Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/219/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109212210
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7109212210.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcu W.. F. E., nar. XX.X.P., bytom B.,
B. XX, proti žalovanému L. H., F. N., N., K. XX, IČO: 00 179 094, zast. JUDr. Jánom Marcinkom,
advokátom, Košice, Mäsiarska 4, o zaplatenie náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 12C 248/2009-45 z 19.6.2012 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa náhrada trov odvolacieho

konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady mzdy z
neplatne skončeného pracovného pomeru, a priznal žalovanému náhradu trov konania v 100 % rozsahu
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak po zistení, že rozsudkom 12C 153/2006-156 z 2.10.2009 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach 11Co 19/2010-278 zo 4.5.2011, právoplatným 20.6.2011, súd zamietol žalobu, ktorou

sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.7.2006
zo strany žalovaného a určenia, že jeho pracovný pomer naďalej trvá. Žalobca napriek právoplatnému
rozhodnutiu, že okamžité skončenie pracovného pomeru je platné, trval na podanej žalobe o zaplatenie
náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru a uviedol, že podľa jeho názoru súd nemal
právomoc na rozhodnutie o skončení jeho pracovného pomeru, o ktorom mohla rozhodnúť len cirkev,
preto podal návrh na obnovu konania. Súd prvého stupňa vychádzajúc z ust. § 77, § 79 ods. 1
a 2 Zákonníka práce konštatoval, že základnou hmotnoprávnou podmienkou pre priznanie náhrady

mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru je skutočnosť, že zamestnávateľ so zamestnancom
neplatne skončil pracovný pomer okamžite. Keďže v prejednávanej veci nemal preukázané splnenie
tejto hmotnoprávnej podmienky uvedenej v § 79 ods. 1 ZP, žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p. a z dôvodu, že žalovanému, ktorý mal vo veci
plný úspech, patrí plná náhrada trov konania, avšak na pojednávaní náhradu trov konania nevyčíslil,
preto priznal žalovanému náhradu trov konania v 100 % rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a žalobe vyhovieť a
žalovanému uložiť povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vyplatiť mu zadržiavanú mzdu apokračovať v jej vyplácaní, príp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uviedol, že žiadny súd nerozhodol o tom, že okamžité skončenie jeho pracovného pomeru je platné,
lebo Okresný súd Košice I v konaní sp. zn. 12C 153/2006 rozsudkom z 2.10.2009 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach 11Co 19/2010-278 zo 4.5.2011 zamietol jeho žalobu o určenie, že okamžité
skončenie pracovného pomeru z 31.7.2006 zo strany žalovaného je neplatné a pracovný pomer naďalej
trvá. O platnosti skončenia pracovného pomeru súd nekonal, ani o niečom takom nebol podaný návrh
na konanie pred súdom. Bol toho názoru, že zo zamietnutého návrhu v konaní sp. zn. 12C 153/2006
súd nemôže vyvodiť právoplatnosť skončenia pracovného pomeru, ani právoplatné skončenie veci

12C 153/2006 nemôže použiť ako právny základ pre zamietnutie nároku na určenie náhrady mzdy
z dôvodu neplatnosti výpovede. Súd zamieňa hmotnoprávnu podmienku uvedenú v § 79 ods. 1 ZP
o neplatnosti výpovede s hmotnoprávnou podmienkou o neplatne skončenom pracovnom pomere
okamžite. Uviedol, že Okresný súd Košice I rozsudkom 12C 153/2006 z 8.4.2008 mzdový nárok vylúčil
na samostatné konanie a podľa jeho názoru v tomto konaní mal postupovať podľa § 79 ods. 1 ZP ako
o neplatnej výpovedi, a nie o neplatne skončenom pracovnom pomere okamžite alebo v skúšobnej

