Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200100
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200100.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu

JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcov: v rade 1/ Ing. S. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, L., v rade 2/ Ing. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, L., obaja
zastúpení JUDr. Romanom Hriadelom, advokátom, so sídlom J. XXX/XX, L., proti žalovanému: Okresný
úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Andreja Kmeťa 17, Žilina, za účasti účastníka
konania: IMBIZ s.r.o., so sídlom Mlynská 39, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 176 516, v zastúpení
JUDr. Jaroslav Čollák - advokát, so sídlom P. XX, H., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-
OVBP2-2014/031093-1/Pál zo dňa 20.11.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Žalobný návrh z a m i e t a.

Žalobcom v rade 1/ a 2/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na Krajský súd v Žiline dňa 27.01.2015 sa žalobcovia domáhali preskúmania
a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2014/031093-1/Pál zo dňa 20.11.2014 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie", „rozhodnutie žalovaného", „rozhodnutie druhostupňového správneho
orgánu"), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Mesta Žilina, stavebný
úrad (ďalej len „prvostupňový správny orgán") č. 26633/2013-33514/2014-OS-KRE zo dňa 30.07.2014

(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie", „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu"), ktorým
prvostupňový orgán rozhodol podľa § 37 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) o umiestnení stavby:
„Stavebné úpravy, nadstavba a prístavba existujúcich objektov súp. č. XXX, XXX Žilina, Národná
- Hviezdoslavova" na pozemkoch CKN p. č. 1766/1, 1766/2, 1767, 1768 v katastrálnom území L.,
zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX a na pozemku CKN p. č. 1764 v kat. území L.. Predmetom
riešenia sú stavebné úpravy, nadstavba a prístavba existujúcich objektov, čím vznikne objekt, ktorý
bude mať štyri nadzemné a jedno podzemné podlažie. Žalovaný v dôvodoch rozhodnutia, vo vzťahu k

odvolacím námietkam žalobcov, konštatoval, že požiadavku žalobcov na preslnenie a denné osvetlenie
považuje za neopodstatnenú, vzhľadom na orientáciu okenných otvorov k svetovým stranám a taktiež
ich umiestnenie vo vzťahu k navrhovanému objektu. Poukázal na STN 73 0580 1 - denné osvetlenie
budov, časť 1. a konštatoval, že ekvivalentný uhol tienenia je možné aplikovať len v tom prípade,
keď posudzovaný objekt je paralelne s objektom, ktorý bude vytvárať tieniacu prekážku, teda steny
oboch objektov musia byť navzájom protiľahlé, čo v danom prípade nie je. Konštatoval, že navrhovaný
(umiestňovaný) objekt k nehnuteľnostiam žalobcov orientovaný severne, resp. severovýchodne, teda

vzhľadom na pohyb slnka (východ a západ), nemôže dôjsť k zatieneniu okien do obytných miestností
stavieb vo vlastníctve žalobcov a juhovýchodne, vzhľadom na južné fasády domu súp. č. XXXX na
pozemku KNC 1762/3 a domu súp. č. XXX na pozemku KNC 1762/2 (pozemky a domy vo vlastníctve
žalobcov). Na južnej fasáde domu žalobcov súp. č. XXX sa okenné otvory nenachádzajú a tie súumiestnené na jeho západnej fasáde, na južnej fasáde domu súp. č. XXXX je na druhom nadzemnom
podlaží umiestnené francúzske okno, avšak medzi domom so súp. č. XXXX a navrhovanou stavbou
sa nachádza práve dom súp. č. XXX. Dom súp. č. XXXX je umiestnený vo vnútrobloku a je z jeho

južnej strany obostavaný stavbami s vyššou výškou ako je on sám. K tvrdeniu žalobcov, aby projektová
dokumentácia bola doplnená o problematiku odvetrania a presvetlenia existujúcich miestností a okien
na spoločnej fasáde, žalovaný uviedol, že túto námietku nie je možné posúdiť, a to vzhľadom na jej
neurčitosť, nakoľko z jej obsahu nie je možné určiť odvetranie a presvetlenie, ktorých existujúcich
miestností a okien na spoločnej fasáde majú žalobcovia na mysli, a to vzhľadom na to, že stavby vo

vlastníctve žalobcov a navrhovaný (umiestňovaný objekt) nebudú mať spoločnú fasádu. Umiestňovaný
objekt bude pristavaný na spoločnú hranicu pozemkov, bude mať svoj vlastný obvodový múr, teda v
žiadnom prípade nebude zasiahnuté do stavieb vo vlastníctve žalobcov tým, že by východné fasády
domov súp. č. XXX a XXX tvorili spoločné múry aj pre navrhovaný objekt. Práve východné fasády oboch
domov sú tvorené plnými stenami bez okenných otvorov. Čo sa týka riešenia odvetrania navrhovanej
stavby, teda aj samotného parkovacieho domu, žalovaný uviedol, že táto skutočnosť bude súčasťou

podrobnej projektovej dokumentácie, ktorá bude vypracovaná pre stavebné konanie.

KnámietkamžalobcovohľadneumiestneniastavbyvrozporesÚzemnýmplánomMestaŽilina,žalovaný
uviedol, že navrhovaný objekt je zaradený do urbanistického okrsku č. 05 - Prednádražie s funkčnou
plochou - „Objekty a plochy s prevahou občianskej vybavenosti" označenom ako 1.05.OV/01. Preto

túto plochu je stanovený minimálny index ozelenenia 0,2. Mesto Žilina nemá schválený územný plán
zóny pre dané územie, ktoré by podrobne vymedzilo zásady a regulatívy podrobnejšieho priestorového
usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb verejného dopravného technického vybavenia
územia, umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, umiestnenia zelene tak, ako je vymedzené
v § 12 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Keďže územný plán mesta neustanovuje regulatív podielu

zelene na jednotlivých pozemkoch, teda ani pozemok navrhovateľa (budúceho stavebníka). Regulatív
minimálneho ozelenenia 0,2 je teda stanovený na celú funkčnú plochu označenú v ÚPN Mesta Žilina ako
1.05.OV/01, ohraničenú ulicami Hviezdoslavova, Národná a Sadom Slovenského národného povstania.

K námietke žalobcov, že navrhovanú (umiestňovanú) stavbu bolo potrebné posúdiť podľa zákona č.

24/2006 Z.z. (EIA), žalovaný poukázal na § 34 ods. 2, § 120 ods. 1, § 140a ods. 1 písm. a) a § 140b
ods. 1 Stavebného zákona a konštatoval, že v ustanovení § 34 ods. 2 Stavebného zákona je upravené,
kto je účastníkom územného konania, pričom je výlučne v kompetencii stavebného úradu, aké podklady
si od účastníka konania vyžiada. Účastník konania tak nemôže zasahovať do kompetencie správnych
orgánov a posudzovať, ba dokonca určovať, aké podklady pre rozhodnutie má navrhovateľ (budúci

stavebník) stavebnému úradu predložiť. Je výlučne v kompetencii stavebného úradu, aké podklady
si od navrhovateľa stavby vyžiada na riadne posúdenie podaného návrhu. Posúdenie, či navrhovaná
činnosť podlieha posúdeniu podľa zákona č. 24/2006 Z.z. prislúcha výlučne do kompetencie príslušného
okresného úradu, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorý sa svojím záväzným stanoviskom
pod č. OU-ZA-OSZP3/Z/2014/00333/Hnl z 08.01.2014 ako dotknutý orgán vyjadril a konštatoval, že

v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. (Príloha č. 8, kapitola 9/ - Infraštruktúra, položka č.
16) investičný zámer navrhovateľa (budúceho stavebníka) svojimi parametrami nepresahuje hraničnú
hodnotu v zmysle uvedenej položky prílohy zákona a činnosť nepodlieha posudzovaniu v zmysle
Zákona EIA. Pokiaľ žalobcovia požadovali nové vypracovanie posudku dopravného zaťaženia garáže
na ul. Hviezdoslavova a taktiež, že výstavbou objektu dôjde k zastavaniu plochy, ktorá v súčasnosti

slúži aj pre účely parkovania susedného Palace Hotel Polom, žalovaný konštatoval, že posudzovanie
dopravného zaťaženia garáže na ul. Hviezdoslavova neprislúcha žalobcom. Mesto Žilina, referát
dopravy a IS ako príslušný cestný správny orgán a dotknutý orgán podľa § 140b ods. 1 Stavebného
zákona vydal záväzné stanovisko pod č. 4594/2014-10661/2014/OD/Mo-napoj. zo dňa 03.03.2014,
v ktorom súhlasí so zriadením vjazdu z miestnej komunikácie ul. Hviezdoslavova. Podkladom bolo

vyjadrenieOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvŽiline,OkresnéhodopravnéhoinšpektorátuŽilina,
č. ORPZ-ZA-ODI1-11/019/2014 zo dňa 30.01.2014, Žilinských komunikácií, a. s., Žilina z 09.12.2013
a Žilinskej univerzity v Žiline - Stavebnej fakulty, katedra cestného staviteľstva zo dňa 30.12.2013,
keď z vyjadrení uvedených orgánov jednoznačne vyplýva, že táto námietka žalobcov je nedôvodná.
Žalovaný konštatoval, že plocha, ktorá bude navrhovanou stavbou zastavaná nebola a nie je určená pre

zabezpečenie parkovacích kapacít Hotela Polom, keď hotel po rekonštrukcii bude mať zabezpečené
parkovanie na ul. Hviezdoslavova, a to v rámci chodníka pred týmto hotelom oproti zastávke MHD,
čo je aj v súlade s vyjadrením Mesta Žilina, oddelenie územného plánovania a stavebného poriadku
C-24559/452/06/Buč. zo dňa 11.12.2006, ktoré bolo vydané pre účely rekonštrukcie tohto hotela. Knámietke žalobcov, ktorí predložili výpočet nárokov na statickú dopravu IMBIZ - stavebné objekty č. XXX,
XXX, žalovaný uviedol, že túto námietku neuplatnili žalobcovia v lehote na podanie námietok, ale až
listom zo dňa 01.04.2013, ktorý bol doručený stavebnému úradu 02.04.2014. Z tohto dôvodu nebolo

možné na námietky, ktoré boli žalobcovia kompetentní podať najneskôr na ústnom pojednávaní dňa
04.03.2014, teda aj na túto námietku, prihliadať.

