Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca Gizela Pavelová
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/10/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215230010
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7215230010.2
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľky Z. Č., rod. Á.,
nar. 29.12.1984, trvale bytom E., C. Č.. XX, prechodne bytom E., D. Č.. XX, proti manželovi A. Č., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom E., S. Č.. XX, prechodne bytom E., C. Č.. X (V. S. Z. S.),v konaní o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému K. Č., H.. XX.X.XXXX, R.akto
r o z h o d o l :
I. R o z v á d z a manželstvo navrhovateľky Z. Č., rod. Á., nar. XX.XX.XXXX a A. Č.Q.,
nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Z. Č. E. -
T., vo zväzku XX, ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX.
II. Na čas po rozvode z v e r u j e maloletého K. Č., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky,
ktorú u s t a n o v u j e za jeho majetkovú opatrovníčku.
III. Zo strany otca u r č u j e pre maloletého výživné vo výške 100,- EUR mesačne, ktoré je otec p o v i
n n ý posielať matke maloletého vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Na čas po rozvode z v e r u j e maloletú H. Č., nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky,
ktorú u s t a n o v u j e za jej majetkovú opatrovníčku.
V. Zo strany manžela u r č u j e pre maloletú výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené a neplnoleté dieťa, ktoré je manžel p o v i n n ý posielať matke maloletej
vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. U p r a v u j e styk otca s maloletým K. tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým
každý druhý nepárny víkend v mesiaci vždy od soboty 9,00 hod. do nedele 17,00 hod..
VII. Matka je p o v i n n á dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať mu ho pred svojím bytom,
kde je otec p o v i n n ý dieťa po ukončení stretnutia vrátiť matke.
VIII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka dňa 7.10.2015 požiadala na Okresnom súde Košice II o rozvod jej manželstva s A.
Č.. V návrhu uviedla, že v roku 2012 sa ich manželstvo začalo natoľko kaziť, že v súčasnosti už nie sú
schopní spolu ďalej nažívať. Ich manželstvo je natoľko vážne rozvrátené, že ich manželstvo už neplní
a ani v budúcnosti nemôže plniť spoločenský účel. Navrhla, aby súd jej manželstvo rozviedol a ich
maloletého syna K. zveril do jej osobnej starostlivosti. Požadovala od otca dieťaťa výživné vo výške
150,- EUR mesačne a stretávanie sa otca so synom navrhla upraviť raz mesačne cez víkend.
2. Okresný súd Košice II postúpil vec na konanie Okresnému súdu Košice I potom, čo zistil, že žiaden
z účastníkov už na poslednej adrese dlhodobo nežije a na adrese X. Č.. XX, kde mali poslednéspoločné bydlisko, už nemá bydlisko ani jeden z nich. Preto bola určená miestna príslušnosť súdu podľa
všeobecného súdu manžela, ktorý návrh na začatie konania nepodal a ktorý býva v obvode Okresného
súdu Košice I. Okresnému súdu Košice I bol spis postúpený dňa 24.1.2017.
3. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že ich manželstvo bolo pár rokov harmonické až na to,
že nemali spoločné bývanie a sťahovali sa z jedného bytu do druhého. V poslednom podnájme už
mali vypnutú aj elektrickú energiu. Manžel to nezvládol, odsťahoval sa ku svojim rodičom a ona ku
svojim. Potom sa ich kontakty prerušili, postupne sa obmedzovali tak, že sa už stretávali len minimálne.
Zoznámila sa s iným mužom a začali spolu žiť. Nemá už preto záujem na obnovení manželstva.
Manžel, aj keď chodil do práce, nezarábal veľa a aj z toho vznikali problémy a spory. Myslí si, že ich
manželstvo je natoľko rozvrátené, že už nie sú schopní ho obnoviť.
4. Manžel súhlasil s tým, aby súd ich manželstvo rozviedol. On inú partnerku nemá, žije v podnájme,
za ktorý mesačne platí 280,- EUR. Na stravu, oblečenie a hygienu mesačne vynaloží cca 100,- EUR.
Pracuje ako SZČO, mesačne si dokáže zarobiť približne 600,- EUR. Bol ochotný prispievať na výživu
ich syna sumou 100,- EUR mesačne. K. má 7 rokov, navštevuje 2. ročník ZŠ v obci E..
5. Podľa ust. § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká
na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok
ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
6. Podľa ust. § 18 zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
7. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej
manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
8. Podľa ust. § 22 zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.
9. Podľa ust. § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine č. 36/2005, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
10. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
11. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.
12. Rozvod manželstva je podľa slovenského právneho poriadku jediná prípustná forma zániku
manželstva počas života oboch manželov. Rozvod manželstva predstavuje úplné zrušenie manželstva
konštitutívnym rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov.
13. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný trvalý rozvrat manželstva. Vážnosť
rozvratu spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Pri posudzovaní týchto otázok je
nevyhnutnévychádzaťzpodmienokkonkrétnejrodiny.Čosatýkatrvalostirozvratu,rozvratjedostatočne
trvalý vtedy, ak nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak manželstvo neplní žiadnu zo
svojich funkcií, tento stav trvá už dlhšiu dobu a neexistuje vôľa obnoviť manželské spolužitie, možno
hovoriť o trvalom rozvrate manželstva. Istým dôkazom trvalosti rozvratu môže byť aj výslovný súhlas
druhého manžela s rozvodom.
14. Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jehomajetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
15. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.
16. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.
18. Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
19. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.
20. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť
rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
21. Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
22.Podľaust.§27ods.1zákonaorodine,manžel,ktorýpriuzavretímanželstvaprijalpriezviskodruhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
23. Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
24. Podľa ust. § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
26. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.27. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.
28. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom
úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -
deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z
nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných
plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
29. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní
výšky výživného vychádzal a prihliadal na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.
30. Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. Podľa čl. 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku,
ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna
vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu
a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
33. Podľa ustanovenia § 221 písm. a) zákona č. 160/2016 Z.z., Civilného sporového poriadku Písomné
vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za
prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.
34. Pri vyhlásení rozsudku boli prítomní všetci účastníci, ktorí sa zároveň po jeho vyhlásení vzdali práva
podávať voči rozsudku odvolanie. Na základe uvedeného súd využil možnosť danú zákonom.
35. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať
odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.