne pred uplynutím premlčacej doby, aj keď to stihol.
Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní súd okrem iného zistil, že aktívna
legitimácia navrhovateľa v tomto konaní je preukázaná v tom zmysle, že od 01. júla 2007 došlo
na území SR k liberácii ohľadne plynu a bolo umožnené dodávať plyn viacerým dodávateľom.
Navrhovateľ je distribútorom plynu, teda neuzatvára priamo zmluvy s jednotlivými spotrebiteľmi, ale

je vlastníkom všetkých potrubí a plynových meradiel. S nimi jednotliví zákazníci prichádzajú do
kontaktu pri odpočtoch, ktoré sú následne poskytované jednotlivým dodávateľom a oni na základe toho
vypracovávajú vyúčtovacie faktúry. V predmetnom období konkrétne dňa 06.09.2013 oznámil dodávateľ
navrhovateľovi ukončenie zmluvy so spotrebiteľom, v tej súvislosti požiadal o odpojenie od príslušného
zariadenia. Na základe toho 09.09.2013 zamestnanci navrhovateľa sa pokúsili vykonať prerušenie

dodávky zemného plynu na danom odbernom mieste s tým, že dotyčný človek, ktorý tam bol zastihnutý,
nevedel uviesť, či sa jednalo o podnájomcu alebo nájomcu, povedal, že zabezpečí kľúče od skrinky, ale
užimnásledneneotvoril.Nazákladetohobolktomutodátumuurčenýstavmeradlanazákladetypového
diagramu, t.j. teda spotreba bola vypočítaná podľa vzorca z predchádzajúcich odberov v minulých
obdobiach, čiže bol stav určený k 21. septembru 2013 a následne bol stav meradla zaznamenaný k

28. novembru 2013, kedy bol vykonaný reálny odpočet, kedy sa vlastne prihlásil k dodávke zemného
plynu nový odberateľ a ten rozdiel, ktorý vznikol a bol vypočítaný za obdobie od 21.09. do 28.11.2013
sa považuje za neoprávnený odber, ktorý si navrhovateľ uplatnil v tomto konaní v rozsahu 1036 m3
zemného plynu. Odvtedy od tohto dátumu už začal prebiehať opätovne odber na základe zmluvy o
dodávke plynu. Pasívnu legitimáciu odporkyne v tomto konaní odvodili od faktu, že je jedinou vlastníčkou

tejto nehnuteľnosti, ktorá predstavuje príslušné odberné miesto a poukázali na príslušné znenie Ústavy
SR, z ktorého vyplýva, že s vlastníckym právom sú spojené aj povinnosti. Na otázku súdu, na základe
čoho si uplatnil túto pohľadávku navrhovateľ a nie konkrétny dodávateľ uviedol, že vlastníkom všetkého
plynujefirmanavrhovateľa,ktorádržítentoplynvsietipodtlakomapredávahojednotlivýmdodávateľom
s ktorými majú uzatvorené zmluvy o dodávke plynu jednotliví odberatelia. Ten plyn je v systéme neustále

pod tlakom a ak teda dodávka plynu neprebieha na základe zmluvy s jednotlivými dodávateľmi, odoberá
to ten dotyčný priamo zo systému a preto akoby dochádzalo k odcudzeniu toho plynu s tým, že keby
odporkyňa o tomto vedela a úmyselne odoberala ten plyn, tak by sa to považovalo aj za trestný čin.
Na otázku súdu, na základe čoho sa určoval stav ku dňu 21.09.2013 ako stav na meradle formou
výpočtu tzv. typového diagramu uviedol, že tento spôsob určovania stavu vychádza z vyhlášky 24/2013

Z.z., konkrétne § 56 ods. 4, kde je uvedený postup spôsobu výpočtu, pokiaľ nie je možné vychádzať z
reálneho odpočtu, teda pokiaľ je nedostupnosť pri meradle s tým, že sa vychádza z posledného stav,
ktorý eviduje dodávateľ a vychádza sa zo spotreby v predchádzajúcom roku.Podľa § 82 ods. 1 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „Zákon o energetike“) neoprávneným
odberom plynu je odber
e/ ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa

za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f/ ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete.
Podľa § 82 ods. 2 Zákona o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,

prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
Podľa § 82 ods. 3 Zákona o energetike ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.

