Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413216794
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4413216794.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcov: v 1. rade: F. M., nar. XX.XX.XXXX,
E. 2, XXX XX V., v 2. rade: L. M., nar. XX.XX.XXXX, O. 5, XXX XX V., obaja právne zastúpení:
Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, proti žalovanému:
Poľnohospodárske družstvo Rastislavice, č. 306, 941 08 Rastislavice, IČO: 31 430 970, právne
zastúpenému advokátkou: JUDr. Paulína Paramonová, Vajanského 3, 949 01 Nitra, o určenie výšky
členského vkladu a členského podielu v družstve, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15Cb/171/2013-105 zo dňa 02.04.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15Cb/171/2013-105 zo dňa 02.04.2014 p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa určovacou žalobou doručenou Okresnému súdu Nové Zámky dňa 18.07.2013 domáhali
voči žalovanému rozhodnutia, ktorým by súd určil, že členský vklad žalobcu v 1. rade u žalovaného
predstavuje sumu 1.142,- eur a že členský vklad žalobcu v 2. rade u žalovaného predstavuje sumu
1.142,- eur.
Okresný súd Nové Zámky rozsudkom č.k. 15Cb/171/2013-105 zo dňa 02.04.2014 žalobu zamietol.
Súd prvého stupňa tak rozhodol na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu,

podľa ktorého právny predchodca žalovaného listom zo dňa 27.03.2007 oznámil žalobcom, že výročná
členská schôdza SDR Rastislavice dňa 10.03.2007 prerokovala podnet kontrolnej komisie družstva
o možnosti výplaty časti členského vkladu. Uznesením č. 8 členská schôdza schválila výplatu časti
členského vkladu vo výške reštitučných náhrad členom, ktorí o to požiadajú, predstavenstvo zrealizuje
výplatu podľa finančnej situácie družstva. Na základe tohto uznesenia žalobcom a ostatným členom,
ktorí do družstva vložili reštitučné náhrady zaslal spolu s informačným listom aj formulár žiadosti o
vyplatenie uvedenej časti vkladu. Zároveň oznámil žalobcom, že ak mu podpísanú žiadosť s dátumom

podpisu vrátia, uhradí im túto sumu na účet, ktorého číslo uvedú. Tiež im oznámil, že ich členstvo v
družstve zostane zachované so vstupným členským vkladom 200,- Sk za každý hektár ich pôdy, ktorú
má právny predchodca žalovaného v prenájme. Ďalej im oznámil, že vklady budú žalobcom vyplatené
v priebehu rokov 2007 a 2008, z toho najmenej 50% v priebehu roka 2007. V uvedenom liste bolo
žalobcom tiež oznámené, že toto uznesenie členskej schôdze žiadnym spôsobom nemení zákonnú
možnosť ukončenia členstva v družstve podľa odseku 5 čl. 5 družstva o zániku členstva vystúpením
alebo dohodou. V tom prípade sa do súhrnnej úhrady zahrnie aj vstupný členský vklad 200,- Sk za každý

hektár prenajatej pôdy. Nájomná zmluva na pôdu zostáva v plnom rozsahu v platnosti, vrátane výšky
ročného nájomného.
Žalobca v 1. rade dňa 23.04.2007 vyplnil žiadosť o vyplatenie časti vkladu u právneho predchodcu
žalovaného a požiadal o vyplatenie časti členského vkladu vo výške reštitučných náhrad v úhrnnej sume31.918,- SK, ktoré vložil do družstva v zmysle odseku 5 čl. 4 Stanov družstva. Zároveň uviedol peňažný
ústav a číslo účtu, na ktoré mu má byť uvedená suma vyplatená.
Žalobca v 2. rade dňa 17.04.2007 vyplnil žiadosť o vyplatenie časti vkladu u právneho predchodcu

žalovaného a požiadal o vyplatenie časti členského vkladu vo výške reštitučných náhrad v úhrnnej sume
31.920,- SK, ktoré vložil do družstva v zmysle odseku 5 čl. 4 Stanov družstva. Zároveň uviedol peňažný
ústav a číslo účtu, na ktoré mu má byť uvedená suma vyplatená.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že členský vklad žalobcov v roku 2007 predstavoval u každého sumu
1.091,- eur.