Žalovaný k námietke žalobcov, že konanie navrhovateľa v konaní o umiestnení stavby pri asanácii
objektu na jeho pozemku, po odstránení ktorého má dochádzať k vlhnutiu a zatekaniu objektov vo

vlastníctve žalobcov, konštatoval, že táto námietka s predmetom veci nesúvisí, vyhodnotenie príčinnej
súvislosti medzi výstavbou a poškodením susednej stavby, určenie rozsahu a spôsobu náhrady škody
spôsobenej stavebnou činnosťou na susednej nehnuteľnosti, posúdenie neprislúcha do rozhodovacej
činnosti stavebných úradov, ale túto rozhodovaciu činnosť vykonávajú príslušné súdy v občiansko-
právnom konaní. Preto nebolo v kompetencii žalovaného túto námietku vyhodnotiť a ňou sa zaoberať.

Konštatoval, že stavba je umiestnená do urbanistického okrsku č. 05 - Prednádražie s funkčnou plochou
- objekty a plochy s prevažnou občianskou vybavenosťou označenou ako 1.05.OV/01. V textovej časti
záväznej časti ÚPN Mesta Žilina vyplýva, že základnou funkciou pre uvedenú plochu je vyššia občianska
vybavenosť - hotely, zariadenia verejného stravovania, maloobchod, služby v oblastí nehnuteľností,
prenajímanie, obchodné služby, počítačové činnosti, finančné služby, kultúrne zariadenia. Doplnkovou

funkciou je základná občianska vybavenosť, najmä maloobchod, byty v objektoch určených pre inú
funkciu. Typom stavebnej činnosti sú prestavby, vrátane totálnych vo vnútroblokových priestoroch a s
tým súvisiace dostavby, modernizácie, dopravná a technická infraštruktúra, zachovanie stavov fasád
s výtvarnými prvkami. Po schválení Zmien a doplnkov č. 1 sú prípustným typom stavebnej činnosti
aj novostavby. Typ zástavby musí korešpondovať s okolitou zástavbou, minimálny index ozelenenia

0,2. Prípustnou funkciou sú obytné, s výnimkou parteru objektov, športovo-rekreačné, dopravné a
technické vybavenie, zeleň a detské ihriská. Neprípustnými funkciami sú rodinné domy, bytové domy,
samostatné stojace individuálne radové garáže, výrobné zariadenia, hlučné, nehygienické prevádzky,
prevádzky náročné na dopravu a iné ako základné, doplnkové a prípustné funkcie. Čo sa týka námietok
žalobcov ohľadne odstupových vzdialeností, žalovaný poukazoval na situáciu osadenia stavby, a to

vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov, keď umiestňovaná stavba bude umiestnená na
hranici pozemkov CKN 1762/1, 1762/2 vo vlastníctve žalobcov, avšak na hranici týchto pozemkov sú
umiestnené aj rodinné domy žalobcov súp. č. XXX a XXX. K pozemku 1766/1 KNC vo vlastníctve
navrhovateľa stavby sú tieto situované s plnou stenou, bez okenných otvorov. Okenné otvory sú
umiestnené na bočných fasádach týchto domov. Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o severné

fasády, ktoré nie sú ani protiľahlými k navrhovanému objektu, nedôjde, podľa žalovaného, žiadnym
spôsobom k neprimeranému zásahu do práv žalobcov. Medzi rodinným domom žalobcov súp. č. XXXX
umiestnenom na CKN 1762/3 a navrhovaným objektom bude odstupová vzdialenosť 7 metrov a ani v
tomto prípade nedôjde k obmedzeniu užívaniu susedného pozemku a susednej stavby vo vlastníctve
žalobcov na určený účel.

Žiadali, aby technické riešenie odvetrania existujúcich otvorov bolo riešené už v tomto stupni a aby bola
dopracovaná projektová dokumentácia v územnom konaní, nakoľko predložený projekt túto skutočnosť
nedokumentuje. Tvrdili, že umiestnením stavby neboli dodržané minimálne odstupové vzdialenosti od
spoločnej hranice a nebolo postupované ani v súlade s § 127 Občianskeho zákonníka. Žiadali, aby

umiestňovanástavbabolasituovanávzmysleminimálnychodstupovýchvzdialenostíodhranicetak,aby
bolo možné v prípade potreby realizovať údržbu fasády na susednom pozemku, s poukazom na § 127
Občianskeho zákonníka. Tvrdili, že umiestňovaná stavba je umiestnená v rozpore s územným plánom,
ktorý stanovuje regulatív podielu zelene na pozemku, nesúhlasili s názorom žalovaného, že regulatív
podielu zelene sa nevzťahuje na konkrétny pozemok, ale na celú funkčnú plochu. Poukázali, že v praxi

existuje viacero rozhodnutí, keď mesto stavbu zamietlo, kde nebol dodržaný regulatív podielu zelene
na konkrétnom pozemku. Uviedli, že v stanovisku architekta, ktoré sa nachádza v spisovom materiáli,
nebola takáto požiadavka regulatívu zelene vôbec mestom uplatnená. Stavba nebola posúdená z
hľadiska vplyvu stavby a jej prevádzky na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. (EIA).
Tvrdili, že žalovaný sa nezaoberal námietkou žalobcov, keď žalobcovia tvrdili, že navrhovateľ stavby

neuvádza reálne výmery podlahovej plochy, zrejme preto, aby sa vyhol posudzovaniu EIA a preto
žiadali, aby bol doložený prepočet potrebných kapacít statickej dopravy v zmysle platnej STN v závislosti
od druhu a rozsahu navrhovaných funkcií stavby. Súčasne predložili v zmysle STN 73 6110/Z1/01
vlastný prepočet závislostí pre kapacity stavby, ktorý uvažuje zámer investora a ktorý doložili akodôkaz, kde vypočítali kapacitu parkovacích státí, ktorá je podľa nich potrebná v celkovom počte 2,16
PM. V prípade potvrdenia rozsahu týchto parkovacích miest nad 99 parkovacích miest je povinnosť
vypracovať tzv. malú EIA a v takom prípade je rovnako potrebné žiadať vypracovanie posúdenia

z hľadiska vplyvu stavby a jej realizácie na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Trvali
na vypracovaní posudku týkajúceho sa dopravného zaťaženia navrhovaných kapacít zámeru na ul.
Hviezdoslavovej, vzhľadom na to, že výstavbou navrhovaného objektu dôjde k zastavaniu plochy, ktorá
v súčasnosti plní funkciu jediného možného parkoviska pre susedný objekt Hotela Polom. Tvrdili, že
v súčasnosti prebieha na Stavebnom úrade Mesta Žilina konanie o dodatočnom povolení stavby -

„Parkovisko pre Palace Hotel Polom". Nepovolená stavba parkoviska bola zrealizovaná na parcelách
totožnýchKNC1766/1,1766/2,1768a1767,ktorésútotožnésparcelami,naktorýchmábyťumiestnená
stavba. Tvrdili, že v rovnakom čase prebiehajú teda dve konania na dve rôzne stavby na tých istých
pozemkoch, pričom s touto skutočnosťou sa žalovaný ani stavebný úrad vo svojich rozhodnutiach
nezaoberali. Prevádzka Hotela Polom musí mať presný počet parkovacích miest podľa STN, pričom
budúcou stavbou sa likvidujú parkoviska Hotela Polom bez toho, aby boli vyriešené náhradné parkoviská

hotela ako vyvolaná investícia novostavby, pričom investor stavby a majiteľ Hotela Polom je tá istá
osoba. Nesúhlasili s názorom žalovaného, že Hotel Polom bude mať zabezpečené parkovanie pred
hotelom na Hviezdoslavovej ulici, a to v rámci chodníka oproti zastávke MHD. Tvrdili, že v prípade
akceptovania takéhoto spôsobu parkovania, ktoré je v rozpore s STN 736110, pri parkovaní nezostáva
voľná šírka chodníka minimálne 1,6 metra, skutočný počet vyhradených parkovacích miest nie je

dostačujúci pre prevádzku hotela (cca 5 parkovacích miest). Žalobcovia poukazovali, že na pozemku,
na ktorom má byť umiestnená stavba, je existujúca ťarcha prechodu cez pozemok a vedenie trasy plynu,
týmito skutočnosťami sa stavebný úrad ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach vôbec nevysporiadali a
nedostatočnezistilipomerystaveniskaprirešpektovaníťarchyzapísanejvkatastrinehnuteľností.Tvrdili,
že nie je v súlade s § 83 Vyhlášky č. 94/2004 Z.z., zabezpečená, vzhľadom na výšku stavby viac