l).
Podľa § 82 ods. 4 Zákona o energetike ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v
domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného

pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým
neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
Podľa § 50 ods. 11 Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú
pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom
(ďalejlenvyhláškač.24/2013Z.z.)vočidodávateľoviplynujedistribúciaplynupovažovanázaprerušenú

alebo obmedzenú vykonaním prerušenia alebo obmedzenia distribúcie plynu podľa ods. 10, najneskôr
uplynutím 15.-teho dňa po doručení žiadosti dodávateľa plynu o prerušení, alebo obmedzení distribúcie
plynu. K dátumu prerušenia alebo obmedzenia distribúcie plynu prevádzkovateľ distribučnej siete určí
stav určeného meradla na príslušnom odbernom mieste a tento stav odovzdá príslušnému dodávateľovi
plynu, a to do 7 dní od prerušenia alebo obmedzenia distribúcie plynu.

Podľa § 56 ods. 4 vyhlášky č. 24/2013 Z.z. zistenie stavu meracieho zariadenia pri odberných miestach
s meraním typu „C“ sa vykonáva v tomto poradí:
a) prevádzkovateľom distribučnej siete fyzickým odpočtom alebo
b) samoodpočtom koncového odberateľa plynu v domácnosti, ktorý oznámi stav určeného meradla
priamo alebo prostredníctvom dodávateľa plynu najneskôr v druhý pracovný deň nasledujúci po dátume

odpočtu,
c) ak nie je preukázateľne možné vykonať odpočet spôsobom podľa písmena a) z dôvodu nedostupnosti
meradla a odberateľ plynu neoznámi stav meradla podľa písmena b), odhadom stavu meracieho
zariadenia k dátumu odpočtu na základe priradeného prepočítaného diagramu a poslednej aktuálnej
predpokladanej ročnej spotreby plynu. Podrobnosti o spôsobe stanovenia odhadu stavu meracieho

zariadenia sú uvedené v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej siete.
Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 269/2012 Z.z. , ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o zásadách prepočtu objemových jednotiek, množstva na energiu a podmienky, za ktorých
sa vykonáva určenie objemu plynu a spaľovacieho tepla objemového základom pre účtovanie dodávky
plynu medzi dodávateľom plynu a odberateľom plynu je dodané množstvo energie v plyne. Dodané

množstvo energie v plyne sa vyjadruje v jednotkách energie v kWh alebo MJ podľa osobitného predpisu.
Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „citovaná vyhláška“)škoda
spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva
neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene

odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a
a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,
zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie.
Podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky. množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta podľa vzorca

NOP = D. P. HPs, kde
NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3,
D je počet dní neoprávneného odberu plynu,
P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h,HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d.
Podľa § 1 ods. 13 citovanej vyhlášky ak sa má podľa osobitného predpisu určiť neoprávnene odobraté
množstvo plynu pomocou typového diagramu dodávky, výška škody spôsobenej neoprávneným

odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného typovým
diagramom dodávky a cenníkovej ceny príslušného dodávateľa plynu v príslušnej tarife, ktorá
zahŕňa sadzbu za odobratý plyn platnú v čase zistenia neoprávneného odberu. Do výšky škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítava fixná mesačná sadzba pre odberateľov plynu
v domácnosti, ktorá bola platná v čase zistenia neoprávneného odberu; fixná mesačná sadzba sa

pripočítava za každý začatý mesiac neoprávneného odberu. Prepočet objemových jednotiek množstva
na energiu na účely výpočtu výšky škody sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu.
Podľa § 1 ods. 14 citovanej vyhlášky ku škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú
nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného
odberu plynu.
Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,

na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa článku 20 ods. 3 Ústavy SR vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných,
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú

zákonom.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.
Navrhovateľ sa v súdenej veci domáhal zaplatenia žalovanej sumy z titulu náhrady škody, na základe
čoho súd skúmal, či sú splnené zodpovednostné predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti,
t.j.:

