Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/328/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514210754
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7514210754.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň
JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu UK Profit, spol. s.r.o., so sídlom
Hornočermánska 797/59, Nitra, IČO: 35 937 815, zastúpeného JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou so
sídlom Zámocká 30, Bratislava, proti žalovanému R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. K. XX, o zaplatenie
587,49 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 11C/376/2014-53 z 30.11.2015

Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 11C/376/2014-53 z 30.11.2015

žalobu v celom rozsahu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Rozhodol tak o žalobe, doručenej súdu dňa 12.6.2014, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 587,49 € s príslušenstvom s odôvodnením, že na základe zmluvy o kreditnej karte
uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava a žalovaným
(predmetom ktorej bolo vydanie elektronickej kreditnej karty VISA Classic ) bol žalovanému poskytnutý
celkový úverový rámec pôvodne 20 000,- Sk, t.j. 663,88 €. Žalovaný nesplnil dohodnuté podmienky pre

splácanie poskytnutej sumy, nedodržal platobnú disciplínu, preto došlo dňa 31.10.2010 k odstúpeniu
od Zmluvy a právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, ktorú žalovaný
neuhradil.
Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že žalovaný sa k žalobnému návrhu nevyjadril napriek tomu, že na to bol
vyzvaný. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd za preukázanú tým, že dňa 28.9.2013 na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky na postupníka DPS financial consulting, s.r.o.,

a na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 8.9.2014 došlo k postúpeniu na žalobcu.
Prvoinštančnýsúdcitovalust.§497Obchodnéhozákonníkaspolus§2písm.a),b), §4ods.1zákonač.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 100 ods. 1, 2, § 101 Občianskeho
zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od 1.5.5014 a
uzavrel, že v predmetnej veci bolo listinnými dôkazmi preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva, na základe ktorej bola žalovanému vydaná kreditná karta

a poskytnutý úverový rámec v sume 20 000,- Sk, t.j. 663,88 eura. V dôsledku porušenia povinností
zo strany žalovaného právny predchodca navrhovateľa dňa 25.08.2010 odstúpil od Zmluvy o kreditnej
karte a vyzval žalovaného k zaplateniu dlhu do 15 dní od účinnosti odstúpenia. Žalovaný dlh neuhradil.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že sa prednostne z úradnej moci musel zaoberať premlčaním
uplatneného nároku, ktoré síce žalovaný nenamietal, ale keďže sa v uvedenom prípade sa prejednávali
nároky zo spotrebiteľského vzťahu, bolo nutné rešpektovať ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.,

v zmysle ktorého pojednávajúci orgán prihliada pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jehopremlčania. Konštatoval, že všeobecná premlčacia doba pre daný záväzkový vzťah je teda v dĺžke tri
roky a objektívny začiatok jej plynutia nastáva dňom, keď sa právo môže vykonať prvý raz, a teda keď je
právo žalovateľné a môže sa uplatniť na súde. V tejto konkrétnej veci žalobca žaluje dlžnú sumu, ktorá

sa stala splatnou v dobe predchádzajúcej trojročnej premlčacej dobe, a to dňa 31.08.2010 v dôsledku
odstúpenia vtedajšieho veriteľa od zmluvy. V deň podania návrhu na začatie konania, teda 12.06.2014,
už premlčacia lehota u tohto dlhu uplynula. Súd s poukazom na vyššie uvedené žalobu zamietol.

2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalobca v konaní nebol

úspešný, teda náhrada trov konania mu neprislúcha a žalovaný, ktorý v konaní bol úspešný, nežiadal
priznať trovy konania.

3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie podľa ust. §
205 ods.2 písm.d/, f/ O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatňovanú pohľadávku alebo, aby rozsudok zrušil a

vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvej inštancie žalobca považuje za
nesprávny, nakoľko nesúhlasí s názorom súdu, ktorý zamietol žalobu z dôvodu premlčania. Žalobca má
za to, že žalobný návrh bol zamietnutý z dôvodu nesprávneho výkladu zákonného ustanovenia súdom,
keď poukázal na to, že banka odstúpila od predmetnej zmluvy s účinnosťou ku dňu 31.10.2010, preto bol
predmetný vzťah do účinnosti novely zák. č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa posudzovaný podľa

ust. Obchodného zákonníka, kde premlčacia doba je 4 ročná. Žalobca poukázal na to, že ustanovenie
§ 52 ods.2 Obč.zák. bolo zmenené novelou s účinnosťou odo dňa 1.4.2015 a žalobný návrh bol podaný
dňa 12.6.2014, t.j. pred účinnosťou tejto novely. Vzhľadom na uvedené žalobca má za to, že návrh bol
podaný včas, t.j. pred uplynutím premlčacej doby. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianského súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

6. Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a

dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

9. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

11. Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, t.j. podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., účinného v čase podania odvolania (účinného
do 30.6.2016), ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365 ods. 1 písm. f/ ,h/ CSP (účinného
od 1.7.2016).12. Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný.

13. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods.1 písm f) CSP (§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. účinného do
30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať
aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo

inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení
dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd
vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods. 1,2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.
§ 192,193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe

ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods.1 písm h) CSP (ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. účinného
do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav,
ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že postupu prvoinštančného súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nie je

možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov.

16. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by
výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo mali byť zistené spôsobom vyplývajúcich
z § 133 až 135 O.s.p. účinným v čase rozhodovania alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie
je ani nepreskúmateľný a nebola ani zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie
skutkového stavu a vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, zo zisteného skutkového stavu vyvodil
aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako
vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Podrobné, presvedčivé a zákonné sú aj dôvody
napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

Ani počas odvolacieho konania nevyšli také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.
Odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku.

17.Nazdôraznenievecnejsprávnostinapadnutéhorozsudkuakodvolacímnámietkamžalobcuodvolací

súd uvádza, že právny vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zmluvou
o kreditnej karte zo dňa 22.8..2008 bolo nutné posúdiť podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z.), tak ako to správne urobil aj súd prvej inštancie. Uvedená právna
úprava definuje spotrebiteľský úver ako dočasne poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo inej právnej formy (§ 2 písm. a /

zákona o spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť alebo uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/ zákona
č. 258/2001 Z.z.). Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je špeciálnou úpravou zmluvy o
úvere vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

18. Odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa nesprávnej aplikácie ustanovení Obč.zákonníka o
premlčaní a potreby aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka nie je dôvodná. V prejednávanej veci
vznikol záväzok žalovaného zo zmluvy o kreditnej karte uzatvorenej podľa ustanovení Obchodnéhozákonníka, avšak táto zmluva s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy
nebol podnikateľom, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasledujúcich OZ, preto sa na právny
vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne použijú ustanovenia Obč. zákonníka, aj keď

by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 OZ). Aj v prípade, že úver je absolútnym
obchodom a že naň majú dopadať Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej
zmluvy v predmetnej veci, ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou
zákonaospotrebiteľskýchúverochanepochybneajochrannýmiustanoveniamiObč.zákonníka.Idetotiž
o vzťah medzi dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom, a teda jedná sa o typicky občianskoprávny

vzťah. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať
právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok NS SR 5Mcdo/20/2009).
Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah a to pokiaľ
ide o otázku premlčania predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. V súvislosti s nadobudnutím
účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z. ku dňu 1.1.2004, došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva.
Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s jeho

novým ustanovením § 54 ods. 1 v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

19. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že nárok žalobcu je premlčaný, ak aplikoval ustanovenia
Obč.zákonníka vychádzajúc z toho, že k odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 31.10.2010 a žaloba bola

doručená na súd 2.6.2014.

20. Ani odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa nesprávnej aplikácie ust. § 52 ods. 2 Obč. zákonníka
nie je podľa odvolacieho súdu dôvodná s poukazom na rozsudok NS SR sp.zn. 3Mcdo/12/2014 zo
dňa 21.4.2015, ktorý rozhodol, že súd prvého stupňa musel brať zreteľ na § 5b zákona č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol
povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou a mal by tiež
zohľadniť § 52 ods. 2 tretiu vetu OZ, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Obč.zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nadobudlo účinnosť dňa 1.5.2014 a ust.

§ 52 ods. 2 tretia veta OZ dňa 1.4.2015, pričom právne predpisy, ktorých súčasťou sú nemajú prechodné
ustanovenia.Toznamená,žeodichúčinnostisavzťahujúajnaprávnevzťahyzaloženépredtýmtodňom
(totožný právny názor bol prezentovaný v rozsudku NS SR zo dňa 21.4.2015 sp.zn. 3Mcdo/14/2014).

21. Súd prvej inštancie na daný prípad správne aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.5.2014, napriek tomu, že žalobca si v konaní uplatnil
svoj nárok žalobným návrhom doručeným súdu dňa 12.6.2014, k čomu odvolací súd poukazuje na
to, že ust. § 5b je nepochybne legislatívne vyjadrenie princípu ochrany slabšej strany, konkrétne
spotrebiteľa v právnych vzťahoch a toto ustanovenie je lex specialis k ust. § 100 ods. 1 OZ, ktoré je
procesným ustanovením, keďže stanovuje súdu podmienenú povinnosť prihliadať na skutočnosti, ktoré

nastali v konaní. Zákonodarca neustanovil žiadne intertemporálne pravidlá, preto odvolací súd má za
to, že ust. § 5b normuje predovšetkým a najmä o procesnej činnosti orgánu rozhodujúceho o nároku
zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. Pri procesných normách všeobecne
platí, že sa aplikuje tá procesná norma, ktorá je aktuálne účinná počas trvajúceho súdneho konania.
Odvolací súd zároveň poukazuje na názor prezentovaný v právnej teórii, s ktorým sa stotožňuje, a to

že časová pôsobnosť v civilnom procese je vybudovaná na zásade, že procesné normy nadobúdajú
túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti, pričom problematiku začatých a neskončených konaní, ako aj
účinky vykonaných procesných úkonov rieši prechodné ustanovenia. Vzhľadom na absenciu takýchto
procesných ustanovení platí základné pravidlo, ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v
konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou, teda ak súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí

dňa 30.11.2015 aplikoval procesné ustanovenia účinné od 1.5.2014 postupoval správne.

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú uvedené v rozsudku súdu prvej
inštancie, na ktorý odvolací súd v podrobnostiach poukazuje, odvolací súd rozsudok vrátane výroku o
trovách konania v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní nemal úspech, pretonemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný
trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli .

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).