ako 9 metrov, nástupná plocha pre požiarne vozidlá. Zámer navrhovanej stavby má výšku viac ako 15
metrov, čo znamená, že v zmysle toho nie je zabezpečená požadovaná nástupná plocha pre požiarne
vozidlá a táto problematika mala byť podľa názoru žalobcu riešená v technickej správe a mala byť
predmetom územného konania. Tvrdili, že investor stavby (budúci stavebník) svojimi predchádzajúcimi
stavebnými zásahmi, pri predchádzajúcej realizácii nepovolenej parkovacej plochy, spôsobil žalobcom

vlhnutie bočnej stany ich objektu. Nesúhlasili s tvrdením žalovaného, že táto námietka nesúvisí s
prejednávanou vecou. Trvajú na požiadavke, že stavebný úrad sa mal aj touto námietkou žalobcov
zaoberať a navrhovaný zámer investora má byť realizovaný v priamom dotyku so stenou poškodenou
vlhkosťou, ktorá má byť zastavaná a preto problematika odstránenia vlhkosti má byť podmienkou
realizácienavrhovanejstavby,pretožeakbyexistujúcavlhkosťsaneodstránilapredzačiatkomvýstavby,

pojejdokončenítoužnebudeanitechnickymožné,pretožiadali,abystavebnýúradsastoutonámietkou
vysporiadal a uložil dopracovanie dokumentácie o technické riešenie odstránenia vlhkosti.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 07.05.2015. Žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci a duplikoval závery, ktoré uviedol v

dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Účastník konania - IMBIZ, s. r. o. (stavebník) sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa
13.05.2015. Žiadal žalobný návrh zamietnuť. Považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za súladné
sozákonom.Kžalobnýmbodomuviedol,žepolohanavrhovanéhoobjektuanehnuteľnostívovlastníctve

žalobcov nespôsobí zatienenie rodinného domu súp. č. XXXX na pozemku KNC 1762/3 vo vlastníctve
žalobcov, ani rodinného domu súp. č. XXX postavenom na pozemku KNC 1762/2 taktiež vo vlastníctve
žalobcov. Vyjadril názor, že umiestnenie stavby neobmedzí žalobcov ako vlastníkov susediacich stavieb
v užívaní stavieb na požadovaný účel. Navrhovaný objekt nebude mať žiadnu spoločnú hranicu s
rodinným domom žalobcov a predpokladaná odstupová vzdialenosť medzi navrhovaným objektom a

bytovou nehnuteľnosťou by mala predstavovať vzdialenosť okolo 7 metrov. Poukázal na orientáciu
navrhovaného objektu a objektov vo vlastníctve žalobcov, keď fasády objektov vo vlastníctve žalobcov,
ku ktorým bude na hranici pristavený navrhovaný objekt, sú plné, bez akýchkoľvek okenných otvorov.
Poukázal, že žalobcovia sa domáhajú dodržania minimálnej odstupovej vzdialenosti od spoločnej
hranice pozemkov, pričom sami majú nehnuteľnosti umiestnené na tejto hranici. Poukázal na záväzné

stanovisko Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek EIA z 08.01.2014,
podľa ktorého navrhovaná činnosť nepodlieha posudzovaniu v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. Podľa
názoru stavebníka, je obsah tohto záväzného stanoviska záväzný aj pre povoľujúci územný orgán.
Čo sa týka dôkazu - výpočet nárokov na statickú dopravu z 02.04.2014, ktorý predložili žalobcovia,stavebník považuje tento dôkaz za predložený žalobcami až po ústnom pojednávaní nariadenom na
deň 04.03.2014, teda v rozpore s koncentračnou zásadou správneho konania. Naviac, žalobcovia
nepreukázali, že tento výpočet bol vypracovaný odborne spôsobilou osobou. Ďalej poukázal na

stanovisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Žiline z 09.01.2014. K námietkam
ohľadne vecného bremena zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. L., uviedli, že toto vecné bremeno je
zapísané v prospech vlastníka nehnuteľnosti - KNC 1765, kat. úz. L., ktorým je Z. E. a nie žalobcovia. K
tvrdeniu žalobcov o vlhnutí stien, uviedol, že žalobcovia nepreukázali, že vlhnutie stien bolo spôsobené
práve asanáciou stavebného objektu na pozemku stavebníka susediaceho s nehnuteľnosťou žalobcov,

preto na takéto tvrdenie nie je možné prihliadať. Žalobcovia tvrdili, že problém sa vyskytol už v r. 2007,
preto sa žalobcovia náhrady škody mohli domáhať v občianskoprávnom konaní a ich nárok je toho času
už premlčaný. Poukázal na nerelevantné tvrdenie žalobcov, ktorí tvrdia, že stavebník nedoložil prepočet
potrebných kapacít statickej dopravy v zmysle STN. K tomu priložil prílohu súhrnnej technickej správy,
ktorá sa týka prepočtu parkovacích miest v súlade s STN.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle §
247 a nasl. O.s.p., na nariadenom pojednávaní dňa 02.06.2015, a po vykonanom dokazovaní dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol, a to z nasledovných
dôvodov:

Predmetom preskúmania je rozhodnutie o umiestnení stavby stavebníka - „Stavebné úpravy, nadstavba
a prístavba existujúcich objektov súp. č. XXX, XXX, Žilina - Národná ulica, Hviezdoslavova ulica", a
to na pozemkoch CKN 1766/1, 1766/2, 1767, 1768 ako aj 1764 nachádzajúcich sa v kat. území L.. V
konaní bolo potrebné posúdiť, či žalovaný v súlade so zákonom postupoval, vydal v súlade so zákonom
rozhodnutie, či sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcov a svoje rozhodnutie riadne

zdôvodnil.

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, podkladom pre vydanie
územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce
alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady

podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom
na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo
zistené pri miestnom zisťovaní.

Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, stavebný úrad v územnom

konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného
opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a
predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám
na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky,

podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany
prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného
pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

Podľa § 39 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 31.12.2014, v územnom rozhodnutí vymedzí

stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti
v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia
jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane
architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V
rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie

podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť
ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 31.12.2014, Rozhodnutím o umiestnení
stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie

stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia.
Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.Podľa § 39a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 31.12.2014, v podmienkach na umiestnenie
stavby sa určia požiadavky
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,

b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane

požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 31.12.2014, územné rozhodnutie sa
účastníkom oznamuje doručením písomného vyhotovenia.

K jednotlivým žalobným bodom krajský súd uvádza nasledovné:

Žalobný bod 1/
K žalobnému bodu, v ktorom žalobcovia tvrdili, že v konaní bolo potrebné vypracovať svetelno-technický
posudok, keď tvrdenia žalovaného nezodpovedali skutočnosti z hľadiska vzájomnej polohy jednotlivých
objektov, keď posudzovaná stavba bude evidentne tieniť objektu vo vlastníctve žalobcov, keďže je
situovaná paralelne s východnou fasádou objektu vo vlastníctve žalobcov, a to rodinným domom č. súp.

XXXX, postavenom na KNC 1762/3, kat. úz. Žilina, krajský súd uvádza, že z obsahu administratívneho
spisu mal preukázané, že v lehote na podanie námietok určenej v oznámení o začatí územného konania
a nariadení ústneho pojednávania č. 26633/2013-6313/2014-OS-KRE zo dňa 07.02.2014 (ďalej len
„oznámenie zo 07.02.2014" alebo „oznámenie o začatí územného konania"), ktoré určilo súčasne aj
ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na termín 04.03.2014, doručili žalobcovia námietky

voči územnému konaniu podaním zo 04.03.2014, v ktorom tvrdili, že posudzovaná stavba zatieni a
znemožní oslnenie obytných priestorov žalobcov, z tohto dôvodu je umiestnenie posudzovanej stavby v
rozpore s STN. Súčasne navrhli vypracovať svetelno-znalecký posudok.

Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že prvostupňový správny orgán výzvou z 15.04.2014 pod

č. 26633/2013-18319/2014-OS/KRE vyzval stavebníka na predloženie svetelno-technického posudku
vypracovaného v zmysle STN 730580 - denné osvetlenie budov, obytných miestností v priľahlých
bytových budovách a posudok preslnenia v zmysle STN 734301 - budovy na bývanie podľa čl. 4.2.1.
Na túto výzvu reagoval stavebník podaním zo 14.05.2014, v ktorom prvostupňovému správnemu
orgánu oznámil, že z dôvodu, že žalobcovia k 13.05.2014 nepredložili na základe výzvy stavebníka

podklady, ktoré boli potrebné k vypracovaniu svetelno-technického posudku, nesúhlasili s obhliadkou
bytových priestorov a nie sú ochotní poskytnúť žiadne informácie ani podklady k uvedeným priestorom,
nemohol stavebník svetelno-technický posudok vypracovať. Súčasne konštatoval, že nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcov sú orientované smerom na juh od posudzovaných (umiestňovaných) nehnuteľností,
okná smerujúce do bytovej jednotky v dome č. 681 postavenom na parcele 1762/2 sú otočené

opačným smerom ako posudzované nehnuteľností, z čoho vyplýva, že postavením umiestňovaného
objektu nedôjde k vplyvu na preslnenie a osvetlenie bytových priestorov vo vlastníctve žalobcov. K
tomuto podaniu stavebník pripojil podanie označené „Žiadosť o poskytnutie PD k vypracovaniu svetlo-
technického posudku" zo 16.04.2014, ktoré adresoval žalobcom 1/ a 2/ ako aj podací lístok, z ktorého
bolo zrejmé, že odosielateľom bol stavebník a adresátom Ing. S. H.. Zásielka bola podaná na pošte

