Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711200360
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8711200360.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v spore žalobcu: D. N. N. F. SA, so sídlom D. H. 1, XX XXX N., F.,
konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom D. N. N. F. SA, pobočka zahraničnej banky,
so sídlom J. 2, XXX XX D., IČO: 47 258 713, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou
euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 proti žalovaným: 1/ X. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. č. XXX a 2/ E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. č. XXX, v konaní o zaplatenie 12 095,47 eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 10C/15/2014-83 zo dňa 14.12.2015,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje sa rozsudok v jeho napadnutej časti.

Žalovaným sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie") napadnutým rozsudkom žalovaným v 1./ a 2./ rade
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 9 025,29 eur spolu s 9 % úrokom z
omeškania ročne od 01.06.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 1 482,85 eur, z toho
sumu 941,35 eur, na bankový účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Helena Strachotová, usadený
euroadvokát, Martin , č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX., VS: XXXXXXXX, to všetko v lehote 15 dní od

právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a konanie o zaplatenie sumy 67,86
eur zastavil.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 a nasl., § 488, § 517 Občianskeho zákonníka,

3. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 02.07.2007, na
základe ktorej bola poskytnutá suma 13 277,54 eur, ktorú mali žalovaní 1/ a 2/ splatiť v 72 mesačných

splátkach ( za 6 rokov ) po 282,71 eur, počnúc 15.7.2007 a končiac 15.06.2013, takže dojednaná suma
na vrátenie činí 20 355,12 eur, čo predstavuje 153,3 % viac oproti poskytnutému úveru. Keďže sa
žalovaní dostali do omeškania so splácaním úveru, žalobca od úverovej zmluvy odstúpil, čím sa úver stal
splatným v celom rozsahu ku dňu 31.05.2009. V priebehu konania žalobca zobral svoj návrh späť v časti
zaplatenia sumy 67,86 eur. Z doplnenia žaloby mal súd prvej inštancie preukázané, že poskytnutá suma
úveru bola 13 277,57 eur a žalovaní 1/ a 2/do zosplatnenia úveru k 31.05.2009 uhradili sumu 4 252,28
eur. Výšku úrokov z omeškania súd prvej inštancie ustálil v súlade s ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z.,

ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka,vzneníúčinnomod01.02.2013.Na
základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel v časti zaplatenia priznanej sumy
9 025,29 eur, ktorú tvorí rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 13 277,57 eur a doteraz zaplatenou
sumou žalovanými 4 252,28 eur, pričom k prisúdenej sume priznal žalobcovi zákonnú výšku 9 % úrokz omeškania ročne od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na zaplatenie zosplatneného úveru ku dňu
31.05.2009, t.j. od 01.06.2009 až do zaplatenia. Pokiaľ sa týka ostatnej žalovanej časti nároku súd prvej
inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol pre úžeru s tým, že uplatnenie zaplatenia vyšších súm

je podľa § 39a Obč. zák., v znení účinnom od 01.06.2014 absolútne neplatné a k čomu súd prihliadol
ex offo. Dojednaná výška sumy, ktorú mali žalovaní za poskytnutý úver žalobcovi vrátiť činí 153,3 %
a ide o úžeru. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil podľa § 142 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len O.s.p.).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že závery
súdu prvej inštancie o úžernej výške sumy, ktorú mali žalovaní za poskytnutý úver žalobcovi vrátiť sú
nesprávne a navyše aj nepreskúmateľné. Odvolateľ tiež napadol aj výrok o náhrade trov konania, ale
iba v časti súdneho poplatku.

5. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

6. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej

len „CSP"), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1
CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§
470 ods. 2 CSP).

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k

odvolacím námietkam uvádza.

9. Žalobca v odvolaní obhajoval úroky za poskytnutý úver s poukazom, že nie sú v rozpore s dobrými
mravmi.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že úroky za poskytovanie peňažných
prostriedkov podliehajú ex offo súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov (§ 39 OZ).

11. Judikatúra súdov nikdy nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania
sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok

(porov. právne veci NS SR sp. zn. 1MCdo 1/09 z 31.7.2009, NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.4.2012,
NS ČR sp. zn. 21Cdo 1484/04 z 15.12.2004, KS v Prešove sp. zn. 3Co 3/2011 z 12.10.2011, 3Co
67/2012 z 24.10.2012.

12. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ (v znení ku dňu vzniku zmluvy 02.07.2007), spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

13. Odvolací súd poukazuje na záväzok členských štátov k lojalite k aktom Súdneho dvora Európskej
únie (čl. 4 Zmluvy o Európskej únii).

14. Súdny dvor v rozsudku C 484/08 - Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid proti Asociación
de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc) rozhodol: „Článok 4 ods. 2 a článok 8 Smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladaťv tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci
samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície
hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami,

či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne
a zrozumiteľne."

15.Spornéúrokyodvolacísúd,rovnakoakoajsúdprvejinštanciepodrobilsúdnejkontroleneprijateľnosti
a ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/ES je treba považovať za ustanovenie rovnocenné

vnútroštátnym kogentným ustanoveniam právneho poriadku (porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C- 168/05 Mostaza Claro, C-618/10 Banco Espanol).

16. Odvolací súd z vlastnej činnosti (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 3Co
67/2008), ale aj z rozhodnutí iných súdov (porovnaj stránka MS SR, v časti: Komisia na posudzovanie
podmienok spotrebiteľských zmluvách) poukazuje na poznatky, že úverovanie nebankoviek je pridrahé

a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Ak žalovaní
v 1. a 2. rade majú problémy splatiť istinu úveru, len ťažko si možno predstaviť, že zvládne
splatenie aj príslušenstva pohľadávky dosahujúcej samotnú výšku úveru. Zmyslom a cieľom úverovania
spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľkoročný stav splácania dlhu,
počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Takýto stav je na úkor kvality života človeka

a žalobca to vyvolal neprimeranými úverovými podmienkami, pravdepodobne bez poznania reálnej
schopnosti spotrebiteľa splatiť úver, za podmienok vopred stanovených žalobcom, ktoré, až na výšku
úveru, žalovaní v 1. a 2. rade nemohli nijako ovplyvniť.

17. Odvolací súd však predovšetkým poukazuje na skutočnosť zásadného významu, ktorá rovnako

potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého výroku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti. V súvislosti s uplatňovanými nárokmi žalobcu nemožno v žiadnom prípade opomínať skutočnosť,
žežalobcaodzmluvyodstúpil,atýmprivodiljejzrušeniesúčinkamiodzačiatku(„odstúpenieodúverovej
zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 07.04.2009). Žalobca mal pritom možnosť využiť adekvátne
inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu nerušia s účinkami ex tunc (od začiatku), napr. strata výhody

splátok, výpoveď a pod.

18. Odvolací súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej ustanovenie § 54 ods. 1 OZ bráni použitiu
takýchustanovení,ktorésúnevýhodnejšieoprotiúpraveObčianskehozákonníka.Zmluvnéustanovenie,
ktoré napriek zrušeniu zmluvy umožňuje dodávateľovi pokračovať v uplatňovaniu práv zo zmluvy je pre

žalovaného spotrebiteľa nevýhodnejšie, ak pri zrušenej zmluve takéhoto plnenia niet.

19. Podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušila
a medzi účastníkmi konania vzniká režim bezdôvodného obohatenia.

20. Ustanovenie o odstúpení od zmluvy, ktoré je nevýhodnejšie, je v rozpore so zákonom - § 54 ods. 1
v spojení s § 39 OZ (porov. rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 161/2011 ,,Spotrebitelia môžu právom
očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú,
pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty,
dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v

záujmevyššejochranypri štandardnýchtypovýchzmluvách (porov.KristiánCsach,Štandardnézmluvy,
Vydavatelství Aleš Čeněk).Nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu
(štandardná typová zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď
existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej
uzavretia (napr. výpoveď). Vzhľadom na zánik práv a povinnosti z predmetných zmlúv vrátane práv a

povinnosti zo zmluvných pokút, keďže sú koncipované nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kódexe,
a teda sú neplatné pre rozpor so zákonom (§ 54 ods. 1 v spojení s § 39 OZ), bola žaloba o plnenie
zo zmluvných pokút nedôvodná. Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica"). Ustanovenie § 54 ods.
1 OZ je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak

sa neberie do úvahy výber programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje
na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský
zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri
vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudokC-168/05 Mostaza Claro, bod 25,26,27 ).Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54
ods.1 OZ s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj
prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča smernica Rady 93/13 /EHS ( čl.8 smernice).

21. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

22. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
Odvolací súd sa domnieva, že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka mali
byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na typy
upravené v Obchodnom zákonníku.

23. Ide pritom o veľmi zásadne nekauzistické ustanovenie zákona (,,...ani inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie") sledujúce inter alia vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa
oproti následku, ktorý konkurenčne dopadá na spotrebiteľa podľa ,,tohto" zákona. Je logické sa
domnievať, že zákonodarca tým rozumel Občiansky zákonník (arg. ,,tohto zákona " sa rovná zákona, v
ktorom je naň priamy odkaz). (porov. dôvodovú správu k § 54 ods. 1 OZ na ,,(§ 54) Ustanovenie v ods. 1 v súlade so
Smernicouvyjadrujekogentnosťúpravyneprijateľnýchpodmienokstým,ževspotrebiteľskýchzmluvách
nie je možné dojednať také práva alebo povinnosti odchylne od zákonnej úpravy, ktoré by boli v
neprospech spotrebiteľa. Neplatné sú také dojednania v spotrebiteľských zmluvách, ktorými by sa
spotrebiteľvzdávaltýchpráv,ktorémuzákonpriznávaalebodojednaťtakéustanovenie, ktorébyzhoršili

jeho postavenie ako účastníka zmluvy....".

24. Uvedené ustanovenie bolo aplikované dôsledne a podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so
zmyslom a cieľom predpokladaným zákonom.

25. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva)
je úplné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizované
použitie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité.

26. Odvolací súd už v minulosti použil na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v právnom

vzťahu právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku (porov. rozsudky vo veciach sp. zn. 6Co
81/2012, 6Co 113/2010, 6Co 218/2012, 6Co 224/2012). Niektoré rozsudky pritom boli podrobené
kontrole ústavnosti. Ústavný súd SR takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný (napr. vec I. ÚS
402/2013) a pritom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická
právna úprava odstúpenia a premlčania).

27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v

inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

29. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2),
a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a

povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si
majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).

30. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka
zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne

zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek
ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie
spotrebiteľa zhoršuje.31. Spotrebitelia teda môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej
typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave
podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi

jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných
typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009, str.
178).

32. Nemožno prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a

dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného
práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. strata výhody
splátok).

33. Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica"). Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka

je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Faktická nerovnosť medzi
dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia Súdneho dvora
na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27, rozsudok C-240/98 až
C-244/98 Océano).

34. V rámci súdnej kontroly zmluvných podmienok sa musia posudzovať zmluvné podmienky spolu s
konzekvenciami vyplývajúcimi s ostatných zmluvných podmienok (čl. 3 smernice ,, Bez toho, aby boli
dotknutéustanoveniačlánku7,nekalosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľomnapovahutovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí".

35. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

36. Odstúpením od zmluvy preto vznikli medzi stranami sporu práva a povinnosti z porušenia práva

(bezdôvodné obohatenie). Účastníci zrušenej zmluvy si preto boli povinní navzájom vrátiť už vykonané
plnenia (§ 457 OZ). Keďže žalovaní uhradili žalobcovi doposiaľ sumu 4.252,28 eur z celkovej poskytnutej
sumy 13.277,57 eur, bezdôvodné obohatenie predstavuje 9.025,29 Eur ako rozdiel medzi skutočne
poskytnutými peňažnými prostriedkami a doposiaľ vrátenými peňažnými prostriedkami (13.277,57 Eur
- 4.252,28 Eur).

37. Vo vzťahu k napadnutému výroku o náhrade trov konania v časti súdneho poplatku odvolací súd
uvádza, že vzhľadom na to, že žalobca v predmetnom konaní nebol úspešný v plnom rozsahu (100 %),
nemá ani nárok náhradu súdneho poplatku v rozsahu 100 %.

38. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd

so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami žalobcu, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

39. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako
správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Úspešným žalovaným trovy nevznikli, a preto im ich náhrada priznaná nebola.

41. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).