Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615200477
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615200477.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov
JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu H. X. W. s.r.o., so sídlom O., S.
8, IČO: 35831154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, P.O.
BOX 205, proti žalovanému Y. T., nar.XX.X.XXXX, bytom W. K. B., W. XXX/XX, o zaplatenie 1.710,89 € s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 10C 8/2015-81 z 15.11.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacom výroku o trovách
konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len“súd“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 777,50 € s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne od 3.2.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zastavil
konanie o zaplatenie 186,57 € istiny s prísl. a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca (pôvodne Consumer finance Holding, a.s., Kežmarok)
sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.710,89 € s prísl. a náhrady

trov konania titulom nesplatenej istiny zo zmluvy o pôžičke uzavretej so žalovaným dňa 31.5.2010.

3. Súd uznesením 10C 8/2015-26 z 26.5.2015 podľa § 92 ods. 2, 3 O.s.p. pripustil zámenu účastníkov
na strane žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu D. vstúpila do konania ako žalobca spoločnosť
H. X., IČO: 35831154.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods.
1, 2, 3, 5, 6, § 54 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len“OZ), § 1
ods. 1, 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 2 písm. f/, k/, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a dospel k záveru, že žaloba žalobcu po čiastočnom späťvzatí (o 186,57 €) je dôvodná len do
sumy 777,50 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 3.2.2012 do zaplatenia, na úhradu ktorej
žalovaného zaviazal a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

5. Súd zistil, že zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7072858 z 31.5.2010 uzavretá medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, že právnym predchodcom
žalobcu bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.000 €, ktorý mal splácať v 36-ich mesačných
splátkach po 81,50 €, že podľa prehľadu splátok žalovaný uhradil spolu 1.222,50 € a že po podaní
žaloby žalobca zobral späť žalobu o sumu 186,57 € (titulom uplatnenej zmluvnej pokuty) a žiadal priznať

sumu 1.524,32 € s prísl. Po preskúmaní predmetnej úverovej zmluvy súd uzavrel, že táto nemá všetky
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď v nej nie je uvedená konečná splatnosť úveru - zmluvaobsahuje len údaj o konečnej splatnosti, t.j. 36 mesiacov ale tento údaj podľa súdu nemožno považovať
za presnú časovú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č.
129/2010 Z.z. V rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva neobsahuje

ani výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková výška
splátky a nie je z nej zrejmé, aká suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky.

6. Po tomto zistení súd konštatoval, že zmluva v dôsledku chýbajúcich podstatných náležitostí je podľa
§ 11 ods. 1 uvedeného zákona považovaná za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov.

7. Žalobca má preto nárok len na vrátenie skutočne poskytnutého úveru vo výške 2.000 €. Pretože
bolo preukázané, že žalovaný na úver zaplatil sumu 1.222,50 €, zaviazal ho súd na zaplatenie sumy
777,50 € žalobcovi ako rozdiel medzi sumou čerpaného úveru a zaplatených splátok. Z tejto sumy
priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania odo dňa 3.2.2012, pričom vychádzal z toho, že žalobca
žalovaného vyzval na plnenie v lehote troch dní od obdržania výzvy na plnenie, ktorú žalovaný prevzal

30.1.2012.

8. Výrok o náhrade trov konania oprel o ustanovenie § 255 ods. 1, 2, CSP, podľa ktorého ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov právo. V prejednávanej veci mali strany úspech len čiastočný, preto súd rozhodol,

že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

9. Rozsudok v zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania napadol včas podaným
odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil tak, že zaviaže žalovaného

zaplatiť mu ešte 746,82 €, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 3.2.2012 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu. Uviedol, že právny názor súdu, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov
z dôvodu neuvedenia presného termínu konečnej splatnosti úveru a nerozloženia úverových splátok
na jej jednotlivé zložky, t.j. splátku istiny, úrokov a poplatkov nie je správny a je v rozpore s právnym

názorom vyjadreným v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým sú slovenské súdy viazané. Rozloženie splátok v členení na
istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy by naviac predstavovalo
rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitostí úverovej
zmluvy ako právneho úkonu. Vyjadrenie konečnej splatnosti úveru uvedením dĺžky obdobia trvania