16.04.2014. Z administratívneho spisu krajský súd ďalej zistil, že v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu žalobcovia popreli tvrdenie stavebníka o neposkytnutí ich súčinnosti a uviedli, že dňa
20.04.2014 bola zrealizovaná obhliadka areálu vo vlastníctve žalobcov na Národnej ul. Žilina a
dotknutých priestorov, ktorej sa zúčastnili aj zástupcovia stavebníka - Ing. I., Ing. Y.. Z obhliadky p. I.
vyhotovila fotodokumentáciu a boli stavebníkovi zaslané pôdorysy obidvoch bytových jednotiek, ktorých

sa svetelno-technický posudok týka. Ďalej uviedli, že na pozemku 1762/3 je postavený rodinný dom
s obytnými miestnosťami (LV č. XXXX) a na fasáde tohto rodinného domu sú umiestnené okná, ktoré
budú priamo zatienené parkovacím domom. K tomuto tvrdeniu žalobcovia nepredložili žiadne listinnédôkazy. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, stavebný úrad pravdivosť tvrdení žalobcov, ako
aj stavebníka, ohľadne súčinnosti účastníkov územného konania nepreveroval.
Z obsahu administratívneho spisu súd nemal preukázané, rovnako ani z napadnutého rozhodnutia

žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, či tvrdenia stavebníka o nedostatku
súčinnosti žalobcov sú pravdivé alebo nie. To znamená, že nie je preukázané, či skutočne žalobcovia
poskytli stavebníkovi potrebné podklady k vypracovaniu svetelno-technického posudku. V konaní sa
správne orgány taktiež nevysporiadali s tvrdením žalobcov uvedeným v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu, že dňa 20.04.2015 poskytli stavebníkovi potrebné podklady a vykonala sa aj obhliadka

priestorov, ktoré majú byť umiestňovanou stavbou z hľadiska presvetlenia, resp. tienenia, dotknuté.
Z dôvodov prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia však vyplýva, že správne orgány upustili
od požiadavky, aby budúci stavebník (navrhovateľ v územnom konaní) predložil svetelno-technický
posudok a posudok preslnenia.

Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí konštatoval, že k nepredloženiu svetelno-technického
posudku došlo z dôvodov nesúčinnosti žalobcov ku dňu 13.05.2014, teda dal za pravdu tvrdeniam
budúceho stavebníka. Žalovaný sa v dôvodoch rozhodnutia k otázke súčinnosti žalobcov, resp.
ich nesúčinnosti vo vzťahu k predloženiu podkladov na vypracovanie svetelno-technického posudku
nevyjadril, iba konštatoval, že umiestnenie posudzovanej stavby je v súlade s technickými normami a

umiestnením stavby nedôjde, vzhľadom na situovanie stavieb vo vlastníctve žalobcov - rodinný dom súp.
č. XXX na pozemku č. 1762/2 a súp. č. XXXX na pozemku č. 1762/3, k zatieneniu týchto nehnuteľností
v rozpore s STN normami.

Krajský súd konštatuje, že pre posúdenie veci bolo potrebné skúmať, či bolo nutné vypracovať svetelno-

technický posudok, resp. či obsah administratívneho spisu umožňoval správnym orgánom získať
dostatočné podklady pre vysporiadanie sa s otázkou zatienenia, resp. preslnenia objektov vo vlastníctve
žalobcov, vo vzťahu k umiestňovanej stavbe. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho
spisu dospel k záveru, že nebolo v konaní potrebné vypracovať svetelno-technický posudok, preto
vysporiadanie sa s otázkou súčinnosti žalobcov, resp. ich nesúčinnosti vo vzťahu k zabezpečeniu

podkladov pre vypracovanie svetelno-technického posudku, je pre posúdenie veci irelevantné.

Krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu ako aj fotodokumentácie, ktorá je jeho súčasťou, z
projektovej dokumentácie stavby a situácie, ktorá je súčasťou prvostupňového rozhodnutia preukázané,
že dom vo vlastníctve žalobcov súp. č. XXX postavený na CKN parcele 1762/2, je postavený na hranici

s pozemkom budúceho stavebníka, na ktorom má byť umiestnená posudzovaná stavba - pozemok CKN
1766/1. Okná na dome vo vlastníctve žalobcov súp. č. XXX sú orientované, ako vyplýva zo situácie,
na západnú stranu, resp. juhozápadnú stranu a nie sú situované do parcely CKN č. 1766/1, na ktorej
má byť umiestnená stavba. Posudzovaná stavba nemôže spôsobiť obmedzenie preslnenia rodinného
domu súp. č. XXX postaveného na parcele 1762/2 práve z dôvodu, že okná na tomto dome sú situované

západne,toznamená,žeposudzovanástavbavžiadnomprípadenemôžetieniťaspôsobovaťzhoršenie
presvetlenia rodinného domu súp. č. XXX aj vzhľadom na pohyb slnka od východu na západ.

Čo sa týka domu súp. č. XXXX postaveného na parcele 1762/3, tento dom nie je situovaný pri hranici
pozemkov žalobcov a budúceho stavebníka, kde má byť stavba umiestnená, pričom parcela 1762/3 a

dom súp. č. XXXX je umiestnený síce na parcele 1762/3, ktorá tiež hraničí s pozemkom 1766/1, avšak
s pozemkom, na ktorom má byť umiestnená stavba, nehraničí dom č. súp. XXXX, ktorého francúzske
okno je, ako vyplýva z fotodokumentácie, situované do dvora žalobcov, kde sú umiestnené ďalšie
stavby. Vzhľadom na fotodokumentáciu, ktorá je súčasťou administratívneho spisu a situačné nákresy,
nebolo preukázané, že by umiestňovaná stavba zatieňovala okná, a to francúzske okno domu súp. č.

XXXX postaveného na parcele 1762/3. Toto francúzske okno môžu zatieňovať iné budovy, ktoré sa v
stiesnených priestoroch dvora nachádzajú a sú výškovo vyššie ako je dom súp. č. XXXX.

Krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na umiestnenie rodinných domov žalobcov západne od
umiestňovanej stavby nemôže dôjsť k obmedzeniu preslnenia existujúcich obytných priestorov, ktoré

sa nachádzajú v týchto domoch, a to aj z toho dôvodu, že okenné otvory na dome žalobcov súp. č.
XXX sú orientované výlučne na západnú stranu a priamo do pozemku 1766/1 nie sú situované žiadne
okenné otvory. Okenné otvory na tejto budove, ktoré sa nachádzajú na severnej strane, sú už samotným
umiestnením okien na severnej strane budovy odkázané na minimálne presvetlenie. V tomto smeresa krajský súd stotožnil s názorom žalovaného, ktorý dospel k záveru, že nebolo potrebné vypracovať
svetelno-technický posudok vzhľadom na samotné umiestnenie domov žalobcov súp. č. XXX a XXXX
a umiestňovanej stavby.

Krajský súd ďalej konštatuje, že žalobcovia boli spôsobilí predložením svetelno-technického posudku,
ktorý by si dali sami vypracovať, vyvrátiť záver žalovaného, s ktorým sa krajský súd stotožnil. Žalobcovia
v konaní žiadne dôkazy k tvrdeniu o tienení alebo nedostatočnom presvetlení, ktoré by bolo v rozpore s
príslušnými STN neprodukovali, svoje tvrdenia nepodložili žiadnymi dôkazmi, keď naviac z predložených

listinných dôkazov, fotodokumentácie, situačného nákresu, projektovej dokumentácie, nemal krajský
súd preukázané, že tvrdenia žalobcov sú dôvodné. Krajský súd poukazuje, že v podanej žalobe
žalobcovia tvrdili nutnosť vypracovania svetelno-technického posudku z dôvodu tienenia stavby, ktorá
má byť situovaná paralelne s východnou fasádou objektu vo vlastníctve žalobcov, a to rodinným
domom XXXX postaveným na KNC 1762/3. Krajský súd zdôrazňuje, že v konaní nebolo preukázané,
akým spôsobom by umiestňovaná stavba mala spôsobiť nepresvetlenie, resp. tienenie rodinného

domu súp. č. XXXX, ktorý nie je postavený ani na hranici pozemkov žalobcov a pozemkom, na
ktorom má byť umiestnená stavba, naviac, keď okenné otvory (francúzske okno) je situované do
južnej časti a aj v súčasnosti rodinný dom súp. č. XXXX je zatieňovaný (francúzske okno z južnej
strany) ostatnými, v blízkosti postavenými, budovami, ktoré sú vyššie než rodinný dom súp. č. XXXX.
Krajský súd dospel k záveru, že nebolo potrebné, vzhľadom na vzájomné situovanie rodinných domov

žalobcov a umiestňovanej stavby a osadenie okien na rodinnom dome žalobcov, aby bol navrhovateľom
stavby vypracovaný svetelno-technický posudok. Krajský súd poukazuje, že žalobcovia mali k dispozícii
podklady - projektovú dokumentáciu, resp. boli kompetentní si kompletnú projektovú dokumentáciu
od správneho orgánu vyžiadať, oboznámiť sa s ňou a projektová dokumentácia bola dostatočným
podkladom pre vypracovanie svetelno-technického posudku, ktorý si mohli dať vypracovať na vlastné

náklady. Takýto dôkaz v konaní, ktorý by vyvrátil záver žalovaného vo vzťahu k tomuto žalobnému bodu,
však nepredložili. Tento žalobný bod preto krajský súd vyhodnotil ako nedôvodný.

