Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/581/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314202749
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4314202749.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: K. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom
M. N. zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice,
IČO: 47234466, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava IČO: 35 807 598, o
zaplatenie 420 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice zo
dňa 1. marca 2016 pod č.k. 11C/25/2014-103 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 420 eur
a úrok z omeškania 5,25% ročne zo sumy 420 eur od 25. 02. 2014 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že o nich
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

1.1. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázaný skutkový stav, z ktorého zistil, že žalobkyňa
uzavrela so žalovanou zmluvu o úvere číslo 405400804 dňa 26. 03. 2013, na základe ktorej poskytla

žalovaná žalobkyni úver v sume 500 eur za poplatok vo výške 420 eur, celková čiastka úveru bola
vo výške 920 eur. Poplatok spojený s úverom pozostáva zo sumy úroku vo výške 39,15% ročne, čo
predstavuje sumu 163,13 eura a administratívnych nákladov vo výške 256,87 eura. Ročná priemerná
miera nákladov (ďalej len „RPMN“), mala predstavovať výšku 107,87%. Priemerná hodnota RPMN mala
predstavovať výšku 36,73%. Žalobkyňa zaplatila na úvere sumu 920 eur.

1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 563,

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 1 ods.
2, ods. 3, § 2 § 9 ods. 2, § 11 zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

1.3. Dospel k záveru, že v predmetnom konaní medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách podľa Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.

Konštatoval, že predmetný úver je podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch
bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/,
písm.b/,písm.f/,písm.j/zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Konštatoval,žezmluvaoúvereneobsahuje
druh úveru, taktiež údaje podľa § 9 ods. 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch v tam uvedenomrozsahu, keďže je uvedené meno a priezvisko finančného agenta, ktorý zmluvu o úvere uzavrel ale
nie je uvedené miesto jej podnikania alebo adresa jej trvalého pobytu. Zmluva neobsahuje údaje podľa
písm. f/ citovaného ustanovenia, keď nie je uvedená doba trvania zmluvy, pričom za náležité uvedenie

doby trvania zmluvy nepovažoval uvedenie, že doba trvania zmluvy a konečná splatnosť nastane 18.
01. 2014, ďalej zmluva neobsahuje RPMN v zákonom stanovenom rozsahu, pričom nie sú uvedené
všetky predpoklady použité na výpočet tejto výšky (písm. j/ citovaného ustanovenia). Absencia týchto
náležitosti spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a preto sa súd
prvej inštancie následne vôbec nezaoberal ďalším, žalobkyňou uvádzaným dôvodom, rozporom výšky

RPMN s dobrými mravmi. Žalobkyňa mala zaplatiť na základe zmluvy o úvere sumu 500 eur, bez úroku
a bez poplatkov, zaplatila 920 eur, v dôsledku čoho vzniklo na strane žalovanej prijatím plnenia bez
právneho dôvodu bezdôvodné obohatenie v sume 420 eur, ktoré je povinná žalobkyni vydať s poukazom
na ustanovenia § 451 ods. 1, ods. 2, § 456 Občianskeho zákonníka. Zároveň priznal žalobkyni z tejto
sumy i úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne od 25. 02. 2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení
žaloby žalovanej, keď bola žalovaná preukázateľne vyzvaná na splnenie dlhu, do zaplatenia.

1.4. Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len
„OSP“), tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná namietajúc vadu konania, ktorá má za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Vytýka súdu prvej inštancie záver o spotrebiteľskej zmluve o úvere, nakoľko zmluva bola uzavretá
podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka a preto na všetky právne vzťahy je potrebné aplikovať

ustanovenia Obchodného zákonníka. Zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o úvere tak, ako sú
uvedené v Obchodnom zákonníku a aj zmluvné strany sa dohodli, že ich vzťahy do budúcna sa budú
spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Namieta tiež, že slovenská právna úprava v oblasti
spotrebiteľských úverov „účtovaniu“ poplatku výslovne nebráni, pričom aj zákon o spotrebiteľských
úveroch totiž výslovne spomína niektoré poplatky: za notárske služby, za predčasné splatenie úveru

a pod. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa
uvádzajú aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere. Taktiež Obchodný zákonník umožňuje vyberanie iných platieb ako len splátok
úveruaúroku. Neprijateľnosťpoplatkuniejemožnévyvodiťanizosamotnéhozákonaospotrebiteľských
úveroch. Namieta, že výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. V čase uzavretia

zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinným žiadny všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého
by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov žalobca
musel preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z
trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi. Navyše žalobca sa opiera o úrokovú sadzbu
stanovenú pre banky, ktorá je nižšia. Žiada zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že

žalobu žalobkyne zamietne, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalobkyňa v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovanej, poukázala na charakter zmluvy ako
spotrebiteľskej, na ktorú nie je možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, čomu nasvedčuje
i doterajšia súdna prax. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 02. 06. 2013 sp.zn. II. ÚS 329/2013-15, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 21. 04. 2015 sp.zn. 3MCdo/14/2014. Predmetná zmluva o úvere obsahuje množstvo ustanovení,
ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky, v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.
Tvrdenia žalovanej o nevyhnutnosti aplikovania vyššej výšky odplaty vzhľadom na riziko vyplývajúce
z uzatvoreného vzťahu, sami o sebe popierajú účel a podstatu ustanovení právnych predpisov na
ochranuprávspotrebiteľa. Vroku2013predstavovalapožadovanáodplatazaposkytnutéspotrebiteľské