úverového vzťahu je dostatočne určité a zrozumiteľné, v súlade s platnými právnymi predpismi. Odkázal
na vyhlášku MF SR č. 620/2007 Z.z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne na jej prílohu v časti vysvetliviek 2C a v tejto súvislosti
zdôraznil, že splatnosť jednotlivých úverových splátok bola podľa čl. 6 bod 6.1, 6.2 a 6.4 Všeobecných
zmluvných podmienok úverovej zmluvy stranami dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej

mesačnej splátky 20. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uzavretiu úverovej
zmluvy. Úverová zmluva bola uzavretá dňa 31.5.2010, konečná splatnosť úveru by tak za riadneho
plnenia nastala 20.5.2013. Argumentoval, že Súdny dvor EÚ v rozsudku C-42/15 rozhodol, že článok 10
ods.2písm.h/,i/Smernice2008/48/ESstanovuje,žezmluvamusíuvádzaťibavýšku,početafrekvenciu
splátok spotrebiteľa. Pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice 2008/48/ES, členské štáty

by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica
obsahuje harmonizačné ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti. Ustanovenie čl. 10 ods. 2
písm. u/ smernice sa nemá vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva čl.
10 ods. 2 uvedenej smernice. Preto čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice sa má vykladať v tom zmysle,

že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po nasledujúcimi splátkami nemusí vo
forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny.
Cieľ čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice je podľa tohto rozsudku Súdneho dvora splnený, ak podmienky
úverovej zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok. Pokiaľ ide
o výklad čl. 23 smernice, Súdny dvor EÚ rozhodol, že voľba režimu sankcií je ponechaná na zváženie

členského štátu, avšak ich tvrdosť musí byť primeraná závažnosti porušení, ktorú postihujú. Sankcia
spočívajúca v strate nároku veriteľa na úroky a poplatky je primeraná v prípade, že zmluva o úvere
neobsahuje najmä náležitosti ako je RPMN, počet a frekvenciu splátok, prípadne existenciu notárskych
poplatkov a prípadne požadované záruky a poistenia, tak ako to upravuje čl. 10 ods. 2 smernice, teda tienáležitosti zmluvy o úvere, ktorých neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah
svojho záväzku. Žalobca uviedol, že Súdny dvor EÚ tak rozhodol, že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i/
zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochjevrozporesoSmernicou2008/48/ES,t.j.záväzným

prameňom práva a tiež vylúčil oprávnenosť sankcie straty nároku na úroky a poplatky v prípade, že
úverová zmluva neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jej jednotlivé zložky, t.j. na časť istiny, časť
úrokov a časť poplatkov, podľa vnútroštátneho práva, keďže nejde o obligatórnu náležitosť úverovej
zmluvy v zmysle Smernice 2008/48/ES a tak ani o takú náležitosť, ktorej absencia by bola spôsobilá
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

10. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako včas podané
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods.

1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a rozsudok v
napadnutomvýrokuozamietnutížalobyprevyšujúcejčasti,akoajvsúvisiacomvýrokuotrováchkonania
potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.6.2017 o
12.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 215/2. posch. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku odvolací súd oznámil dňa 22.6.2017 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v

Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

12. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

14.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudokzhľadískskutkovýchaprávnychzáverovaprocesného
postupu súdu v konaní a nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali
vykonaným dôkazom, alebo že by súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov účastníkov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Skutkový stav bol objasnený v
dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie, správne skutkové zistenia boli súdom podradené pod relevantné
hmotnoprávne predpisy, ktoré súd aj správne vyložil, aplikoval na zistený skutkový stav a vyvodil
zodpovedajúce závery o právach a povinnostiach sporových strán.