Žalobný bod 2/
Žalobcovia tvrdili, že z projektovej dokumentácie nie je jasné technické riešenie odvetrania existujúcich

otvorov. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že technické riešenie odvetrania existujúcich
otvorov je obsiahnuté vo všeobecných technických požiadavkách na výstavbu.

Krajský súd poukazuje na § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon), v ktorom je uvedené,
že záväznými podmienkami uskutočňovania stavby, teda konania o povolení stavby, (nie konania

o umiestnení stavby), sa zabezpečí dodržiavanie príslušných technických predpisov. V záväzných
podmienkach uskutočňovania stavby sa, podľa potreby, môžu určiť podrobnejšie požiadavky na
uskutočnenie stavby z hľadiska komplexnosti, plynulosti, napojenia na siete, zariadenia technického
vybavenia, pozemné komunikácie a ďalšie (§ 66 ods. 3 písm. d). S poukazom na § 24 Vyhlášky č.
532/2002 Z.z., ktorá upravuje podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu sú

upravené podmienky na výstavbu, medzi nimi požiadavky na stavebné konštrukcie - steny a priečky
stavby, ktoré musia byť navrhnuté tak, aby v dôsledku objemových zmien spôsobených teplotným
rozdielom a vlhkosťou nedochádzalo k zníženiu statickej bezpečnosti, k zatekaniu, korózii výstuže,
zvýšeniu infiltrácie a výskytu hygienických nedostatkov. Obvodové steny musia zabezpečiť ochranu
stavbypredvonkajšímiklimatickýmivplyvmi,ktorémajúnepriaznivýúčinoknatepelno-akustickúpohodu

a spotrebu tepla na vykurovanie.

Krajský súd dospel k záveru, že technické riešenie odvetrávania existujúcich otvorov je vecou
stavebného konania a nie územného konania. V územnom konaní sa rozhoduje o umiestnení stavby
v súlade s ust. § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb., avšak technické požiadavky na výstavbu sa

posudzujú a určujú záväznými podmienkami uskutočňovania stavby až v stavebnom konaní, a to
vydaným stavebného povolenia v súlade s § 66 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. Podľa § 3 ods. 4 písm. d)
Vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona k návrhu na
vydanie územného rozhodnutia sa prikladá dokumentácia - údaje o základnom stavebno-technickom a
konštrukčnom riešení stavby vo väzbe na základné požiadavky na stavbu, z čoho vyplýva, že územné

konanie vychádza síce zo stavebno-technických a konštrukčných riešení stavby, ktoré sú obsiahnuté v
projektovej dokumentácii, ale jedná sa o základné údaje, pričom podrobné stavebno-technické riešenie
stavby je vecou už ďalšieho konania - stavebného konania. Krajský súd vyhodnotil tento žalobný bod
za nedôvodný.Žalobný bod 3/
Žalobcovia tvrdili, že umiestnením stavby neboli dodržané minimálne odstupové vzdialenosti od

spoločnej hranice a nebolo postupované v súlade s § 127 Občianskeho zákonníka.

K tomu krajský súd uvádza, že Občiansky zákonník je normou súkromného práva. Územné konanie
je upravené v norme verejného práva - v zákone č. 50/1976 Zb. a vykonávacích predpisoch, ktorým
je Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa stanovujú podrobnosti

o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách
na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „Vyhláška č.
532/2002 Z.z.") a Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z..
V ustanovení § 4 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. pre územné konanie zákonodarca upravil podmienky
umiestňovania stavby a v § 6 podmienky odstupov stavieb. Ustanovenie § 6 ods. 2 Vyhlášky č.
532/2002 Z.z. umožňuje stavbu umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo

obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Z § 6 ods. 1 cit. vyhlášky vyplýva, že
vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické a architektonické, životného prostredia,
hygienické, veterinárne a ďalšie tak, ako sú vymedzené v § 6 ods. 1 prvá veta cit. vyhlášky a odstupy
musiaumožňovaťúdržbustaviebaužívaniepriestorovmedzistavbaminatechnickéaleboinévybavenie
územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

Predovšetkým treba konštatovať že, ako vyplýva zo situačného nákresu uvedeného územia, je pravdou,
že stavebný úrad povolil umiestnenie posudzovanej stavby na hranici pozemkov budúceho stavebníka a
žalobcov. Treba však uviesť, že stavba - dom súp. č. XXX vo vlastníctve žalobcov, postavený na parcele
CKN 1762/2, je umiestnená na hranici s pozemkom budúceho stavebníka CKN 1766/1. Zo situácie

umiestňovanej stavby je zrejmé, že väčšina alebo prevažná väčšina domov v tejto lokalite je umiestnená
na hranici pozemkov.

Krajský súd dospel k záveru, že takéto umiestnenie stavby, aj vzhľadom na umiestnenie stavby vo
vlastníctve žalobcov - dom súp. č. XXX, nie je v rozpore s § 6 cit. vyhlášky, keď zodpovedá urbanistickým

a architektonickým požiadavkám, teda charakteru súčasnej zástavby obytných a iných domov, ktoré sa v
tejto lokalite nachádzajú, vrátane domu súp. č. XXX vo vlastníctve žalobcov. Umiestnením posudzovanej
stavby na hranici pozemkov nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku práve z dôvodu,
že na hranici s pozemkom CKN 1766/1, na ktorom má byť stavba umiestnená, s pozemkom CKN 1762/2
je priamo umiestnená aj stavba dom súp. č. XXX a ďalšie stavby bez súpisného čísla tak, ako to vyplýva

zo situácie.

Krajský súd dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná. Umiestnenie stavby na hranici pozemkov
niejevrozporesurbanistickýmaarchitektonickýmriešenímuvedenejlokality,akoajumiestnenímstavby
nedôjde k trvalému obmedzeniu užívaniu susedného pozemku na určený účel. Nakoľko posudzovaná

(umiestňovaná) stavba nie je rodinným domom, nie je možné aplikovať na prejednávanú vec § 6
ods. 3, 4, 5 a 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., naviac vôbec nebolo možné aplikovať ustanovenia § 127
Občianskeho zákonníka, keď Občiansky zákonník je normou súkromného práva, avšak v prejednávanej
veci je možné aplikovať iba normy verejného práva, ktorou je zákon č. 50/1976 Zb. a jeho vykonávacie
vyhlášky, medzi nimi aj Vyhláška č. 532/2002 Z.z. Krajský súd dospel k záveru, že v konaní nebolo

preukázané, že by umiestnením stavby bolo znemožnené vykonávať údržbu jestvujúcich stavieb vo
vlastníctve žalobcov a užívanie priestorov medzi stavbami, keď opätovne krajský súd zdôrazňuje, že
dom žalobcov - súp. č. XXX a ostatné stavby, sú umiestnené na samotnej hranici s pozemkom 1766/1
a už takéto vymedzenie zastavania pozemkov 1762/1, 1762/2 a 1762/3 domami súp. č. XXX a XXXX
určuje spôsob užívania priestorov medzi jednotlivými stavbami bez ohľadu na postavenie umiestňovanej

stavby, pričom nebolo v konaní preukázané, akým spôsobom (čo v správnom konaní boli povinní
preukázať žalobcovia) by umiestnením stavby došlo k znemožneniu vykonať údržbu už jestvujúcich
stavieb vo vlastníctve žalobcov (súp. č. XXX a XXXX). Krajský súd vyhodnotil tento žalobný bod za
nedôvodný.

Žalobný bod 4/
Žalobcovia tvrdili, že umiestňovaná stavba je v rozpore s územným plánom, ktorý stanovuje regulatív
podielu zelene na pozemku. Nesúhlasili s názorom žalovaného, že regulatív podielu zelene sa
nevzťahuje na konkrétny pozemok, ale na celú funkčnú plochu. Umiestňovaná stavba je umiestnená vurbanistickom okrsku č. 05 - Prednádražie, vo funkčnej ploche 1.05.OV/01, pre ktorú nebol spracovaný
územný plán zóny, pre ktorú funkčnú plochu (1.05.OV/01) je určený minimálny index ozelenenia 0,2.
Krajský súd poukazuje, že index ozelenenia 0,2 sa vzťahuje k celej funkčnej ploche 1.05.OV/01 a nie

je možné, tak ako tvrdili žalobcovia, zisťovať minimálny index ozelenenia, vo vzťahu k ploche parciel,
na ktorých má byť stavba umiestnená. Žalobcovia v správnom konaní nespochybnili, že pre funkčnú
plochu bol minimálny index ozelenenia 0,2 zachovaný, preto sa ani krajský súd dodržaním výšky indexu
ozelenenia 0,2 pre funkčnú plochu 1.05.OV/01 nemohol zaoberať, lebo v tomto smere žalobné námietky
neboli žalobcami formulované. Všeobecne však krajský súd konštatuje, že čo sa týka žalobnej námietky

a tvrdenia žalobcov, že minimálny index ozelenenia sa mal vzťahovať na pozemky, na ktorých má byť
stavba umiestnená, s takýmto názorom sa krajský súd nestotožnil.