V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že právny predchodca žalovaného vyplatil žalobcovi v 1. rade
na základe jeho žiadosti zo dňa 23.04.2007 sumu 31.918,- Sk a žalobcovi v 2. rade na základe jeho
žiadosti zo dňa 17.04.2007 sumu 31.920,- Sk.
V konaní tiež nebolo sporné, že v zmysle zoznamu členov družstva - žalovaného z roku 2013 bol členský
vklad každého žalobcu vo výške 81,- eur.
Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi, okrem iných skutočností uviedol, že členskej schôdze SDR

Rastislavice sa dňa 10.03.2007 nezúčastnil. Potvrdil, že obdržal z družstva list zo dňa 20.03.2007 a
následne požiadal o vyplatenie časti vkladu. Potvrdil, že vklad mu bol vyplatený. Skutočnosť, či bol
doručený formulár na vyplatenie časti vkladu aj iným členom družstva neskúmal, predpokladal, že ide
o vyplatenie zisku z hospodárenia družstva. Podnetom na podanie žaloby bolo zistenie, že iní členovia
družstva, ktorí mali také isté podiely ako on a žalobca v 2. rade dostali oveľa viac peňazí ako iní Z

oznámenia družstva, ktoré mu bolo doručené zistil, že veľkosť jeho podielu v družstve je 0,067. Na
základe týchto informácií následne oslovil svojich príbuzných a zistil, že ich podiel je oveľa väčší ako
jeho. Podľa jeho vedomostí oslovení príbuzní nepožiadali o vyplatenie časti vkladu tak ako on.
Žalobca v 2. rade vo svojej výpovedi, okrem iných skutočností uviedol, že on chod činnosti družstva
sledoval a zúčastňoval sa jednotlivých členských schôdzí. Na schôdzi dňa 10.03.2007 sa nezúčastnil

pre iné pracovné povinnosti. Pokiaľ ide o vyplatenie časti vkladu bol toho názoru, že ide o peniaze,
ktoré získal hospodárením družstva. Aj v predchádzajúcom období sa stávalo, že v prípade dobrého
hospodárenia mu družstvo v rámci vyplácania nájomného vyplatilo nejaké peniaze navyše. V čase, keď
im bola ponúknutá výplata 31.918,- Sk, mu matka odporučila tieto peniaze vziať s tým, že ich nebohý
otec veľa krát vložil peniaze do družstva, keď ich družstvo nemalo. Chcela, aby z toho niečo mali. V

žiadnom prípade však nepredpokladal, že vyplatením týchto peňazí, zanikne jeho vklad. Ďalej uviedol,
že následne pri vyplácaní podielov v družstve vo vyšších sumách sa dotazom na bývalého predsedu
družstva pokúšal zistiť, prečo aj im, teda jemu a žalobcovi v 1. rade neboli vyplatené takéto peniaze.
Vtedy mu bolo oznámené, že ak nemá vklad, tak nemôže mať ani podiel, ktorý by mu bol vyplatený.
V právnych záveroch odôvodnenia svojho rozsudku súd prvého stupňa poukázal na § 80 písm. c) O.

s. p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Súd prvého stupňa sa stotožnil s tvrdením žalobcov, že naliehavý právny záujem je daný v prípade:
- existencie objektívneho stavu právnej neistoty medzi stranami sporu,
- ak stav objektívnej právnej neistoty nemožno odstrániť inak, ako rozhodnutím súdu,

- ak existuje potreba odstránenia stavu objektívnej právnej neistoty.
Podľa názoru prvostupňového súdu žalobcovia nepreukázali splnenie prvej z uvedených podmienok,
t.j. existencie objektívneho stavu právnej neistoty. Žalobcovia majú, ako členovia družstva, v zmysle §
228 Obchodného zákonníka právo nahliadať do zoznamu členov vedeného družstvom a žiadať vydanie
osvedčenia o členstve a obsahu zápisu v zozname. Žalobcovia v konaní síce tvrdili, že im žalovaný