úvery bankami 8,46%. Aj pri zohľadnení miery rizika a toho, že žalovaná je nebankovým subjektom, je
ním požadovaná odplata neprimerane vysoká. Poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov, Trenčín.
Zmluvu o úvere je nutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch, vzhľadom na jej chýbajúce obsahové náležitosti. Ustanovenia o odplate
v samotnej zmluve sú pre ich rozpor so zákonom a dobrými mravmi neplatné. Žalovaná prijala od

žalobkyne plnenie presahujúce výšku poskytnutého úveru, v dôsledku čoho sa bezdôvodne obohatila.
Žalovanánepreukázala,žetvrdeniažalobkyneonedostatkochzmluvyoúverebolinepravdivé.Žalovaná
sa bráni iba tým, že samotná zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou, preto nemusí obsahovaťňou uvádzané náležitosti. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať
náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
účinný od 01. 07. 2016, ďalej iba „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak,

ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným
vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie
je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.

5. Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01.07.2016 nový

Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.

Z uvedeného vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou
zákona. V danej veci súd prvej inštancie vo veci rozhodol 01. 03. 2016, preto všetky procesné úkony
účastníkov konania a procesný postup súdu odvolací súd posudzoval ešte podľa ustanovení OSP a na
odvolacom súde od účinnosti CSP od 01. 07. 2016.

5.1. Predmetom konania v danej veci je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha zaplatenia sumy 420 eur
z titulu bezdôvodného obohatenia žalovanej dôvodiac, že zmluva o úvere č. 405400804 zo dňa 26. 03.
2013, je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko neobsahovala údaje vyplývajúce z ustanovenia § 9 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné takúto zmluvu

považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

5.2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 420 eur
z titulu bezdôvodného obohatenia v dôsledku toho, že zmluvu o úvere vyhodnotil ako bezúročnú a
bez poplatkov dôvodiac, že v zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, písm. k/ zákona

o spotrebiteľských úveroch a preto podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch je
bezúročná a bez poplatkov.

5.3. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalovaná, namietajúc záver súdu o
spotrebiteľskom charaktere predmetnej úverovej zmluvy a v neposlednom rade aplikáciu ustanovení

Občianskeho zákonníka, namiesto ustanovení Obchodného zákonníka.
6. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súduprvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

7.1. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanou, súc viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania žalovanej, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré

mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo
veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v
dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením
sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba

poukazuje.

8. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie,
konanie, ktoré mu predchádzalo a odvolanie žalovanej a dospel k záveru o správnosti tak zisteného
skutkového stavu, ako aj právneho zdôvodnenia tohto rozhodnutia. Odvolací súd sa preto v plnom

rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť
predmetného úveru z dôvodu absencie základných náležitostí zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch.

8.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia iba poukazuje na zákon o spotrebiteľských

úveroch (129/2010 Z.z. v znení účinnom k 30. 03. 2011), a to ustanovenie § 9, v ktorom sú presne
špecifikované podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetné ustanovenie v ods.
2 písm. a/ upravuje, že zmluva musí obsahovať druh spotrebiteľského úveru, v danom prípade táto
náležitosť absentuje. Zmluva neobsahuje náležitosti podľa písm. b/ tohto ustanovenia, a to v rozsahu
tam uvedenom, keď obsahuje iba meno a priezvisko finančného agenta. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm.

f/ zákona o spotrebiteľských úveroch upravuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, taktiež táto náležitosť v zmluve nie je dohodnutá; zmluva
musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov (písm. j/
tohto ustanovenia), prípadné poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov (písm. n/), úrokovú
sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok a spôsob jej úpravy

a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnotu RPMN (písm.
y/), pričom predmetná zmluva o úvere, uzavretá medzi stranami sporu dňa 26. 03. 2013 a podrobená
súdnemu prieskumu, ani jednu z týchto náležitostí neobsahuje. Odvolací súd preto, poukazujúc na
ustanovenie § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré upravuje dôsledky porušenia povinnosti
a ktoré v ustanovení v ods. 1 písm. a/ jednoznačne stanovuje sankciu za nedodržanie náležitostí

zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 1, resp. § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a to
bezúročnosťou poskytnutého úveru a bez poplatkov. Za situácie, že posudzovaná zmluva o úvere
neobsahuje vyššie uvedené podstatné náležitosti, upravené zákonom o spotrebiteľských úveroch, záver
súdu prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, je správny. Odvolací súd sa s týmto
záverom v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

9. Odvolateľove tvrdenie o tom, že výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, je
vyvrátená ustanovením § 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého, zmluva
musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie,
index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru

naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského
úveru,podmienkyaspôsobvykonaniatejtozmeny;aksazarôznychpodmienokuplatňujúrôzneúrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru. Keďže ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských
úveroch sankcionuje absenciu uvedenia tejto podmienky bezúročnosťou a bez poplatkovosťou

spotrebiteľského úveru, tvrdenia žalovanej v tomto smere sú iba účelové a neopodstatnené.

10. Odvolateľom namietaná aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách
namiesto ustanovení Obchodného zákonníka už bola predmetom viacerých súdnych rozhodnutí aodvolací súd ju vyhodnotil ako účelovú neopodstatnenú. Okrem toho poukazuje na ustanovenie § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 879r Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, ktorým ustanovením
sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014.

11. Vzhľadom na vyššie závery odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s § 262 ods.1 CSP. O
výškenáhradytrovrozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).