15. V súlade s § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozsudku vzťahujúcim sa k
rozhodnutiu (výroku) napadnutému odvolaním, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, v celom
rozsahu sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozsudku a na dôvody rozsudku aj odkazuje.

16. Skutočnosti a argumentácia, ktoré žalobca uvádza v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť rozsudku z hľadiska zisteného skutkového stavu, právneho posúdenia prejednávanej veci či
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu (výroku), ktorým bola
žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Námietky žalobcu neumožňujú prijať ani záver o nesprávnom
postupe súdu pri hodnotení zistených skutočností (skutkového stavu), nepreskúmateľnosti napadnutého

rozsudku a odvolacím súdom nebola zistená ani iná vada konania, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci v dôsledku odňatia možnosti stranám sporu konať pred súdom alebo namietaného
porušenia práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku obsahuje potrebné zákonné náležitosti
v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 220 ods. 2 CSP účinného od 1.7.2016) a postupom (rozhodnutím)súdu nebola stranám sporu (žalobcovi) odňatá možnosť konať pred súdom a nebolo porušené právo
na spravodlivý proces, ani právo na rovnosť zbraní. Dôvody rozsudku sú zrozumiteľne, výstižne a
presvedčivo podané, pričom z odôvodnenia vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o

nedôvodnosti žaloby v časti nároku prevyšujúceho zostatok dlžnej sumy (istiny) z poskytnutého úveru
s prísl. úrokmi z omeškania v zákonnej výške, s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ktorými
žalobca odôvodnil nárok, výsledky vykonaných dôkazov, a ustanovenia relevantných právnych noriem,
ktoré súd na vec aplikoval.

17. K námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu je potrebné uviesť, že v úverovej zmluve uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 31.5.2010 je uvedená iba celková výška mesačnej
splátky 81,50 €, avšak v zmluve nie je jednoznačne určené, aká je konkrétna výška úverovej istiny,
úrokov a poplatkov z daného úverového vzťahu zahrnutých v jednotlivej mesačnej splátke. Tieto údaje
nevyplývajú ani z „Podmienok k zmluve o poskytnutí pôžičky“ ktorú žalobca pripojil (odvolací súd
zdôrazňuje, že tieto podmienky sú uvedené malým nečitateľným písmom) na ktoré poukazuje žalobca v

odvolaní a ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, lebo v nich je iba všeobecne uvedené,
že v jednotlivých splátkach je zahrnutý „dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie“.
Uvedené pre absenciu zákonom predpísaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vzhľadom na
znenie ust. § 9 ods. 2 písm. k/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov má

za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Rovnako zákon o spotrebiteľských úveroch pod následkom, že poskytnutý úver sa bude považovať
za bezúročný a bez poplatkov, vyžaduje ako podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v ust.
§ 9 ods. 2 písm. f/ termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo

veci C-42/15 vyplýva, že čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 sa má vykladať, okrem iného, v tom
zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s
istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Čl. 10 ods. 2 písm. h/ tejto smernice stanovuje, že zmluva
o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, a prípadne poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru
na účely splatenia (viď bod 50, 52 rozsudku C-42/15). Z údajov v predmetnej úverovej zmluve vyplýva,
že schválená výška pôžičky je 2.000 €, celková suma pôžičky 2.934 €, splátka 81,50 €, počet splátok
36. Z údajov v „Podmienkach k zmluve o poskytnutí pôžičky“ (opäť treba uviesť, že nečitateľných z
dôvodu malého písma) z čl. 6.1 vyplýva, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku

a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak
v sume uvedenej v zmluve alebo VOP. Podľa čl. 6.2 pokiaľ nie je v zmluve/splátkovom kalendári/
alebo VOP stanovené inak sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa
čl. 6.4 prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy/alebo doručení služby, pokiaľ
nie je dohodnuté inak. Odvolací súd má za to, že bežný spotrebiteľ, ako je v súdenej veci žalovaný,