neumožnil nahliadnuť do zoznamu členov družstva, toto svoje tvrdenie však ničím nepreukázali.
Žalovaný predmetné tvrdenie žalobcov poprel.
Súd prvého stupňa ďalej poukázal na skutočnosť, že od roku 2007 do doby podania žaloby uplynulo
5 rokov. Podľa § 239 ods. 2 obchodného zákonníka sa členská schôdza schádza v lehotách určených
stanovami, najmenej raz za rok. Žalobcovia nepopreli, že boli pozvaní na členské schôdze družstva. Je

teda zrejmé, že mali príležitosť oboznámiť sa z rozsahom svojich hlasovacích práv a členských podielov.
Žalobcovia nepopreli ani tvrdenie žalovaného, že sa osobne zúčastnili členskej schôdze žalovaného
dňa 04.10.2008 a že vlastnoručne podpísali prezenčnú listinu, na ktorej bol vyznačený počet hlasov.
Skutočnosť, že prezenčnú listinu žalobcovia bližšie neskúmali nemôže byť na ťarchu žalovaného. Z
uvedeného je zrejmé, že žalobcovia už v tomto období vedeli o výške svojich podielov alebo o nej mohli

vedieť.
Súd prvého stupňa neakceptoval tvrdenie žalobcov, že „žiadosť o vyplatenie časti vkladu do SDR
Rastislavice“ považovali za žiadosť o vyplatenie podielu na zisku. Samotná žiadosť je podľa názoru súdu
formulovaná jasne a zrozumiteľne, pretože už z jej záhlavia je jasné, že ide o vyplatenie časti vkladu.Táto skutočnosť je zrejmá aj z listu družstva zo dňa 03.04.2007, ktorý bol doručený obom žalobcom
spolu so žiadosťou (uvedenú skutočnosť žalobcovia nepopreli). Nebolo sporné, že žalobcovia žiadosť
dobrovoľne a bez nátlaku vyplnili, vlastnoručne ju podpísali a doručili žalovanému.

Súd prvého stupňa ďalej argumentoval tým, že nebolo možné akceptovať tvrdenie žalobcov, že
rozhodnutie členskej schôdze o vyplatení časti členských vkladov je absolútne neplatným právnym
úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. S poukazom na argumentáciu uvedenú v odôvodnení
rozsudku Najvyššieho súdu SR súd prvého stupňa skonštatoval, že rozhodnutia členskej schôdze
družstva nie je možné považovať za právne úkony. Žalobcovia však mali možnosť využiť svoje právo v

zmysle § 242 Obchodného zákonníka a v zákonom určenej lehote sa mohli obrátiť na súd s návrhom na
vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia toto zákonné
právo nevyužili.
Dôvody zamietnutia predmetnej žaloby súd prvého stupňa uzavrel konštatovaním, že z dôvodu
nepreukázania existencie naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení súd zamietol žalobu bez
toho, aby sa zaoberal meritom veci.

O trovách konania si súd prvého stupňa vymienil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia včasné odvolanie. Uviedli, že odvolanie podávajú z odvolacích
dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.) a f)
(rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) O.s.p..

Odvolatelia zdôraznili, že jediným dôvodom neúspešnosti žaloby bolo údajné nepreukázanie existencie
stavu právnej neistoty ako jedného z predpokladov existencie naliehavého právneho záujmu na
žalovanom určení. Čiastkové závery vyplývajúce z odôvodnenia napadnutého rozsudku sú podľa
žalobcov právne irelevantné pre posúdenie, či tu objektívne existuje alebo neexistuje stav právnej
neistoty. Jedinou relevantnou skutočnosťou, ktorú mal prvostupňový súd pri posúdení uvedenej

podmienky existencie naliehavého právneho záujmu skúmanie, či v čase podania žaloby existoval
objektívny rozpor medzi reálnou výškou členského vkladu žalobcov a jej výškou evidovanou žalovaným.
Žalobcovia preukázali, že ich členský vklad v roku 2007 predstavoval sumu vo výške 1.091,- eur a
v zmysle aktuálneho zoznamu členov žalovaného družstva je členský vzťah žalobcov vedený vo
výške 81,- eur. Túto skutočnosť žalobcovia preukázali a medzi účastníkmi napokon nebola ani sporná.