Žalobcovia predložili vyjadrenie Ing. G. S., projekčná a poradenská činnosť pre záhradnú a krajinnú
tvorbu, ktorá vyjadrila názor, že minimálny index ozelenia musí byť aplikovaný vo vzťahu ku každej
jednotlivej parcele. Krajský súd v tomto smere poukazuje, že v zmysle Územného plánu Mesta Žiliny

umiestňovaná stavba má byť umiestnená v území, ktoré spadá pod funkčnú plochu 1.05.OV/01, vo
vzťahu ku ktorej nebol spracovaný územný plán zóny. Podľa platného územného plánu táto funkčná
plocha je zahrnutá do urbanistického okrsku č. 05 - Prednádražie a výlučne pre túto funkčnú plochu
je určený územným plánom minimálny index ozelenenia 0,2. Z platného Územného plánu Mesta Žilina,
ktorý platil aj v čase rozhodovania správnych orgánov, bol určený minimálny index ozelenenia vo vzťahu

k funkčnej ploche 1.05.OV/01 ako celku. Ani z obsahu územného plánu nebolo preukázané, že by index
ozelenenia sa viazal a mal byť viazaný na každú parcelu (bez ohľadu na jej výmeru a rozmery, charakter
plochy) v tejto funkčnej ploche (1.05.OV/01), v ktorej sa nachádza umiestňovaná stavba.

Krajský súd poukazuje, že pre uvedenú funkčnú plochu nebol, ako už súd konštatoval vyššie, schválený

územný plán zóny. Z hľadiska zákona (§ 12 ods. 1 písm. h) zákona č. 50/1976 Zb.) územný plán zóny
má stanoviť umiestnenie zelene, významné krajinné prvky, ostatné prvky územného plánu ekologickej
stability na jednotlivých pozemkoch. Jedine územný plán zóny môže rozsah umiestnenia zelene, teda
index ozelenenia, na ktorý poukazovali žalobcovia, realizovať na konkrétnych parcelách. Z tohto dôvodu,
napriek tomu, že takto neformulovali žalobcovia v koncentračnej lehote svoju námietku, má krajský súd

za to, že nie je možné aplikovať vo vzťahu k umiestňovanej stavbe a pozemkom, na ktorých má byť
stavba umiestnená, minimálny index ozelenenia 0,2. Tento index ozelenenia je možné aplikovať iba v
tom prípade, ak bude spracovaný územný plán uvedenej zóny.

Žalobný bod 5/

Žalobcovia tvrdili, že umiestňovaná stavba nebola posúdená z hľadiska vplyvu stavby a jej prevádzky na
životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. (EIA). K tomuto žalobnému bodu krajský súd uvádza, že
súčasťou administratívneho spisu je stanovisko Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné
prostredie,č.OÚ-ZA-OSZP3/Z/2014/00333/Hnlz08.01.2014,ktorýsavyjadril,žepredloženáprojektová
dokumentácia rieši vybudovanie polyfunkčného objektu s navrhovaným počtom celkových parkovacích

miest 98 a podľa § 18 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., kapitola 9 - Infraštruktúra, položka 16, nepodlieha
posudzovaniu v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z.

Žalovaný a účastník konania v konaní tvrdili, že žalobcovia nepodali v koncentračnej lehote námietku
týkajúcu sa rozporu napadnutého rozhodnutia a umiestňovanej stavby s ustanoveniami zákona č.

24/2006 Z.z. (EIA). Krajský súd poukazuje, že v námietke voči územnému konaniu v bode 5/ žalobcovia
uviedli, že žiadajú, aby sa stavebný úrad zaoberal aj posúdením vplyvu stavby a prevádzky na životné
prostredie v súlade s EIA. Správny orgán k tejto otázke mal predložené stanovisko Okresného úradu
Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie, z ktorého žalovaný, aj prvostupňový správny orgán
vychádzal.

Krajský súd je toho názoru, že i keď bola táto námietka formulovaná žalobcami všeobecne, v odvolaní, v
bode 6/ odvolania, voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, špecifikovali žalobcovia túto námietku
len vo vzťahu k rozsahu parkovacej kapacity, vo vzťahu k posudzovaniu zámeru procesu EIA, a teda
ani nenamietali, že by predmetná stavba prekračovala limit úžitkovej alebo podlahovej plochy viac ako

10 000 m2 .

Krajský súd je toho názoru, že správny orgán pri umiestňovaní stavby v územnom konaní je povinný
posudzovať charakter stavby aj v súlade s úpravou zák. č. 24/2006 Z.z. z úradnej povinnosti.Z hľadiska § 3 písm. e) zákona č. 24/2006 Z.z., vo väzbe na ustanovenie § 18 ods. 1 cit. normy, s
poukazom na Prílohu č. 8 bod 9/ Infraštruktúra, č. položky 16 (projekty rozvoja obcí vrátane písm.

a) podzemných stavieb a ich súborov (komplexov), ak nie sú uvedené v iných položkách v tejto
prílohe, posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa v uvedených projektoch realizuje od 500 stojísk
a v zastavanom území od 10.000 m2 podlahovej plochy, mimo zastavaného územia od 1.000 m2
podlahovej plochy. V zmysle predloženej projektovej dokumentácie, ktorá je súčasťou administratívneho
spisu a bola predložená príslušnému orgánu na posudzovanie z hľadiska zákona č. 24/2006 Z.z.,

bolo preukázané, že umiestňovaná stavba predstavuje polyfunkčný objekt so 4 nadzemnými a 1
podzemným podlažím, prístup do objektu bude zabezpečený vjazdom z Hviezdoslavovej ul., pričom na
parkovanie osobných motorových vozidiel je navrhnutých v počte 98 miest, z toho 4 miesta určené pre
parkovanie imobilných tak, ako vyplýva zo súhrnnej technickej správy, ktorá je pripojená k projektu. Zo
súhrnnej správy krajský súd zistil, že vychádza z údajov zastavanej plochy 3.400 m2. V konaní nebolo
preukázané, že by posudzovaná stavba mala viac ako 500 stojísk, teda že by podliehala tzv. povinnému

hodnoteniu, ani nebolo preukázané, že sa nachádza v zastavanom území od 10.000 m2 podlahovej
plochy tak, aby podliehala zisťovaciemu konaniu podľa zákona č. 24/2006 Z.z.

Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcov, že umiestňovaná stavba prekračuje rozsah 10 000 m2
podlahovej a úžitkovej plochy. Z projektovej dokumentácie, ktorá je súčasťou administratívneho spisu,

bolo preukázané, v súlade s vyjadrením žalovaného zo dňa 19.06.2015 a jeho prílohy (č.l. 115,116
spisu), posudzovaná podlahová alebo úžitková plocha predstavuje 9 464 m2 , keď správny orgán do tejto
plochy nezahrnul plochy, ktoré tvoria parkovisko, funkčné a priechodné plochy pre pomocné využitie,
napr. schodiská.

Krajský súd po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu a projektovej
dokumentácie zistil, že v projektoch umiestňovanej stavby je špecifikovaná osobitne plocha na prenájom
a osobitne chodby a schodiská. Celkový rozsah plochy, ktorý označil správny orgán ako rozsah
podlahovej alebo úžitkovej plochy, je 9464 m2 a zodpovedá súčtu plochy na prenájom v jednotlivých
podlažiach celej budovy. Takéto vyhodnotenie rozsahu podlahovej alebo úžitkovej plochy posudzovanej

stavby je súladné so zákonom, keď aj podľa platných STN nie je možné v prípade budovy (predmetom
umiestnenia nie je bytová budova, ale budova) sa do úžitkovej alebo podlahovej plochy nemôžu
zahŕňať stavebné plochy, napr. plochy nosných, podporných, deliacich, rozhraničovacích alebo iných
komponentov, napr. stĺpy, piliere, nosníky, priečky, komíny, funkčné plochy pre pomocné využitie, ktorými
súnapríkladplochyzastavanévyhrievacímiaklimatizačnýmiinštaláciamialeboelektrickýmigenerátormi

a priechodné plochy, ktorými sú napríklad schodištia, výťahy alebo eskalátory. Všeobecne treba
konštatovať, že pojmy ako využiteľná podlahová plocha a celková úžitková plocha sa využívajú na
štatistické účely ako je napríklad štatistika o stavebných činnostiach, sčítaní obyvateľov a pod.. Tieto
pojmy patria medi kľúčové veličiny, ktoré slúžia na definovanie stavby a klasifikáciu stavieb pre potreby
zabezpečenia informácii o špecifických premenných krátkodobých ukazovateľov počas celej životnosti

stavby.

Pokiaľ žalobcovia poukazovali na pojednávaní dňa 28.07.2015 na stanovisko Ministerstva životného
prostredia SR zo dňa 20.07.2015 a prílohu, ktorá je pripojená k tomuto stanovisku, teda aj vymedzenie
pojmov STN 73 4301 a podlahovej plochy v bode 6.6, krajský súd poukazuje, že STN, na ktorú odkazuje

ministerstvo a jej časť, ktorá je v prílohe listu, upravuje definíciu podlahovej úžitkovej plochy budov na
bývanie. V danom prípade však aj, pokiaľ by sa jednalo o budovu na bývanie, čo umiestňovaná stavba
nie je, tak do celkovej podlahovej plochy bytovej budovy aj takejto budovy, sa nezapočítava plocha
výťahu a schodiskových ramien.

