Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15Csp/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216212411
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216212411.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava proti žalovanej L. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. P.. L.. K. XXXX/
XX, F. L., o zaplatenie 2 275,08 € a o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.08.216 domáhal od žalovanej zaplatenia
pohľadávky vo výške 2 275,08 € titulom nesplatenia úveru.

2. Dňa 16.11.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom sa domáhal
vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktorým zriadi záložné právo k spoluvlastníckemu podielu k

nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej a to: zastavané plochy a nádvoria nachádzajúce
sa na parc. č. 51/116 o výmere 218 m2, zastavané plochy a nádvoria nachádzajúce sa na parc. č.
51/117 o výmere 218 m2, zastavané plochy a nádvoria nachádzajúce sa na parc. č. 51/118 o výmere
218 m2, obytný dom zapísaný pod súp. č. 1996 nachádzajúci sa na parc. č. 51/116, parc. č. 51/117
a parc. č. 51/118 a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky
podiel k pozemku o veľkosti 2750/432972. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaná si musí

byť vedomá svojej povinnosti zaplatiť žalobcovi peňažnú čiastku, ktorá jej bola poskytnutá na základe
Zmluvy o úvere uzavretej dňa 15.11.2012. Žalovaná porušila svoju povinnosť, ktorá jej zo zmluvy
vyplývala, pričom žalobca bol nútený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Žalovaná však nesplatila svoju
pohľadávku voči žalobcovi aj napriek tomu, že disponuje majetkom, z ktorého je možné túto pohľadávku
uspokojiť. Žalobca má obavu, že by počas konania mohlo dôjsť k takej zmene v majetkových pomeroch
žalovanej, ktoré by mohli ohroziť riadne vykonanie exekúcie a to formou scudzenia nehnuteľnosti resp.

zriadením zmluvného záložného práva alebo inou dispozíciou s nehnuteľnosťou, ktorá by mala za
následok zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu a ohrozenie výkonu exekúcie. Žalobca sa opiera
o ustálenú judikatúru, na základe ktorej zriadenie záložného práva bráni tomu, aby bola exekúcia
ohrozená (2 Obdo 312/94).

3. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa ust. § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

5. Podľa ust. § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.6. Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

7. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP (prvá veta), súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. V zmysle zákonných ustanovení zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo

na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovanie opatrenie slúži len
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný
výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až
zápisom do príslušného registra.

12. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia, je dosiahnutie reálneho zabezpečenia peňažnej
pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potencionálneho
oprávneného v exekučnom konaní. Základným predpokladom vydania zabezpečovacieho opatrenia je
obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Súd spravidla pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia nevykonáva dokazovanie, nakoľko nejde
o meritórne rozhodnutie súdu, to však neznamená, že účastníci sporu nie sú povinní osvedčiť všetky
skutočnosti, ktoré sú vyžadované pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to najmä o osvedčenie
dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich

obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj s listinnými dôkazmi má súd za to, že návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný. Žalobca nijakým spôsobom neosvedčil

skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, zároveň neosvedčil ani skutočnosť,
že žalovaná sa zbavuje svojho majetku v snahe vyhnúť sa svojim záväzkom. Existencia peňažnej
pohľadávky sama o sebe ešte nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností
prípadu. V konaní je žalobca povinný preukázať, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z

hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca predložiť dôkazy, ktoré jednoznačne
osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Súd však musí
pri rozhodovaní zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov žalovaného, a to
vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súdu zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska
rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Skutočnosťami, ktoré osvedčujú,

že by výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého
dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné
konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998). Žalobca
sa len domnieva, žeby mohlo dôjsť k zmene majetkových pomeroch na strane žalovanej, pričom na
samotné vydanie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje domnienka takéhoto stavu, musí byť reálne

preukázané, že žalovaná sa zbavuje majetku, aby nemusela uspokojiť žalobcu. Žalobca nepreukázal
súdu, že žalovaná vykonáva úkony smerujúce k poškodzovaniu veriteľa zbavovaním sa svojho majetku
a teda neboli naplnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Na základe
uvedeného súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave (§ 357 písm. d/ C.s.p., § 362 ods. 1 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 C.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).