Účastníci sa rozchádzali iba v posúdení skutočností, za akých k vyššie uvedenému objektívnemu
rozporu došlo. Z rozdielnosti názorov účastníkov konania na uvedenú otázku mala pre prvostupňový
súd predstavovať otázku meritórneho posúdenia a nie posúdenia splnenia podmienok pre prípustnosť
určovacej žaloby. Prvostupňový súd mal až v konaní vo veci samej meritórne posudzovať, či stav
objektívnej právnej neistoty vznikol v súlade so zákonom alebo nie, tzn. či k zníženiu členských podielov

došlo v súlade so zákonom alebo v rozpore s ním.
Žalobcovia poukázali tiež na to, že hoci prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí indikoval, že
meritom veci sa nezaoberal vôbec, nakoľko posudzoval len existenciu naliehavého právneho záujmu,
v skutočnosti sa vyjadroval k otázke namietanej absolútnej neplatnosti úkonu spätného vyplatenia
členského vkladu. Takéto konanie prvostupňového súdu považujú žalobcovia za neprípustný zásah do

práva na spravodlivé súdne konanie, ktorým prvostupňový súd prejudikoval rozhodnutie vo veci samej,
čím odňal žalobcom možnosť konať pred súdom. Závery prvostupňového súdu týkajúce sa namietanej
absolútnej neplatnosti úkonu spätného vyplatenia členského vkladu žalobcov navyše vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
Z uvedených dôvodov sa žalobcovia svojím odvolaním domáhali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
K odvolaniu žalobcov sa žalovaný písomne vyjadril. Neexistenciu naliehavého právneho záujmu na
žalovanom určení žalovaný vyvodzuje z rovnakých dôvodov ako súd prvého stupňa. Žalovaný žalobcom
naviac vytýkal, že napriek tomu, že navrhujú vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, nekonkretizovali o
ktorý úkon vlastne ide. Samotný rozdiel v skutočnostiach v roku 2007 a v čase podania žaloby nemôže

a nezakladá podľa žalovaného existenciu objektívneho stavu právnej neistoty.
Prvostupňový súd sa síce sčasti zaoberal otázkou platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu,
avšak požiadavku, aby súd o takejto otázke prejudiciálne rozhodol, vzniesli žalobcovia v priebehu
pojednávania. Prvostupňový súd sa preto musel vysporiadať s tvrdeniami žalobcov i žalovaného, ktoré
opakovane smerovali k posúdeniu platnosti právneho úkonu.

Zuvedenýchdôvodovžalovanýžiadal,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokpodľa§219O.s.p.potvrdil.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec na pojednávaní nariadenom v súlade s § 214 O.s.p.
a to v neprítomnosti žalobcov, resp. ich právneho zástupcu v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p..Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred odvolacím súdom vo svojej výpovedi zotrvala na
argumentácii uvedenej v písomnom vyjadrení k odvolaniu a k veci žiadne nové podstatné okolnosti
neuviedla.

Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa je v danom prípade neopodstatnené a rozsudok súdu prvého stupňa je
potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym
skutkovým zisteniam, v dostatočnej miere sa zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi produkovanými

účastníkmi konania, vec však čiastočne nesprávne právne posúdil. Nesprávnosť právneho posúdenia
odvolací súd vidí v posúdení otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na žalovanom
určení zo strany prvostupňového súdu.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Ako to správne konštatoval aj súd prvéhoi stupňa, predpokladom úspešnosti určovacej žaloby po

procesnej stránke je nielen to, či účastníci majú vecnú legitimáciu, ale aj to, či na žalovanom určení je
daný naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem je spravidla daný tam, kde by bez tohto určenia
bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že určovacia žaloba v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. nemôže byť spravidla
opodstatnená tam, kde je možné žalovať splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 80 písm. b) O.s.p..