dobe. Ďalej uviedol, že žalovaný mu mohol ako zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, dať
iba riadnu výpoveď, avšak riadnu výpoveď do dnešného dňa mu nedal, a tak svoj nárok na náhradu
mzdy si nárokuje z absencie akejkoľvek výpovede, iba z dôvodu zastavenia vyplácania mzdy zo strany
žalovaného, čo je v podstate neplatnosť výpovede. Uviedol, že v zmysle § 79 ods. 1 ZP žalovanému
adresoval 2.8.2006 list, v ktorom ho upozorňuje na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného

pomeru a na všetky svoje práva a povinnosti vyplývajúce z funkcie J. vo J. Z., že túto funkciu bez
prestania vykonáva až dodnes, preto navrhuje, aby podľa § 79 ods. 2 ZP súd uložil žalovanému vyplatiť
mu zadržiavanú mzdu za celé obdobie ako náhradu mzdy, a pokračovať v jej vyplácaní. Ako dôkaz
právneho nároku na riadnu mzdu uviedol dekrét N. F. B.. Č.. P./XX, ktorým N. F. ruší pôvodný dekrét
642/05b zo 17.6.2005 o jeho preložení z úradu J. O. Z., ktorý v prílohe pripojil k odvolaniu.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne a právne správny
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 60,90 €. Uviedol, že súd prvého stupňa
postupoval vo veci správne pri aplikácii zákona a nespokojnosť žalobcu s rozhodnutím súdu ešte

neznamená, že súd nesprávne aplikoval zákon, preto odvolanie žalobcu pokladal za nedôvodné.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 22.4.2013 v súlade s § 211 ods.

2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého

stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca podané odvolanie odôvodnil skutočnosťami, ktoré možno
podradiť pod odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. tým, že súd prvého stupňa

na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v

tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré bolivykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci (§ 205 ods.
2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú
aplikáciuprávnychpredpisovidevtedy,aksúdpoužilnasprávnezistenýskutkovýstavnesprávnyprávny

predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. vtedy, ak zo skutočností
dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané a vyplynuli z tvrdení účastníkov, uplatnený nárok posúdil podľa
správnych zákonných ustanovení (§ 79 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších

predpisov), ktoré aj správne vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav a vyvodil správne právne závery
o právach a povinnostiach účastníkov. Skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a správnosť skutkových a právnych záverov, na
ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie, preto odvolanie žalobcu z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že základným a rozhodujúcim predpokladom
vzniku nároku zamestnanca na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 ZP v súvislosti s neplatným skončením
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je neplatnosť tohto skončenia pracovného pomeru. V
posudzovanom prípade rozsudkom Okresného súdu Košice I 12C 153/2006-156 z 2.10.2009 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 11Co 19/2010-278 zo 4.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
20.6.2011, súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru z 31.7.2006 zo strany žalovaného a určenia, že jeho pracovný pomer naďalej trvá.
Keďže žaloba podaná žalobcom v otázke skončenia pracovného pomeru (o určenie trvania pracovného
pomeru) nebola dôvodná, treba mať za to, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil platne

podľa jednostranného zrušovacieho prejavu žalovaného, t.j. okamžitým skončením pracovného pomeru
z 31.7.2006. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 12C 153/2006-156 z 2.10.2009 je
súd rozhodujúci o náhrade mzdy podľa § 79 ZP v tomto konaní viazaný, a bez kladného rozhodnutia
o neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa nemožno s úspechom domáhať nároku na zaplatenie
náhrady mzdy. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu záveru, že v danom

prípade nie je splnený základný predpoklad pre vznik práva na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 ZP,
a vecne správne rozhodol, pokiaľ žalobu ako nedôvodnú zamietol, preto z uvedených dôvodov bol
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdený.

Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§

142 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto by mal právo na
náhradu jeho trov - za vyjadrenie k odvolaniu zo 4.9.2012, v ktorom však neuviedol žiadne významné
skutočnosti, preto trovy spojené s týmto úkonom odvolací súd nepovažoval za potrebné na účelné
uplatňovanie, resp. bránenie práva a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 142
ods. 1, § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.