1./ protiprávny úkon,
2./ spôsobenie škody,
3./ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4./ zavinenie.
Pokiaľ ide o protiprávny úkon odporkyne, teda porušenie nejakej právnej povinnosti, súd mal z

vykonaného dokazovania preukázané, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti,
ktorejsatýkalopríslušnéodbernémiestostým,ževlastníckeprávoktejtonehnuteľnostipodľavlastného
vyjadrenia nadobudla v mesiaci marec 2012. V tom čase žila v predmetnej nehnuteľnosti spolu s jej
priateľom Z. Č., ako aj jeho otcom G. Č., od ktorého nadobudla vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti
a žila tam až do januára 2013, kedy sa z pracovných dôvodov presťahovala do zahraničia. Medzitým v

mesiaciaugust2012pôvodnývlastníkG.Č.zomrel,avšakonavykonalaprehlásenieodberateľaplynuaž
v mesiaci december 2013, kedy uzavrela zmluvu o dodávke plynu s firmou SPP, a.s. Nakoľko na základe
týchto skutočností zrejme nedochádzalo k úhrade faktúr za dodávky plynu, mal pôvodný dodávateľ
oznámiť navrhovateľovi dňa 06.09.2013 ukončenie zmluvy s odberateľom a zároveň v tej súvislosti
požiadať o odpojenie od príslušného zariadenia, o čo sa zamestnanci navrhovateľa dňa 09.09.2013

aj pokúsili, t.j. vykonať prerušenie dodávky zemného plynu na príslušnom odbernom mieste, čo im
však osoba, ktorá užívala predmetnú nehnuteľnosť so súhlasom a vedomím odporkyne neumožnila, v
dôsledku čoho v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. e/ Zákona o energetike sa následný odber, ktorý
na predmetnom odbernom mieste ďalej prebiehal začal považovať za neoprávnený odber plynu. Súd
má teda za to, že odporkyňa ako výlučná vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádzalo

toto odberné miesto bola povinná najneskôr následne po smrti pôvodného vlastníka tejto nehnuteľnosti,
s ktorým bola aj uzavretá zmluva o dodávke plynu oznámiť tieto skutočnosti dodávateľovi plynu a
prehlásiťodberplynunasvojuosobu,keďvtomčasesamapredmetnúnehnuteľnosťužívalaaodoberala
plyn na tomto odberom mieste a následne umožnila túto nehnuteľnosť užívať tretej osobe. Zároveňodporkyňa nezabezpečila vykonávanie úhrad faktúr za dodávky plynu a následne ani neumožnila
vykonať prerušenie dodávky zemného plynu. S poukazom na tieto skutočnosti mal súd splnenie tohto
prvého zodpovednostného predpokladu preukázaný.

Pokiaľideovznik(existenciu)škody,súdvychádzajúczvyššieuvedenýchskutočnostímalzato,žedošlo
k neoprávnenému odberu plynu, v dôsledku čoho s poukazom na ustanovenie § 82 ods. 2 Zákona o
energetike vznikla odporkyni povinnosť uhradiť navrhovateľovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete
skutočne vzniknutú škodu. Pokiaľ ide o výšku škody, navrhovateľ si uplatnil škodu vo výške 463,40 €,
ktorá má predstavovať len cenu skutočne odobratého množstva zemného plynu odo dňa, kedy došlo

k prerušeniu distribúcie zemného plynu až do dňa jej obnovenia, keďže navrhovateľ si neuplatnil ani
nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného
odberu plynu v zmysle § 1 ods. 14 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. I keď právny
zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že výška škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu bola určená ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového
diagramu dodávky, súd dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade sa nemalo postupovať a ani

nepostupovalovzmysleustanovenia§82ods.4Zákonaoenergetike,alepostupovalosavsúlades§82
ods.3Zákonaoenergetikeatokonkrétnevsúlades§1ods.1až11VyhláškyMinisterstvahospodárstva
SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu,keďajzdokladuVýpočetškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomzemnéhoplynupoprerušení
distribúcie, ktorý tvoril aj prílohu predmetnej faktúry vyplýva, že sa pri cene plynu vychádzalo z 1,5

násobku referenčnej ceny plynu, ktorá bola vynásobená množstvom neoprávnene odobratého plynu,
čím mal súd preukázanú aj výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a tým aj druhý
zodpovednostný predpoklad.
Taktiež mal súd preukázaný aj ďalší zodpovednostný predpoklad a to existenciu príčinnej súvislosti
medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou ako i následkom, keď súd vzťah príčiny a