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že žalobcovia existenciu naliehavého
právneho záujmu na žalovanom určení v danom prípade osvedčili z dôvodov uvedených už v samotnej
žalobe. Skutočnosť, že medzi účastníkmi existuje relevantný stav právnej neistoty ohľadne výšky
členského vkladu žalobcov v žalovanom družstve, je zrejmý z presvedčenia žalobcov o výške ich
súčasného členského vkladu po 1.142,- eur u každého z nich a z presvedčenia žalovaného o výške

ich súčasného členského vkladu po 81,- eur. Bez žalovaného určenia by mohli byť práva žalobcov
ohrozené, keďže v prípade žalovaného družstva sa rozsah členských práv žalobcov nesporne odvíja od
výšky ich členských vkladov. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s tvrdením žalobcov, že stav vyššie
uvedenej objektívnej právnej neistoty nie je možné odstrániť iným spôsobom, ako rozhodnutím súdu
o určení výšky ich členských vkladov, pretože v predmetnej veci neprichádza do úvahy žiadna žaloba

na plnenie.
Odvolací súd z uvedených dôvodov konštatuje, že existenciu naliehavého právneho záujmu na
žalovanom určení žalobcovia v danom prípade preukázali a súd prvého stupňa nemal ich žalobu
zamietnuť iba z dôvodu, že tento naliehavý právny záujem daný nie je.
V danom prípade preto bolo povinnosťou súdov skúmať súčasnú výšku členského vkladu žalobcov v

žalovanom družstve vo vzťahu neplatnosti úkonov žalovaného družstva, ktoré mali podľa žalovaného
viesť k zníženiu členských vkladov žalobcov z pôvodnej výšky 1.142,- eur na súčasných žalovaným
registrovaných 81,- eur.
Žalobcovia už v podanej žalobe tvrdili, že akýkoľvek úkon smerujúci k spätnému vyplatenie členských
vkladov družstva z majetku družstva počas jeho existencie je potrebné považovať za úkon, ktorý je v

rozpore so zákonom, prípadne zákon (Obchodný zákonník) obchádza, čo spôsobuje jeho absolútnu
neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd k tomu uvádza, že takýmto úkonom za žiadnych okolností nemohlo byť uznesenie č.8
prijaté na členskej schôdzi žalovaného dňa 10.03.2007, ktorým členská schôdza súhlasila s výplatou
časti členského vkladu vo výške reštitučných náhrad vložený do družstva v zmysle v článku 4 ods. 5

stanov družstva členom, ktorí o to požiadajú. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom
prvostupňového súdu o tom, že uznesenia členskej schôdze družstva (ako jeho najvyššieho orgánu )
nemajú povahu právnych úkonov, pričom odvolací súd v tomto smere poukazuje na argumentáciu
uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorá je v súlade s ustálenou judikatúrou v tejto oblasti.
Právnym úkonom, ktorého dôsledkom malo byť zníženie členských vkladov žalobcov v žalovanom

družstve bola až dohoda o vyplatení časti členského vkladu žalobcov vo výške reštitučných náhrad
vložených do žalovaného družstva. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, k uzavretiu týchto dohôd
malo dôjsť akceptáciou žiadostí žalobcov o vyplatenie príslušnej časti ich členských vkladov zo
strany žalovaného družstva. Formuláre takýchto žiadostí žalované družstvo zaslalo žalobcom spolu so
sprievodným listom zo dňa 27.03.2007, v ktorom bolo osloveným členom družstva vysvetlené, že v

prípade, ak podpísanú a datovanú žiadosť žalovaného družstvu vrátia, bude im uhradená v žiadosti
uvedená suma (v prípade žalovaného 1/ vo výške 31.918,- SK a v prípade žalovaného 2/ vo výške
31.920,- SK ) na ich účet. Žalovaný v sprievodnom liste k formulárom žiadosti tiež uviedol, že členstvov družstve zostane zachované so vstupným členským vkladom 200,- SK za každý hektár pôdy člena,
ktorú má družstvo v prenájme.
V ďalšom sa odvolací súd zaoberal otázkou prípustnosti odplatného vrátenia členských vkladov členom