nemá právnické vzdelanie, aby mohol zodpovedne a presne zistiť, ktorým dňom bol úver od právneho
predchodcu žalobcu poskytnutý, či od dátumu uzavretia zmluvy (zmluvu žalovaný podpísal 26.5.2010
a právny predchodca žalobcu 31.5.2010), či odo dňa príkazu zo strany dodávateľa k uskutočneniu
bankového prevodu klientovi alebo až pripísaním požičanej sumy na účet klienta. Pokiaľ žalobca
poukazuje na čl. 6.1 a nasl. „Podmienok k zmluve o poskytnutí pôžičky“ tieto boli vopred naformulované

na predtlačenom tlačive právnym predchodcom žalobcu, neboli so žalovaným individuálne vyjednané
a okrem toho boli nečitateľné. Preto správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že úverová zmluva
uzavretá právnym predchodcom žalobcu a žalovaným údaj o konečnej splatnosti úveru neobsahuje.

19. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu

týkajúcim sa otázky výkladu ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. (súd prvej inštancie
posudzoval vec podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.)
odvolací súd odkazuje na konštantnú judikatúru slovenských súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v
Prešove č.k. 3S/53/2011-43, rozsudok Krajského súdu Trnava 24Co/228/2014 z 22.10.2014, rozsudok
Krajského súdu Banská Bystrica 14Co/692/2015 z 31.5.2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach

11Co 11/2015 z 25.8.2016, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/61/2015 z
28.6.2016 a 3 Sžo/19/2012 z 12.3.2013), v zmysle ktorej toto ustanovenie sa má vykladať tak, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok
poplatkov, inak sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa názoru odvolacieho súdu nietabsolútne žiadnych pochybností, že cit. zákon túto otázku (požiadavku) upravuje nad rámec Smernice
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zákon celkom
jednoznačne požaduje, aby v zmluve o spotrebiteľských úveroch sa uvádzali tak splátky istiny, ako aj

splátky úrokov a splátky iných poplatkov, a to pod následkom sankcie straty práva na úroky a poplatky
v zmluve neuvedené.

20. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na argumentáciu obsiahnutú v náleze Ústavného

súdu ČR, sp. zn. I. ÚS 3512/11, ktorý poukázal na to, že samotným východiskom spotrebiteľskej
ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to aj so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou práva,
a to formou obmedzení autonómie vôle (por. nález Ústavního soudu z 15.6.2009, sp. zn. I. ÚS
342/09 (N 144/53 SbNU 765)). V spotrebiteľskom práve je dodávateľ

vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje
služby poskytuje. A preto okrem obmedzení vyplývajúcich z princípu rovností prostriedkov možno
od dodávateľa tiež očakávať (prípadne i vyžadovať), že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude správať
vo všeobecnej rovine poctivo. Pokiaľ nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého
účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť jeho správania, a takémuto nepoctivému správaniu nemožno

poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného tým, že text
spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak ide o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa
dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať
dostatočnúveľkosťpísma,nesmúbyťvovýraznemenšejveľkostinežokolitýtext,nesmúbyťumiestnené
v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i

na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to,
aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru.
Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom
písanej forme ukryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá,

že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej
pokute). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému
konaniu nemožno priznať právnu ochranu.

21. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, pokiaľ napadnutým rozsudkom po čiastočnom späťvzatí
žalobcom o sumu 186,57 €, prisúdil žalobcovi zostatok dlžnej sumy (istiny) z úveru 777,50 € po
zohľadnení žalovaným zaplatenej čiastky 1.222,50 € (ktorej výška nebola sporná), spolu s úrokmi z
omeškania v zákonnej výške 9 % ročne od 3.2.2012 až do zaplatenia, a v prevyšujúce časti žalobu
zamietol.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok v napadnutom výroku,
ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, ako
vecne správny.

22. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce,
preto na neho v plnom rozsahu odkazuje.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 225 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný, preto mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nevznikol a úspešný žalovaný náhradu trov nežiadal a ani mu trovy nevznikli.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421

ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).