následku medzi protiprávnym konaním a škodou videl v tom, že pokiaľ by nedošlo k porušeniu vyššie
uvedených povinností odporkyne vyplývajúcich jej z vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti,
nedošlo by ani k neoprávnenému odberu plynu a následne by v majetkovej sfére navrhovateľa nevznikla
žiadna škoda. Pokiaľ ide o posledný zodpovednostný predpoklad, ktorým je zavinenie, toto sa podľa
príslušného ustanovenia všeobecnej zodpovednosti za škodu predpokladá (prezumpcia zavinenia) vo

forme nevedomej nedbanlivosti, pri ktorej škodca nevedel, že svojim konaním môže spôsobiť škodu,
hoci to podľa okolností a vzhľadom ku svojim osobným pomerom mohol a mal predvídať. Súd pritom
dospel k záveru, že odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne toho, že škodu nezavinila a teda,
že v jej prípade nejde ani o nevedomú nedbanlivosť, čiže nebolo preukázané vyvinenie sa odporkyne.
Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd mal za preukázané splnenie všetkých

zodpovednostných predpokladov a následne vznik nároku navrhovateľa na náhradu škody v uplatnenej
výške istiny, v dôsledku čoho súd nároku navrhovateľa, pokiaľ ide o istinu v celom rozsahu vyhovel a
odporkyňu zaviazal na úhradu žalovanej istiny v celom rozsahu.
Odporkyňa sa nezaplatením škody vzniknutej z titulu neoprávneného odberu plynu dostala do
omeškania s úhradou dlhu a preto navrhovateľovi vznikol nárok aj na úrok z omeškania, ktorý si však

navrhovateľ uplatňoval odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej faktúry č. 9000171316. Súd
však z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ túto faktúru doručoval odporkyni
vrátane príloh tejto faktúry na adresu odberného miesta, ktorá však nebola zhodná s adresou trvalého
pobytu v rozhodnom čase, keď aj z lustrácie v Registri obyvateľov SR súd mal zistené, že odporkyňa
mala trvalý pobyt od 06.05.2013 na O. W. XXXX/X, V. - O. a na adrese odberného miesta sa podľa

vlastného vyjadrenia odporkyňa v danom čase nezdržiavala. V dôsledku toho sa o tom, že je voči nej
zo strany navrhovateľa uplatňovaný predmetný nárok na zaplatenie tejto sumy a z akého titulu mal
tento nárok vzniknúť dozvedela až dňom doručenia platobného rozkazu spolu so žalobným návrhom a
prílohami, k čomu došlo dňa 03.02.2016, na základe čoho súd prisúdil navrhovateľovi zo žalovanej sumy
úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho, t.j. od 04.02.2016 a to vo výške 5,05 % ročne, keď z údajov

dostupných súdu bola výška základnej úrokovej sadzby ECB od 10.09.2014 do 15.03.2016 vo výške
0,05 %. Na základe týchto skutočností súd zamietol návrh navrhovateľa v časti úroku z omeškania a
to tak, pokiaľ ide o deň, od ktorého priznával navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania, ako aj výšku
sadzby úroku z omeškania vzhľadom na dátum s poukazom na prvý deň omeškania.

Súd nevykonával dokazovanie dokladmi predloženými odporkyňou v anglickom jazyku, resp.
nemeckom jazyku, ktoré predložila súdu na pojednávaní dňa 13.06.2016 s poukazom na právny názor
zodpovedajúci ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého nie je súd oprávnený vykonávať
dôkazy v inom ako slovenskom jazyku, s výnimkou jazyka českého.Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) aj keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne

nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy
súdu;vtakomprípadesazákladnásadzbatarifnejodmenyadvokátavypočítazvýškysúdompriznaného
plnenia.
Podľa§149ods.1O.s.p.akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku. Nakoľko navrhovateľ mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti a to konkrétne
v časti úroku z omeškania, súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
Navrhovateľ si v podanom žalobnom návrhu uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktoré následne
podrobne vyčíslil podaním doručeným tunajšiemu súdu prostredníctvom e-mailu dňa 14.06.2016 a