družstva zo strany družstva. Dospel pritom k záveru, že uzavretie dohody takéhoto obsahu nie je v
rozpore so zákonom, ani zákon neobchádza. Žiadne z ustanovení Obchodného zákonníka o družstve
(druhá hlava druhej časti Obchodného zákonníka) neobsahuje zákaz vrátenia vkladov členom družstva.
Žalobcovia poukazujú na zákaz vrátenia vkladov spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným
zakotvený v § 123 ods. 3 Obchodného zákonníka argumentujúc tým, že citované ustanovenie je

potrebné primerane použiť aj na prípady vrátenia členských vkladov členom družstva.
Podľa § 260 Obchodného zákonníka upravujúcom použite predpisov o obchodných spoločnostiach
prípadne družstva, ak sa v tejto hlave neustanovuje inak, použijú sa na družstvo primerane ustanovenia
prvej hlavy prvého dielu tejto časti zákona.
Keďže ustanovenie § 123 ods. 3 Obchodného zákonníka upravujúce zákaz vrátenia vkladu spoločníkom
spoločnosti s ručením obmedzeným je obsiahnuté v 4. diele prvej hlavy druhej časti Obchodného

zákonníkaaniev1.dieleprvejhlavydruhejčastiObchodnéhozákonníka(ovšeobecnýchustanoveniach
obchodných spoločnostiach), je jeho primerané použitie v prípade družstva podľa § 260 Obchodného
zákonníka vylúčené. V 1. diele prvej hlavy druhej časti Obchodného zákonníka je obsiahnuté iba
ustanovenie § 67j ods. 1, podľa ktorého ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, či je zakázané
vrátenie vkladu spoločníkom. Keďže ustanovenia Obchodného zákonníka v prípade družstva zákaz

vrátenia členských vkladov neobsahujú, nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu odplatné vrátenie
členského vkladu členovi družstva považovať za odporujúce zákonu, či zákon obchádzajúce a z
uvedeného dôvodu podľa § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné.
Žalobcovia v žalobe a tiež aj vo svojich vyjadreniach počas prvostupňového konania naznačovali, že
svoje žiadosti o vyplatenie časti ich členských vkladov podpísali a žalovanému odoslali v domnení, že ide

o vyplatenie podielu na zisku, ktoré nebude mať žiaden vplyv na výšku členských vkladov. Žalobcovia
tým zrejme mienili naznačiť, že pri týchto svojich úkonoch konali v omyle ohľadne právnych dôsledkom
ich úkonu.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkony neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba ktorej bol právny

úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 40a prvá veta Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa §
49a (okrem iného), považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý,
neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že žalobcovia ničím nepreukázali, že by sa boli neplatnosti
vyššie uvedených právnych úkonov z dôvodu podľa § 49a Občianskeho zákonníka u žalovaného
dovolávali. Už len na doplnenie je potrebné uviesť, že za vyššie uvedených okolností by bolo možné
na takýto dôvod neplatnosti právneho úkonu prihliadať iba vtedy, ak by bol omyl vyvolaný žalovaným,
prípadne ak by žalobcovia preukázali, že žalovaný o omyle žalobcov musel vedieť. Vzhľadom na

jednoznačnéznenieformulárovžiadostiovyplatenievčastičlenskýchvkladovavysvetľujúcesprievodné
listy žalovaného doručené žalobcom, ktoré dôkladne a všeobecne zrozumiteľným spôsobom osloveným
členom družstva vysvetľujú právne dôsledky odkúpenia členských vkladov, je podľa názoru odvolacieho
súdu jasné, že údajný omyl, v ktorom žalobcovia podľa svojho tvrdenia konali nemohol byť vyvolaný
žalovaným. Žalobcovia zároveň nepreukázali, že by žalovaný o ich v omyle mohol mať vedomosť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nezistil žiadny z dôvodov neplatnosti úkonov vedúcich k odplatnému
vrátenie časti členských vkladov zo strany žalovaného žalobcom v 1. a 2. rade. Keďže dôsledkom týchto
úkonov bolo platné zníženie členských vkladov žalobcov v 1. a 2. rade na výšku registrovanú žalovaným
(po 81,- eur), žalobu žalobcov o určenie výšky ich členských vkladov na 1.142,- eur bolo potrebné
zamietnuť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny vo výroku podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p., keďže
rozhodnutím vo veci samej nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods.
3 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3: 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.