S výpočtom podlahovej alebo úžitkovej plochy umiestňovanej stavby, tak ako konštatovalo Ministerstvo
životného prostredia SR vo vyjadrení zo dňa 20.07.2015 č.k. 6235/2015-3.4/AK, keď uvádza, že celková
podlahová plocha navrhovaného centra, vychádzajúc zo žiadosti žalobcov, je 16519 m2 , z toho
11430,50 m2 je obchodno-administratívnych priestorov a 5088,50 m2 parkovisko, súd sa nestotožňuje
s týmto vymedzením celkovej podlahovej plochy a jej špecifikácie, práve z dôvodu, že z projektovej

dokumentácie bolo preukázané, že síce celková plocha je v rozsahu 16519,30 m2 , avšak z toho
predstavujú 7054,20 m2 parkoviská, schodiská, ktoré sa do podlahovej alebo úžitkovej plochy takýchto
administratívnych budov nezarátavajú a zvyšok 9465,10 m2 tvorí práve plocha na prenájom, ktorá sa
do podlahovej alebo úžitkovej plochy zahrňuje. Tieto údaje sú zrejmé zo spisu vymedzených plôch vsamotnej projektovej dokumentácii v časti parkovisko, v časti schodiska a v časti plocha na chodby
a v časti plocha na prenájom. Preto pokiaľ Ministerstvo životného prostredia SR sa vyjadrovalo k
údajom, ktoré poskytli žalobcovia a vyjadrilo názor, že je potrebné umiestňovanú stavbu posudzovať

v zmysle EIA, tak nedisponovalo riadnymi informáciami, na základe ktorých mohlo k takémuto záveru
dôjsť. Stanovisko Ministerstva životného prostredia SR by bolo súladné so zákonom iba v tom prípade,
ak by skutočne rozsah plôch na prenájom predstavoval rozsah 11430,50 m2 , kedy by bolo potrebné
vykonať postup podľa zák. č. 24/2006 Z.z. a realizovať zisťovacie konanie. Krajský súd sa nestotožnil
s názorom žalobcov, že podlahová alebo úžitková plocha posudzovanej umiestňovanej stavby, ktorá sa

nachádza v zastavanom území je viac ako 10000 m2 a podlieha zisťovaciemu konaniu s poukazom
na prílohu 8 k zák. č. 24/2006 Z.z., prílohu 9 - infraštruktúra, položka 16, písm. a/, časť B - zisťovacie
konanie. Vzhľadomnaskutočnosť,žežalobcovianepreukázali,žebyuvedenástavbamalaviacako500
stojísk, predmetná stavba nemohla podliehať povinnému hodnoteniu prílohy 8 - Infraštruktúra, položky
16, písm. a/, časť A.

Pokiaľ žalobcovia namietali prekročenie limitu stojísk, keď tvrdili, že rozsah parkovacích stojísk v
umiestňovanej budove je viac než 100, s poukazom na prílohu 18 - infraštruktúra, bod 16), písm. c/,
krajský súd v tejto súvislosti poukazuje, že z projektovej dokumentácie a vyjadrenia dotknutých orgánov
nebolo preukázané, že by umiestňovaná stavba predpokladala viac ako 100 stojísk. Stavebník na
pojednávaní dňa 28.07.2015 uviedol, že sa predpokladá vo variante B rozšírenie rozsahu stojísk z počtu

pôvodných 91 stojísk na 104 stojísk ako variant B a tieto varianty sa líšia len rozmiestnením a v šírkových
pomeroch státí statickej dopravy, keď počet faktických státí, ktoré sú obsiahnuté v 91 stojiskách, sa
rozšíri iba rozdelením už existujúcich 91 stojísk na 104 stojísk (podľa tvrdenia IMBIZ,
s. r. o.). Poukázal na rozptylovú štúdiu z mája 2015, ktorú pripojil ako komplexný materiál, keď tvrdil, že
žalobcovia z tejto rozptylovej štúdie predložili iba určité časti.

Krajský súd k tejto námietke uvádza, že posudzovanie v rámci zisťovacieho konania podľa zák. č.
24/2006 Z.z., prílohy č. 8, kapitola 9 - infraštruktúra, bod 16), písm. c/ sa týka zisťovacieho konania
(B) pri územných plánoch zóny, ktoré nahrádzajú územné rozhodnutie pre činnosti uvedené v písm. a/
a b/, a to od 100 do 500 stojísk, bez limitu. V konaní bolo preukázané, že na umiestňovanom území

nebol a nie je vypracovaný Mestom Žilina územný plán zóny. Z gramatickej úpravy tejto časti prílohy
8 zák. č. 24/2006 Z.z. vyplýva, že zisťovaciemu konaniu podľa zák. č. 24/2006 Z.z. môže podliehať len
posudzovanie územných plánov zóny vo väzbe na činnosti uvedené v písm. a/ a b/, teda vo vzťahu k
projektom pozemných stavieb alebo ich súborov (komplexov), ak nie sú uvedené v iných položkách tejto
prílohy (príloha 8, kapitola 9 - infraštruktúra, bod 16), písm. a/). Z tohto dôvodu má krajský súd za to, že

nie je možné na predmetnú stavbu vyžadovať zisťovacie konanie, nakoľko predmetom posudzovania
je územné rozhodnutie a nie územný plán zóny, aj v prípade že by umiestňovaná stavba mala od 100
do 500 stojísk. Naviac krajský súd poukazuje
(v prípade iného právneho názoru) na § 18 ods. 2 písm. d) zák. č. 314/2014 Z.z., ktorým bolo
od 01.01.2015 (v čase rozhodovania) znovelizované znenie zák. č. 24/2006 Z.z., ktorý upravuje, že

predmetomzisťovaciehokonaniaoposudzovanívplyvovnavrhovanejčinnostialebozmenynavrhovanej
činnosti, musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedená v prílohe č. 8, časť B, ktorá môže mať
významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú
alebo v štádiu realizácie. Zmena právoplatnými územnými rozhodnutiami, už povoleného umiestnenia
navrhovanej stavby, musí mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. O takýto nepriaznivý

vplyv na životné prostredie by, podľa názoru súdu, išlo v tom prípade, ak by značne, v neúnosnej miere
(čo by muselo byť v konaní preukázané), budúci stavebník umiestnil také počty stojísk, oproti pôvodne
povolenej činnosti, ktorých navýšenie môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie.
O takýto prípad by išlo, v prípade keby bolo skutočne preukázané, napriek projektovej dokumentácii
a uvádzaným počtom stojiskám, tvrdenie žalobcov, že v umiestňovanej stavbe sa počíta reálne s

umiestnením viac ako 216 stojísk, čo je značný nepomer oproti stojiskám v rozsahu 91, resp. 98 stojísk.
Takéto skutočnosti však žalobcovia žiadnymi dôkazmi v konaní nepreukázali, i keď boli spôsobilí v
správnom konaní si zabezpečiť odborné vyjadrenia príslušných znalcov z príslušného odboru, ktoré by
tieto skutočnosti boli kompetentné a spôsobilé aj preukázať. Takéto dôkazy, okrem svojich tvrdení, v
konaní neprodukovali a nie je možné priznať odbornú relevanciu listine, ktorou preukazujú žalobcovia

216,438 stojísk. Pokiaľ by aj bolo v konaní preukázané, že rozsah stojísk sa má zvyšovať z počtu 91
na 104, tak takéto navýšenie (13 stojísk) nemožno chápať ako zmenu, ktorá môže mať (sama o sebe)
významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie a aj z tohto dôvodu by neboli splnené podmienky na
realizáciu zisťovacieho konania podľa prílohy 8, kapitola 9 - infraštruktúra, položka 16), písm. a, časť Bprílohy k zák. č. 24/2006 Z.z.. Preto krajský súd túto námietku nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu, že
umiestňovaná stavba mala byť posúdená v zmysle EIA, vyhodnotil ako nedôvodnú.

Naviac krajský súd dodáva, že pokiaľ žalobcovia tvrdili, že správne orgány sa nezaoberali námietkou,
že navrhovateľ stavby neuvádza reálne výmery podlahovej plochy objektu zrejme preto, aby sa
vyhli posudzovaniu EIA v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. a nepredložili prepočet potrebných kapacít
statickej dopravy v zmysle STN v závislosti od druhu a rozsahu navrhovaných funkcií stavby, krajský
súd poukazuje, že táto námietka, z hľadiska kapacít parkovacích státí, nebola podaná žalobcami v

lehote na podanie námietok, ktorá uplynula dňom 04.03.2014, ale až v písomnom podaní doručenom
Mestskému úradu Žilina dňa 02.04.2014, keď žalobcovia konštatovali normou požadovaný počet stojísk
pre prevádzku 216,438, ktoré pripojili aj k podanej žalobe. Túto námietku neuviedli ani v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, táto námietka nebola súčasťou podaného odvolania
zo dňa 22.08.2014, v ktorom je poukazované na celú dopravnú kapacitu pripravovaného zámeru a
existujúceho Hotela Polom, avšak žalobcovia uvádzajú kapacitu komunikácie na Hviezdoslavovej ulici,

ktorá je prekročená o 160 % (obdobne aj v podaných námietkach). Naviac krajský súd poukazuje, že
listinné dôkazy, ktoré pripojili žalobcovia v správnom konaní sú totožné s tými, ktoré boli pripojené
k správnej žalobe a ktorými žalobcovia preukazovali prekročenie normou požadovaných počet stojísk
pre posudzovanú prevádzku 216,438. Z tejto listiny nie je preukázané, akou osobou bol tento výpočet
realizovaný a či je to osoba, ktorá je kompetentná posúdiť uvedenú odbornú otázku.