následne bolo toto vyčíslenie trov konania doručené súdu poštou dňa 17.06.2016, keď z priloženej
poštovejobálkyvyplýva,žezásielkaboladanánapoštovúprepravudňa15.06.2016.Navrhovateľvyčíslil
trovy konania spolu v celkovej výške 505,85 €, ktoré majú pozostávať zo súdneho poplatku za podanie
návrhu na vydanie platobného rozkazu vo výške 27,50 €, odmeny advokáta za štyri úkony právnej služby
každý vo výške 31,54 € + 20 % DPH, dvakrát režijný paušál vo výške 8,39 € a dvakrát režijný paušál

vo výške 8,58 € + 20 % DPH, náhrada za stratu času za účasť na pojednávaní 10 polhodín každá vo
výške 14,30 € + 20 % DPH, náhrady hotových výdavkov za účasť na pojednávaní - cestovné náhrady
0,183 €/km, 386 km, t.j. celkovo 70,64 € + DPH a náhrada za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 6,0
litra/100 km a cene pohonných hmôt 1,289 €, t.j. celkovo 29,85 €, keď zároveň doložil technický preukaz
motorového vozidla Hyundai i30, kde ako vlastník vozidla je uvedená firma BL Consulting, s.r.o., EČV

vozidla BL 280 DO.
Navrhovateľ uhradil na výzvu súdu súdny poplatok vo výške 27,50 € za podaný návrh, teda mu
súd priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku v tejto
výške. Navrhovateľovi súd priznal zároveň aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia a to vo
výške 424,48 €. Pri určení trov právneho zastúpenia súd vychádzal z tarifnej hodnoty úkonu vo výške

463,40 € pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny. Pri tejto sume základná sadzba tarifnej odmeny
predstavuje 31,54 € podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Trovy
právneho zastúpenia navrhovateľa, ktorých náhradu súd navrhovateľovi priznal predstavujú za štyri
úkony právnej služby:

1./ prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 31,54 € a náhrada
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 €,
2./ návrh zo dňa 28.08.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky vo výške 31,54 € a náhrada podľa
§ 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 €,
3./ vyjadrenie k odporu zo dňa 17.05.2016 podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky vo výške 31,54 € a

náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,58 €,
4./ účasť na pojednávaní dňa 13.06.2016 podľa § 13a ods. 1, písm. d/ vyhlášky vo výške 31,54 € a
náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,58 €¸ všetko zvýšené o 20 % DPH vo výške 320,2 €,
keď právny zástupca navrhovateľa doložil so žalobným návrhom aj osvedčenie o registrácii a pridelení
daňového identifikačného čísla, resp. osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia z titulu cestovného osobným
motorovým vozidlom tak, ako bola uplatnená právnym zástupcom navrhovateľa, keďže z predloženého
technického preukazu motorového vozidla nevyplýva, že by sa jednalo o motorové vozidlo, ktorého
vlastníkom, resp. držiteľom by bol substitučne splnomocnený právny zástupca navrhovateľ, resp. ani
nijakým iným spôsobom nebolo súdu preukázané, že tento uskutočnil, resp. bol oprávnený uskutočniť

cestu na pojednávanie dňa 13.06.2016 predmetným motorovým vozidlom. Na základe toho súd priznal
náhradu cestovného len vo výške 26,44 € za cestu na pojednávanie dňa 13.06.2016 na trase Bratislava-
Zvolen a späť v cene cestovného pri použití štandardného dopravného prostriedku, keď súd vychádzal
z cenníka cestovného spoločnosti ŽSR, a.s. pri ceste prvou triedou. Taktiež súd priznal navrhovateľovi
náhradu trov konania z titulu náhrady straty času v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky vo výške 171,60 € za 12

polhodín, každá vo výške 14,30 € zvýšené o 20 % DPH vo výške 34,32 €, t.j. spolu 205,92 €, keď súd
priznával 12 polhodín, hoci právny zástupca navrhovateľa uplatňoval 10 polhodín, práve s poukazom
na to, že súd priznával cestovné štandardným dopravný prostriedkom.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)