Žalobný bod 6/
Žalobcovia poukazovali na konanie, ktoré súčasne prebieha o tých istých parcelách, na ktorých má
byť umiestnená stavba - konanie o dodatočnom povolení stavby parkoviska pre Palace Hotel Polom -
nepovolená stavba, ktorá bola na týchto parcelách zrealizovaná.

Krajský súd uvádza, že táto skutočnosť nebola uvádzaná v námietkach pred vydaním prvostupňového
rozhodnutia, v lehote na podanie námietok a nebola uvedená ani ako odvolacia námietka. Naviac
krajský súd poukazuje, že vo svojich podaniach žalobcovia uvádzajú konanie o dodatočnom povolení
stavby a územné konanie. Žalobcovia v podaní zo dňa 22.07.2015 označili tieto konania ako

konanie o dodatočnom povolení stavby č. 23133/2014-56578/2014/OD-Mo a územné konanie č.
26633/2013-7345/2015-OS-KRE. Krajský súd poukazuje, že žalobcovia nepreukázali skutočnosť, že by
uvedené konania nemohli súčasne prebiehať, keď sám zástupca žalobcov na pojednávaní 02.06.2015
uviedol, že paralelné konanie, ktoré má prebiehať s posudzovaným konaním sa týka dodatočného
povolenia stavby a predmetom dodatočného povolenia je vybudovanie rampy, ktorá zabraňuje vchodu

cudzích vozidiel cez túto rampu zo strany Hviezdoslavovej ulice. Krajský súd nemal preukázané, že by
iné konanie vedené na stavebnom úrade, bolo prekážkou vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného
a to vzhľadom aj na predloženú fotodokumentáciu na č.l. 109 spisu, naviac keď ani nebolo v konaní
preukázané, že by bolo vydané právoplatné správne rozhodnutie, ktoré by mohlo mať vplyv a spôsobilo
by nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

Žalobný bod 7/
K ďalšiemu žalobnému bodu, v ktorom žalobcovia namietali porušenie STN 73 6110 v súvislosti s
parkovaním pre Palace Hotel Polom na ul. Hviezdoslavovej, a to v rámci chodníka oproti zástavke MHD,
keďtvrdili,ženebudezabezpečenávoľnášírkachodníkaminimálne1,5maskutočnýpočetvyhradených

parkovacích miest nie je dostačujúci pre prevádzku hotela (cca 5 parkovacích miest), v dôsledku
čoho bude vzhľadom na personálne prepojenie Palace Hotel Polom a budúceho stavebníka využívaný
polyfunkčný objekt aj na parkovanie hostí Hotela Polom, krajský súd poukazuje, že táto námietka na
prejednávanú vec nemá vplyv práve z dôvodu, že predmetom posudzovania je umiestnenie budúcej
stavby vo vzťahu k stavbám a pozemkom vo vlastníctve žalobcov, ktoré nesusedia s Hviezdoslavovou

ulicou a vyčlenenie, resp. nevyčlenenie konkrétnych parkovacích miest v súvislosti s Hotelom Polom
nemá a nemôže mať žiadny súvis s právami žalobcov, ktoré sa dotýkajú preskúmavaného správneho
konania, vo vzťahu k pozemkom a nehnuteľnostiam v ich vlastníctve. Krajský súd tento žalobný bod
vyhodnotil ako nedôvodný.

Žalobný bod 8/
Žalobcovia poukazovali, že na pozemku, na ktorom má byť umiestnená stavba je existujúca ťarcha
prechodu cez pozemok a vedenie trasy plynu.Krajský súd poukazuje, že žalobcovia nepreukázali, že by mali právo vyplývajúce z vecného bremena,
ktoré sa nachádza na pozemku, na ktorom má byť umiestnená stavba. Toto právo mala v konaní iná
osoba, tiež účastník správneho konania (E.), táto námietka však neprislúcha žalobcom, ktorí nemôžu

uplatňovať v správnej žalobe námietky, ktoré sa dotýkajú práv a právom chránených záujmov iných osôb
- iných účastníkov správneho konania, než sú oni sami. Obdobne, pokiaľ súčasťou správneho spisu je
kladné stanovisko Slovenského plynárenského priemyslu, táto skutočnosť nemôže ovplyvniť práva a
právom chránené záujmy žalobcov, ktoré sa odvodzujú v posudzovanom konaní vo vzťahu k vlastníctvu
pozemkov a nehnuteľnostiam, ktoré susedia bezprostredne s umiestňovanou stavbou, keď žalobcovia

nepreukázali, že majú práva vyplývajúce z vecného bremena, ktoré sa viaže k pozemku, na ktorom má
byť stavba umiestnená. Krajský súd poukazuje, že tieto skutočnosti neboli obsahom odvolania žalobcov
proti prvostupňovému rozhodnutiu, aj z tohto dôvodu nie je možné v konaní podľa druhej hlavy piatej
časti O.s.p. na tieto námietky prihliadať a akceptovať ich.

Žalobný bod 9/

Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že nie je v súlade s § 83 Vyhlášky č. 94/2004 Z.z. zabezpečená, vzhľadom na
výšku stavby viac ako 9 m, nástupná plocha pre požiarne vozidlá, krajský súd poukazuje, že túto žalobnú
námietku neuviedli žalobcovia v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, z tohto
dôvodu sa ani žalovaný v dôvodoch rozhodnutia ňou nemohol zaoberať. Naviac krajský súd uvádza,
že súčasťou administratívneho spisu je vyjadrenie Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného

zboru v Žiline z 09.01.2014 pod č. ORHZ-ZA1-4/2014, v ktorom uvedený orgán súhlasí s umiestnením
stavby bez pripomienok.

Žalobcovia v konaní nepreukázali také skutočnosti, ktorými by obsah tohto záväzného stanoviska a jeho
legitimitu vyvrátili. Krajský súd vyhodnotil tento žalobný bod ako nedôvodný.

Žalobný bod 10/
Pokiaľ v žalobe žalobcovia tvrdili, že správne orgány a ani navrhovateľ stavby sa v prípade realizácie
nepovolenej parkovacej plochy nevysporiadali so škodou, ktorú žalobcom spôsobili vlhnutím bočnej
steny ich objektu, keď tvrdili, že zámer investora má byť realizovaný v priamom styku so stenou

poškodenou vlhkosťou, ktorá má byť takto zastavaná a požadovali odstránenie vlhkosti ako podmienku
realizácie navrhovanej stavby, krajský súd poukazuje, že túto námietku neuviedli žalobcovia v odvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, preto ani žalovaný sa s touto námietkou nebol
kompetentnývdôvodochrozhodnutiazaoberaťanemôžesatoutožalobnounámietkouzaoberaťanisúd
v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Pokiaľ bola žalobcom v inom konaní spôsobená škoda,

mali možnosť sa domáhať nároku na náhradu škody v civilnom konaní. V tomto smere teda nemohol
krajský súd akceptovať žalobnú námietku, v ktorej žalobcovia žiadali dopracovanie dokumentácie o
technické riešenie odstránenia vlhkosti. Túto námietku je povinný správny orgán riešiť v rámci konania o
stavebnom povolení, v ktorom bude rozhodovať o konkrétnych technických požiadavkách na výstavbu.

Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobcovia v rade 1/ a 2/ v konaní nemali úspech. Pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario žalobcom
súd náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžhuv/1/2013
zo dňa 29. apríla 2014, podľa ktorého „V správnom súdnictve v konaní o žalobách rozhoduje súd o
náhrade trov konania predovšetkým podľa § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal žalobca úspech
celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov
konania; môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody

hodné osobitného zreteľa. Ide o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje iba právo na náhradu trov konania
úspešného žalobcu a v odseku 1 v podstate vylučuje primerané použitie § 142 O.s.p., hoci úspech v
konaní sa u žalobcu posudzuje rovnako ako pri použití § 142 O.s.p. Právo na rozhodnutie o náhrade
trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. septembra 1997) je tiež ratione
materiae obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (pozri bližšie Nález

Ústavného súdu SR III. ÚS 212/09-26)."

Je teda zrejmé, že podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v konaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom
správnych orgánov náhradu trov konania možno priznať len úspešnému žalobcovi a nie ďalšímúčastníkom konania (pribratým a účastníkom konania), a to aj v prípade, že by mali v konaní úspech, že
by v súlade s ich tvrdením v konaní súd rozhodol, preto krajský súd nerozhodol ani o trovách konania,
ktoré vznikli pribratému účastníkovi konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom

rozhodnutí ďalej vyslovil právny názor, že „Nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému
žalovanému, resp. účastníkom konania, ktorých súd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá
O.s.p., by síce mohla byť chápaná ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej
strane za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté
účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. do konania pribrať, hoci žalobca jeho

pribratie do konania sám ovplyvniť nemohol. V tejto súvislosti možno poukázať napr. na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. júna 2005, podľa ktorého „aj úprava platenia
a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či sa právo na súdnu
ochranu naplní reálnym obsahom (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Prístup k súdnej a inej
právnej ochrane totiž závisí aj od toho, či účastník konania má alebo nemá vytvorené ekonomické
predpoklady na uplatnenia tohto základného práva bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Preto

procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto
vymedzeným obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).
Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu
bez zreteľa na jeho postavenie v konaní, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku platenia trov konania,
za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný s uplatnením svojho procesného stanoviska a

dosiahol, že sa návrh alebo žaloba proti nemu právoplatne zamietli alebo dosiahol procesný úspech
iným zákonom dovoleným spôsobom"."

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.